Listnáče dorastajúce viac než 3m  

Popis:
Guľovitý agát vrúbľovaný na kmieniku. Vytvára takmer pravidelne guľovitú korunu. Výborný, nenáročný solitér do romantických záhrad a malých záhradiek, pred budovy a na parkoviská. Nezaberie veľa miesta. Jeho koruna na kmieniku po mnohých rokoch dorastie do priemere 3-5 metrov.

Popis:
Odroda albízie Ombrella je menší strom dorastajúci do výšky iba 3-6 metrov. Jej kvety sú výrazne ružové. Tento kultivar pochádza so severozápadnej časti geografickej oblasti rozšírenia druhu albízia v Kórey a v severnej Číne. Lepšie odoláva chladu než typická forma albízie a prežíva údajne zimné mrazy až do -25 °C. (zdroj Wikipedia). Albízia julibrissin je strom dáždnikovitého tvaru. Má hladký kmeň a pôvabne prehnuté konáre. Jej koruna je otvorená a umožňuje slnečnému svetlu prenikať a tráve rásť pri jej kmeni. Kvety sú voňavé, bledo- až tmavoružové a usporiadané vo voľne rozvetvených zhlukoch na konci konárov. Uprostred leta ich vôňa napĺňa vzduch. Plody sú ploché struky dlhé 12-18cm a obsahujú svetlohnedé oválne semená. Listy sú asi 30cm dlhé a umiestnené na konároch striedavo. Každý papraďovitý list má centrálnu stonku s približne desiatimi postrannými vetvičkami nesúcimi drobučké lístočky. Albízia je veľmi vhodná na pestovanie v blízkosti domu, kde môže rásť aj nad strechou alebo terasou. Otvorená vzdušná koruna ju robí veľmi odolnou voči vetru a nikdy nenarastie taká veľká, aby spôsobila škodu, ak by sa mala odlomiť. Listy sa na noc zatvárajú a umožnia teplu unikať zo strechy alebo terasy. V zime listy opadnú a svetlo môže voľne prenikať. Albízia vytvára nádhernú črtu na trávniku. Možno ju použiť aj na zatienenie skleníka. Podľa niektorých autorov ju možno pestovať aj v miestnosti. V záhrade uprednostňuje priame slnko a rastie aj v čiastočnom tieni. Je odolná voči soli a suchu a dokáže rásť na širokom spektre pôdnych typov. Podľa odolnosti voči chladu je zaradená do zóny 6b, preto ju môžeme pestovať iba v teplejších oblastiach Slovenska (mimo horských oblastí, do 900m n. v.). TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK. POZNÁMKA K DOPRAVE: NA KREHKÚ RASTLINU ODPORÚČAME EXTRA ODVOZ, PROSÍM KONZULTUJE S NAMI! Zhrnutie: Sadiť ju môžete kedykoľvek, tieto rastliny sú kvalitne zakorenené v črepníkoch. Prežije v BA a na južnom Slovensku. Sú to 3-4 ročné rastliny. Rastie ročne 30-100 cm, podľa kvality pôdy a závlahy. Dá sa strihať podľa potreby. Cenu doručenia vyráta e-shop po vložení do košíka. (cena dopravy závisí od objemu rastliny a črepníka a počtu objedaných kusov.)

Popis:
Ambrovník styraxový je pomerne veľký strom dorastajúci v dospelosti do výšky 12-15 metrov. Spočiatku tvorí kužeľovité korunu, ktorá sa časom mení na guľovitú. Vysádzame ho pre nezvyčajný tvar listov a ich nádherné jesenné sfarbenie - od tmavo purpurovej farby cez fialovo-hnedú, žltooranžovú až po šarlátovú a vínovo červenú. Vyžaduje si hlbokú, výživnú pôdu a chránené stanovište v teplejších, vinohradníckych oblastiach. Potrebuje kyslé až neutrálne pôdy.

Popis:
Ambrovník styraxový je pomerne veľký strom dorastajúci v dospelosti do výšky 12-15m. Spočiatku tvorí kužeľovité korunu, ktorá sa časom mení na guľovitú. Vysádzame ho pre nezvyčajný tvar listov a ich nádherné jesenné sfarbenie - od tmavo purpurovej farby cez fialovo-hnedú, žltooranžovú až po šarlátovú a vínovo červenú. Vyžaduje si hlbokú, výživnú pôdu a chránené stanovište v teplejších, vinohradníckych oblastiach. Potrebuje kyslé až neutrálne pôdy.

Popis:
Ambrovník styraxový je pomerne veľký strom dorastajúci v dospelosti do výšky 12-15 metrov. Spočiatku tvorí kužeľovité korunu, ktorá sa časom mení na guľovitú. Vysádzame ho pre nezvyčajný tvar listov a ich nádherné jesenné sfarbenie - od tmavo purpurovej farby cez fialovo-hnedú, žltooranžovú až po šarlátovú a vínovo červenú. Vyžaduje si hlbokú, výživnú pôdu a chránené stanovište v teplejších, vinohradníckych oblastiach. Potrebuje kyslé až neutrálne pôdy.

Popis:
Mimoriadne odolný ker s pekne tvarovanými zloženými listami. Listy majú matne zelenú farbu a skladajú sa z viacerých menších lístkov. Baza bohato kvitne začiatkom leta plochými, veľmi aromatickými súkvetiami bielych kvetov, z ktorých sa neskôr vyvíjajú čierne bobuľky. Tieto sú obľúbenou potravou vtákov. Používajú sa tiež na výrobu bazového vína a sirupov. Kvety sa tiež využívajú na výrobu bazovej limonády a sirupu. Baza čierna dobre znáša aj suché a tienisté stanovištia a málo výživné pôdy. Dobre sa rozmnožuje semenami. Patrí medzi naše najodolnejšie pôvodné kry. V dospelosti dorastá do maximálnej výšky 2-3 metre a šírky asi 1 meter.

Popis:
obľúbený stálozelený brečtan dorastajúci do výšky 3-5m. Má čarovné veľké a pestro sfarbené zelené listy s bielym lemom. Možno ho preto použiť aj na presvetlenie tmavých kútov a múrov. Je veľmi dekoratívny. Na pôdu a stanovište nemá mimoriadne nároky. TIETO RASTLINKY SÚ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Odroda Sulphur Heart má mimoriadne veľké, pestré, bledozelené listy so žltým stredom. Majú srdcovitý tvar. Brečtany patria medzi vždyzelené, drevnaté a plazivé, popínavé liany, vhodné na pokrytie stien, plotov a pôdy. Na stenu sa prichytávajú samostatne, bez opory, svojimi úponkovitými koreňmi. Majú tuhé, trojuholníkové, zvyčajne laločnaté až zárezové listy. Dosahujú veľké výšky a ťahajú sa za svetlom. Sú úplne mrazuvzdorné až čiastočne mrazuvzdorné. Všetky brečtany vyžadujú dobre priepustnú alkalickú pôdu. Strihajú sa na jar, pričom treba prihliadať na výšku a šírku a odstraňovať poškodené časti. Rozmnožujú sa koncom leta. Dorastá do výšky 5 metrov a šírky približne 3m. TIETO RASTLINKY SÚ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Voľne rastúci brečtan popínavý je pomerne mohutná, úplne mrazuvzdorná, vždyzelená, popínavá liana alebo plazivá trvalka s päťlaločnými tmavozelenými listami. Je vhodný na pokrývanie pôdy a múrov, na ktoré sa zachytáva vlastnými priľnavými korienkami. Netrpí žiadnymi chorobami a vošky napádajú jeho mladé výhonky iba zriedka a to len v malom množstve. V malých záhradách sa cielene pestujú najmä jeho dekoratívnejšie kultivary. V dospelosti, teda približne po 20 rokoch rastu dorastá do výšky 10-15 metrov a šírky 5-7 metrov. V našich klimatických podmienkach brečtany pestované v črepníkoch nemusia prežiť tvrdšiu zimu, preto ich črepníky odporúčame na zimu zapustiť do pôdy alebo ich aspoň obaliť viacerými vrstvami bublinkovej fólie.

Popis:
Táto nová, panašovaná odroda brečtanu popínavého patrí medzi odolnejšie. Má nádherné, smotanovo-biele pásiky bežiace po okraji listov tvarom podobných javorovým. Tento brečtan si zachováva všetky požadované kvality pôvodného druhu. Rozširuje sa po zemi a zakorení kedykoľvek sa jeho stonky dotknú zeme. Takto dokáže svojimi listami vyzerajúcimi ako zmrznuté postupne pokryť veľké záhony. Rastie veľmi dobre, ale nestáva invazívnym. A čo je možno najdôležitejšie, je stálozelený a Vašej záhrade dodá zaujímavý vzhľad po celý rok. Môžeme ho pestovať vo vyšších tienených črepníkoch akebo nádobách, odkiaľ môže voľne padať a zároveň tak zosvetliť tmavšie miesta našej záhrady. Môžeme ho tiež nechať šplhať sa po kmeňoch stromov a veľmi pekne ukáže aj na pozadí iných tmavolistých rastlín. Nádherne jemné panašovanie odrody Glacier sa pekne prejaví aj vo výsadbách z letničiek a trvaliek. Tu môžeme bielu farbu na jeho listoch použiť napríklad na "ochladenie" kompozície pozostávajúcej z množstva žiarivých farieb. Brečtan Glacier sa tiež dokáže sám šplhať na steny a zakryť predmety, ktoré chceme schovať. Rastie dobre na slnku, v polotieni aj v tieni a v dospelosti dosahuje výšku 3m.

Popis:
Odroda brečtanu Gold Child je stálozelená popínavá rastlina stredného vzrastu. Mladé listy má svetlozelené so širokým svetlo-žltým okrajom. Staršie listy sú sivozelené s bledožltým okrajom. Brečtany sú vždyzelené, drevnaté, plazivé a popínavé liany, vhodné na pokrytie stien, plotov a pôdy. Na stenu sa prichytávajú samostatne, bez opory, svojimi úponkovitými koreňmi. Majú tuhé, trojuholníkové, zvyčajne laločnaté až zárezové listy. Dosahujú značné výšky a ťahajú sa za svetlom. Sú úplne mrazuvzdorné až čiastočne mrazuvzdorné. Všetky brečtany vyžadujú dobre priepustnú alkalickú pôdu. Strihajú sa na jar, pričom treba prihliadať na výšku a šírku a odstraňovať poškodené časti. Rozmnožujú sa koncom leta.

Popis:
tento brečtan má tmavozelené listy so žiarivým jasnožltým stredom v tvare srdca. Nie je vhodný na pokrytie pôdy, no vďaka svojej výbornej popínavej schopnosti je vynikajúci na pokrytie plotov, múrov a altánkov. Nie je opadavý, preto im aj v zime dodá svieži vzhľad. Na opore dorastá do výšky 6-12m. Brečtany sú vždyzelené, drevnaté, plazivé a popínavé liany, vhodné na pokrytie stien, plotov a pôdy. Na stenu sa prichytávajú samostatne, bez opory, svojimi úponkovitými koreňmi. Majú tuhé, trojuholníkové, zvyčajne laločnaté až zárezové listy. Dosahujú značné výšky a ťahajú sa za svetlom. Sú úplne mrazuvzdorné až čiastočne mrazuvzdorné. Všetky brečtany vyžadujú dobre priepustnú alkalickú pôdu. Strihajú sa na jar, pričom treba prihliadať na výšku a šírku a odstraňovať poškodené časti. Rozmnožujú sa koncom leta. Odroda Gold Heart dorastá do výšky 3-5 metrov a šírky približne 3m. TIETO RASTLINKY SÚ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Toto sú hotové deliace steny z brečtana. V našich klimatických podmienkach brečtany pestované v črepníkoch nemusia prežiť tvrdšiu zimu, preto ich črepníky odporúčane na zimu zapustiť do pôdy alebo ich aspoň obaliť viacerými vrstvami bublinkovej fólie. Voľne rastúci brečtan popínavý je pomerne mohutná, úplne mrazuvzdorná vždyzelená popínavá liana alebo plazivá trvalka s päťlaločnými tmavozelenými listami. Je vhodná na pokrývanie pôdy a múrov. V malých záhradách sa cielene pestujú najmä jeho dekoratívnejšie kultivary. V dospelosti, teda približne po 20 rokoch rastu dorastá do výšky asi 10-15 metrov a šírky 5-7 metrov.

Popis:
Odroda Ivalace je považovaná za jednu z najkrajších brečtanov. V roku 2011 ju Americká spoločnosť pre brečtany (American Ivy Society) zvolila za brečtan roku. Patrí medzi kučeravé odrody a jej listy majú 5 výbežkov s vlnitým okrajom. Jej unikátnou vlastnosťou je lesk jej tmavozelených listov, ktoré vyzerajú ako nalakované. Je to univerzálna rastlina, ktorú môžeme pestovať v byte, použiť ju na pokrytie stien, plotov, besiedok alebo pôdy v záhrade, alebo ju viesť a tvarovať na konštrukcii. Odoláva zimným mrazom až po teplotnú zónu 5 (USDA), teda až do −26.1 °C. Môžme ju preto bez obáv sadiť na celom Slovensku s výnimkou vysokohorských oblastí. Počas mrazov jej stonky a stopky listov nadobúdajú tmavočervené sfarbenie. Znáša široký rozsah pôd, no najlepšie rastie v dobre priepustných, stredne vlhkých, hlinitých pôdach. Najlepšie sa jej darí v polotieni a v tieni. Znáša aj priame slnko, no v teplých oblastiach Slovenska je lepšie sadiť ju do aspoň čiastočného tieňa. Pre úspešnú výsadbu je vhodné brečtan sadiť hlboko - pred výsadbou odstrániť zopár starých listov a zasadiť ho až po najnižšie položené novšie listy.

Popis:
Odroda brečtanu so smotanovým panašovaním listov na zelenom podklade. Má listy strednej veľkosti.

Popis:
White Ripple je odroda brečtanu s veľmi pekným sfarbením a nezvyčajným tvarom listov. Dá sa použiť na zakrytie múrov a stien, po ktorých sa šplhá bez opory a sám sa na ne uchytáva drobnými koreňovitými úchytkami. Môžeme ho však pestovať aj v domácnosti ako veľmi peknú črepníkovú rastlinu. V takomto prípade sa mu darí lepšie v chladnejšej miestnosti. Pri výsadbe vonku sa mu najlepšie darí na priamom slnku alebo v polotieni. V úplnom tieni rastie pomalšie - rýchlosťou asi 30-50cm ročne. V dobrých podmienkach je to však podstatne rýchlejšie - asi 1m ročne a v dospelosti na opore dorastá do výšky asi 6m. Najviac mu vyhovujú priepustné, stredne vlhké pôdy s dostatkom humusu, ktoré môžu byť mierne zásadité (alkalické), ale aj mierne kyslé. Po výsadbe do pôdy dobre odoláva chladu, preto ho môžeme pestovať vo všetkých polohách, s výnimkou najvyššie položených horských oblastí. Pri výsadbe do črepníkov ho v našich klimatických podmienkach musíme chrániť zabalením črepníkov do bublinkovej fólie, alebo ešte lepšie ich zakopaním do zeme.

Popis:
Zlatý brest Wredei je taký netypický, že takmer nikto nepredpokladá, že ide o brest. Tento strom úzkeho stĺpovitého tvaru dorastajúci za 20 rokov do výšky 10m a šírky 3m je veľmi pozoruhodný vďaka svojim kučeravým, zlato-žltým, hustým, širokým listom. Hodí sa na priame slnko aj do polotieňa. Nie je naročný na pôdu a netreba ho strihať. Odolná odroda, ktorú môžeme použiť na vytvorenie prekrásnych zostáv najmä v kontraste s ihličnanmi.

Popis:
Zlatý brest Wredei je taký netypický, že takmer nikto nepredpokladá, že sa jedná o brest. Tento strom úzkeho stĺpovitého tvaru dorastajúci za 20 rokov do výšky 10m a šírky 3m je veľmi pozoruhodný vďaka svojim kučeravým, zlato-žltým, hustým, širokým listom. Hodí sa na priame slnko aj do polotieňa. Nie je naročný na pôdu a netreba ho strihať. Odolná odroda, ktorú môžeme použiť na vytvorenie prekrásnych zostáv najmä v kontraste s ihličnanmi.

Popis:
e to strom s hladkou kôrou. Striedavé listy sú vajcovité, stopkaté, na vrchnej strane holé a hladké, s čepeľou nepravidelnou a s pílkovitým okrajom čepele. Má krátke vetvičky, na ktorých rastú v bočných zväzkoch krátkostopkaté kvety tvoriace zvoncovité a päťpočetné okvetie, kvitnúce ešte pred pučaním listov. Oplodňovanie vetrom. Plod je krídlatá holá nažka. Používa sa na liečbu porúch trávenia a silných hnačiek, ako kloktadlo proti zápaloch ústnej dutiny a hltana, na vymývanie hnisavých a otvorených rán Vyžaduje slnečné stanovisko s mierne suchou až vlhkou pôdou, sviežou, hlbokou a bohatou na živiny. Znáša mierne kyslú pôdu.

Popis:
Mohutný listnatý strom dobre znašajúci strih a rez. Hodí sa aj do znečisteného prostredia a s obľubou ho vysádzajú v mestách. Pochádza zo Severnej Ameriky a v Európe nemá žiadnych škodcov. Hodí sa na výsadbu stromoradí, ako solitér do parkov a väčších záhrad. Má drobné kopijovité listy a drobučké čierne semená, ktoré skonzumujú vtáci. Na jeseň preto nespôsobuje veľa neporiadku. Dorastá do výšky a šírky asi 20m.

Popis:
Najmenšia v viackmenných briez. Vhodná do malých záhrad a na priedomia.

Popis:
Breza himalájska je opadavý, úplne mrazuvzdorný strom alebo ker, ktorý sa pestuje pre jej nádhernú, žiarivo-čisto bielu a hladkú borku (kôru) a jesenné sfarbenie listov. Vysádzame ju na slnečné stanovište do mierne vlhkej, ale dobre priepustnej pôdy. Mladé stromy bez koreňového balu (s holými koreňmi) sadíme na jeseň alebo začiatkom jari, jedince kvalitne zakorenené v črepníku počas celého roka. Sú ozdobou záhrad. Na jeseň sa im trávovozelené listy vyfarbujú do žiarivo žltej farby. Môžeme ich vysadiť ako solitér alebo ako skupinu stromov. V súčasnosti je trendom výsadba viackmenných tvarov, najmä v modernistických záhradách. Breza himalájska v dospelosti dorastá do šírky 6-8 metrov a dosahuje výšku zvyčajne 10-15 metrov, výnimočne až 20 metrov. Rozmnožujeme ju koncom zimy vrúbľovaním alebo začiatkom leta polovyzretými odrezkami.

Popis:
Breza himalájska je opadavý, úplne mrazuvzdorný strom alebo ker, ktorý sa pestuje pre jej nádhernú, žiarivo-čisto bielu a hladkú borku (kôru) a jesenné sfarbenie listov. Vysádzame ju na slnečné stanovište do mierne vlhkej, ale dobre priepustnej pôdy. Mladé stromy bez koreňového balu (s holými koreňmi) sadíme na jeseň alebo začiatkom jari, jedince kvalitne zakorenené v črepníku počas celého roka. Sú ozdobou záhrad. Na jeseň sa im trávovozelené listy vyfarbujú do žiarivo žltej farby. Môžeme ich vysadiť ako solitér alebo ako skupinu stromov. V súčasnosti je trendom výsadba viackmenných tvarov, najmä v modernistických záhradách. Breza himalájska v dospelosti dorastá do šírky 6-8 metrov a dosahuje výšku zvyčajne 10-15 metrov, výnimočne až 20 metrov. Rozmnožujeme ju koncom zimy vrúbľovaním alebo začiatkom leta polovyzretými odrezkami.

Popis:
Breza himalájska je opadavý, úplne mrazuvzdorný strom alebo ker, ktorý sa pestuje pre jej nádhernú, žiarivo-čisto bielu a hladkú borku (kôru) a jesenné sfarbenie listov. Vysádzame ju na slnečné stanovište do mierne vlhkej, ale dobre priepustnej pôdy. Mladé stromy bez koreňového balu (s holými koreňmi) sadíme na jeseň alebo začiatkom jari, jedince kvalitne zakorenené v črepníku počas celého roka. Sú ozdobou záhrad. Na jeseň sa im trávovozelené listy vyfarbujú do žiarivo žltej farby. Môžeme ich vysadiť ako solitér alebo ako skupinu stromov. V súčasnosti je trendom výsadba viackmenných tvarov, najmä v modernistických záhradách. Breza himalájska v dospelosti dorastá do šírky 6-8 metrov a dosahuje výšku zvyčajne 10-15 metrov, výnimočne až 20 metrov. Rozmnožujeme ju koncom zimy vrúbľovaním alebo začiatkom leta polovyzretými odrezkami.

Popis:
Breza himalájska je opadavý, úplne mrazuvzdorný strom alebo ker, ktorý sa pestuje pre jej nádhernú, žiarivo-čisto bielu a hladkú borku (kôru) a jesenné sfarbenie listov. Vysádzame ju na slnečné stanovište do vlhkej, ale dobre priepustnej pôdy. Mladé stromy sadíme na jeseň alebo začiatkom jari. Sú ozdobou záhrad. Na jeseň sa im trávovozelené listy vyfarbujú do žiarivo žltej farby. Môžete ich vysadiť ako solitér alebo ako skupinu stromov. V súčasnosti je trendom aj výsadba viackmenných tvarov, najmä v modernistických záhradách. Breza himalájska dorastá do výšky 12-18 metrov a šírky 2,5 metra. Rozmnožujeme ju koncom zimy vrúbľovaním alebo začiatkom leta polovyzretými odrezkami.

Popis:
obľúbený, opadavý široko stĺpovitý alebo kužeľovitý, elegantný strom so štíhlymi previsnutými tenkými konárikmi. Má oválne, jasnozelené, na jeseň žlté listy a striebristo-bielu kôru, ktorá na základni kmeňa starnutím černie a puká. Je veľmi nenáročný na pôdne pomery a dobre odoláva suchu. Dokáže rásť aj v puklinách skalných stien a v škárach muriva na stenách domov. Na jar vytvára žltozelené jahňady. Aj v zime púta pozornosť svojou bielou kôrou a typickým tvarom koruny. V dobrých podmienkach v dospelosti (asi po 20 rokoch rastu) dorastá do výšky 10-20m a šírky 5-7m. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
obľúbený, opadavý široko stĺpovitý alebo kužeľovitý, elegantný strom so štíhlymi previsnutými tenkými konárikmi. Má oválne, jasnozelené, na jeseň žlté listy a striebristo-bielu kôru, ktorá na základni kmeňa starnutím černie a puká. Je veľmi nenáročný na pôdne pomery a dobre odoláva suchu. Dokáže rásť aj v puklinách skalných stien a v škárach muriva na stenách domov. Na jar vytvára žltozelené jahňady. Aj v zime púta pozornosť svojou bielou kôrou a typickým tvarom koruny. V dobrých podmienkach v dospelosti (asi po 20 rokoch rastu) dorastá do výšky 10-20m a šírky 5-7m. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
obľúbený, opadavý široko stĺpovitý alebo kužeľovitý, elegantný strom so štíhlymi previsnutými tenkými konárikmi. Má oválne, jasnozelené, na jeseň žlté listy a striebristo-bielu kôru, ktorá na základni kmeňa starnutím černie a puká. Je veľmi nenáročný na pôdne pomery a dobre odoláva suchu. Dokáže rásť aj v puklinách skalných stien a v škárach muriva na stenách domov. Na jar vytvára žltozelené jahňady. Aj v zime púta pozornosť svojou bielou kôrou a typickým tvarom koruny. V dobrých podmienkach v dospelosti (asi po 20 rokoch rastu) dorastá do výšky 10-20m a šírky 5-7m. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK. Sú bohužiaľ priveľké na zaslanie kuriérskou firmou. Dohodnite si preto prosím ich individuálnu dopravu s dopravcom: pán Sýkora, (fi. Nothegger) 0918 650 061, pán Skladan 0917 732 990.

Popis:
obľúbený, opadavý široko stĺpovitý alebo kužeľovitý, elegantný strom so štíhlymi previsnutými tenkými konárikmi. Má oválne, jasnozelené, na jeseň žlté listy a striebristo-bielu kôru, ktorá na základni kmeňa starnutím černie a puká. Je veľmi nenáročný na pôdne pomery a dobre odoláva suchu. Dokáže rásť aj v puklinách skalných stien a v škárach muriva na stenách domov. Na jar vytvára žltozelené jahňady. Aj v zime púta pozornosť svojou bielou kôrou a typickým tvarom koruny. V dobrých podmienkach v dospelosti (asi po 20 rokoch rastu) dorastá do výšky 10-20m a šírky 5-7m. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
obľúbený, opadavý široko stĺpovitý alebo kužeľovitý, elegantný strom so štíhlymi previsnutými tenkými konárikmi. Má oválne, jasnozelené, na jeseň žlté listy a striebristo-bielu kôru, ktorá na základni kmeňa starnutím černie a puká. Je veľmi nenáročný na pôdne pomery a dobre odoláva suchu. Dokáže rásť aj v puklinách skalných stien a v škárach muriva na stenách domov. Na jar vytvára žltozelené jahňady. Aj v zime púta pozornosť svojou bielou kôrou a typickým tvarom koruny. V dobrých podmienkach v dospelosti (asi po 20 rokoch rastu) dorastá do výšky 10-20m a šírky 5-7m. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
vzpriamená, stĺpovitá forma našej domácej brezy. Rovnako ako základný botanický druh, aj tento kultivar po zakorenení prežíva aj na mimoriadne suchých, slnečných stanovištiach s nedostatkom výživnej pôdy. V dospelosti, teda po 20-30 rokoch rastu, dorastá do výšky 8-10 metrov a do šírky 2-4 metre.

Popis:
Breza odrody Laciniata má hlboko jemné listy s hlbokými zárezmi. Breza je obľúbený, nenáročný opadavý strom. Tvorí široko stĺpovité až kužeľovité koruny so štíhlymi previsnutými tenkými konárikmi. Má oválne, jasnozelené, na jeseň žlté listy a striebristo-bielu kôru, ktorá na základni kmeňa starnutím černie a puká. Je veľmi nenáročný na pôdne pomery a dobre odoláva suchu. Dokáže rásť aj v puklinách skalných stien a v škárach muriva na stenách domov. Na jar vytvára žltozelené jahňady. Aj v zime púta pozornosť svojou bielou kôrou a typickým tvarom koruny. V dobrých podmienkach v dospelosti (asi po 20 rokoch rastu) dorastá do výšky 10-20m a šírky 5-7m. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Vysoký strom s úzkou, padavou korunou. V dospelosti dosahuje výšku približne 10 m a šírku 4-5 m. Listy majú svetlo-purpurovú farbu, ktorá sa na konci leta mení na hnedo-zelenú a na jeseň nadobúdajú ohnivo-červený odtieň. Obľubuje úrodnú pôdu a primeranú, pravidelnú zálievku. Strom korení plytko. Kvitne v apríli žlto-zelenými kvetmi. Netoleruje povrch z dlažby. Mrazuvzdorný do -45,5 stupňa Celzia. Strom rastie ako jednokmeň a viackmeň.

Popis:
Broskyňa Albatros (č.k. 1405) Vznikla na pracovisku Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Bratislave krížením odrôd ´Cresthaven´ a ´Luna´. Kvitne skoro, až stredne skoro. Plody sú stredne veľké, mierne ploché, tvarovo i veľkostne vyrovnané. Šupka je silná, pevná a silne plstnatá. Dužina plodu je stredne tuhá, nevláknitá, zelenobiela. Chuť plodov je veľmi dobrá a plody sú aromatické, šťavnaté, s nízkym obsahom cukrov. Dužina je stredne odlúčiteľná od kôstky a čiastočne býva na nej priľnutá. Rodivosť je dobrá, pravidelná. Odroda Albatros je odolná voči chorobám a škodcom na úrovni štandardnej odrody Redhaven. Je zaujímavá pekným vzhľadom plodov, farbou dužiny, dobrou chuťou a skorým obdobím dozrievania. Jej prednosťou je nenáročnosť na agrotechniku, spoľahlivá rodivosť a kvalita plodov. Určená je najmä na priamy konzum.

Popis:
Kultivar dozrievajúci začiatkom septembra so žltou dužinou, dobre oddeliteľnou od kôstky. Úrody kvalitných plodov sú pravidelné a bohaté. Plody sú vhodné na výrobu kompótov, aj na priamy konzum. Vzhľadom na veľmi dobrú odolnosť proti zimným a predjarným mrazom a pravidelnú rodivosť nahrádza menej spoľahlivé neskoré kultivary Elberta a Gracia.

Popis:

Popis:
Redhaven je najpestovanejšia štandardná odroda broskýň na svete. Má stredne veľké až veľké plody, dužina je žltá, dobre oddeliteľná od kôstky. Je pomerne odolná voči chladu. Plody sú vysokej kvality. Patrí medzi najchutnejšie broskyne. Dozrieva okolo 25. júla. Broskyne všeobecne neznášajú zatrávnenie okolo ich kmienka, preto je potrebné pôdu okolo nich pravidelne kypriť alebo porýľovať, zavlažovať počas sucha a hnojiť.

Popis:
Pochádza z Ameriky. Patrí medzi neskoré odrody broskýň. Plody sú veľké, z väčšej časti prekryté atraktívnym karmínovočerveným sfarbením, dužina je dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je lahodná, aromatická, veľmi dobrá. Plody sa neotláčajú a vhodné sú aj na prepravu. Hlavnou výhodou je malá náročnosť na stanovište a vysoké úrody plodov výbornej kvality.

Popis:
Ľahodné vinohradnícke broskyne s malými plodmi, výraznej vône a vynikajúcej chuti s maličkou kôstkou. Sú veľmi nenáročné na stanovište. Dobre znášajú sucho a dobre rastú na všetkých typoch pôd s výnimkou ťažkých ílovitých. Potrebujú teplé slnečné stanovište chránené pred zimným vetrom alebo polotieň.

Popis:
Budleja dávidova Royal Red kvitne množstvom žiarivých červeno-fialových kvetov. Patrí medzi vyššie odrody s oblúkovitými konármi. Drobné jednotlivé kvietky vytvára v podobe dlhých hustých súkvetí. Kvietky majú jemnú vôňu, ktorá z tejto rastliny robí najpríťažlivejší ker pre motýle. Američania ju preto nazývajú Motýlí ker. V zime alebo na jar ju možno zrezať až na 20-30cm. Počas neskoršej jari vyženie nové výhony, ktoré rýchlo narastú až na 2-2,5 metra. Budleje je najvodnejšie vysadiť na miesto, kde môžu voľne rásť a lákať všetky letné motýle, ako sú mlynáriky, bábôčky a najmä vidlochvosty. Aby rastlina maximálne kvitla, potrebuje slnečnú polohu a vlhkú pôdu. Prežíva však aj v tieni, alebo na suchom stanovišti, kde je však redšia a nevytvára toľko kvetov. Na kvalitu pôdy nemá mimoriadne nároky, no lepšie rastie v priepustných kyslých pôdach.

Popis:
buk lesný je náš pôvodný strom dorastajúci v prírode až do výšky 30 metrov. Rastie na slnku aj v polotieni a nemá mimoriadne nároky na výživu. Je vhodný na tvarovanie bonsajov. Používa sa aj na výsadbu elegatných živých plotov. Na tento účel ho sadíme v počte 2-3 kusy na meter. TIETO RASTLINKY SÚ KVALITNE ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
náš pôvodný druh dorastajúci v prírode až do výšky 30m. Rastie na slnku aj v polotieni a nemá mimoriadne nároky na výživu. Je vhodný na tvarovanie bonsajov. Používa sa aj na výsadbu elegatných živých plotov. Na tento účel ho sadíme v počte 2-3 kusy na meter. TIETO RASTLINKY SÚ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Tento zaujímavý kultivar má kónický, oválny alebo okrúhly tvar a prekvapivo medeno-červené až purpurové, lesklé elipsovité listy. Jeho jesenné sfarbenie je bronzovo červené. Konáre a kmeň majú hladkú sivú kôru. Rastie na priamom slnku alebo v polotieni na všetkých typoch pôd, ktoré by však nemali úplne vysychať. Patrí k väčším stromom, v dospelosti dosahuje maximálnu výšku 15-25m a aj približne rovnakú šírku. Rastie rýchlosťou približne 45cm za sezónu. Jeho púčiky rastú na jar veľmi rýchlo a zvykne pučať iba raz za sezónu. Dožíva sa veku 50-150 rokov. Svojime plodmi láka divo žijúce veveričky. Hodí sa aj do najchladnejších oblastí. V záhradníctve sa používa na vytvorenie oddeľujúcich stien alebo ako samostatne nádherný solitér rastúci v krajine alebo väčšej záhrade. V mladosti dokáže rásť aj v tieni.

Popis:
Tento zaujímavý kultivar má kónický, oválny alebo okrúhly tvar a prekvapivo medeno-červené až purpurové, lesklé elipsovité listy. Jeho jesenné sfarbenie je bronzovo červené. Konáre a kmeň majú hladkú sivú kôru. Rastie na priamom slnku alebo v polotieni na všetkých typoch pôd, ktoré by však nemali úplne vysychať. Patrí k väčším stromom, v dospelosti dosahuje maximálnu výšku 15-25m a aj približne rovnakú šírku. Rastie rýchlosťou približne 45cm za sezónu. Jeho púčiky rastú na jar veľmi rýchlo a zvykne pučať iba raz za sezónu. Dožíva sa veku 50-150 rokov. Svojime plodmi láka divo žijúce veveričky. Hodí sa aj do najchladnejších oblastí. V záhradníctve sa používa na vytvorenie oddeľujúcich stien alebo ako samostatne nádherný solitér rastúci v krajine alebo väčšej záhrade. V mladosti dokáže rásť aj v tieni.

Popis:
Tento zaujímavý kultivar má kónický, oválny alebo okrúhly tvar a prekvapivo medeno-červené až purpurové, lesklé elipsovité listy. Jeho jesenné sfarbenie je bronzovo červené. Konáre a kmeň majú hladkú sivú kôru. Rastie na priamom slnku alebo v polotieni na všetkých typoch pôd, ktoré by však nemali úplne vysychať. Patrí k väčším stromom, v dospelosti dosahuje maximálnu výšku 15-25m a aj približne rovnakú šírku. Rastie rýchlosťou približne 45cm za sezónu. Jeho púčiky rastú na jar veľmi rýchlo a zvykne pučať iba raz za sezónu. Dožíva sa veku 50-150 rokov. Svojime plodmi láka divo žijúce veveričky. Hodí sa aj do najchladnejších oblastí. V záhradníctve sa používa na vytvorenie oddeľujúcich stien alebo ako samostatne nádherný solitér rastúci v krajine alebo väčšej záhrade. V mladosti dokáže rásť aj v tieni.

Popis:
Tento zaujímavý kultivar má kónický, oválny alebo okrúhly tvar a prekvapivo medeno-červené až purpurové, lesklé elipsovité listy. Jeho jesenné sfarbenie je bronzovo červené. Konáre a kmeň majú hladkú sivú kôru. Rastie na priamom slnku alebo v polotieni na všetkých typoch pôd, ktoré by však nemali úplne vysychať. Patrí k väčším stromom, v dospelosti dosahuje maximálnu výšku 15-25m a aj približne rovnakú šírku. Rastie rýchlosťou približne 45cm za sezónu. Jeho púčiky rastú na jar veľmi rýchlo a zvykne pučať iba raz za sezónu. Dožíva sa veku 50-150 rokov. Svojime plodmi láka divo žijúce veveričky. Hodí sa aj do najchladnejších oblastí. V záhradníctve sa používa na vytvorenie oddeľujúcich stien alebo ako samostatne nádherný solitér rastúci v krajine alebo väčšej záhrade. V mladosti dokáže rásť aj v tieni.

Popis:
Stĺpovitá odroda buka so vzpriamenými konármi a hustým olistením zlatožltej farby. Je to pravdepodobne kríženec medzi Bukom lesným Dawick (Fagus sylvatica Dawyck) a Bukom lesným Zlatia (Fagus sylvatica Zlatia), a bol prvýkrát objavený vo fantastickej botanickej záhrade Dawyck v Škótsku. Strom má hladkú, sivú kôru a vrstvené konáre, ktoré rastú takmer rovno nahor. Na jar tvorí husté lístie zlato-žltej farby, ktoré počas leta stmavne na lipovo zelené, kým na jeseň sa listy vyfarbujú na žiarivé, zlato-bronzové. Z nenápadných kvietkov sa najčastejšie nevytvorí žiadny plod. Buk lesný sa používa na vytvorenie oddeľujúcich stien, ale pekne vynikne aj ako markantný solitér rastúci v krajine. Vyzerá mimoriadne atraktívny, ak ho sadíme pred tmavým pozadím. Pestuje sa vo vlhkej a dobre priepustnej pôde, prospieva najmä v kyslej až zásaditej pôde na slnečnom stanovišti. Veľké stromy znesú aj občasné sucho. Úplne mrazuvzdorný do -34°C. V roku 2002 mu bolo udelené prestíž

Popis:
Dawyck Purple je stĺpovitá odroda buka so vzpriamenými konármi a hustým olistením purpurovej farby. Strom má výraznú hladkú, sivú kôru a vrstvené konáre, ktoré sa krivia mierne nahor. Na jar tvorí husté lístie purpurovej farby, ktoré počas leta nadobudne zelené sfarbenie, kým na jeseň sa listy vyfarbujú na žlté, oranžové a bronzové. Z nenápadných kvietkov sa najčastejšie nevytvorí žiadny plod. Buk lesný sa používa na vytvorenie oddeľujúcich stien, ale pekne vynikne aj ako markantný vertikálny solitér rastúci v krajine. Pestuje sa vo vlhkej a dobre priepustnej pôde, prospieva najmä v kyslej až zásaditej pôde na slnečnom stanovišti. Mierne odoláva voči znečisteniu ovzdušia. Je mrazuvzdorný. Britská kráľovská záhradnícka spoločnosť mu udelila prestížne Ocenenie za zásluhy o rozvoj záhradníctva.

Popis:
Dawyck Purple je stĺpovitá odroda buku so vzpriamenými konármi a hustým olistením purpurovej farby. Strom má výraznú hladkú, sivú kôru a vrstvené konáre, ktoré sa krivia mierne nahor. Na jar tvorí husté lístie purpurovej farby, ktoré počas leta nadobudne zelené sfarbenie, kým na jeseň sa listy vyfarbujú na žlté, oranžové a bronzové. Z nenápadných kvietkov sa najčastejšie nevytvorí žiadny plod. Buk lesný sa používa na vytvorenie oddeľujúcich stien, ale pekne vynikne aj ako markantný vertikálny solitér rastúci v krajine. Pestuje sa vo vlhkej a dobre priepustnej pôde, prospieva najmä v kyslej až zásaditej pôde na slnečnom stanovišti. Mierne odoláva voči znečisteniu ovzdušia. Je mrazuvzdorný. Britská kráľovská záhradnícka spoločnosť mu udelila prestížne Ocenenie za zásluhy o rozvoj záhradníctva

Popis:
Pomerne pomaly rastúci opadavý strom a jeden z najkvalitnejších dostupných solitérnych stromov. Táto nádherná, pôvabne previsnutá forma je veľmi zvláštnou a pozoruhodnou rastlinou s previsnutými konármi, ktoré siahajú až po zem, a s krivoľako stúpajúcim kmeňom. Má jedinečný kupolovitý tvar, hladkú sivú kôru a zúbkované, oválne listy dlhé 5-10cm. Listy sú lesklo-zelené a na jeseň menia farbu na žltkasto-červenohnedú a zlato-bronzovú. Previsnutý buk je dlhožijúci strom schopný rásť na väčšine pôd, od kyslých po vápenaté, pričom zlyháva iba na ťažkých íloch. Uprednostňuje však dobre priepustné hlinité, piesčité alebo ílovité pôdy a kyslým až mierne zásaditým pH (6,8 - 7,7). Vyžaduje si polohu aspoň v polotieni a pravidelné zavlažovanie. Veľké stromy znesú aj občasné sucho. Neznáša soľ, preto ho môže zabiť soľ používaná na rozmrazovanie ciest. Je však odolný voči škodcom. Striháme ho, iba ak potrebujeme odstrániť zlomené alebo choré konáre. Pretože u tohoto kultivaru je každá rastlina jedinečná, môže narásť do výšky a šírky 10-20m, v závislosti od jeho vetvenia konárov.

Popis:
Pomerne pomaly rastúci opadavý strom a jeden z najkvalitnejších dostupných solitérnych stromov. Táto nádherná, pôvabne previsnutá forma je veľmi zvláštnou a pozoruhodnou rastlinou s previsnutými konármi, ktoré siahajú až po zem, a s krivoľako stúpajúcim kmeňom. Má jedinečný kupolovitý tvar, hladkú sivú kôru a zúbkované, oválne listy dlhé 5-10cm. Listy sú lesklo-zelené a na jeseň menia farbu na žltkasto-červenohnedú a zlato-bronzovú. Previsnutý buk je dlhožijúci strom schopný rásť na väčšine pôd, od kyslých po vápenaté, pričom zlyháva iba na ťažkých íloch. Uprednostňuje však dobre priepustné hlinité, piesčité alebo ílovité pôdy a kyslým až mierne zásaditým pH (6,8 - 7,7). Vyžaduje si polohu aspoň v polotieni a pravidelné zavlažovanie. Veľké stromy znesú aj občasné sucho. Neznáša soľ, preto ho môže zabiť soľ používaná na rozmrazovanie ciest. Je však odolný voči škodcom. Striháme ho, iba ak potrebujeme odstrániť zlomené alebo choré konáre. Pretože u tohoto kultivaru je každá rastlina jedinečná, môže narásť do výšky a šírky 10-20m, v závislosti od jeho vetvenia konárov.

Popis:
Buk lesný Purple Fountain je výborný buk pre malé záhrady vďaka jeho úzkemu vzrastu tvorenému vzpriameným kmeňom a kaskádovite padajúcimi konármi. Jeho lesklé listy majú bohaté, intenzívne, purpurové sfarbenie a zostupujú po previsnutých konároch tohoto ušľachtilého stromu. V lete trochu viac zozelenejú. Tento stĺpovitý buk tvorí elegantný solitér a napriek svojmu previsnutému tvaru nepotrebuje vyväzovanie na kolík, lebo vďaka hornému stredovému výhonku sám rastie vzpriamene nahor. Jeho rast je však oveľa pomalší ako u pôvodného druhu. Aby mal Purple Fountain najkrajšie sfarbenie, potrebuje slnečné stanovište. Uprednostňuje priepustné pôdy, no znesie aj neúrodnú alebo utlačenú pôdu. Po zakorenení dobre odoláva kratším obdobiam sucha. Menším problémom môžu byť krvavé vošky, no nie je potrebné podnikať voči nim žiadne kroky, lebo neohrozia zdravý rast stromu. V najlepšej forme ho udrží aj minimálny strih a tvarovanie. Vo veku 10 rokov dorastá do výšky 3,5m a šírky 1m. Po čase môže dosiahnuť výšku 8m a šírku 3-4m. Bol vyšľachtený v roku 1975, preto ešte nie sú k dispozícii konečné údaje o jeho maximálnej výške a šírke.

Popis:
Buk lesný Purple Fountain je výborný buk pre malé záhrady vďaka jeho úzkemu vzrastu tvorenému vzpriameným kmeňom a kaskádovite padajúcimi konármi. Jeho lesklé listy majú bohaté, intenzívne, purpurové sfarbenie a zostupujú po previsnutých konároch tohoto ušľachtilého stromu. V lete trochu viac zozelenejú. Tento stĺpovitý buk tvorí elegantný solitér a napriek svojmu previsnutému tvaru nepotrebuje vyväzovanie na kolík, lebo vďaka hornému stredovému výhonku sám rastie vzpriamene nahor. Jeho rast je však oveľa pomalší ako u pôvodného druhu. Aby mal Purple Fountain najkrajšie sfarbenie, potrebuje slnečné stanovište. Uprednostňuje priepustné pôdy, no znesie aj neúrodnú alebo utlačenú pôdu. Po zakorenení dobre odoláva kratším obdobiam sucha. Menším problémom môžu byť krvavé vošky, no nie je potrebné podnikať voči nim žiadne kroky, lebo neohrozia zdravý rast stromu. V najlepšej forme ho udrží aj minimálny strih a tvarovanie. Vo veku 10 rokov dorastá do výšky 3,5m a šírky 1m. Po čase môže dosiahnuť výšku 8m a šírku 3-4m. Bol vyšľachtený v roku 1975, preto ešte nie sú k dispozícii konečné údaje o jeho maximálnej výške a šírke.

Popis:
Tento zaujímavý kultivar nášho domáceho buka má v mladosti kužeľovitý tvar a veľmi zaujímavé, purpurové listy s tmavoružovými a bledoružovými okrajmi. Je to ideálny purpurový buk pre menšie mestské pozemky, kde ho môžeme vysádzať aj do tieňa, napríklad na nádvoria alebo prejazdy. Tu sa svojou farbou lístia stáva stredobodom pozornosti a dá sa výborne zakomponovať napríklad do výsadby stálozelených krov. Na jeseň sa jeho lístie sfarbuje na bronzovo čerevené. Konáre a kmeň majú hladkú sivú kôru. Rastie na priamom slnku alebo v polotieni na všetkých typoch pôd, ktoré by však nemali úplne vysychať. Jeho rast je pomerne pomalý a dospelosti dosahuje výšku 8-12 metrov a šírku 6-8 metrov. Jeho púčiky rastú na jar veľmi rýchlo a zvykne pučať iba raz za sezónu. Je veľmi odolný voči chladu, preto sa hodí sa aj do chladnejších oblastí. V záhradníctve sa používa na aj vytvorenie oddeľujúcich stien alebo ako samostatne stojaci nádherný solitér, alebo aj ako alejový strom. Vyžaduje si pravidelné polievanie aspoň raz týždenne a v extrémnych horúčavách aj častejšie, najmä počas prvých rokov po výsadbe, pokým si vytvorí silný koreňový systém. Striháme a režeme ho v zime.

Popis:
Cercidovník japonský je vzácny strom pochádzajúci z Japonska a Číny. V domovine dorastá do výšky 10-45 metrov a jeho hrúbka kmeňa môže dosiahnuť až 2 metre. Jeho listy sa na jeseň sfarbujú do rozličných nádherných žltých a ružových odtieňov a niekedy majú v tomto čase výraznú karamelovú vôňu. Pre tieto vlastnosti ho záhradní archiktekti radi začleňujú od moderných výsadieb.

Popis:
Cezmína je užitočný vždyzelený vzpriamený ker alebo malý až stredne veľký strom, ktorý môžeme pestovať ako solitér, ako ker tvarovaný strihom alebo ako živý plot. Ak ju nestriháme, v dospelosti - ako 20-30 ročná - dosahuje výšku 5-9 metrov a šírku 5-6 metrov. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou voči mrazu - až do mínus 40 stupňov Celzia. Rastie na širokej škále pôd, od vápenatých až po málo úrodné a kyslé, no uprednostňuje suchšie, dobre priepustné a ľahké pôdy. Dokáže rásť na slnku, v polotieni aj v úplom tieni. V minulosti jej kvalitné drevo, ktoré horí aj mokré, používali na intarzie a rezbárske práce. Cezmíny tiež orezávali a používali ako zimné krmivo. Samičie rastliny tvoria červené plody, ktoré sú pre ľudí nejedlé a v minulosti sa používali na vyvolávanie zvracania. Pichľavé zvlnené listy odrádzajú mnoho tvorov od kradnutia vajíčok spevavých vtákov, ktorí hniezdia v jej korune. Červené bobuľky dodávajú v čase Vianoc cezmínam farbu a práve v tomto čase sú tieto stálozelené kry alebo stromy najkrajšie.

Popis:
Tento rodiaci citronovník je veľmi vhodný ako okrasná rastlina aj na pestovanie citrónov v byte. Vyžaduje úrodnú priepustnú pôdu, neznáša mráz. Rastliny musia zimovať vnútri, najlepšie v chladnejšej miestnosti, kde im postačí i polotieň. Zimný chlad vyvoláva jarnú tvorbu kvetov. Koncom mája alebo začiatkom júna je vhodné presadiť ho do voľnej pôdy v záhrade alebo umiestniť na balkón. V lete si vyžaduje polohu na priamom slnku. Je trochu citlivý na úplné vyschnutie pôdy. Rodí bohato a pravidelne. Pri veľkej úrode je potrebné urobiť prebierku plodov a ponechať na každých 20-30 listov iba jeden citrón.

Popis:
Tento rodiaci citronovník je veľmi vhodný ako okrasná rastlina aj na pestovanie citrónov v byte. Vyžaduje úrodnú priepustnú pôdu, neznáša mráz. Rastliny musia zimovať vnútri, najlepšie v chladnejšej miestnosti, kde im postačí i polotieň. Zimný chlad vyvoláva jarnú tvorbu kvetov. Koncom mája alebo začiatkom júna je vhodné presadiť ho do voľnej pôdy v záhrade alebo umiestniť na balkón. V lete si vyžaduje polohu na priamom slnku. Je trochu citlivý na úplné vyschnutie pôdy. Rodí bohato a pravidelne. Pri veľkej úrode je potrebné urobiť prebierku plodov a ponechať na každých 20-30 listov iba jeden citrón.

Popis:
Subtropická rastlina. Je potrebné zimovať ju vo vykurovanom skleníku alebo v zimnej záhrade.

Popis:
Kužeľovitý, malý ihličnatý strom. Tento cypruštek je podobný odrode Columnaris, má však sviežejšie modré sfarbenie ihličia. Zároveň oveľa lepšie znáša vápenaté pôdy. Je to jeden z najobľúbenejších a najkrajších ihličnanov na živé ploty. Ihličie má tmavšie modro-šedé, neskôr modro-zelené. Aj čo o sa týka farby, predstavuje zlepšenie v porovnaní s odrodou Columnaris. Nestrihaný dorastá asi do výšky 4-5 metrov a šírky 1-2 metre.

Popis:

Popis:
Burlat je skorá čerešňa, jej plody dozrievajú v druhom čerešňovom týždni. Sú veľké, srdcovitého tvaru, s tmavočervenou dužinou. Majú výbornú chuť, sú šťavnaté a sladké. Čerešňa Burlat nie je samoopelivá a preto potrebuje vhodného opeľovača napríklad odrodu Hedelfingenská alebo Kordia. Včely ju dokážu opeliť na vzdialenosť niekoľko sto metrov až niekoľko kilometrov. Vo vlhkých rokoch môže trpieť hnilobou plodov. Rodí skoro, pravidelne a bohato.

Popis:
Prastarý taliansky kultivar čerešne Durone di Vignola III tvorí veľmi veľké srdcovité plody čierno-červenej farby, s pevnou, chrumkavou a veľmi chutnou dužinou nezameniteľnej chuti. Plody dozrievajú počas prvých desiatich júlových dní. Strom rastie v mladosti skôr vzpriamene a neskôr sa zaobľuje a dosahuje výšku 6-10 metrov. Je stredne veľký, rýchlo vstupuje do rodivosti a prináša bohaté úrody. Na jar bohato kvitne bielymi kvetmi. Plody sú výborné na priamy konzum ako čerstvé, do ovocných šalátov a používajú sa tiež pri príprave džemov, sirupov a likérov, zmrzlín a jogurtov. Rastie na všetkých typoch pôd s výnimkou ťažkých ílovitých a trvale premočených. Potrebuje opeľovača a jej dobrými opeľovačmi sú takmer všetky iné odrody čerešní rastúce vo vašom okolí napríklad Van, Lapins, Kordia, Celeste, Sunburst, Bigarreau Moreau a Durone di Vignola 1 a 2. Je známa aj pod menom Nero III di Vignola a Bigarreau Tardif de Vignola.

Popis:
Atraktívna stolová odroda s veľkými tmavými, takmer čiernymi, chrumkavými plodmi. Prináša pravidelné úrody a je odolná voči hubovým chorobám. Kvitne neskoro, dozrieva v polovici júla. Je nenáročná na stanovište a jej plody sú odolné voči praskaniu. Nie je samoopelivá, to však nie je problém pri výsadbe do záhrad, lebo u susedov sa zvyčajne nachádzajú iné čerešne a včely prenášajú ich peľ na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Vhodnými opeľovačmi sú odrody Van, Hedelfingenská, Lapins, Summit, Sunburst alebo Sylvia.

Popis:
Atraktívna stolová odroda s veľkými tmavými, takmer čiernymi, chrumkavými plodmi. Prináša pravidelné úrody a je odolná voči hubovým chorobám. Kvitne neskoro, dozrieva v polovici júla. Je nenáročná na stanovište a jej plody sú odolné voči praskaniu. Nie je samoopelivá, to však nie je problém pri výsadbe do záhrad, lebo u susedov sa zvyčajne nachádzajú iné čerešne a včely prenášajú ich peľ na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Vhodnými opeľovačmi sú odrody Van, Hedelfingenská, Lapins, Summit, Sunburst alebo Sylvia.

Popis:
Tmavočervená čerešňa Lapins je samoopelivá. Dozrieva neskôr, koncom júna až začiatkom júla. Tvorí plody s pevnou dužinou, vynikajúcej kvality, odolné voči praskaniu. Majú mahagónovo-červenú farbu. Stromy rodia bohato, sú samoopelivé a odolávajú neskorým jarným mrazom. Čerešňa Lapins na jar tvorí množstvo ružových a bielych kvetov na stromoch dorastajúcich do výšky asi 10-12 metrov. Pravidelným rezom v hornej časti koruny ich však možno udržať aj v nižšej výške asi 5-6 metrov. Tieto sladké čerešne sa vo veľkom počte pestujú v okolí Veľkých jazier na hraniciach USA a Kanady, v údoliach amerických štátov Washingtom a Oregon a v kanadskom štáte Britská Kolumbia. Pre vyzretie plodov si vyžadujú polohu na priamom slnku a dlhé chladné zimy. Tak ako všetky ovocné stromy, aj čerešňa Lapins potrebuje vlhké a dobre priepustné pôdy, pravidelné polievanie a starostlivý rez, aby dosiahla svoj plný rodivý potenciál.

Popis:
Tmavočervená čerešňa Lapins je samoopelivá. Dozrieva neskôr, koncom júna až začiatkom júla. Tvorí plody s pevnou dužinou, vynikajúcej kvality, odolné voči praskaniu. Majú mahagónovo-červenú farbu. Stromy rodia bohato, sú samoopelivé a odolávajú neskorým jarným mrazom. Čerešňa Lapins na jar tvorí množstvo ružových a bielych kvetov na stromoch dorastajúcich do výšky asi 10-12 metrov. Pravidelným rezom v hornej časti koruny ich však možno udržať aj v nižšej výške asi 5-6 metrov. Tieto sladké čerešne sa vo veľkom počte pestujú v okolí Veľkých jazier na hraniciach USA a Kanady, v údoliach amerických štátov Washingtom a Oregon a v kanadskom štáte Britská Kolumbia. Pre vyzretie plodov si vyžadujú polohu na priamom slnku a dlhé chladné zimy. Tak ako všetky ovocné stromy, aj čerešňa Lapins potrebuje vlhké a dobre priepustné pôdy, pravidelné polievanie a starostlivý rez, aby dosiahla svoj plný rodivý potenciál.

Popis:
Tmavočervená čerešňa Lapins je samoopelivá. Dozrieva neskôr, koncom júna až začiatkom júla. Tvorí plody s pevnou dužinou, vynikajúcej kvality, odolné voči praskaniu. Majú mahagónovo-červenú farbu. Stromy rodia bohato, sú samoopelivé a odolávajú neskorým jarným mrazom. Čerešňa Lapins na jar tvorí množstvo ružových a bielych kvetov na stromoch dorastajúcich do výšky asi 10-12 metrov. Pravidelným rezom v hornej časti koruny ich však možno udržať aj v nižšej výške asi 5-6 metrov. Tieto sladké čerešne sa vo veľkom počte pestujú v okolí Veľkých jazier na hraniciach USA a Kanady, v údoliach amerických štátov Washingtom a Oregon a v kanadskom štáte Britská Kolumbia. Pre vyzretie plodov si vyžadujú polohu na priamom slnku a dlhé chladné zimy. Tak ako všetky ovocné stromy, aj čerešňa Lapins potrebuje vlhké a dobre priepustné pôdy, pravidelné polievanie a starostlivý rez, aby dosiahla svoj plný rodivý potenciál.

Popis:
Tmavočervená čerešňa Lapins je samoopelivá. Dozrieva neskôr, koncom júna až začiatkom júla. Tvorí plody s pevnou dužinou, vynikajúcej kvality, odolné voči praskaniu. Majú mahagónovo-červenú farbu. Stromy rodia bohato, sú samoopelivé a odolávajú neskorým jarným mrazom. Čerešňa Lapins na jar tvorí množstvo ružových a bielych kvetov na stromoch dorastajúcich do výšky asi 10-12 metrov. Pravidelným rezom v hornej časti koruny ich však možno udržať aj v nižšej výške asi 5-6 metrov. Tieto sladké čerešne sa vo veľkom počte pestujú v okolí Veľkých jazier na hraniciach USA a Kanady, v údoliach amerických štátov Washingtom a Oregon a v kanadskom štáte Britská Kolumbia. Pre vyzretie plodov si vyžadujú polohu na priamom slnku a dlhé chladné zimy. Tak ako všetky ovocné stromy, aj čerešňa Lapins potrebuje vlhké a dobre priepustné pôdy, pravidelné polievanie a starostlivý rez, aby dosiahla svoj plný rodivý potenciál.

Popis:
Toto je jedna z najobľúbenejších a zároveň najodolnejších okrasných čerešní. Je to zdravo rastúci malý až stredne veľký, opadavý strom. V mladosti je vzpriameného vzrastu, no s vekom sa jeho koruna rozširuje. Na jar je celý pokrytý veľkými, plnými, purpurovo-ružovými kvetmi a krátko po nich sa na ňom objavia mladé bronzové listy. Neskôr sa menia na tmavozelené a dorastajú na pomerne veľké, oválne až úzko oválne, so zúbkatými okrajmi. Predtým než na jeseň opadnú, sfarbujú sa na bronzovo-oranžové. Kmeň stromu má charakteristické vodorovné pásiky (lenticely). Podobne ako v prípade iných okrasných čerešní aj odroda Kanzan má piestiky a tyčinky nahradené doplňujúcimi okvetnými lístkami, preto sú kvety sterilné a neprinášajú žiadne ovocie. Pestuje sa preto iba pre svoje kvety a dekoratívnu hodnotu. Tak ako u všetkých čerešní, akýkoľvek rez konárov by sme uňho mali vykonávať v lete, aby sme znížili riziko bakteriálnej infekcie. Je to vynikajúci strom na výsadbu stromoradí alebo pestovanie ako solitér v trávniku. Najlepšie rastie vo vápenatých pôdach a znáša aj polotieň. V dospelosti dorastá do výšky 8-10 metrov a šírky 5-8 metrov.

Popis:
Nádherná dekoratívna drevina, ktorá sa v záhradách a parkoch vyníma najviac na jar - na prelome mája a júna, kedy zakvitne prekrásne na ružovo. Pre husté a veľké okvetenie vysádzajte túto okrasnú čerešňu na slnečné stanovisko. Sýto-červenú farbu jej listov ovplyvňuje tiež množstvo slnečného svetla, avšak vydrží aj umiestnenie v polotieni. V Japonsku je tradíciou oslava tejto prekrásnej čerešne tradíciou. Nie je náročná na pôdne podmienky, avšak po vysadení potrebuje pravidelnú zálievku, no pozor na preliatie. V dospelosti dorastá do výšky 500 cm.

Popis:
Opadavý, vzpriamený strom stĺpovitého vzrastu. Koncom jari vytvára záplavu plných, svetloružových kvetov. Má tmavozelené listy s hrotitým vrcholom, ktoré sa na jeseň sfarbujú do oranžova a do červena. Je vhodný na výsadbu ako solitér alebo v menších či väčších skupinách. Je vhodný aj do menších záhrad. Veľmi pekne kontrastuje najmä vo výsadbe so stálozelenými listnáčmi alebo ihličnanmi. V dospelosti dorastá do výšky 5-8 metrov a do šírky 2-3 metre (v závislosti od stanovišťa, kvality pôdy a jej vlhkosti).

Popis:
Opadavý, vzpriamený strom stĺpovitého vzrastu. Koncom jari vytvára záplavu plných, svetloružových kvetov. Má tmavozelené listy s hrotitým vrcholom, ktoré sa na jeseň sfarbujú do oranžova a do červena. Je vhodný na výsadbu ako solitér alebo v menších či väčších skupinách. Je vhodný aj do menších záhrad. Veľmi pekne kontrastuje najmä vo výsadbe so stálozelenými listnáčmi alebo ihličnanmi. V dospelosti dorastá do výšky 5-8 metrov a do šírky 2-3 metre (v závislosti od stanovišťa, kvality pôdy a jej vlhkosti).

Popis:
Fugenzo je tradičná japonská kvitnúca čerešňa, ktorá rastie s charakteristickým rozprestierajúcim sa plochým vrcholom a je veľmi podobná inej populárnej tradičnej kvitnúcej čerešni Shirofugen. Kvetné puky sú ružovočervené, otvárajú sa do svetlejšieho čistého ružového dvojitého kvetu, ktorý sa pred opadaním zmení na takmer červenú. Dorastá do výšky 10 m a šírky 8 m. Vo vašej záhrade bude skvostom.

Popis:
Okrasná forma sakury Royal Burgundy , neprehliadnuteľná pre krásne tmavo purpurové listy počas celej sezóny a kvety v sýto - ružovej farbe. Rastie pomaly, počas 20 - 30 rokov narastie do 6 až 8 metrovej výšky, pri šírke 3 až 6 metrov. Ideálny strom na trávnik, s ktorým vytvorí nádherný efekt. Potrebuje vlhkejšiu, dobre vydrenážovanú zem. Prerezávanie je vhodné vykonávať v lete, ak je to nutné. V našich podmienkach je plne mrazuvzdorná až do - 29 ° C. Pri sadení je potrebné, aby koreňový bal bol riadne preliaty vodou, korene stočené okolo balu pretrhajte a strom zasaďte do humusom obohatenej zeme, aby na jar spoľahlivo kvitol.

Popis:
Nádherná dekoratívna drevina, ktorá sa v záhradách a parkoch vyníma najviac na jar - na prelome mája a júna, kedy zakvitne prekrásne na ružovo. Pre husté a veľké okvetenie vysádzajte túto okrasnú čerešňu na slnečné stanovisko. Sýto-červenú farbu jej listov ovplyvňuje tiež množstvo slnečného svetla, avšak vydrží aj umiestnenie v polotieni. V Japonsku je tradíciou oslava tejto prekrásnej čerešne. Nie je náročná na pôdne podmienky, avšak po vysadení potrebuje pravidelnú zálievku, no pozor na preliatie. V dospelosti dorastá do výšky 6-8 metrov.

Popis:
Okrasná forma sakury Royal Burgundy , neprehliadnuteľná pre krásne tmavo purpurové listy počas celej sezóny a kvety v sýto - ružovej farbe. Rastie pomaly, počas 20 - 30 rokov narastie do 6 až 8 metrovej výšky, pri šírke 3 až 6 metrov. Ideálny strom na trávnik, s ktorým vytvorí nádherný efekt. Potrebuje vlhkejšiu, dobre vydrenážovanú zem. Prerezávanie je vhodné vykonávať v lete, ak je to nutné. V našich podmienkach je plne mrazuvzdorná až do - 29 ° C. Pri sadení je potrebné, aby koreňový bal bol riadne preliaty vodou, korene stočené okolo balu pretrhajte a strom zasaďte do humusom obohatenej zeme, aby na jar spoľahlivo kvitol.

Popis:
Táto samoopelivá čerešňa dozrieva v polovici júla a jej plody sú veľké, šťavnaté, sladkokyslej chuti. Plody nepraskajú. Dužina je tmavočervená. Samotný strom potrebuje veľmi málo miesta. Je dostatočne kompaktný na pestovanie aj vo veľkej nádobe na terase a v malých záhradkách s obmedzeným priestorom. Na slabo rastúcich podpníkoch dorastá iba do výšky 1,5 metra a šírky 0,6 metra. Má úzku a vzpriamenú korunku a oválne až podlhovasté, tmavozelené listy , ktoré sa na jeseň sfarbujú na oranžové až červené. Uprostred až koncom jari tvorí biele kvety, ktoré sa časom menia na veľké, červené, pevné a sladké plody s tmavočervenou dužinou. Dozrievajú v júli, nepraskajú a sú výborné na konzumáciu ako čerstvé, zmrazené alebo aj na výrobu džemu. Čerešňa Sylvia dobre rastie v každej troche úrodnej a dobre priepustnej pôde. Sadíme ju na slnečné miesto, pretože v tieni sa jej veľmi nedarí. Striháme ju iba mierne, koncom zimy alebo na začiatku jari.

Popis:
Je to okrasný opadavý strom, ktorý je vhodný do záhrad aj ako solitér. Poteší Vás bielymi kvetmi a výrazná je na nej impozantná a lesklá mahagónovo sfarbená kôra . Na jeseň jej podlhovasté listy naberú sýtu červenú farbu a sú jedny z tých, ktoré opadnú čo najneskôr. Je pomaly rastúca, pričom rastie do výšky 6 až 9 m. Výborne sa jej bude dariť na slnečnom stanovisku v priepustnej a ľahkej pôde bohatej na živiny.

Popis:
Je to stredne skorá chrupka, s tmavočervenými srdcovitými plodmi výbornej chuti. Dozrieva v polovici júla, v 5.čerešňovom týždni. Šťavnatá a aromatická dužina, malá kôstka. Je mrazuodolná, nenáročná, bohato rodí. Je cudzoopelivá, najlepšie ju opeľuje Kordia.

Popis:
Plena je nádherná odroda čerešne pestovaná pre záplavu svojich bohatých jarných kvetov. Svojimi vlastnosťami je blízka pôvodnej divokej forme, ale dosahuje výšku a šírku len 12m. Veľkou výhodou pestovania tejto odrody v porovnaní s jej oveľa väčším rodičom sú jej plné biele kvety. Tie v apríli až máji, keď je strom v plnom kvete, predvedú fantastickú šou. Masa dlho pretrvávajúcich bielych kvetov sa objavuje spolu s novými listami a po nich sa niekedy objavujú malé červené čerešničky. Ďalšie dobré predstavenie sa koná na jeseň, keď sa jej tmavozelené listy sfarbujú na sýto a živo-červené, -oranžové a -žlté. V záhrade by sme jej mali poskytnúť významnú polohu, kde ju bude dobre vidieť, no nesmieme zabudnúť, že časom narastie dosť veľká. V mladosti má pekný kužeľovitý tvar, no s vekom rastie aj do šírky, preto nie je vhodná do veľmi malých záhrad. Dobre znáša ílovitú až piesčitú pôdu. Napriek svojej celkovej odolnosti voči mrazu len zriedkavo rodí. Darí sa jej dobre na slnku a v polotieni. Pri zálievke jej udržujeme normálnu až vlhkú pôdu.

Popis:
Čerešňa Sunburst (Vzplanutie slnka) je sladká čierna čerešňa určená na konzumáciu. Rastie ako opadavý strom s kužeľovitou korunou, ktorá sa jej v dospelosti mení na okrúhlejšiu a nepravidelnejšiu. STROMY SÚ MENŠIE A PRETO VHODNÉ AJ PRE MENŠIE ZÁHRADY. Začiatkom jari tvorí príťažlivé biele alebo svetloružové kvety. Z nich sa neskôr, v júni až v júli, vyvíjajú čierne alebo tmavo-purpurové, okrúhle čerešne. Sú veľmi chutné a šťavnaté. Odroda Sunburst je samoopelivá, preto nepotrebuje ďalší strom na opelenie. Tento ďalší opeľovač však môže byť prínosom, ak si želáme, aby nám čerešňa prinášala najvyššie úrody. Kôra tejto odrody je purpurovo-hnedá a postupne s rastúcim vekom stromu vráskavie. Listy sú oválne a tmavozelené, so zúbkatým okrajom. Na jeseň sa sfarbujú na zlato-červené. Čerešne si po zakorenení vyžadujú iba minimálnu opateru. Ak je to potrebné, striháme ich iba na jar alebo počas leta, lebo počas zimy sa ich rany ľahko môžu infikovať chorobami. Čerešňa Sunburst dosahuje v dospelosti výšku iba 4 metre, no rezom ju možno ľahko udržať aj vo výške do 3 metre. Tieto čerešne sú vrúbľované na podpníku Colt.

Popis:
Mladé stonky tohoto bambusu sú zelené a v priebehu roka sa ich sfarbenie mení od červenohnedého až po lesklé čierne. Po jednom roku rastu dorastajú do výšky až 3 metre. Po dvoch rokoch až do 5 metrov a dosahujú hrúbku až 5 cm. V hornej časti mierne prevísajú. Tento čierny bambus má malé, úzko kopijovité listy dlhé 6-10 cm. Sú tmavozelené a husto kompaktné. Vytvára trsy, ktoré nevyháňajú invazívne poplazy. Vďaka svojím bohatým, hustým listom a čiernym lesklým stonkám je miláčikom všetkých pestovateľov bambusov. Odoláva mrazom až do mínus 18 až mínus 20 stupňov Celzia. Sadíme ho často ako solitér na stanovištia chránené pred vetrom a to buď na priame slnko alebo do polotieňa. Hodí sa aj na výsadbu v skupinkách a výsadbu do nádob. Phyllostachys nigra vytvára čierne stonky, najmä ak ho vysadíme na slnečné stanovište. Podobne ako ostatné bambusy, najlepšie sa mu darí v pôdach bohatých na živiny a miluje veľké množstvo vlahy. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE BEZ OBÁV VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
opadavý strom, ktorý má v mladosti kužeľovitú, neskôr košatú korunu. Koncom jari vytvára strapce bielych kvetov a koncom jesene dozrievajú malé čierne plody. Tmavozelené listy sa na jeseň sfarbia do žlta, V 15, Š 7m

Popis:
Opadavý strom alebo veľký ker dorastajúci v dospelosti po mnohých rokoch rastu do výšky 15 metrov a šírky 7 metrov. V mladosti vytvára kužeľovitú, neskôr košatú korunu. Rastie južne od polárneho kruhu takmer v celej Európe. Kvitne v apríli strapcami veľmi voňavých, bielych kvetov, ktoré koncom jesene dozrievajú na malé červeno-čierne horké čerešne. Tmavozelené listy sa jej na jeseň sfarbia do žlta. Vysádzame ju v záhradách a v par­koch ako okrasnú drevinu. Patrí medzi naše pôvodné domáce dreviny. Jej kôra sa používa v ľudovom liečiteľstve. Je tiež výborným zdrojom nektáru a peľu pre medonosné včely. Jej plody sú zdrojom potravy pre viacero druhov našich pôvodných živočíchoch vrátane drozda čierneho a drozda spevavého, pre jazvece, ryšavky lesné (Apodemus sylvaticus), ryšavky žltohrdlé (Apodemus flavicollis) a plchy lieskové (Muscardinus avellanarius).

Popis:
Tento pozoruhodný strom pochádzajúci z Číny bol v minulosti považovaný za Svätý grál exotickej flóry. Po dobrodružstve hodnom Indiana Jonesa ho konečne našiel legendárny botanik Ernest Wilson a podarilo sa mu zaslať jeho semená do Anglicka. Davidia obalová rastie stredne rýchlo a v dospelosti dorastá do výšky 20-25 metrov. Je známa najmä vďaka svojim neobyčajným kvetom. Tieto pozostávajú z hustých červenkastých kvetných hlavičiek o veľkosti 1-2cm, ktoré vyrastajú na podkladovom páre veľkých (12-25cm), čisto bielych, listeňov. Listene plnia funkciu okvetných lístkov. Spolu s kvetmi visia v dlhých radoch pod vodorovnými konármi. Najkrajšie sú v máji. Počas veterného dňa sa pohybujú vo vetre ako biele holubice alebo ako zavesené vreckovky a vďaka tomu vznikol anglický názov Davidie. Plodom je veľmi tvrdý orech dlhý asi 3cm, obalený v zelenom struku dlhom asi 4cm a širokom 3cm. Tento visí na stopke dlhej asi 10cm. Orech obsahuje 3-6 semien. Listy Davidie sú srdcovité a podobajú sa listom lipy. Davidia kvitne pomerne neskoro - približne vo veku 15 rokov. V mladosti tvorí kužeľovité koruny. Tie sa neskôr menia na okrúhle s hustými konármi. Rastie v teplotych zónach 6-8 a môžeme preto pestovať v celej Európe s výnimkou najstudenších horských oblastí. Potrebuje stanovište na priamom slnku alebo v polotieni. Uprednostňuje vlhké, ale dobre priepustné pôdy. Počas mladých rokov sa odvďačí za pravidelné mulčovanie a polievanie, najmä počas horúcich a suchých období a za ochranu pre silnými vetrami.

Popis:
Jedlý drieň s veľkými trojcentimetrovými plodmi.Veľmi dobre sa hodí na výrobu lekvárov, sirupov ale aj na priamu konzumáciu. Obľubuje slnečné stanovisko, nie je náročný. Dozrieva koncom augusta.Dorastá do výšky 3-5 metrov.

Popis:
Tento malý opadavý kvitnúci strom alebo veľký ker pochádza z Číny. V prvých rokoch života má široko valcovitý tvar, neskôr dorastá do výšky 5 až 7 metrov a stáva sa okrúhlym. Prekvapivo krásne kvitne záplavou veľkých bielych kvetov a má veľmi pekné jesenné sfarbenie. Jeho kvety veľkosti 0,7 až 1,5cm sú tvorené štyrmi bielymi špicatými listeňmi podobnými okvetným lístkom, ktoré obklopujú nevýrazné žlto-zelené skutočné kvety. Rozkvitajú neskoro na jar a lákajú motýle. Neskôr sa z nich vyvíjajú na jedlé plody (veľké asi 25mm) vzhľadom podobné malinám, ktoré sú zvyčajne ponechané vtáctvu. Samotný ker alebo malý strom má tmavohnedé lístie, ktoré sa na jeseň mení na červeno-purpurové. Jeho kmeň a hrubšie konáre majú škvrnitú kresbu. Uprednostňuje polohu na slnku alebo v čiastočnom tieni. Polievame ho stredne intenzívne. Hodí sa na výsadbu ako samostatne stojaca rastlina alebo v malých skupinkách okolo domov, terás alebo v trávnikoch. Je tiež efektívny v krovitých výsadbách na okrajoch záhrad, lesných záhradách alebo na plochách, ktoré majú prírodný ráz. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Tento opadavý drieň tvorí konáre rastúce v akýchsi poschodiach, preto svojim vzhľadom prispieva k japonskému alebo čínskemu štýlu záhrady, čo napovedá aj jeho názov. Má jedlé plody. V dospelosti dorastá na väčší ker alebo malý strom, ktorý sa pestuje pre kvety, listy a pre jasno zimné konáre sfarbené do červena. Neznáša veľmi suché stanovištia a dobre sa mu darí iba v mierne vlhkých až vlhkých pôdach. Uprednostňuje slnečnú polohu alebo polotieň a podľa možnosti výživnú, dobre priepustnú pôdu s dostatkom vlahy. Má oválne, končisté, jasnozelené a mierne lesklé listy. Biele kvety tvorí vo veľkých plochých úboroch. Dobre odoláva mrazu, preto je vhodný na pestovanie aj vo väčších nádobách. Pre záhradníkov katastrofálnu zimu 2011/2012 v zdraví prečkali všetky naše driene Pagody v 5 litrových črepníkoch. Jeho charakteristický tvar koruny najlepšie vynikne pri pestovaní samostatne - ako solitér. Malý trik pre nočné zobrazenie jeho charakteristickej štruktúry konárov je umiestniť naň orientované bodové svetlo. V dospelosti, teda po 10-20 rokoch rastu dorastá do výšky a šírky približne 6-8 m.

Popis:
Dub biely má na jeseň nádherné sfarbenie. Jeho listy získavajú krásnu jasne karmínovo-červenú farbu. V závislosti od podnebia, lokality aj individuálnej genetiky sú niektoré stromy na jeseň takmer vždy červené alebo dokonca až purpurové. Listy dosahujú dĺžku 13 až 22 centimetrov. Na jar sa na strome objavujú v podobe jemných strieborno-ružových púčikov pokrytých drobnými chĺpkami. Niektoré z listov zostávajú na strome počas celej zimy až do začiatku jari. Žalude dosahujú dĺžku 1,5-3 centimetre a opadávajú začiatkom októbra. Dub biely je jednou z najvýznamnejších tvrdých drevín rastúcich vo východnej časti Severnej Ameriky. Zvyčajne dorastá do výšky 25-30 metrov a dožíva sa 450 až 600 rokov. Jeho nižšie položené konáre rastú vodorovne do značnej šírky. Rastie na suchých aj vlhkých stanovištiach v mierne kyslých aj v mierne zásaditých pôdach. Je to prevažne nížinný strom, i keď v Apalačských horách ho nájdeme až do nadmorskej výšky 1700 metrov. Dub biely sa často pestuje ako okrasný strom. Je vynikajúci na vytvorenie tieňa, pretože jeho vodorovné konáre zriedka prevísajú. Neznáša však príliš utlačené pôdy a zmeny úrovne pôdy, preto nie je veľmi vhodný do výsadieb v centrách miest. Hodí sa však do obytných zón, kde je chránený pred takýmito zmenami. Jeho drevo sa používa najmä na výrobu sudov na víno a whiskey, ale tiež v stavebníctve, pri stavbe lodí, v debnárstve a v stolárstve. Cenia si ho aj výrobcovia historických zbraní, najmä pre ázijské bojové umenia. Jeho žalude sú menej trpké ako žalude duba červeného a sú dôležitým zdrojom potravy pre vysokú zver, zajace, veveričky, bažanty, kačice, ďatle a mnoho ďalších vtákov. Americkí indiáni ich používali aj na prípravu jedál.

Popis:
Dub cerový pochádza južnej Európy. Ťažiskom jeho rozšírenia je Maďarsko, Rumunsko a Balkánsky poloostrov. Dožíva sa v priemere okolo 200 rokov a jeho kmeň môže dosiahnuť hrúbku až 2 metre. V dospelosti dorastá do výšky asi 20-30 metrov a šírky okolo 15 metrov. Vytvára kmene s černavou rozpukanou borkou. Jeho listy sú na spodnej strane jemne plstnaté. Plody – žalude dozrievajú každé dva roky. V prvom roku dorastajú na veľkosť hrachu. Plod je do polovice ponorený do čiašky, ktorá sa vyznačuje špicatými, odstávajúcimi, až 1 cm dlhými šupinami. Dub cerový je absolútne odolný voči zimným mrazom. Môžeme ho pestovať až po teplotnú zónu 5b (teda zónu s priemernými minimálnymi zimnými teplotami od -23,3 až do -26,1 stupňa Celzia. Rastie na širokom rozsahu pôd od veľmi kyslých (pH od 4,5) až po mierne zásadité (do pH asi 7,7). Uprednostňuje vlhké, úrodné, dobre priepustné pôdy, dokáže sa však veľmi dobre pripôsobiť vápenatým pôdam a pôdam chudobným na živiny: ílovito-hlinitým, hlinito-piesočnatým aj pôdam ílovito-piesočnato-hlinitým. Darí sa mu aj na suchých stanovištiach a neprekáža mu ani znečistené mestské ovzdušie. Do výsadieb sa používa ako veľký solitér.

Popis:
Stalozelený dub. Dorastá do výšky a šírky približne 12 metrov. Používa sa aj na tvarovanie živých plotov. Odoláva mrazom po oblasti s priemernou najnižšou teplotou do -18 °C. Môžeme ho teda pestovať na väčšine územia Slovenska v výnimkou studených horských oblastí. Rastie na pôdach v rozsahu pH 5,6 - 8,5, teda na kyslých aj zásaditých.

Popis:
Dub červený je jedným z najrýchlejšie rastúcich a najživotaschopnejších dubov. V mladosti je vzpriameného vzrastu a neskôr sa s vekom dramaticky rozširuje. Má výraznú štruktúru, keď je pokrytý listami, aj keď má holé konáre. V porovnaní s inými dubmi má konárov pomerne málo, sú však veľmi veľké. Najnižšie konáre sú takmer vodorovné a rozprestierajú sa do značnej šírky. Vytvára veľký strom dospievajúci v mestách približne pri výške 20 metrov a šírke 25 metrov, ale v prírode dorastá ešte oveľa väčší. Rastie stredne rýchlo a v mladosti má vzpriamený oválny tvar, ktorý sa s vekom rozširuje. Najlepšie rastie na priamom slnku a v mladosti znáša aj polotieň. Veľmi dobre sa mu darí najmä vo vlhkých, hlbokých, kyslých, priepustných pôdach, no dokáže sa veľmi dobre prispôsobiť aj málo výživným a suchým pôdam v rozsahu pH od 4,3 po 6,5 (kyslým). Má tmavozelené lesklé listy tvaru slzy rastúce na konárikoch striedavo. Ich jesenná farba je zvyčajne tehlovo červená až šarlátová a veľmi atraktívna. Strom rodí pomerne veľké žalude (dlhé 2,5cm), ktoré dozrievajú počas 2 sezón. Tvorba žaluďov je často veľmi bohatá. Kmeň má tmavosivý až čierny, v strednom veku mierne zvráskavený a v staršom veku veľmi hlboko zvrásnený s mierne červenkastou vnútornou kôrou. Používa sa ako tieniaci strom vo veľkých trávnikoch alebo v parkoch, na golfových ihirskách, v strediskách firiem alebo v prírodných oblastiach. Je to strom cenený pre svoje drevo a jeho početné plody priťahujú divo žijúce zvieratá (veľké vtáky, jeleniu a srnčiu zver a najmä veveričky). Vo všeobecnosti dobre odoláva mestskému prostrediu, najmä suchým lokalitám. Je to jeden z dubov, ktoré sa najlepšie presádzajú. Rastie v teplotných zónach 5 až 8. (najstudenšie oblasti Slovenska patria do zóny 5, najteplejšie do zóny 7).

Popis:
Dub červený je jedným z najrýchlejšie rastúcich a najživotaschopnejších dubov. V mladosti je vzpriameného vzrastu a neskôr sa s vekom dramaticky rozširuje. Má výraznú štruktúru, keď je pokrytý listami, aj keď má holé konáre. V porovnaní s inými dubmi má konárov pomerne málo, sú však veľmi veľké. Najnižšie konáre sú takmer vodorovné a rozprestierajú sa do značnej šírky. Vytvára veľký strom dospievajúci v mestách približne pri výške 20 metrov a šírke 25 metrov, ale v prírode dorastá ešte oveľa väčší. Rastie stredne rýchlo a v mladosti má vzpriamený oválny tvar, ktorý sa s vekom rozširuje. Najlepšie rastie na priamom slnku a v mladosti znáša aj polotieň. Veľmi dobre sa mu darí najmä vo vlhkých, hlbokých, kyslých, priepustných pôdach, no dokáže sa veľmi dobre prispôsobiť aj málo výživným a suchým pôdam v rozsahu pH od 4,3 po 6,5 (kyslým). Má tmavozelené lesklé listy tvaru slzy rastúce na konárikoch striedavo. Ich jesenná farba je zvyčajne tehlovo červená až šarlátová a veľmi atraktívna. Strom rodí pomerne veľké žalude (dlhé 2,5cm), ktoré dozrievajú počas 2 sezón. Tvorba žaluďov je často veľmi bohatá. Kmeň má tmavosivý až čierny, v strednom veku mierne zvráskavený a v staršom veku veľmi hlboko zvrásnený s mierne červenkastou vnútornou kôrou. Používa sa ako tieniaci strom vo veľkých trávnikoch alebo v parkoch, na golfových ihirskách, v strediskách firiem alebo v prírodných oblastiach. Je to strom cenený pre svoje drevo a jeho početné plody priťahujú divo žijúce zvieratá (veľké vtáky, jeleniu a srnčiu zver a najmä veveričky). Vo všeobecnosti dobre odoláva mestskému prostrediu, najmä suchým lokalitám. Je to jeden z dubov, ktoré sa najlepšie presádzajú. Rastie v teplotných zónach 5 až 8. (najstudenšie oblasti Slovenska patria do zóny 5, najteplejšie do zóny 7).

Popis:
Dub červený je jedným z najrýchlejšie rastúcich a najživotaschopnejších dubov. V mladosti je vzpriameného vzrastu a neskôr sa s vekom dramaticky rozširuje. Má výraznú štruktúru, keď je pokrytý listami, aj keď má holé konáre. V porovnaní s inými dubmi má konárov pomerne málo, sú však veľmi veľké. Najnižšie konáre sú takmer vodorovné a rozprestierajú sa do značnej šírky. Vytvára veľký strom dospievajúci v mestách približne pri výške 20 metrov a šírke 25 metrov, ale v prírode dorastá ešte oveľa väčší. Rastie stredne rýchlo a v mladosti má vzpriamený oválny tvar, ktorý sa s vekom rozširuje. Najlepšie rastie na priamom slnku a v mladosti znáša aj polotieň. Veľmi dobre sa mu darí najmä vo vlhkých, hlbokých, kyslých, priepustných pôdach, no dokáže sa veľmi dobre prispôsobiť aj málo výživným a suchým pôdam v rozsahu pH od 4,3 po 6,5 (kyslým). Má tmavozelené lesklé listy tvaru slzy rastúce na konárikoch striedavo. Ich jesenná farba je zvyčajne tehlovo červená až šarlátová a veľmi atraktívna. Strom rodí pomerne veľké žalude (dlhé 2,5cm), ktoré dozrievajú počas 2 sezón. Tvorba žaluďov je často veľmi bohatá. Kmeň má tmavosivý až čierny, v strednom veku mierne zvráskavený a v staršom veku veľmi hlboko zvrásnený s mierne červenkastou vnútornou kôrou. Používa sa ako tieniaci strom vo veľkých trávnikoch alebo v parkoch, na golfových ihirskách, v strediskách firiem alebo v prírodných oblastiach. Je to strom cenený pre svoje drevo a jeho početné plody priťahujú divo žijúce zvieratá (veľké vtáky, jeleniu a srnčiu zver a najmä veveričky). Vo všeobecnosti dobre odoláva mestskému prostrediu, najmä suchým lokalitám. Je to jeden z dubov, ktoré sa najlepšie presádzajú. Rastie v teplotných zónach 5 až 8. (najstudenšie oblasti Slovenska patria do zóny 5, najteplejšie do zóny 7).

Popis:
Kultivar žltolistý s maximálnou výškou 15 m, zreteľne kratší ako druh. Koruna začína širokým oválnym tvarom a je neskôr zaoblená s vodorovnými hlavnými vetvami. V korune môže kmeň silno rozvetvovať; sivá kôra zostáva dlho hladká. Mladé vetvičky sú holé a lesklé červenohnedé. Na jar listy vynikajú pozoruhodne zlatožltými farbami a v lete sa sfarbia do zelenožlta. Listy sú oválne až opakvejčité. Okraj listu má nepravidelné a ostro pílkovité laloky, niekedy do polovice rezané (perovito rozdelené). Listy sú dlhé 12 - 22 cm, na mladých vetvičkách do 25 cm a široké 10 - 15 cm. V závislosti od množstva slnka a teploty sa strom na jeseň zmení na oranžovočervený až šarlátový. Valcovité sploštené žalude sú kupolou uzavreté najviac do štvrtiny. Výška v dospelosti:8 - 10 (15) m listy: oválne, hlboko perovito laločnaté, žlté (zelené), 12 - 22 cm Jesenná farba listov: oranžová, červená

Popis:
Vzácny druh duba červeného 'Boltes Gold', má na jar zlatožlté listy, s pribúdajúcim vekom tmavnúce až lipovo zelené a na jeseň sa sfarbujú do červena a oranžova. Vyžaduje úplné slnko alebo polotieň, dobre priepustnú a úrodnú pôdu. Jesenné sfarbenie stromu Quercus rubra 'Boltes Gold' do istej miery závisí od pH pôdy. Opadané lístie mu poskytne kyslejšiu pôdu a listom dodá výraznejšie jesenné sfarbenie. Tempo rastu: stredné. Výška: 15 m Šírka: 10 m

Popis:
Vyskytuje sa na vlhkých úbočiach hôr v Turecku a na Kaukaze a rastie ako veľký krík alebo viackmenný strom a často v upravenom stave ako malý jednokmenný strom. Je to okrasný strom vhodný na výsadbu parkov, priemyselných zón a malých záhrad, patio záhrad a do nádob. Uprednostňuje teplé a slnečné stanovište, úrodnú, vlhkú a hlinitú pôdu. Netoleruje zadláždenie. Odolnosť voči mrazom 6a (-23,3 to -20,6 °C), dobre odoláva vetru. Mrazuvzdorný (WH 1 - 6), dobre toleruje posypovú soľ. Dorastá do výšky 4-6 metrov. Zvyčajne nie je toxický pre ľudí, (väčšie) zvieratá a dobytok.

Popis:
Dub dvojfarebný je považovaný za dub s najlepšími žaluďmi určenými na konzumáciu pre ľudí i zvieratá. Je to mohutný americký strom dorastajúci do výšky 25 metrov, zriedkavo až 30 metrov. Tvorí 8-10 cm široké, tmavozelené, lesklé listy dlhé 10-18 cm. Rastie v močiaroch a lužných lesoch celej východnej časti Severnej Ameriky, od južných štátov USA Mississippi a Alabama až po kanadskú provinciu Quebec. Najlepšie sa mu darí na vlhkých, kyslých pôdach bez obsahu vápnika s pH v rozsahu od 4,3 do 6,5. Hodnoty pH nad 7,2 mu spôsobujú chlorózu. Rastie aj na zle odvodnených, vlhkých stanovištiach a dokáže rásť aj v ťažkých ílovitých pôdach. Znáša aj občasné, nie však trvalé zaplavenie. Odoláva aj silným vetrom. Od všetkých ostatných dubov ho možno odlíšiť na základe dlhej stopky, na ktorej visia jeho žalude. V súčasnosti sa používa najmä na výrobu reziva. Je zároveň obľúbený v záhradnej a krajinnej tvorbe, lebo sa pomerne ľahko presádza. Jeho žalude na jeseň priťahujú v prírode žijúce zvieratá, napríklad vysokú zver, kačice a husy. Indiánsky kmeň Irokézov využíval dub dvojfarebný ako zdroj potravy, na liečebné účely, aj v šamanskej praxi. Na tvorbu žaluďov nepotrebuje opeľovača, lebo na jednom a tom istom strome sa nachádzajú samčie aj samičie kvety. Jeho žalude majú najnižší obsah tanínov, a preto aj najmenej trpkú chuť. Sú zdravé, prispievajú k udržateľnosti životného prostredia a po lúhovaní sú celkom chutné. Dajú sa použiť aj na prípravu múky a na pečenie chleba. Severoamerickí indiáni a prví biely usadlíci ich jedli surové alebo varené. Rozomleté na prášok ich tiež používali na zahusťovanie omáčok alebo miešali s obilninami pri príprave chleba. Horkosť v nich obsiahnutých tanínov sa odstraňuje lúhovaním v tečúcej vode. Sladké žalude duba dvojfarebného konzumujú aj veveričky, bobry a ďalšie hlodavce. Štúdia v americkom štáte Wisconsin ukázala, že tvoria až 27 percent potravy v prírode žijúcich kačíc. Aj viacero ďalších nepoľovných vtákov ich využíva ako svoj zdroj potravy. Vek duba, v ktorom začína rodiť prvé žalude závisí od jeho špecifického miesta výsadby a pohybuje sa medzi 10 a 30 rokmi. Odoláva mrazom až po teplotnú zónu 4, preto ho môžeme pestovať na celom území Slovenska. Znáša extrémy teplôt od + 41° C do -34° C.

Popis:
Dub dvojfarebný je považovaný za dub s najlepšími žaluďmi určenými na konzumáciu pre ľudí i zvieratá. Je to mohutný americký strom dorastajúci do výšky 25 metrov, zriedkavo až 30 metrov. Tvorí 8-10 cm široké, tmavozelené, lesklé listy dlhé 10-18 cm. Rastie v močiaroch a lužných lesoch celej východnej časti Severnej Ameriky, od južných štátov USA Mississippi a Alabama až po kanadskú provinciu Quebec. Najlepšie sa mu darí na vlhkých, kyslých pôdach bez obsahu vápnika s pH v rozsahu od 4,3 do 6,5. Hodnoty pH nad 7,2 mu spôsobujú chlorózu. Rastie aj na zle odvodnených, vlhkých stanovištiach a dokáže rásť aj v ťažkých ílovitých pôdach. Znáša aj občasné, nie však trvalé zaplavenie. Odoláva aj silným vetrom. Od všetkých ostatných dubov ho možno odlíšiť na základe dlhej stopky, na ktorej visia jeho žalude. V súčasnosti sa používa najmä na výrobu reziva. Je zároveň obľúbený v záhradnej a krajinnej tvorbe, lebo sa pomerne ľahko presádza. Jeho žalude na jeseň priťahujú v prírode žijúce zvieratá, napríklad vysokú zver, kačice a husy. Indiánsky kmeň Irokézov využíval dub dvojfarebný ako zdroj potravy, na liečebné účely, aj v šamanskej praxi. Na tvorbu žaluďov nepotrebuje opeľovača, lebo na jednom a tom istom strome sa nachádzajú samčie aj samičie kvety. Jeho žalude majú najnižší obsah tanínov, a preto aj najmenej trpkú chuť. Sú zdravé, prispievajú k udržateľnosti životného prostredia a po lúhovaní sú celkom chutné. Dajú sa použiť aj na prípravu múky a na pečenie chleba. Severoamerickí indiáni a prví biely usadlíci ich jedli surové alebo varené. Rozomleté na prášok ich tiež používali na zahusťovanie omáčok alebo miešali s obilninami pri príprave chleba. Horkosť v nich obsiahnutých tanínov sa odstraňuje lúhovaním v tečúcej vode. Sladké žalude duba dvojfarebného konzumujú aj veveričky, bobry a ďalšie hlodavce. Štúdia v americkom štáte Wisconsin ukázala, že tvoria až 27 percent potravy v prírode žijúcich kačíc. Aj viacero ďalších nepoľovných vtákov ich využíva ako svoj zdroj potravy. Vek duba, v ktorom začína rodiť prvé žalude závisí od jeho špecifického miesta výsadby a pohybuje sa medzi 10 a 30 rokmi. Odoláva mrazom až po teplotnú zónu 4, preto ho môžeme pestovať na celom území Slovenska. Znáša extrémy teplôt od + 41° C do -34° C.

Popis:
Náš najmohutnejší a najmajestátnejší domáci strom. Je čiastočne neopadavý, úplne mrazuvzdorný a nenáročný na pestovanie a starostlivosť. Má podlhovasté, zvlnené, laločnaté tmavozelené listy a zvráskavenú kôru. Je vhodný do väčších parkov a záhrad a veľmi sa hodí na výsadbu alejí a stromoradí. Časť jeho starých listov zostáva na strome aj v zime. Keďže sú malé, neupchávajú rýny ani kanalizačné potrubia. Dub letný sa dožíva až 700, zriedkavo aj vyše 1000 rokov. Dokáže rásť vo veľmi kyslých aj v zásaditých pôdach (rozsah pH 4,5 - 8). Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vhlké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté. Má veľmi hodnotné drevo, ktoré bolo cenným tovarom po mnoho storočí. V minulosti sa používalo na stavbu lodí, dnes najmä v stavebníctve, nábytkárstve, na výrobu najkvalitnejších sudov a jeho tenšie konáre ako najhodnotnejšie palivové drevo. Odhaduje sa, že len anglickému obchodnému a vojenskému loďstvu počas uplynulých storočí padlo za obeť asi 500 tisíc starých dubov. Je veľmi vhodný aj na výsadbu v tesnej blízkosti ciest s nižšou maximálnou povolenou rýchlosťou. V takomto prípade korunu zakladáme v minimálnej výške 4m, aby sme umožnili aj prejazd kamiónov. V lese sú jeho žalude potravou pre mnohých obyvateľov lesa. Dub letný je domovom a zdrojom potravy zrejme najväčšieho počtu druhov bylinožravých organizmov v celej Európe (vyše 400 druhov). Staré anglické príslovie hovorí, že najlepšia šunka rastie na duboch, lebo v minulosti púšťali prasiatka na jeseň do lesov, aby sa v nich vypásli na popadaných žaluďoch. Zvyčajne dorastá do výšky 23-30m, zriedkavo až takmer 50m a do šírky okolo 20-30m. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Náš najmohutnejší a najmajestátnejší domáci strom. Je čiastočne neopadavý, úplne mrazuvzdorný a nenáročný na pestovanie a starostlivosť. Má podlhovasté, zvlnené, laločnaté tmavozelené listy a zvráskavenú kôru. Je vhodný do väčších parkov a záhrad a veľmi sa hodí na výsadbu alejí a stromoradí. Časť jeho starých listov zostáva na strome aj v zime. Keďže sú malé, neupchávajú rýny ani kanalizačné potrubia. Dub letný sa dožíva sa až 700, zriedkavo aj vyše 1000 rokov. Dokáže rásť vo veľmi kyslých aj v zásaditých pôdach (rozsah pH 4,5 - 8). Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vhlké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté. Má veľmi hodnotné drevo, ktoré bolo cenným tovarom po mnoho storočí. V minulosti sa používalo na stavbu lodí, dnes najmä v stavebníctve, nábytkárstve, na výrobu najkvalitnejších sudov a jeho tenšie konáre ako najhodnotnejšie palivové drevo. Odhaduje sa, že len anglickému obchodnému a vojenskému loďstvu počas uplynulých storočí padlo za obeť asi 500 tisíc starých dubov. Je veľmi vhodný aj na výsadbu v tesnej blízkosti ciest s nižšou maximálnou povolenou rýchlosťou. V takomto prípade korunu zakladáme v minimálnej výške 4m, aby sme umožnili aj prejazd kamiónov. V lese sú jeho žalude potravou pre mnohých obyvateľov lesa. Dub letný je domovom a zdrojom potravy zrejme najväčšieho počtu druhov bylinožravých organizmov v celej Európe (vyše 400 druhov). Staré anglické príslovie hovorí, že najlepšia šunka rastie na duboch, lebo v minulosti púšťali prasiatka na jeseň do lesov, aby sa v nich vypásli na popadaných žaluďoch. Zvyčajne dorastá do výšky 23-30 metrov, zriedkavo až takmer 50 metrov a do šírky okolo 20-30 metrov. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Náš najmohutnejší a najmajestátnejší domáci strom. Je čiastočne neopadavý, úplne mrazuvzdorný a nenáročný na pestovanie a starostlivosť. Má podlhovasté, zvlnené, laločnaté tmavozelené listy a zvráskavenú kôru. Je vhodný do väčších parkov a záhrad a veľmi sa hodí na výsadbu alejí a stromoradí. Časť jeho starých listov zostáva na strome aj v zime. Keďže sú malé, neupchávajú rýny ani kanalizačné potrubia. Dub letný sa dožíva až 700, zriedkavo aj vyše 1000 rokov. Dokáže rásť vo veľmi kyslých aj v zásaditých pôdach (rozsah pH 4,5 - 8). Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vhlké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté. Má veľmi hodnotné drevo, ktoré bolo cenným tovarom po mnoho storočí. V minulosti sa používalo na stavbu lodí, dnes najmä v stavebníctve, nábytkárstve, na výrobu najkvalitnejších sudov a jeho tenšie konáre ako najhodnotnejšie palivové drevo. Odhaduje sa, že len anglickému obchodnému a vojenskému loďstvu počas uplynulých storočí padlo za obeť asi 500 tisíc starých dubov. Je veľmi vhodný aj na výsadbu v tesnej blízkosti ciest s nižšou maximálnou povolenou rýchlosťou. V takomto prípade korunu zakladáme v minimálnej výške 4m, aby sme umožnili aj prejazd kamiónov. V lese sú jeho žalude potravou pre mnohých obyvateľov lesa. Dub letný je domovom a zdrojom potravy zrejme najväčšieho počtu druhov bylinožravých organizmov v celej Európe (vyše 400 druhov). Staré anglické príslovie hovorí, že najlepšia šunka rastie na duboch, lebo v minulosti púšťali prasiatka na jeseň do lesov, aby sa v nich vypásli na popadaných žaluďoch. Zvyčajne dorastá do výšky 23-30m, zriedkavo až takmer 50m a do šírky okolo 20-30m. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Náš najmohutnejší a najmajestátnejší domáci strom. Je čiastočne neopadavý, úplne mrazuvzdorný a nenáročný na pestovanie a starostlivosť. Má podlhovasté, zvlnené, laločnaté tmavozelené listy a zvráskavenú kôru. Je vhodný do väčších parkov a záhrad a veľmi sa hodí na výsadbu alejí a stromoradí. Časť jeho starých listov zostáva na strome aj v zime. Keďže sú malé, neupchávajú rýny ani kanalizačné potrubia. Dub letný sa dožíva sa až 700, zriedkavo aj vyše 1000 rokov. Dokáže rásť vo veľmi kyslých aj v zásaditých pôdach (rozsah pH 4,5 - 8). Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vhlké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté. Má veľmi hodnotné drevo, ktoré bolo cenným tovarom po mnoho storočí. V minulosti sa používalo na stavbu lodí, dnes najmä v stavebníctve, nábytkárstve, na výrobu najkvalitnejších sudov a jeho tenšie konáre ako najhodnotnejšie palivové drevo. Odhaduje sa, že len anglickému obchodnému a vojenskému loďstvu počas uplynulých storočí padlo za obeť asi 500 tisíc starých dubov. Je veľmi vhodný aj na výsadbu v tesnej blízkosti ciest s nižšou maximálnou povolenou rýchlosťou. V takomto prípade korunu zakladáme v minimálnej výške 4m, aby sme umožnili aj prejazd kamiónov. V lese sú jeho žalude potravou pre mnohých obyvateľov lesa. Dub letný je domovom a zdrojom potravy zrejme najväčšieho počtu druhov bylinožravých organizmov v celej Európe (vyše 400 druhov). Staré anglické príslovie hovorí, že najlepšia šunka rastie na duboch, lebo v minulosti púšťali prasiatka na jeseň do lesov, aby sa v nich vypásli na popadaných žaluďoch. Zvyčajne dorastá do výšky 23-30 metrov, zriedkavo až takmer 50 metrov a do šírky okolo 20-30 metrov. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Náš najmohutnejší a najmajestátnejší domáci strom. Je čiastočne neopadavý, úplne mrazuvzdorný a nenáročný na pestovanie a starostlivosť. Má podlhovasté, zvlnené, laločnaté tmavozelené listy a zvráskavenú kôru. Je vhodný do väčších parkov a záhrad a veľmi sa hodí na výsadbu alejí a stromoradí. Časť jeho starých listov zostáva na strome aj v zime. Keďže sú malé, neupchávajú rýny ani kanalizačné potrubia. Dub letný sa dožíva sa až 700, zriedkavo aj vyše 1000 rokov. Dokáže rásť vo veľmi kyslých aj v zásaditých pôdach (rozsah pH 4,5 - 8). Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vhlké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté. Má veľmi hodnotné drevo, ktoré bolo cenným tovarom po mnoho storočí. V minulosti sa používalo na stavbu lodí, dnes najmä v stavebníctve, nábytkárstve, na výrobu najkvalitnejších sudov a jeho tenšie konáre ako najhodnotnejšie palivové drevo. Odhaduje sa, že len anglickému obchodnému a vojenskému loďstvu počas uplynulých storočí padlo za obeť asi 500 tisíc starých dubov. Je veľmi vhodný aj na výsadbu v tesnej blízkosti ciest s nižšou maximálnou povolenou rýchlosťou. V takomto prípade korunu zakladáme v minimálnej výške 4m, aby sme umožnili aj prejazd kamiónov. V lese sú jeho žalude potravou pre mnohých obyvateľov lesa. Dub letný je domovom a zdrojom potravy zrejme najväčšieho počtu druhov bylinožravých organizmov v celej Európe (vyše 400 druhov). Staré anglické príslovie hovorí, že najlepšia šunka rastie na duboch, lebo v minulosti púšťali prasiatka na jeseň do lesov, aby sa v nich vypásli na popadaných žaluďoch. Zvyčajne dorastá do výšky 23-30m, zriedkavo až takmer 50m a do šírky okolo 20-30m. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK. Bohužial Vám ich pre ich veľkosť nevieme zaslať kuriérskou službou. Prosím dohodnite si ich individuálnu dopravu s našimi odporúčanými dopravcami: p. Sýkora (fi. Nothegger) 0917 732 990, p. Skladan 0918 650 061

Popis:
Dub letný Fastigiata je vysoký strom so stĺpovitou až úzko kužeľovitou korunou. Opadavý, úplne mrazuvzdorný a časť lístia zostáva na strome počas zimy až do pučania nových listov. Pestuje sa pre jeho celkový vzhľad a aj pre jesenné sfarbenie listov. Má podlhovasté zvlnené laločnaté tmavozelené listy. Kvitne v apríli a v máji. Najlepšie sa mu darí na slnku alebo v polotieni a v hlbokej, dobre priepustnej pôde. Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vhlké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté. Kôra duba letného sa využíva na liečenie rôznych kožných ochorení a vyrážok. V dospelosti, teda po 60-90 rokoch rastu, dorastá do výšky 20 až 25 m a šírky 5 až 7 m. Tieto rastliny Vám pre ich veľkosť bohužiaľ nevieme zaslať kuriérskou službou. Prosím dohodnite si ich individuálnu dopravu s nasledovnými odporúčanými dopravcami: p. Sýkora (fi. Nothegger) 0917 732 990, p. Skladan 0918 650 061

Popis:
Náš najmohutnejší a najmajestátnejší domáci strom. Je čiastočne neopadavý, úplne mrazuvzdorný a nenáročný na pestovanie a starostlivosť. Má podlhovasté, zvlnené, laločnaté tmavozelené listy a zvráskavenú kôru. Je vhodný do väčších parkov a záhrad a veľmi sa hodí na výsadbu alejí a stromoradí. Časť jeho starých listov zostáva na strome aj v zime. Keďže sú malé, neupchávajú rýny ani kanalizačné potrubia. Dub letný sa dožíva sa až 700, zriedkavo aj vyše 1000 rokov. Dokáže rásť vo veľmi kyslých aj v zásaditých pôdach (rozsah pH 4,5 - 8). Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vhlké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté. Má veľmi hodnotné drevo, ktoré bolo cenným tovarom po mnoho storočí. V minulosti sa používalo na stavbu lodí, dnes najmä v stavebníctve, nábytkárstve, na výrobu najkvalitnejších sudov a jeho tenšie konáre ako najhodnotnejšie palivové drevo. Odhaduje sa, že len anglickému obchodnému a vojenskému loďstvu počas uplynulých storočí padlo za obeť asi 500 tisíc starých dubov. Je veľmi vhodný aj na výsadbu v tesnej blízkosti ciest s nižšou maximálnou povolenou rýchlosťou. V takomto prípade korunu zakladáme v minimálnej výške 4m, aby sme umožnili aj prejazd kamiónov. V lese sú jeho žalude potravou pre mnohých obyvateľov lesa. Dub letný je domovom a zdrojom potravy zrejme najväčšieho počtu druhov bylinožravých organizmov v celej Európe (vyše 400 druhov). Staré anglické príslovie hovorí, že najlepšia šunka rastie na duboch, lebo v minulosti púšťali prasiatka na jeseň do lesov, aby sa v nich vypásli na popadaných žaluďoch. Zvyčajne dorastá do výšky 23-30m, zriedkavo až takmer 50m a do šírky okolo 20-30m. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK. Bohužial Vám ich pre ich veľkosť nevieme zaslať kuriérskou službou. Prosím dohodnite si ich individuálnu dopravu s našimi odporúčanými dopravcami: p. Sýkora (fi. Nothegger) 0917 732 990, p. Skladan 0918 650 061

Popis:
Dub letný Fastigiata je vysoký strom so stĺpovitou až úzko kužeľovitou korunou. Opadavý, úplne mrazuvzdorný a časť lístia zostáva na strome počas zimy až do pučania nových listov. Pestuje sa pre jeho celkový vzhľad a aj pre jesenné sfarbenie listov. Má podlhovasté zvlnené laločnaté tmavozelené listy. Kvitne v apríli a v máji. Najlepšie sa mu darí na slnku alebo v polotieni a v hlbokej, dobre priepustnej pôde. Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vhlké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté. Kôra duba letného sa využíva na liečenie rôznych kožných ochorení a vyrážok. V dospelosti, teda po 60-90 rokoch rastu, dorastá do výšky 20 až 25 m a šírky 5 až 7 m. Tieto rastliny Vám pre ich veľkosť bohužiaľ nevieme zaslať kuriérskou službou. Prosím dohodnite si ich individuálnu dopravu s nasledovnými odporúčanými dopravcami: p. Sýkora (fi. Nothegger) 0917 732 990, p. Skladan 0918 650 061

Popis:
Túžili ste zanechať po sebe strom, ktorý Vás prežije o 200 až 500 rokov, ale v záhrade máte pre statný dub primálo miesta? Potom je pre Vás vhodný dub letný Fastigiata Koster. Je to stĺpovitá forma nášho domáceho stromu s najtvrdším drevom. Je čiastočne neopadavý, úplne mrazuvzdorný a nenáročný na pestovanie a starostlivosť. Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vhlké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté. Má podlhovasté zvlnené laločnaté tmavozelené listy a v staršom veku zvráskavenú kôru. Táto odroda je vďaka svojmu úzkemu tvaru vhodná nielen do parkov a záhrad, ale aj na výsadbu stromoradí. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Túžili ste zanechať po sebe strom, ktorý Vás prežije o 200 až 500 rokov, ale v záhrade máte pre statný dub primálo miesta? Potom je pre Vás vhodný dub letný Fastigiata Koster. Je to stĺpovitá forma nášho domáceho stromu s najtvrdším drevom. Je čiastočne neopadavý, úplne mrazuvzdorný a nenáročný na pestovanie a starostlivosť. Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vhlké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté. Má podlhovasté zvlnené laločnaté tmavozelené listy a v staršom veku zvráskavenú kôru. Táto odroda je vďaka svojmu úzkemu tvaru vhodná nielen do parkov a záhrad, ale aj na výsadbu stromoradí. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Túžili ste zanechať po sebe strom, ktorý Vás prežije o 200 až 500 rokov, ale v záhrade máte pre statný dub primálo miesta? Potom je pre Vás vhodný dub letný Fastigiata Koster. Je to stĺpovitá forma nášho domáceho stromu s najtvrdším drevom. Je čiastočne neopadavý, úplne mrazuvzdorný a nenáročný na pestovanie a starostlivosť. Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vhlké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté. Má podlhovasté zvlnené laločnaté tmavozelené listy a v staršom veku zvráskavenú kôru. Táto odroda je vďaka svojmu úzkemu tvaru vhodná nielen do parkov a záhrad, ale aj na výsadbu stromoradí. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Purpurascens je odroda duba letného s konármi rastúcimi šikmo nahor, s okrúhlou korunou a tmavo-šedou kôrou. V dospelosti dosahuje maximálnu výšku asi 15 metrov. Mladé konáriky má červenohnedé. Listy sú 6-13 centimetrov dlhé a 5-8 centimetrov široké. Na jar sa objavujú ako tmavé purpurovo-hnedo-červené a neskôr sa menia na tmavo-purpurovo-zelené. Dub letný Purpurascens sa používa ako atraktívny solitér na verejných priestranstvách a vo väčších súkromných záhradách. Po kvalitnom zakorenení, ktoré trvá asi 2-3 roky po výsadbe, dobre odoláva aj občasnému suchu. Uprednostňuje dobre odvodnené pôdy, ktoré však môžu byť aj vhlké, ílovité, hlinité, piesočnaté alebo vápenaté. Nemôžme vo však pestovať na mokrých a dlhšie podmáčaných pôdach. V stredoeurópskych podmienkach plne odoláva zimným mrazom.

Popis:
Dub močiarny je veľmi obľúbený, symetrický, veľký strom. Má veľmi elegantne vykrajované obláčikovité listy zrejme s najvýraznejšími vlnovkami spomedzi všetkých dubov. Tieto krásne listy sa navyše začiatkom jesene sfarbujú do nádherných ohnivočervených odtieňov. V mladosti má vzpriamenú kužeľovitú korunu a s vekom sa mení na vzpriamene oválny. Rastie stredne rýchlo až rýchlo a v dospelosti (spravidla po 200 rokoch) dorastá do výšky asi 30m a šírky asi 15m. Najlepšie sa mu darí na priamom slnku, v neustále vlhkých až mokrých pôdach, ale dokáže sa prispôsobiť aj suchším pôdam. Vyžaduje si pôdy s kyslým pH medzi 4,5 až 6,5. Nehodí sa do príliš suchých pôd. Jeho odolnosť voči pôdam s nedostatkom kyslíka (napr. dlhšie podmočeným) je stredná. Duby močiarne majú veľmi husté konáre už v mladom veku. Listy majú stredne- až tmavozelené, stojace striedavo, oválneho tvaru a dlhé asi 12cm. Ich jesenná farba je zvyčajne príťažlivá červenohnedá až červenožltá, niekedy aj vynikajúca karmínová. Väčšina listov zostáva v zime na strome. Žalude sú malé (dlhé asi 0,6 cm), s čiapočkou pokrývajúcou iba samotnú vrchnú časť plodu. Medzi opadavými stromami má dub močiarny unikátne usporiadanie konárov. V mladosti má silne vzpriamený kužeľovitý tvar a je mimoriadne hustý, formálny a symetrický. Okrem toho jeho najnižšie konáre klesajú v prudkom uhle nadol. Používa sa ako tieniaci strom najmä na vlhkých alebo mokrých miestach, osobitne tam, kde sa požaduje majestátny a symetrický vzrast veľkého opadavého stromu. Je to najľahšie presádzateľný dub s rýchlo rastúcim koreňovým systémom (v kyslých aj veľmi kyslých pôdach) s množstvom malých vláknitých korienkov. Dub močiarny dobre znáša podmienky v mestách (horúčavu, znečistenie, málo úrodnú pôdu) a v prírode jeho plody lákajú divo žijúce zvieratá. Má hodnotné drevo využiteľné v stavebníctve, stolárstve aj ako palivo.

Popis:
Tieto nádherné guľovité trpasličie duby s veľmi súmernou guľovitou korunou sú jednými z mála dubov vhodných aj do malých záhrad a predzáhradiek. Sú štepené na kmienik vo výške 210-220 cm. Vytvárajú pravidelne guľovité korunky, ktoré sa zväčšujú iba o 10-15 cm za rok a v dospelosti dorastajú iba do priemeru 4-5 metrov. Dub močiarny má veľmi elegantne vykrajované obláčikovité listy zrejme s najvýraznejšími vlnovkami spomedzi všetkých dubov. Tieto krásne listy sa navyše začiatkom jesene sfarbujú do nádherných ohnivočervených odtieňov. Najlepšie sa mu darí na priamom slnku v neustále vlhkých až mokrých pôdach, ale dokáže sa prispôsobiť aj mierne suchým pôdam. Nehodí sa do príliš suchých pôd. Jeho odolnosť voči pôdam s nedostatkom kyslíka (napr. dlhšie podmočeným) je stredná. Vyžaduje pôdy s kyslým pH medzi 4,6 až 6,5. Jeho odolnosť voči pôdam s nedostatkom kyslíka (napr. dlhšie podmočeným) je stredná. Duby močiarne majú veľmi husté konáre už v mladom veku. Listy odrody Green Dwarf sú stredne- až tmavozelené, stojace striedavo, oválneho tvaru a dosahujú menej než polovičnú dĺžku (asi 4-6 cm) v porovnaní s pôvodným, v prírode žijúcim dubom močiarnym. Ich jesenná farba je zvyčajne príťažlivá červenohnedá až červenožltá, niekedy aj vynikajúca karmínová. Dub močiarny dobre znáša podmienky v mestách, teda horúčavu, sucho, znečistenie, a málo úrodnú pôdu.

Popis:
Odroda dubu močiarneho Green Pillar je úzko stĺpovitý strom vhodný aj do menších záhrad a do úzkych ulíc. V optimálnych podmienkach rastie rýchlosťou až 150 cm ročne, preto sa výborne hodí na rýchle vytvorenie optickej a hlukovej bariéry medzi domami alebo na odizolovanie pozemku od cesty. Uplatnenie nájde aj pri výsadbe elegantných, dlhovekých stromoradí a to aj na chudobných a / alebo častejšie podmočených pôdach. Nehodí sa do príliš suchých pôd. Jeho odolnosť voči pôdam s nedostatkom kyslíka (napr. dlhšie podmočeným) je stredná. V dospelosti (asi po 30 rokoch rastu) dorastá do výšky 14-16m a do šírky približne 3m. Jeho konáre rastú priamo a rovno nahor a sú veľmi husté bez potreby akéhokoľvek tvarovania. Táto odroda sa do stromoradí vysádza najmä v Spojených štátoch a je chránená americkým patentom USA-PP#9093. Dub močiarny má veľmi elegantne vykrajované obláčikovité listy zrejme s najvýraznejšími vlnovkami spomedzi všetkých dubov. Tieto krásne listy sa navyše začiatkom jesene sfarbujú do nádherných ohnivočervených odtieňov. Najlepšie sa mu darí na priamom slnku v neustále vlhkých až mokrých pôdach, ale dokáže sa prispôsobiť aj suchým pôdam. Vyžaduje si však pôdy s kyslým pH 4,5 a 6,5. Duby močiarne majú veľmi husté konáre už v mladom veku. Listy majú stredne- až tmavozelené, stojace striedavo, oválneho tvaru a dlhé asi 12 cm. Ich jesenná farba je zvyčajne príťažlivá červenohnedá až červenožltá, niekedy aj vynikajúca karmínová. Dub močiarny dobre znáša podmienky v mestách, teda horúčavu, znečistenie a málo úrodnú pôdu, nie však prílišné sucho.

Popis:
Vyskytuje sa na teplých, slnečných a vlhkých a vápenatých úbočiach hôr, kde niekedy dorastá do výšky až 20 metrov. Býva štepený na dub letný a tak zostáva výškovo menší. Sivý kmeň má hlboké ryhy, podobné korku. Púčiky a mladé vetvičky sú pokryté jemnými chĺpkami. Listy majú rôzny tvar: vajcovitý až oválny a dĺžku 5-10 cm, šírku 3-5 cm. Spodná strana listu je tiež pokrytá jemným chĺpkom. Zvyčajne dorastá do výšky 12-16 metrov. Má oválnu korunu, neskôr okrúhlu, spolovice otvorenú. Kvitne v máji do zlata sfarbenými jahňadami, po kvetoch nasledujú oválne žalude v skupinách po 4, 1,5-2 cm dlhé. Zvyčajne nie je toxický pre ľudí, (väčšie) zvieratá a dobytok. Vyžaduje si vápenatú a hlinitú pôdu, mierne vlhkú až mokrú. Netoleruje zadláždenie. Zóna odolnosti v zime 6a (-23,3 až -20,6 °C), dobre odoláva vetru a posypovej soli. Mrazuvzdornosť (WH 1-6). Vhodný do nádob aj pre výsadbu do priemyselných oblastí. Rastie ako jedno-kmeň alebo ako viac-kmeň. Pôvod: stredná a južná Európa, Kaukaz a Malá Ázia.

Popis:
Dub šarlátový je preslávený svojim nádherným bohatým jesenným sfarbením. Je to okrúhly opadavý strom s tmavozelenými listami, ktoré sa na jeseň sfarbujú na žiarivo oranžové až červené. Dub šarlátový rastie energicky, preto je vhodný najmä pre veľké záhrady, parky alebo lesné oblasti. Uprednostňuje polohu na priamom slnku a dobre priepustné pôdy bez obsahu vápnika. Dokáže však rásť aj v polotieni. Je to veľký, rýchlo rastúci strom dosahujúci výšku 4-5 metre a šírku 3-4 metre už vo veku 8-12 rokov. V dospelosti, keď je už starý niekoľko desaťročí až storočí, dorastá do výšky až 20-25 metrov. Koruna mladých stromov je husto kužeľovitá a s vekom sa stáva viac nepravidelnou a trochu voľnejšou. Kôra na kmeni mladých stromov je striebrosivá a hladká, neskôr sa sfarbuje do tmavosivá a objavujú sa nej jemné praskliny. Mladé konáriky má dub šarlátový oranžovo-hnedé, s hornou stranou viac červenohnedou a dolnou stranou viac olivovo sfarbenou. Púčiky má špicaté a oválne, s červenohnedými šupinkami. Listy má dlhé 7-17 cm a široké 8-13 cm, s hlbokými zárezmi. Sú bez chĺpkov a majú stopku dlhú 2,5-3 cm. Ich jesenná šarlátová farba je veľmi atraktívna a väčšinou sa najprv objavuje na jednom alebo dvoch konároch. Listy odrody Splendens sú väčšie – dosahujú veľkosť až 18x13 cm. Na jeseň nadobúdajú ešte intenzívnejšie a žiarivejšie farby ako listy pôvodného druhu. Ich stopky sú tiež dlhšie, 4 až 6 cm. Časť listov zostáva na spodných konároch stromu až do januára. Dub šarlátový je jednodomá rastlina. Jeho samčie kvety sa na jar objavujú na visiacich jahňadách. Žalude má oválne a dlhé iba 1-2 cm. Rastú v plochej čiaške. Dub šarlátový najlepšie rastie na suchších, piesčitých a kyslých pôdach.

Popis:
Dub turnerov Pseudoturneri je stálozelený kultivar duba dorastajúci z kra postupne na malý strom vysoký a široký 5-8 metrov. Nestrihaný a netvarovaný niekedy máva aj viac kmienkov. Staré listy mu opadávajú až na jar, keď sa na konárikoch už objavujú nové. Neskôr jeho pozoruhodné kvety pekne kontrastujú s tmavozelenými, lesklými listami. Sadíme ho na chránené polohy v klimatických zónach 7b až 7a a v teplejších. Teda po oblasti s priemernou najnižšou teplotou do mínus 15 až mínus 17 stupňov Celzia. Uprednostňuje priepustné, piesčito-hlinité pôdy bohaté na živiny. Môžu byť mierne kyslé až silne alkalické a suchšie až vlhké.

Popis:
Dub veľkoplodý má najsmelšiu štruktúru spomedzi najväčších dubov. V krajine má malebný vzhľad jednak v lete vďaka svojim listom husľovitého tvaru, ako aj v zime vďaka korkovitému kmeňu s rovným zvráskavením. Má najväčšie žalude spomedzi všetkých dubov a zároveň je jedným z veľkých stromov, ktoré najlepšie znášajú sucho, lebo má hlboký koreňový systém prenikajúci k spodnej vode vo veľkej hĺbke. V ľudských sídlach dorastá do výšky asi 25m a šírky 20 m, ale omnoho vyšší a širší býva vo svojom prirodzenom prostredí. Pochádza z východu USA, ale je rozšírený aj na veľkých prériách na západe, kde mu hrubá kôra pomáha prežiť počas občasných požiarov prérijnej trávy. V mladosti má vzpriamene oválny tvar, no s vekom sa zaokrúhľuje a rozširuje. Rastie pomaly až stredne rýchlo. Najlepšie sa mu darí na slnku a v mladosti znáša aj polotieň. Uprednostňuje vlhké alebo suché, neutrálne alebo zásadité pôdy a je veľmi odolný voči podmienkam v mestách (vrátane odolnosti voči závažnému suchu, znečisteniu, pôdam s vysokým pH a / alebo s nízkou výživnou hodnotou, piesčitým pôdam a utlačeným ílovitým pôdam) a dobre sa prispôsobuje aj kyslým pôdam. Jeho jesenné sfarbenie je žlto-hnedé až žltozelené a zvyčajne málo výrazné. Tvorí veľké (4cm dlhé), oválne žalude s hrubou čiapočkou, ktorá ich takmer celé pokrýva. Dozrievajú počas jednej sezóny. Kmeň má sivý, s veľmi hlbokými drážkami. Dodáva mu veľmi osobitý vzhľad, ktorý prispieva k smelej štruktúre dospelých stromov. Vysádza sa ako tieniaci strom na veľkých trávnikoch, golfových ihriskách, v parkoch, stromoradiach, otvorených poliach a v prírodných oblastiach, vrátane tých, ktoré sú v lete veľmi suché. Je to strom cenený pre svoje kvalitné drevo. Priťahuje divo žijúce živočíchy (veľké vtáky, jeleniu zver a najmä veveričky). Je veľmi odolný voči chladu a preto rastie v teplotných zónach 2 až 8 (najstudenšie oblasti Slovenska patria do zóny 5, najteplejšie do zóny 7).

Popis:
Jeden z našich domácich dubov, rozšírený v celej Európe až po Anatóliu a Irán. V závislosti od prírodných podmienok dorastá do výšky 20-40 metrov. Strihaný sa používa aj na tvorbu živých plotov. Dub zimný je jedným z najvýznamnejších druhov v Európe a to jednak z ekologického pohľadu ako aj z hľadiska jeho hospodárskeho významu. Dokáže rásť na slnečných i tienistých stanovištiach, v pôdach s rozsahom pH od 6,1 (mierne kyslé) do 7,8 (mierne alkalické). Odoláva zimným mrazom až do mínus 40 stupňov Celzia.

Popis:
Dula pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie v Kaukazskom regióne. Je to malý opadavý strom dorastajúci do výšky 5-8m a šírky 4-6m. Dula je príbuzná jabloní a hrušiek a podobne ako ony rodí malvice, ktoré sú po dozretí jasne zlato-žlté, hruškovitého tvaru, 7-12cm dlhé a 6-9cm široké. Majú tvrdú a silne aromatickú dužinu. Dula má jednoduché tmavozelené listy dlhé 6-11cm. Jej kvety, ktoré na jar vytvára až po listoch, sú biele alebo ružové, s priemerom 5cm a piatimi okvetnými lístkami. Dule poznali už Akkaďania pred viac než 4000 rokmi. Latinské rodové meno dule pochádza z jej gréckeho názvu Kydónske jablko (kydonion malon) podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia, dnes Chania, kde ju Gréci štepili z najlepšej odrody. Dule začali ľudia pestovať zrejme ešte pre jabloňami. U starovekých Grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, pretože ju z Levanty priniesla bohyňa Afrodita a dula jej zostala zasvätená. Bola to dula, ktorú Paris daroval Afrodite. A bola to zlatá dula, pre ktorú Atalanta prerušila svoj závod. Rimania tiež používali dule; Apiciova rímska kuchárska kniha uvádza recepty pre varenie dule s medom. Toto zaujímavé ovocie sa dá jesť varené aj surové. Väčšina odrôd dule je však príliš tvrdá, trpká a kyslá na to, aby sa dali jesť za surova, pokým nezmäknú pod vplyvom mrazu alebo samovoľne následkom rozkladu niektorých látok. Dule sú vynikajúcim zdrojom vitamínu C. Dajú sa použiť na výrobu džemov, želé a dulového pudingu alebo ich môžeme ošúpať a potom, pražiť, piecť alebo variť. Ich silná vôňa ich predurčuje na pridávanie do jablkových koláčov a džemu, aby sa zlepšila ich príchuť. Slovo marmeláda, ktoré pôvodne znamená dulový džem pochádza z portugalského názvu tohto plodu – marmelo. V Iráne a iných častiach Stredného Východu sa suché semená z plodov používajú na liečenie zápalu hrdla a na zmiernenie kašľa. Semienka sa namáčajú do vody a viskózny produkt, ktorý takto vzniká, sa pije ako liek proti kašľu. Bežne sa používa pre deti, pretože neobsahuje alkohol a je to 100% prirodzený produkt. Dule sa bežne pestujú vo všetkých častiach Strednej a Južnej Európy, kde sú letá dostatočne horúce, aby umožnili plodom plne dozrieť. Dula sa tiež používa ako podpník pre hrušky, lebo spomaľuje ich rast a núti ich bohatšie rodiť. V moderných okrasných záhradách ju vysádzame ako zaujímavý malý strom do záhonov pozostávajúcich zo zmiešaných krov alebo ako solitér uprostred trávnikov, kde priťahuje pozornosť po celý rok. V zime odhaľuje svoju pravidelnú okrúhlu korunu s peknou štruktúrou konárov, na jar ponúka pohľad na úhľadné veľké kvety a na jeseň sa stáva stredobodom záujmu vďaka bohatstvu svojich užitočných zlatých plodov.

Popis:
Dula pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie v Kaukazskom regióne. Je to malý opadavý strom dorastajúci do výšky 5-8m a šírky 4-6m. Dula je príbuzná jabloní a hrušiek a podobne ako ony rodí malvice, ktoré sú po dozretí jasne zlato-žlté, hruškovitého tvaru, 7-12cm dlhé a 6-9cm široké. Majú tvrdú a silne aromatickú dužinu. Dula má jednoduché tmavozelené listy dlhé 6-11cm. Jej kvety, ktoré na jar vytvára až po listoch, sú biele alebo ružové, s priemerom 5cm a piatimi okvetnými lístkami. Dule poznali už Akkaďania pred viac než 4000 rokmi. Latinské rodové meno dule pochádza z jej gréckeho názvu Kydónske jablko (kydonion malon) podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia, dnes Chania, kde ju Gréci štepili z najlepšej odrody. Dule začali ľudia pestovať zrejme ešte pre jabloňami. U starovekých Grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, pretože ju z Levanty priniesla bohyňa Afrodita a dula jej zostala zasvätená. Bola to dula, ktorú Paris daroval Afrodite. A bola to zlatá dula, pre ktorú Atalanta prerušila svoj závod. Rimania tiež používali dule; Apiciova rímska kuchárska kniha uvádza recepty pre varenie dule s medom. Toto zaujímavé ovocie sa dá jesť varené aj surové. Väčšina odrôd dule je však príliš tvrdá, trpká a kyslá na to, aby sa dali jesť za surova, pokým nezmäknú pod vplyvom mrazu alebo samovoľne následkom rozkladu niektorých látok. Dule sú vynikajúcim zdrojom vitamínu C. Dajú sa použiť na výrobu džemov, želé a dulového pudingu alebo ich môžeme ošúpať a potom, pražiť, piecť alebo variť. Ich silná vôňa ich predurčuje na pridávanie do jablkových koláčov a džemu, aby sa zlepšila ich príchuť. Slovo marmeláda, ktoré pôvodne znamená dulový džem pochádza z portugalského názvu tohto plodu – marmelo. V Iráne a iných častiach Stredného Východu sa suché semená z plodov používajú na liečenie zápalu hrdla a na zmiernenie kašľa. Semienka sa namáčajú do vody a viskózny produkt, ktorý takto vzniká, sa pije ako liek proti kašľu. Bežne sa používa pre deti, pretože neobsahuje alkohol a je to 100% prirodzený produkt. Dule sa bežne pestujú vo všetkých častiach Strednej a Južnej Európy, kde sú letá dostatočne horúce, aby umožnili plodom plne dozrieť. Dula sa tiež používa ako podpník pre hrušky, lebo spomaľuje ich rast a núti ich bohatšie rodiť. V moderných okrasných záhradách ju vysádzame ako zaujímavý malý strom do záhonov pozostávajúcich zo zmiešaných krov alebo ako solitér uprostred trávnikov, kde priťahuje pozornosť po celý rok. V zime odhaľuje svoju pravidelnú okrúhlu korunu s peknou štruktúrou konárov, na jar ponúka pohľad na úhľadné veľké kvety a na jeseň sa stáva stredobodom záujmu vďaka bohatstvu svojich užitočných zlatých plodov. Podpník Dula MC

Popis:
Ebenovník rajčiakový je opadavý strom pochádzajúci z Číny, kde ho pestujú už dlhé storočia vo viac než 2000 kultivaroch. Odroda Cioccolato tvorí podlhovasté až okrúhle plody strednej veľkosti. V zrelosti má ich šupka farbu zrelého pomaranča. Plody majú červenú dužinu s bronzovo-pomarančovým odtieňom, veľmi lahodnej a sladkej chuti. Ak boli kvety opelené, potom odroda Cioccolato prináša ešte viac plodov. Plody dozrievajú v októbri až začiatkom novembra. Odroda Cioccolato je zároveň výborným opeľovačom pre ďalšie odrody hurmi-kaki. Ebenovník rajčiakový dorastá do výšky približne 10 metrov, ale hlbokým rezom ho môžeme udržať vo výške do 3 metrov. Tvarom koruny sa podobá na jabloň. Listy má jednoduché. oválneho tvaru (približne 17cm dlhé a 10cm široké). Mladé listy sú často bledé, mierne žlto-zelené, a neskôr sa menia na lesklé, tmavozelené. Na jeseň žiaria odtieňmi žltej, oranžovej a červenej farby. Používa sa preto aj ako okrasný strom. V júni ebenovník nesie drobné a nenápadné kvety, ktoré kvitnú na ročných konárikoch pri báze listu. Samičie kvety krémovej farby kvitnú jednotlivo, kým ružovkasté samčie kvety sa objavujú typicky po 3 kusoch. Oranžové plody dozrievajú na jeseň, majú dužinu gélovitej konzistencie a príjemnú sladkú chuť. Najviac pripomínajú zmes broskyne a marhule s lyžičkou medu. Oberáme ich až keď sú na dotyk úplne mäkké. Konzumujeme ich väčšinou čerstvé alebo sušené, ale dajú sa z nich robiť aj lekváre. Pri skladovaní v chlade často vydržia až do veľkej noci. Neoberané plody ostávajú na strome aj po opadaní lístia vytvárajú dekoratívny vzhľad. Plodom ebenovníka pripisujú rôzne liečivé účinky po celej Ázii. Používajú sa na žalúdočné choroby a proti hnačkám. Nezrelé plody požívajú proti horúčke a šťava nezrelého plodu znižuje krvný tlak. Čerstvé alebo sušené listy stromu sa v Číne používajú aj na prípravu čajov. Ebenovník je nenáročný na pestovanie a dobre znáša akýkoľvek typ pôdy v rozsahu pH 6,6 až 7,5 (kyslé až mierne zásadité). Najlepšie sa mu darí v mierne vlhkej a dobre priepustnej pôde na priamom slnku. Odporúčame sadiť ho na stanovište chránené pred studenými vetrami. Rastie v teplotných zónach 7-10, vonku môže preto cez zimu zostať len v južných oblastiach Slovenska. V iných častiach krajiny ho cez zimu odporúčame preniesť do chladnej miestnosti. Aj na juhu Slovenska ho však pre istotu na zimu zabalíme do ľahkej, vodu prepúšťajúcej, bielej textílie alebo jutovej vrecoviny. Odoláva mrazom do mínus 15 až mínus 17 stupňov Celzia. Všetky odrody hurmi-kaki milujú slnko. Vyžadujú si mierne vlhkú pôdu, preto ich neslobodno príliš polievať.

Popis:
Evódia je malý atraktívny opadavý strom pochádzajúci z východnej Ázie. V dospelosti dorastá do výšky asi 6m. V mladosti vo vhodných podmienkach (najmä pri dostatku vlahy a vo výživnej a dobre priepustnej pôde) rastie rýchlosťou až 60-100cm ročne. Má kopijovité listy a bledosivú kôru pripomínajúcu buk. V anglicky hovoriacich krajinách je známa ako Včelí strom. Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach. Jej listy pripomínajú lístie jelše a v lete sú lesklé a tmavozelené. V jeseni sa ich farba trochu zmení na zelené až žlto-zelené. Strom je koncom júla, v auguste a v septembri pokrytý množstvom veľkých plochých bielych súkvetí (15-25 cm v priemere) pozostávajúcich z malých bielych kvietkov o priemere asi 1cm. Tieto kvietky sa postupne sa rozvíjajú práve v čase, keď kvitne veľmi málo iných stromov. Magicky preto priťahuje veľké množstvo včiel a je vyhľadávaný chovateľmi včiel ako zdroj neskorého letného medu. Kvety sa v októbri až v novembri postupne menia na zhluky hnedočervených plodov, ktoré zostávajú na strome až po november a sú obľúbenou potravou mnohých vtákov. Tieto spočiatku červené kapsule sa po dozretí otvárajú, aby počas pokročilej jesene ukázali lesklé čierne semená. Evódia dobre rastie na slnečných aj tienistých stanovištiach a nemá žiadne mimoriadne nároky na pôdu. Neznáša trvalo podmočené pôdy. Sadíme ju na stanovište chránené pred zimným vetrom. Aj vďaka žltému jesennému sfarbeniu listov je cenným domácim a parkovým stromom. Kvitnúť začína približne v 4.-5. roku života. Dobre odoláva zimnému chladu - renomované americké stránky uvádzajú jej odolnosť až do -31.6 °C (teplotná zóna 4). V každom prípade ju však môžeme vysádzať na celom území Slovenska, s výnimkou najvyšších horských oblastí. Tieto rastliny sú kvalitne zakorené v črepníkoch, môžeme ich preto sadiť kedykoľvek po rozmrznutí pôdy. Vysádzame ich tak, aby bol ich celý koreňový bal (teda tá časť rastliny, ktorá bola v črepníku) 4-6 centimetrov pod zemou.

Popis:
Evódia je malý atraktívny opadavý strom pochádzajúci z východnej Ázie. V dospelosti dorastá do výšky asi 6m. V mladosti vo vhodných podmienkach (najmä pri dostatku vlahy a vo výživnej a dobre priepustnej pôde) rastie rýchlosťou až 60-100cm ročne. Má kopijovité listy a bledosivú kôru pripomínajúcu buk. V anglicky hovoriacich krajinách je známa ako Včelí strom. Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach. Jej listy pripomínajú lístie jelše a v lete sú lesklé a tmavozelené. V jeseni sa ich farba trochu zmení na zelené až žlto-zelené. Strom je koncom júla, v auguste a v septembri pokrytý množstvom veľkých plochých bielych súkvetí (15-25 cm v priemere) pozostávajúcich z malých bielych kvietkov o priemere asi 1cm. Tieto kvietky sa postupne sa rozvíjajú práve v čase, keď kvitne veľmi málo iných stromov. Magicky preto priťahuje veľké množstvo včiel a je vyhľadávaný chovateľmi včiel ako zdroj neskorého letného medu. Kvety sa v októbri až v novembri postupne menia na zhluky hnedočervených plodov, ktoré zostávajú na strome až po november a sú obľúbenou potravou mnohých vtákov. Tieto spočiatku červené kapsule sa po dozretí otvárajú, aby počas pokročilej jesene ukázali lesklé čierne semená. Evódia dobre rastie na slnečných aj tienistých stanovištiach a nemá žiadne mimoriadne nároky na pôdu. Neznáša trvalo podmočené pôdy. Sadíme ju na stanovište chránené pred zimným vetrom. Aj vďaka žltému jesennému sfarbeniu listov je cenným domácim a parkovým stromom. Kvitnúť začína približne v 4.-5. roku života. Dobre odoláva zimnému chladu - renomované americké stránky uvádzajú jej odolnosť až do -31.6 °C (teplotná zóna 4). V každom prípade ju však môžeme vysádzať na celom území Slovenska, s výnimkou najvyšších horských oblastí. Tieto rastliny sú kvalitne zakorené v črepníkoch, môžeme ich preto sadiť kedykoľvek po rozmrznutí pôdy. Vysádzame ich tak, aby bol ich celý koreňový bal (teda tá časť rastliny, ktorá bola v črepníku) 4-6 centimetrov pod zemou.

Popis:
Odroda Brogiotto Bianco je robustnejšia a dorastá na väčšie kry alebo malé stromy vysoké 3,5 až 5 metrov. Je veľmi produktívna a rodí pravidelne. Od antických čias je považovná za kráľovnú medzi figami. Plody sú strednej veľkosti, oválneho tvaru a pred dozretím majú svetlozelenú šupku. Po dozretí sa ich sfarbenie mení sa bledožlté. Dužina je červeno-jantárová, vynikajúcej chuti. U nás dozrievajú koncom septembra až v oktobri. Plody konzumujeme spolu s ich tenkou šupkou. Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Jej plody, figy, dorastajú do veľkosti asi 5 centimetrov, majú sladkú a jemnú dužinu ružovkastej alebo jantárovej farby a sú veľmi dobrej kvality a ľahodnej chuti. Hlavná úroda začína uprostred júla a pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie. Jedlá figa, figovník v dospelosti dorastá do výšky 3,5 až 5 metrov. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a tvarovať rezom. Inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Aj pestovanie v nádobách je úspešné, ak ich na zimu zakopávame do zeme.

Popis:
Odroda Brogiotto Bianco je robustnejšia a dorastá na väčšie kry alebo malé stromy vysoké 3,5 až 5 metrov. Je veľmi produktívna a rodí pravidelne. Od antických čias je považovná za kráľovnú medzi figami. Plody sú strednej veľkosti, oválneho tvaru a pred dozretím majú svetlozelenú šupku. Po dozretí sa ich sfarbenie mení sa bledožlté. Dužina je červeno-jantárová, vynikajúcej chuti. U nás dozrievajú koncom septembra až v oktobri. Plody konzumujeme spolu s ich tenkou šupkou. Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Jej plody, figy, dorastajú do veľkosti asi 5 centimetrov, majú sladkú a jemnú dužinu ružovkastej alebo jantárovej farby a sú veľmi dobrej kvality a ľahodnej chuti. Hlavná úroda začína uprostred júla a pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie. Jedlá figa, figovník v dospelosti dorastá do výšky 3,5 až 5 metrov. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a tvarovať rezom. Inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Aj pestovanie v nádobách je úspešné, ak ich na zimu zakopávame do zeme.

Popis:
Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Odroda Brown Turkey rodí bohato a spoľahlivo. V dospelosti dorastá do výšky 4-5 metrov aj do približne rovnakej šírky. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a obmedziť rast jej koreňov (pestovanie v nádobách je vždy úspešné), inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Je to kultivar najčastejšie pestovaný vo Veľkej Británii a zrejme najvhodnejší pre jej klímu. Dobre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Sú purpurovo-hnedé a majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby. Dorastajú do veľkosti asi 5 cm a sú dobrej až veľmi dobrej kvality, s malým počtom semien. Hlavná úroda začínajúca uprostred júla pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie.

Popis:
Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Odroda Brown Turkey rodí bohato a spoľahlivo. V dospelosti dorastá do výšky 4-5 metrov aj do približne rovnakej šírky. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a obmedziť rast jej koreňov (pestovanie v nádobách je vždy úspešné), inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Je to kultivar najčastejšie pestovaný vo Veľkej Británii a zrejme najvhodnejší pre jej klímu. Dobre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Sú purpurovo-hnedé a majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby. Dorastajú do veľkosti asi 5 cm a sú dobrej až veľmi dobrej kvality, s malým počtom semien. Hlavná úroda začínajúca uprostred júla pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie.

Popis:
Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Odroda Brown Turkey rodí bohato a spoľahlivo. V dospelosti dorastá do výšky 4-5 metrov aj do približne rovnakej šírky. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju na drôtenke a obmedziť rast jej koreňov (pestovanie v nádobách je vždy úspešné), inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Je to kultivar najčastejšie pestovaný vo Veľkej Británii a zrejme najvhodnejší pre jej klímu. Dobre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Sú purpurovo-hnedé a majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby. Dorastajú do veľkosti asi 5 cm a sú dobrej až veľmi dobrej kvality, s malým počtom semien. Hlavná úroda začínajúca uprostred júla pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie.

Popis:
Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Odroda Brown Turkey rodí bohato a spoľahlivo. V dospelosti dorastá do výšky 4-5 metrov aj do približne rovnakej šírky. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a obmedziť rast jej koreňov (pestovanie v nádobách je vždy úspešné), inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Je to kultivar najčastejšie pestovaný vo Veľkej Británii a zrejme najvhodnejší pre jej klímu. Dobre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Sú purpurovo-hnedé a majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby. Dorastajú do veľkosti asi 5 cm a sú dobrej až veľmi dobrej kvality, s malým počtom semien. Hlavná úroda začínajúca uprostred júla pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie.

Popis:
Jedlý gaštan Belle Epine, dorastá do výšky 25-30 metrov a šírky 15 metrov. Stanovisko - slnko až polotieň Pôda kyslá a bohatá na živiny mierne vlhká.

Popis:
Odrodu Bouche de Bétizac vyšľachtil francúzsky Národný inštitút pre poľnohospodársky výskum (INRA) v departemente Corrèze už v roku 1962. Dnes sa považuje za štandardnú odrodu pestovanú na celom svete. Vďaka vysokej kvalite a bohatej úrode plodov patrí vo francúzskych gaštanových sadoch medzi jednu z najpestovanejších. Gaštan jedlý Bouche de Bétizac rastie vzpriamene a má veľké podlhovasté listy s bohatým zúbkovaním. Listy sú opadavé, s lesklým tmavozeleným povrchom. Ich farba sa na jeseň mení na zlatožltú. Samotný strom je nenáročný na starostlivosť a dorastá stredne veľký, približne do výšky 8 metrov a šírky 6 metrov. Vo veľkovýsadbe ho vysádzajú v spone (odstupe) 7 x 7 metrov a dosahujú tak počet 200 stromov na hektár. Jeho veľká odolnosť voči chorobám gaštanov z neho robí prvú voľbu nielen u ich veľkopestovateľov. Bohato kvitne a rodí skoro a pravidelne. V zavlažovanej výsadbe sa jeho celková úroda v piatom až siedmom roku po výsadbe pohybuje medzi 21 až 40 kilogramov na jeden strom. Jedlé plody sa zberajú v októbri, sú veľké až veľmi veľké s lesklým povrchom a gaštanovo červenou farbou, ktorá sa neskôr mení na hnedú a tmavohnedú. Sú veľmi chutné a vhodné na konzumáciu v pečenom aj varenom stave. Doba ich skladovateľnosti je priemerná. Ide o skorú odrodu s vysokou a pravidelnou rodivosťou. Jej špecifickou vlastnosťou je dobrá odolnosť voči klasickým chorobám gaštanov (rakovina jedlých gaštanov a hrčiarka gaštanová). Odroda Bouche de Bétizac tvorí samčie jahňady aj samičie kvety, ktoré sa však navzájom neoplodňujú. Jeden gaštan neprináša úrodu: na opelenie vyžaduje prítomnosť inej odrody. Ako najvhodnejšie opeľovače pre odrodu Bouche de Bétizac literatúra uvádza odrody Belle Épine, Marron de Goujounac, Marron de Chevanceaux, Bournette, Precoce Migoule, Maraval, Marsol a Labor Day. Výsledky výskumu ukazujú, že významnú úlohu pri opeľovaní gaštanov okrem vetra zohráva aj hmyz. Opeľovač preto môže byť vzdialený aj niekoľko desiatok až stoviek metrov. Malá veľkosť peľových zrniek u gaštanov (14-18 mikrometrov) umožňuje prenos významného množstva peľu do vzdialenosti až 100 kilometrov. Odrodu Bouche de Bétizac pestujeme v kyslej, dobre priepustnej pôde a vyhovujú jej aj chudobné, suché avšak výlučne nevápenaté pôdy. Odporúčajú sa slnečné stanovištia skôr v južných oblastiach, odroda neznáša silné mrazy. Je vhodná iba do oblastí s priemernou najnižšou zimnou teplotou do mínus 17 až mínus 20 stupňov Celzia. Jedlé gaštany sú jednodomé dreviny, tvoria teda samčie aj samičie kvety. Pre lepšie opelenie sa všeobecne odporúča vysadiť dve rozličné odrody, pretože väčšinu samičích kvetov nedokáže opeliť vlastný peľ. Gaštany sú po zakorenení pomerne odolné voči suchu. Mladé stromy však v horúcom lete vyžadujú závlahu minimálne raz týždenne. Neznášajú alkalické (zásadité) pôdy a dobre rastú v kyslých pôdach s pH medzi 4,5 a 6,5. Majú rady horúce letá a sú dobre prispôsobené suchým podmienkam aj vlhkejšiemu podnebiu. Rastú stredne rýchlo až veľmi rýchlo a o niekoľko rokov sa stanú dominantou Vašej záhrady alebo sadu. Zvyšujú tak hodnotu Vašej nehnuteľnosti a pomáhajú znižovať globálne otepľovanie zachytávaním nadbytočného uhlíka z atmosféry. Jean Bétizac bol kráľovský tajomník, ktorý sa previnil voči kráľovi a bol podozrivý dokonca z čiernej mágie. Po vznesení žaloby bol usvedčený a odsúdený. Kráľ mu skonfiškoval majetok a dal ho popraviť upálením. Otvorená šupka zrelých plodov pravdepodobne pripomína jeho ústa.

Popis:
Odrodu Bouche de Bétizac vyšľachtil francúzsky Národný inštitút pre poľnohospodársky výskum (INRA) v departemente Corrèze už v roku 1962. Dnes sa považuje za štandardnú odrodu pestovanú na celom svete. Vďaka vysokej kvalite a bohatej úrode plodov patrí vo francúzskych gaštanových sadoch medzi jednu z najpestovanejších. Gaštan jedlý Bouche de Bétizac rastie vzpriamene a má veľké podlhovasté listy s bohatým zúbkovaním. Listy sú opadavé, s lesklým tmavozeleným povrchom. Ich farba sa na jeseň mení na zlatožltú. Samotný strom je nenáročný na starostlivosť a dorastá stredne veľký, približne do výšky 8 metrov a šírky 6 metrov. Vo veľkovýsadbe ho vysádzajú v spone (odstupe) 7 x 7 metrov a dosahujú tak počet 200 stromov na hektár. Jeho veľká odolnosť voči chorobám gaštanov z neho robí prvú voľbu nielen u ich veľkopestovateľov. Bohato kvitne a rodí skoro a pravidelne. V zavlažovanej výsadbe sa jeho celková úroda v piatom až siedmom roku po výsadbe pohybuje medzi 21 až 40 kilogramov na jeden strom. Jedlé plody sa zberajú v októbri, sú veľké až veľmi veľké s lesklým povrchom a gaštanovo červenou farbou, ktorá sa neskôr mení na hnedú a tmavohnedú. Sú veľmi chutné a vhodné na konzumáciu v pečenom aj varenom stave. Doba ich skladovateľnosti je priemerná. Ide o skorú odrodu s vysokou a pravidelnou rodivosťou. Jej špecifickou vlastnosťou je dobrá odolnosť voči klasickým chorobám gaštanov (rakovina jedlých gaštanov a hrčiarka gaštanová). Odroda Bouche de Bétizac tvorí samčie jahňady aj samičie kvety, ktoré sa však navzájom neoplodňujú. Jeden gaštan neprináša úrodu: na opelenie vyžaduje prítomnosť inej odrody. Ako najvhodnejšie opeľovače pre odrodu Bouche de Bétizac literatúra uvádza odrody Belle Épine, Marron de Goujounac, Marron de Chevanceaux, Bournette, Precoce Migoule, Maraval, Marsol a Labor Day. Výsledky výskumu ukazujú, že významnú úlohu pri opeľovaní gaštanov okrem vetra zohráva aj hmyz. Opeľovač preto môže byť vzdialený aj niekoľko desiatok až stoviek metrov. Malá veľkosť peľových zrniek u gaštanov (14-18 mikrometrov) umožňuje prenos významného množstva peľu do vzdialenosti až 100 kilometrov. Odrodu Bouche de Bétizac pestujeme v kyslej, dobre priepustnej pôde a vyhovujú jej aj chudobné, suché avšak výlučne nevápenaté pôdy. Odporúčajú sa slnečné stanovištia skôr v južných oblastiach, odroda neznáša silné mrazy. Je vhodná iba do oblastí s priemernou najnižšou zimnou teplotou do mínus 17 až mínus 20 stupňov Celzia. Jedlé gaštany sú jednodomé dreviny, tvoria teda samčie aj samičie kvety. Pre lepšie opelenie sa všeobecne odporúča vysadiť dve rozličné odrody, pretože väčšinu samičích kvetov nedokáže opeliť vlastný peľ. Gaštany sú po zakorenení pomerne odolné voči suchu. Mladé stromy však v horúcom lete vyžadujú závlahu minimálne raz týždenne. Neznášajú alkalické (zásadité) pôdy a dobre rastú v kyslých pôdach s pH medzi 4,5 a 6,5. Majú rady horúce letá a sú dobre prispôsobené suchým podmienkam aj vlhkejšiemu podnebiu. Rastú stredne rýchlo až veľmi rýchlo a o niekoľko rokov sa stanú dominantou Vašej záhrady alebo sadu. Zvyšujú tak hodnotu Vašej nehnuteľnosti a pomáhajú znižovať globálne otepľovanie zachytávaním nadbytočného uhlíka z atmosféry. Jean Bétizac bol kráľovský tajomník, ktorý sa previnil voči kráľovi a bol podozrivý dokonca z čiernej mágie. Po vznesení žaloby bol usvedčený a odsúdený. Kráľ mu skonfiškoval majetok a dal ho popraviť upálením. Otvorená šupka zrelých plodov pravdepodobne pripomína jeho ústa.

Popis:
Gaštan jedlý pôvodne pochádza z južnej Európy a oblasti blízkeho východu. Je to listnatý opadavý strom, v dospelosti dorastajúci 20-35 metrov. Maraval je rezistentná francúzska odroda jedlých gaštanov. Vznikol krížením Castanea sativa (európsky) a Castanea crenata (japonský). Je často používaný ako podpník kedže má skvelú kompatibilitu s množstvom iných odrôd. Pre istotu úrody Vám odporúčame k nej vysadiť napríklad Castanea sativa. Má vynikajúcu kompatibilitu aj s inými odrodami. Je možné ho úspešne pestovať do nadmorskej výšky 300 metrov. Nie je príliš náročný na kvalitnú pôdu a plody prináša po 4-5 rokoch. Je čiastočne samoopelivý. Ako podpník je kompatibilný s Bouche de Betizac, Bournette, Precoce Migoule, Maridonne. Je nekompatibilný s Marigoule a Primato. Jeho okrúhle, lesklé a veľké plody dozrievajú v októbri.

Popis:
Odroda, ktorá vznikla krížením Castanea sativa a Castanea crenata. Dorastá do výšky cca 10 metrov. Nie je samoopelivá, vyžaduje opeľovača, napríklad Castanea sativa. Má krásne lesklé výrazné a veľké plody vo farbe mahagónu. Dozrievajú mu koncom septembra. Je možné ho pestovať do nadmorskej výšky 400 metrov. Najlepšie sa mu darí v pôde bohatej na organickú hmotu a rastie veľmi rýchlo, preto je zaujímavým hlavne pri riešení problematiky odlesňovania.

Popis:
Veľmi obľúbený jedlý gaštan. Odroda Lyon je spoľahlivá francúzska odroda, ktorá začína rodiť vo veľmi mladom veku (2-3 roky). Samotný strom je vzrastom kompaktný a v dospelosti dorastá do výšky 4-7 metrov. Tvorí plody s jediným veľkým jadrom, vďaka čomu je populárny u individuálnych pestovateľov aj u veľkoproducentov. Odroda Lyon je samoopelivá (jeden strom tvorí samčie aj samičie kvety). Kvitne v júni až v júli veľmi peknými súkvetiami smotanovo-bielych kvetov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú na výrazne žlté. Od júna sa na ňom objavujú jedlé plody v lúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Narezanie nožom je dôležité - bez neho gaštany môžu pri pečení explodovať! Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po dobrom zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silnejšie alkalických (vápenatých) pôdach prežíva dlhodobo, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslý substrát alebo rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom.

Popis:
Veľmi obľúbený jedlý gaštan. Odroda Lyon je spoľahlivá francúzska odroda, ktorá začína rodiť vo veľmi mladom veku (2-3 roky). Samotný strom je vzrastom kompaktný a v dospelosti dorastá do výšky 4-7 metrov. Tvorí plody s jediným veľkým jadrom, vďaka čomu je populárny u individuálnych pestovateľov aj u veľkoproducentov. Odroda Lyon je samoopelivá (jeden strom tvorí samčie aj samičie kvety). Kvitne v júni až v júli veľmi peknými súkvetiami smotanovo-bielych kvetov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú na výrazne žlté. Od júna sa na ňom objavujú jedlé plody v lúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Narezanie nožom je dôležité - bez neho gaštany môžu pri pečení explodovať! Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po dobrom zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silnejšie alkalických (vápenatých) pôdach prežíva dlhodobo, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslý substrát alebo rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Odroda Marsol tvorí majestátne stromy neznášajúce zásadité pôdy a inklinujúce skôr k mierne kyslým pôdam. Má rada slnečné a predovšetkým teplé polohy, napriek tomu sa zriedka sa vyskytuje na južných svahoch. Pokiaľ ide o zrážky, správa sa podľa hesla „menej je viac“ a rastie optimálne v oblastiach s priemernými zrážkami v rozmedzí 600 až 1 000 mm ročne. Napriek svojej nezanedbateľnej výške sú sladké gaštany odrody Marsol vhodné ako stromy do záhrady. Fáza opelenia ich zelenožltkastých, trochu zvláštne voňajúcich kvetov trvá asi 2 mesiace od začiatku júna. Sladký gaštan je obojpohlavná drevina, no kvôli rozdielnemu obdobiu zrelosti samčích a samičích plodov nemusí u neho vždy dôjsť k samoopeleniu. Odroda Belle Épine je ideálnym partnerom na opelenie odrody Marsol, ale vhodné sú aj iné odrody jedlých gaštanov, napr. Bournette, Marigoule a Precoce Migoule. Od konca septembra je možné v záhrade zbierať jeho zrelé, hnedasté plody, ktoré po starostlivom sušení možno skladovať až šesť mesiacov. Dôležitou vlastnosťou hybridnej odrody Marsol, ktorá vznikla krížením európskych a japonských gaštanov (Castanea sativa x Castanea crenata), je jej odolnosť voči rakovine gaštanov a tzv. atramentovej chorobe (Phytophtora cambivora a Phytophtora cinnamomi) Upečené ovocie má lahodnú orieškovo-sladkú chuť a múčnu konzistenciu podobne ako zemiaky. Predtým, ako táto odroda od 10 rokov vekov dosiahne plnú rodivosť, sporadicky sa na nej každý rok objavuje iný počet plodov.

Popis:
Gaštan jedlý pôvodne pochádza z južnej Európy a blízkeho východu. Je to opadavý strom v dospelosti dorastajúci 20-35 metrov. Je to odroda, ktorá zvláda aj chladné letá severnej Európy. Rozkvitá v júni, čo priťahuje včely medonosné. Rodí v septembri stredne veľké plody.

Popis:
Gaštan „Rousse de Nay“ pochádza z Francúzska. Od júna strom zdobia krémovo biele, silne voňavé kvety, ktoré obľubujú včely a iný hmyz. Na jeseň majú listy atraktívnu zlatožltú farbu. Plody sú veľké a aromatické, dozrievajú od septembra do októbra. Preferuje slnečné až čiastočne zatienené stanovisko s priepustnou, na živiny bohatou a kyslou záhradnou pôdou. Za optimálnych podmienok môže dosiahnuť výšku až 30 m a šírku približne 15 m.

Popis:
veľmi obľúbený jedlý gaštan. Dorastá na mohutný strom vysoký až 30m a široký 15m. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré v jeseni získavajú žltú farbu. Z malých kláskov krémovo-žltých kvetov sa v lete vytvoria jedlé plody v odlúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom a väčšinou potrebujú opelenie iným jedincom. Veľkosť peľu u jedlého gaštanu (14-18 mikrónov) však umožňuje jeho transport až do vzdialenosti asi 100km. Informácie o tom, ktorá odroda dokáže opeľovať ktorú, sú vo svete jedlých gaštanov vzácne, preto ich odporúčame sadiť v pároch podobného pôvodu.

Popis:
Ginko je veľmi odolný, opadavý ihličnan, vhodný pre všetky typy pôd. Má vejárovité listy. Beijing Gold je malý kultivar s výnimočnými listami. Na jar sa objavujú ako zlatožlté a neskôr sa ich sfarbenie mení na tmavozelené s bielym panašovaním (s bielymi pásikmi). Na jeseň sa opäť sfarbujú na maslovo-žlté. V dospelosti, teda približne po 20 rokoch rastu, dorastá na veľký, okrúhly ker alebo malý strom o výške aj šírke približne 4 metre. Ginko znáša podmienky aj v znečistených priemyselných oblastiach. Pripisujú sa mu liečivé účinky a vyrábajú sa z neho viaceré liečivá. Geologické nálezy dokazujú, že ginko rastie na Zemi už 150 miliónov rokov. Odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou až mínus 39 stupňov Celzia. Môžeme ho preto bez obáv pestovať na celom území Slovenska. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:

Popis:
Odroda Feuerzauber tvorí čarovné žiarivo červené kvety skoro na jar, ešte pred pučaním listov. Objavujú sa už vo februári, keď teploty počas dňa vystúpia nad nulu. Hamamely sú veľké kry až malé stromy, pestované pre svoje neobyčajné kvety, objavujúce sa v záhradách, keď ešte nič iné nekvitne. Dobre sa im darí na slnku alebo v polotieni. Vyžadujú si mierne kyslú pôdu (s hodnotou pH pod 7).

Popis:
opadavý strom so sivo-zelenými listami, ktoré sa na jeseň menia na žiarivo žlto-oranžovo-červené a postupne odhaľujú štíhle striebristé konáre. Tomuto pozoruhodne odolnému druhu sa najlepšie darí v polotieni alebo na priamom slnku. Miluje vlhko, no vydrží aj sucho. Jeho voňavé žlté kvety sa v hlúčikoch objavujú už vo februári a vydržia až mesiac. Každý z kvetov má štyri dlhé okvetné lístky, ktoré sa v chladnom počasí stáčajú. Uprednostňuje kyslé pôdy, no tieto môžu byť aj ťažké a ílovité. Tento druh má najkrajšie jesenné sfarbenie listov od pozoruhodnej žltej až po žlto-oranžovú. Dorastá do výšky a šírky 4-5m. V záhradách ho vysádzame ako solitérny ker, no je rovnako vhodný aj na skupinové výsadby na miestach, kde vieme oceniť jeho jesenné sfarbenie a zimné kvety a vôňu. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Tento hamamel sa považuje za najbohatšie kvitnúci kultivar so žltými kvetmi. Kvitne veľmi skoro na jar alebo ešte v zime hviezdičkovými jasne žltými kvetmi. Je to rozložitý riedky ker s oválnymi listami, ktoré sa na jeseň sfarbujú do zlatožltej až oranžovej farby. Obľubuje kyslejšie vlhké pôdy, neznáša vápno. Dorastá do výšky 2 - 4 m.

Popis:
Prvý strom, ktorý na jar zakvitne! A nie hocijako - jeho karmínovo červené kvety sú veľmi pozoruhodné! Hamamel Diane je opadavý strom so sivo-zelenými listami, ktoré sa na jeseň menia na žiarivo žlto-marhuľové a postupne odhaľujú štíhle striebristé konáre. Tomuto pozoruhodne odolnému druhu sa najlepšie darí v polotieni alebo na priamom slnku. Miluje vlhko, no vydrží aj sucho. Jeho voňavé červené kvety sa v hlúčikoch objavujú už vo februári a vydržia až mesiac. Každý z kvetov má štyri dlhé okvetné lístky, ktoré sa v chladnom počasí stáčajú. Uprednostňuje kyslé pôdy, no tieto môžu byť aj ťažké a ílovité. Dorastá do výšky a šírky 4-5m. Tento druh má najkrajšie jesenné sfarbenie listov od pozoruhodnej žltej až po žlto-oranžovú. Dorastá do výšky a šírky 4-5m. V záhradách ho vysádzame ako solitérny ker, no je rovnako vhodný aj na skupinové výsadby na miestach, kde vieme oceniť jeho jesenné sfarbenie a zimné kvety a vôňu. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Obľúbený, malý, okrúhly strom alebo veľký ker cenený pre svoje vlastnosti meniace sa počas ročných období. Má stredne zelené lesklé troj- až päťlaločné listy. Na konci jari sa pokrýva množstvom dvojitých, tmavo-ružových alebo šarlátových kvetov. Je to ideálny strom do každého prostredia, lebo je veľmi odolný. Vydrží na náročných stanovištiach a znáša aj mestské znečistenie. Zároveň má značnú okrasnú hodnotu v záhrade. Výborne odoláva mrazu a je veľmi prispôsobivý. Dobre rastie aj v priemyselných oblastiach alebo na vetru vystavených a nábrežných stanovištiach. Znáša sucho aj nadbytočnú vlhkosť. Hloh Paul´s Scarlet najlepšie rastie v priepustných, výživných pôdach v miernom polotieni, ale dokáže rásť na každej pôde (okrem dlhodobo premočenej), na priamom slnku aj v polotieni. Aby sme mu vytvorili trvalo zdravú korunu, môžeme začiatkom jari odstrihnúť výhonky, ktoré rastúce do stredu koruny a križujúce sa. Zvyčajne sa vysádza ako solitér (samostatne stojaca rastlina), no je veľmi vhodný aj na výsadbu úzkych ulíc, pod elektrickými vedeniami a v parkoch. Dorastá do výšky 4-6 metrov.

Popis:
Obľúbený, malý, okrúhly strom alebo veľký ker cenený pre svoje vlastnosti meniace sa počas ročných období. Má stredne zelené lesklé troj- až päťlaločné listy. Na konci jari sa pokrýva množstvom dvojitých, tmavo-ružových alebo šarlátových kvetov. Je to ideálny strom do každého prostredia, lebo je veľmi odolný. Vydrží na náročných stanovištiach a znáša aj mestské znečistenie. Zároveň má značnú okrasnú hodnotu v záhrade. Výborne odoláva mrazu a je veľmi prispôsobivý. Dobre rastie aj v priemyselných oblastiach alebo na vetru vystavených a nábrežných stanovištiach. Znáša sucho aj nadbytočnú vlhkosť. Hloh Paul´s Scarlet najlepšie rastie v priepustných, výživných pôdach v miernom polotieni, ale dokáže rásť na každej pôde (okrem dlhodobo premočenej), na priamom slnku aj v polotieni. Aby sme mu vytvorili trvalo zdravú korunu, môžeme začiatkom jari odstrihnúť výhonky, ktoré rastúce do stredu koruny a križujúce sa. Zvyčajne sa vysádza ako solitér (samostatne stojaca rastlina), no je veľmi vhodný aj na výsadbu úzkych ulíc, pod elektrickými vedeniami a v parkoch. Dorastá do výšky 4-6 metrov.

Popis:
Stálozelený, hustý ker pravidelného okrúhleho vzrastu, pestovaný pre svoje husté súkvetia drobných bielych kvetov a množstvo výrazne sfarbených drobných guľovitých plodov, ktoré obklopujú mladé konáre po celej dĺžke. Odroda Soleil d´Or ich má výrazne žlté. Objavujú sa v lete, vyfarbujú na jeseň a vydržia, pokým ich v zime neskonzumujú vtáci. Hlohyňa sa preto hodí do záhrad, kde radi uvítame a v zime pomôžeme drobným spevavcom. Je to úplne mrazuvzdorný, veľmi odolný, husto rozkonárený súmerný ker s oválnymi tmavozelenými listami. Výborne sa hodí na výsadbu nepreniknuteľných živých plotov, ktoré si v zime zachovávajú listy. Na konároch tvorí ostré pichliače, preto je značne odolný aj voči vandalizmu. Na pôdu nemá mimoriadne nároky. Dobre znáša strih a dá sa ľahko tvarovať. Môžemu ju pekne vyviazať a tvarovať aj na mriežku pri stene. Dobre rastie aj na tienistých a vetru vystavených miestach. Dorastá do výšky a šírky asi 4m. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Hlošina ebbingeova Limelight je stálozelený ker stredného vzrastu s nádhernými panašovanými lístkami vajcovitého tvaru, dlhé aj 10 cm. Majú trojfarebný efekt - žltá, svetlozelená a tmavozelená. Jej bežná výška je 1.8-3m a šírka 1-2m. Vydrží mrazy až do -21 stupňov Celzia, preto sa vysádza ako imitácia olivy. Najviac jej vyhovuje slnko a polotieň. Malými kvietkami kvitne na jeseň - má silnú vôňu. Kým nemrzne a zem nie je primrznutá, hlošina potrebuje pravidelné zalievanie.

Popis:
Je to zdravo rastúca popínavá rastlina, ktorej srdcovité listy a veľké biele zhluky kvetov kvitnúce od mája až do júla ju robia veľmi príťažlivou na zakrytie plotov, múrov alebo veľkých stromov. Zachytáva sa vzdušnými korienkami. Má postranné konáre, ktoré rastú až na 1m od podpornej konštrukcie a tvoria tak bohatú, hlbokú štruktúru. Jej tmavozelené listy sa na jeseň menia na maslovo-žlté. Usušené hlavičky kvetov a červenohnedá odlupujúca sa kôra sú príťažlivé v zime. Na slnku alebo v tieni a vo vlhkých alebo dobre priepustných pôdach narastie do výšky 9-12m (spočiatku rastie trochu pomalšie). Pri výsadbe viacerých rastlín tohoto druhu dodržiavame medzi jednotlivými rastlinami vzdialenosť 60-90cm. Časti rastliny sú pri prehltnutí jedovaté. Popínavá hortenzia je príťažlivá pre včely, motýle a / alebo vtáky. Polievame ju pravidelne, nie však príliš. Jej požiadavky na pH pôdy sa pohybujú medzi 5,6 (kyslá pôda) a 7,5 (neutrálna pôda). Je veľmi odolná voči mrazu. Po odkvitnutí jej odstrihneme všetky príliš dlhé výhonky, aby sa zmestila na svoje miesto.

Popis:
väčší strom s polkruhovitou korunou a charakteristickou šedou farbou ryhovaného kmeňa a oválnymi značne žilkovými tmavozelenými listami, ktoré na jeseň získavajú oranžovú a žltú farbu. Na konci jari je posiaty zelenými valcovitými kvetmi so špicatými hlavičkami, až sa objavia zoskupenia okrídlených semienok. Odporúčame ho ako samostatne stojaci strom, aj ako súčasť živých plotov. Živé ploty z hrabu, ktoré patria medzi najkrajšie. V minulosti boli tradičnou súčasťou šľachtických záhrad a dodnes sú veľmi obľúbené napríklad v Nemecku. Sú útočiskom a miestom hniezdenia mnohých spevavých vtákov. Nestrihaný hrab dorastá do výšky a šírky asi 25 metrov. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
väčší strom s polkruhovitou korunou a charakteristickou šedou farbou ryhovaného kmeňa a oválnymi značne žilkovými tmavozelenými listami, ktoré na jeseň získavajú oranžovú a žltú farbu. Na konci jari je posiaty zelenými valcovitými kvetmi so špicatými hlavičkami, až sa objavia zoskupenia okrídlených semienok. Odporúčame ho ako samostatne stojaci strom, aj ako súčasť živých plotov. Živé ploty z hrabu, ktoré patria medzi najkrajšie. V minulosti boli tradičnou súčasťou šľachtických záhrad a dodnes sú veľmi obľúbené napríklad v Nemecku. Sú útočiskom a miestom hniezdenia mnohých spevavých vtákov. Nestrihaný hrab dorastá do výšky a šírky asi 25 metrov. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
väčší strom s polkruhovitou korunou a charakteristickou šedou farbou ryhovaného kmeňa a oválnymi značne žilkovými tmavozelenými listami, ktoré na jeseň získavajú oranžovú a žltú farbu. Na konci jari je posiaty zelenými valcovitými kvetmi so špicatými hlavičkami, až sa objavia zoskupenia okrídlených semienok. Odporúčame ho ako samostatne stojaci strom, aj ako súčasť živých plotov. Živé ploty z hrabu, ktoré patria medzi najkrajšie. V minulosti boli tradičnou súčasťou šľachtických záhrad a dodnes sú veľmi obľúbené napríklad v Nemecku. Sú útočiskom a miestom hniezdenia mnohých spevavých vtákov. Nestrihaný hrab dorastá do výšky a šírky asi 25 metrov. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Odroda Fastigiata je najobľúbenejšou spomedzi všetkých šľachtených odrôd hrabu. Je to štíhly opadavý listnatý strom dorastajúci do výšky 10-15m. Má stĺpovitý až úzko oválny vzrast a veľmi hustú kompaktnú korunu. V mladosti je veľmi úzky, neskôr sa s vekom mierne rozširuje. Jeho jemné listy sú tmavozelené a na jeseň sa sfarbujú do žlta. Uprednostňuje dobre priepustnú pôdu. S obľubou ho vysádzajú do stromoradí alebo ako oddeľujucu stenu. Znáša hlboký rez, preto sa výborne hodí na živé ploty. Strihanie však nie je potrebné, ak ho ponecháme rásť vo svojej prirodzenej podobe. Rastie aj v polotieni. Po vysadení si vyžaduje iba polievanie v prvom a v druhom roku a neskôr nepotrebuje žiadnu údržbu. Má tvrdé, ťažké husté drevo, ktoré sa v minulosti používalo na výrobu náprav a kolies. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Stredne veľký strom s kompaktnou, úzkou pyramidálnou korunou, ktorá v dospelosti dorastá do vajcovitého tvaru. Je porovnateľný s odrodou Frans Fontaine, má len trochu hrubšie vetvičky. Listy má tiež o niečo väčšie a tmavšie zelené v porovnaní s ostatnými kultivarmi hrabov. V zimných mesiacoch zostávajú uschnuté listy na strome veľmi dlho, podobne ako u buku lesného. Korene mu rastú pomerne blízko povrchu pôdu. Je veľmi vhodný na výsadbu v parkoch.

Popis:
Mimoriadne hustá a veľmi elegantná, pomaly rastúca forma stĺpovitého hrabu. Má jemne stočené, oválne listy so žilkami tvoriacimi vzor rybej kosti. V dospelosti dorastá iba do výšky 2-3 metre a šírky 1-1,5 metra.

Popis:
väčší strom s polkruhovitou korunou a charakteristickou šedou farbou ryhovaného kmeňa a oválnymi značne žilkovými tmavozelenými listami, ktoré na jeseň získavajú oranžovú a žltú farbu. Na konci jari je posiaty zelenými valcovitými kvetmi so špicatými hlavičkami, až sa objavia zoskupenia okrídlených semienok. Odporúčame ho ako samostatne stojaci strom, aj ako súčasť živých plotov. Živé ploty z hrabu, ktoré patria medzi najkrajšie. V minulosti boli tradičnou súčasťou šľachtických záhrad a dodnes sú veľmi obľúbené napríklad v Nemecku. Sú útočiskom a miestom hniezdenia mnohých spevavých vtákov. Nestrihaný hrab dorastá do výšky a šírky asi 25 metrov. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:

Popis:
Letná odroda, zberá sa od polovice augusta. Poskytuje plody výbornej chuti a pekného vzhľadu, vhodná na konzum i konzervovanie. Strom rastie bujne a vytvára korunu s dobre rozloženými konármi. Kvitne stredne neskoro a dlho. Dobrými opeľovačmi sú Williamsova červená, Boscova, Solanka a Madamme Verte. Je vhodná na pestovanie v tvare štvrťkmeňa alebo zákrpku. Kultivar je pomerne odolný proti mrazu i chorobám. Rodiť začína neskoro, no pritom rodí veľmi bohato. Plody sú nadpriemerne veľké, príjemného vzhľadu. Šupka plodu je stredne tenká. Základná farba šupky je citrónovožltá s jasným červeným líčkom. Povrch plodu je hladký. Dužina je biela s nádychom do žlta, maslovkovitá, veľmi šťavnatá, príjemnej korenistej chuti. Na nevhodných stanovištiach a v chladných rokoch strácajú plody na chuti.

Popis:
Letná odroda, zberá sa od polovice augusta. Poskytuje plody výbornej chuti a pekného vzhľadu, vhodná na konzum i konzervovanie. Strom rastie bujne a vytvára korunu s dobre rozloženými konármi. Kvitne stredne neskoro a dlho. Dobrými opeľovačmi sú Williamsova červená, Boscova, Solanka a Madamme Verte. Je vhodná na pestovanie v tvare štvrťkmeňa alebo zákrpku. Kultivar je pomerne odolný proti mrazu i chorobám. Rodiť začína neskoro, no pritom rodí veľmi bohato. Plody sú nadpriemerne veľké, príjemného vzhľadu. Šupka plodu je stredne tenká. Základná farba šupky je citrónovožltá s jasným červeným líčkom. Povrch plodu je hladký. Dužina je biela s nádychom do žlta, maslovkovitá, veľmi šťavnatá, príjemnej korenistej chuti. Na nevhodných stanovištiach a v chladných rokoch strácajú plody na chuti.

Popis:
Táto skorá odroda hrušky rodí bohato a pravidelne. Plody jej dozrievajú koncom septembra a vo vhodných podmienkach sa dajú skladovať až do februára. Hrušky odrody Decora sú stredne veľké, sladké s mierne kyslastým podtónom. Odroda Decora má veľmi vysokú odolnosť voči chrastavitosti.

Popis:
Je to rezistentná zimná odroda s bielou dužinou. Je to hruška chrumkavá, šťavnatá, so sladkou, aromatickou chuťou. Vhodnými opeľovačmi sú odrody hrušiek Dicolor, Konferencia a Diana. Dozrievajú v októbri, so skladovateľnosťou až do januára.

Popis:
Konferencia je jesenná odroda hrušiek. Stromy rastú stredne silno a vytvárajú stredne veľkú, vysokú korunu. Sú stredne náročné na rez a dobre sa tvarujú. Púčiky na letorastoch sú nápadne odklonené. Táto odroda rodí skoro, bohato a pravidelne. Plody sú vynikajúcej akosti a oberáme ich koncom septembra. Konzumne dozrievajú za 2 týždne a vydržia do konca novembra. Dozrievanie je nerovnomerné, preto je lepšie oberať ich 2-3 razy. Jej vhodné opeľovače sú: Boscova, Júlová, Charneuská, Wiliamsova, Clappova. Vhodné podpníky sú hruška planá a dula, s ktorou Konferencia pomerne pevne zrastá.

Popis:
vhodná do chladnejších oblastí, strom rastie stredne bujne, tvorí vysoké rozložité až mierne previsnuté koruny, na rez pomerne náročný, opeľovače: Boscova, Clappova, Konferencia, Madame, Parížanka, Solanka, Wiliamsova. Plody tupo kužeľovité, ovocie sa oberá v polovici októbra, konzumná zrelosť v novembri až januári, pri 10C vydrží až 6 mesiacov, plody citlivé na prepravu, najlepšie sa darí v primerane vlhkých, obrábaných pôdach a chránených polohách.

Popis:
Hruška okrasná Chanticleer patrí medzi kvitnúce stromy s krásnym jesenným sfarbením lístia. Od začiatku do prostriedku jari tvorí súkvetia bielych kvetov a na jeseň sa jej listy sfarbujú na červeno-purpurové. V dospelosti dosahuje výšku 8-10 metrov a šírku približne 5 metrov.

Popis:
Hruška okrasná Chanticleer patrí medzi kvitnúce stromy s krásnym jesenným sfarbením lístia. Od začiatku do prostriedku jari tvorí súkvetia bielych kvetov a na jeseň sa jej listy sfarbujú na červeno-purpurové. V dospelosti dosahuje výšku 8-10 metrov a šírku približne 5 metrov.

Popis:
Hruška okrasná Chanticleer patrí medzi kvitnúce stromy s krásnym jesenným sfarbením lístia. Od začiatku do prostriedku jari tvorí súkvetia bielych kvetov a na jeseň sa jej listy sfarbujú na červeno-purpurové. V dospelosti dosahuje výšku 8-10 metrov a šírku približne 5 metrov.

Popis:
zimná odroda

Popis:
Zelenkavé až žlté hrušky odrody Safira sa vyznačujú svojou sladkou a aromatickou chuťou a fľaškovitým tvarom. Zberáme ich od polovice septembra a vo vhodných podmienkach ich možno skladovať až do konca januára. Táto hruška zaujme najmä milovníkov ovocia, ktorí majú v záhrade menej miesta, pretože odrodu Safira možno pestovať aj na balkóne alebo na terase. Rastie rýchlosťou 10-30 centimetrov ročne a v dospelosti (približne po 15-tich rokoch rastu) dosahuje výšku 2-3,5 metra a šírku 0,8-1,5 metra. Darí sa jej v každej bežnej záhradnej pôde, na slnku aj v polotieni. Ako opeľovač sa k nej hodí napríklad odroda Decora.

Popis:

Popis:
Odroda hrušky Williams Red má bielu až ružovú dužinu, sladkej až maslovej chuti, inak sa prakticky nelíši od klasickej hrušky Wiliamsovky. Hruška Williamsova je trochu náročnejšia na pôdu a polohu a v dreve i kvete stredne odolná voči mrazom. Dobre odoláva hubovým chorobám a je mierne náchylná na vírusovú kamienkovitosť. Oberá sa v polovici až koncom augusta a jej skladovateľnosť je 10-14 dní. Robia sa z nej najkvalitnejšie kompóty. Ako jej opeľovače slúžia hrušky: Clappova, Júlová, Konferencia, Charneuská, Hardyho. Ako podpník sa pre ňu väčsinou používa planá hruška (Pyrus pyraster).

Popis:
Stará letná odroda, mrazuvzdorná.

Popis:
Nová odroda okrasnej jablone s veľmi jemnou korunkou. Na jar kvitne ružovými púčikmi a stredne veľkými bielymi kvetmi. Kvety sa v lete menia na množstvo drobučkých jabĺčok, ktoré sa v septembri sfarbujú na jasne žiarivo-červené a zostávajú na stromčeku ešte aj na začiatku zimy. Má drobné listy. Vyznačuje sa odolnosťou voči chrastavitosti. Táto jablonka je veľmi vhodná najmä do menších záhrad, do stiesnených priestorov, do skaliek, ale aj do nádob a na balkóny alebo terasy, najmä ako samostatne stojaca rastlina. Dobre rastie v každej dobre priepustnej a výživnej pôde. Jej korunka nerastie ďalej do výšky preto stromček zostáva stále takmer rovnako vysoký. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Discovery je letná odroda. Má stredne veľké guľovité, zelenožlté plody pokryté z väčšej časti rozptýlenou červeňou. Dužina je biela, aromatická, sladkovínovastej chuti. Rodí skoro a pravidelne. Plody sa zberajú od polovice augusta a na sklade vydržia do konca septembra. Je málo citlivá na chrastavitosť a múčnatku. Rastie stredne bujne a v plodnosti slabo. Koruna stromu je volná, vzdušná, dobre tvarovateľná. Je to odroda vhodná do teplejších a stredných polôh, v chladnejších polohách sú plody tvarovo nevyrovnané. Je vhodná pre kmeňové aj prísne tvary a na slabšie až stredne rastúcich podpníkoch.

Popis:

Popis:
Je to neskorá zimná odroda jablone, ktorá je zaujímavá svojimi ružovo-červenými až tmavo-červenými šťavnatými a veľkými plodmi podlhovastého tvaru. Ich dužina je pevná a sladká. Plody dozrievajú v druhej polovici októbra a uskladňovať ich je možné až do mája. Sú vhodné na spracovanie aj na priamy konzum. Čím viac slnka sa tejto jablonke dostane, tým lepšie pre jej bohatosť úrody a sfarbenie plodov.

Popis:
zelenožlté s bledočerveným líčkom, stredne veľké plody, pravidelné a vysoké úrody, pri priemernej ochrane má dobrý zdravotný stav. Dužina je nažltlá, veľmi pevná, sťavnatá, sladká, vynikajúcej chuti, zberá sa začiatkom októbra, konzumne dozrieva v januári. Neskorá zimná odroda. Skladujú sa do mája.

Popis:
zelenožlté s bledočerveným líčkom, stredne veľké plody, pravidelné a vysoké úrody, pri priemernej ochrane má dobrý zdravotný stav. Dužina je nažltlá, veľmi pevná, sťavnatá, sladká, vynikajúcej chuti, zberá sa začiatkom októbra, konzumne dozrieva v januári. Neskorá zimná odroda. Skladujú sa do mája.

Popis:
Je to neskorá zimná odroda jablone, ktorá je zaujímavá svojimi ružovo-červenými až tmavo-červenými šťavnatými a veľkými plodmi podlhovastého tvaru. Ich dužina je pevná a sladká. Plody dozrievajú v druhej polovici októbra a uskladňovať ich je možné až do mája. Sú vhodné na spracovanie aj na priamy konzum. Čím viac slnka sa tejto jablonke dostane, tým lepšie pre jej bohatosť úrody a sfarbenie plodov. Podpník MM106 zabezpečuje tejto jablonke pevnú a širokú korunku a stredne rýchly rast.

Popis:
Veľmi úrodný kultivar s vynikajúcimi chuťovými vlastnosťami. Farba plodu je zelenožltá, neskôr zlatá. Dužina je pevnejšia, krehká, ale rozplývavá, bieložltá, šťavnatá, so sladkovinovastou, veľmi aromatickou chuťou. Jablká dozrievajú až koncom októbra a uskladnené vydržia do konca apríla. Je odolný voči mrazom, dosť odolný proti múčnatke, rakovine i monilióze, no mierne náchylný na chrastavitosť. Je vhodný len pre teplé polohy.

Popis:
veľmi úrodný kultivar s vynikajúcimi chuťovými vlastnosťami. Farba plodu je zelenožltá, neskôr zlatá. Dužina je pevnejšia, krehká, ale rozplývavá, bieložltá, šťavnatá, so sladkovinovastou, veľmi aromatickou chuťou. Jablká dozrievajú až koncom októbra a uskladnené vydržia do konca apríla. Je odolný voči mrazom, dosť odolný proti múčnatke, rakovine i monilióze, no mierne náchylný na chrastavitosť. Je vhodný len pre teplé polohy.

Popis:
Jedna z najrozšírenejších odrôd jabloní Granny Smith bolo objavená v Austrálii okolo roku 1860 ako semenáč. Je veľmi vhodná na priamu konzumáciu, ale aj na varenie a pečenie. Má pevnú šupku a výborné skladovacie vlastnosti. Na úplné vyzretie si vyžaduje teplé dni a noci. Granny Smith je jablko kyslastej chuti. Je chrumkavé, šťavnaté a má pevnú dužinu s výraznou chuťou. Je veľmi občerstvujúce a hodí sa aj na prípravu šalátov, lebo jeho nakrájané kúsky tmavnú pomalšie ako u iných odrôd. Tento kultivar potrebuje menej hodín zimného chladu a dlhšiu pestovateľskú sezónu na dozretie plodov, preto je uprednostňovaný v miernejších oblastiach pestovania jabĺk.

Popis:
Jesenná odroda.

Popis:

Popis:
Neskorá konzumná odroda so žltými plodmi s oranžovými škvrnami. Plod je veľký až veľmi veľký, guľovitý, dužina stredne pevná, veľmi šťavnatá, aromatická a chutná. Kvitne stredne skoro asi jeden až dva dni po odrode Idared a jeden deň pred odrodou Golden Delicious. Je to cudzoopelivá a triploidná odroda, ktorá potrebuje vhodné opeľovače ako Gala, Šampión a iné. Chrastavitosťou trpí na úrovni ostatných bežných odrôd. Je náročný na teploty, citlivejší na mrazy v čas kvitnutia, preto sa hodí do stredne teplých ovocinárskych oblastí. Vyžaduje dostatok zrážok a doplnkovú závlahu.

Popis:
neskoro dozrievajúce zimné jablko. Možno ho zberať koncom septembra, 7-10 dní po odrode Jonathan. Plody sú stredne veľké až veľké, ich šupka tenká, základnej zelenej farby, ktorej 2/3 pokrýva krycia červená. Dužina je žltobiela, aromatická, trochu kyselkavá. Strom rastie stredne rýchlo a vzpriamene. Rodí neskôr, rodivosť je stredná. Opeľovače: Golden Delicious, Jonathan, Parména zlatá zimná, Starking. Je veľmi náročná na svetlo, plody sa primerane vyfarbia iba pri primeranom osvetlení. Je náchylná na múčnatku a chrastovitosť.

Popis:
Menší, opadavý, nádherný okrasný strom. V dospelosti dorastá do výšky 4-6 metrov a tvorí guľovitú, hustú korunu. Zelené listy sa mu na jeseň sfarbujú na žlto a oranžovo. Od konca apríla je doslova obsypaný ružovými púčikmi, ktoré sa rozvíjajú na snehovo-biele kvety. Do jesene sa premenia na drobné, zlatožlté jabĺčka s oranžovým alebo červeným žíhaním, ktoré na strome vydržia až do zimy. Sú jedlé a veľmi dekoratívne. Rady ich konzumujú vtáky. Samotnému stromu sa najlepšie darí v hlbších, výživných a vlhkých pôdach. Ideálne na slnečnom stanovišti. V polotieni kvitne trochu menej a aj sfarbenie plodov býva menej výrazné. Uplatní sa ako pekný solitér do všetkých pekných záhrad a parkov.

Popis:
Malý, opadavý, rodiaci okrasný strom vhodný do malých záhrad. Pestujeme ho pre jeho biele jarné kvety a dlho trvajúcu krásu drobučkých, 2-3cm veľkých guľovitých zlato-žltých jabĺčok. Tieto jabĺčka sú veľmi chutné a aromatické. Odroda Zlatý Sršeň má voňavé kvety veľké 2-5cm. Rozkvitajú jednotlivo alebo v súkvetiach. Malé plody majú jemnú šupku, smotanovo-bielu dužinu a vydržia po značnú časť jesene a niekedy aj zimy. Radi ich konzumujú aj vtáci. Samotný strom uprednostňuje slnko, no znesie aj čiastočný tieň. Najlepšie sa mu darí v úrodných, vlhkých, ale dobre priepustných pôdach. Je úplne odolný voči chladu. Ako u všetkých jabloní, môžu sa uňho objaviť choroby, no pri správnom strihaní a hnojení nie sú problémom. Striháme ho koncom zimy alebo na začiatku jari, pričom odstraňujeme všetky križujúce sa a do koruny rastúce výhonky a konáre. Na jar mulčujeme oblasť nad koreňmi maštaľným hnojom alebo kompostom a aplikujeme hnojivo. Odroda Zlatý Sršeň je zároveň veľmi dobrým opeľovačom pre naše domáce odrody jabloní. Dorastá do výšky 5m a šírky 4m. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Pomaly rastúci, hustý a vzpriamený okrúhly ker alebo malý strom. Jeho púčiky sú na jar červeno-čierne a postupne sa z nich vytvárajú nádherné karmínovo červené jednoduché kvety. Kvety sa postupne menia na oválne purpurovo-červené jabĺčka. Mladé listy má táto jablonka jasne červené. Neskôr sa ich sfarbenie mení na červeno-hnedé a na spodnej strane svetlejšie a takmer červenkasté. Listy dorastajú do veľkosti 6-8cm. Majú lesklý vzhľad, ako by boli lakované, a na jeseň vyfarbujú do oranžova. Silné a početné hlavné vzpriamené konáre a šikmé postranné konáriky vytvárajú hustú kužeľovitú korunu. Kôra jednoročných výhonkov je najprv tmavočervená a neskôr sa mení na hnedočervenú. Táto okrasná jabloň uprednostňuje polohu na priamom slnku alebo v polotieni a najlepšie rastie na vlhkých až mokrých, hlbokých, hlinitých pôdach bohatých na vyživné látky. V dospelosti dorastá do výšky a šírky 4-6m. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
menej náročný kultivar neznášajúci sucho, plytké a piesočnaté pôdy. Plody sú veľké, vyrovnané, oberajú sa v októbri a vydržia do mája. Základná farba plodov je zelená, neskôr po zbere žltá až slamová, pokrytá červenokarmínovým až hnedým líčkom. Dužina je zelenožltá, veľmi šťavnatá, sladkokyslastej málo aromatickej chuti. Je v dreve i kvete odolný voči mrazu, veľmi odolný voči múčnatke a monilióze a náchylejší na rakovinu i na chrastavitosť. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Rezistetná zimná odroda stredne silného vzrastu. Patrí medzi najlepšie odrody zimných jabloní. Plody má stredne veľké a dajú sa skladovať až do konca apríla. Sú výbornej chuti. Jabloň Pinova je odolná voči chorobám jabloní, najmä voči chrastavistosti.

Popis:
Jabloň Red Chief (Camspur) je odroda pochádzajúca z USA. Dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra, skladovateľná je až do apríla. Dužina je sladká, šťavnatá, s výraznou jablkovou arómou. Neodporúča sa vysádzať do chladnejších oblastí. Odolnosť voči chrastavitosti je stredná, múčnatkou netrpí takmer vôbec. Odroda jablone Red Chief - Camspur je vhodná ako opeľovač pre ostatné odrody.

Popis:
Menej náročný, plody neopadávajú, sú vzhľadné, chutné, znášajú prepravu, dobre sa uskladňujú, vydržia do mája. Jablká sa oberajú koncom októbra a konzumne dozrievajú v novembri. Kvitne stredne skoro a pravidelne každý rok. Je v dreve i kvete veľmi odolný proti mrazu, dosť odolný proti chrastavitosti a monilióze, no veľmi náchylný na múčnatku. Je vhodný pre vyššie polohy a všetky tvary. Môže nahradiť Jonathan, najmä vo vyšších polohách.

Popis:
Zimná odroda s atraktívnymi plodmi. Základná farba plodov je žltá, na slnečnej strane je šupka sfarbená do celistvého červeného líčka. Na degustáciách doma i v zahraničí častejšie vyhráva prvé miesta. Oproti štandardným odrodám Prima a Florina dosahuje Rubinola len 65% rodivosť. Plody sa zberajú v druhej dekáde septembra a konzumne vydržia do februára až apríla. Prednosťou je tiež pravidelná rodivosť, skorý nástup do kvitnutia a absolútna rezistencia voči chrastavitosti jabloňovej. Dobré chuťové vlastnosti si uchováva v priebehu celého skladovania. Nie je náchylná na otlačenie plodov a nemá špecifické požiadavky na agrotechniku.

Popis:
Jesenná odroda vhodná do všetkých polôh. Je vysoko úrodná a jej plody sú veľmi chutné. Zberá sa v septembri a možno ju skladovať až do februára.

Popis:
Kríženec odrôd Rubín x Vanda. Je to odroda stredného vzrastu. Dužina je krémovej farby, krehká, veľmi dobrej chuti, veľmi šťavnatá, sladká, aromatická. Základná farba šupky je žltá, krycia farba je červeno žíhaná. Zberá sa týždeň pred odrodou Golden Delicious a plody majú vysokú kvalitu. Odroda je rezistentná voči chrastavitosti, múčnatkou netrpí. Má dobrú prepravyschopnosť a dlhý čas skladovateľnosti do marca až apríla. Nemá výnimočné nároky na teplotu, vyhovujú jej všetky jablkárske oblasti.

Popis:
Kríženec odrôd Rubín x Vanda. Je to odroda stredného vzrastu. Dužina je krémovej farby, krehká, veľmi dobrej chuti, veľmi šťavnatá, sladká, aromatická. Základná farba šupky je žltá, krycia farba je červeno žíhaná. Zberá sa týždeň pred odrodou Golden Delicious a plody majú vysokú kvalitu. Odroda je rezistentná voči chrastavitosti, múčnatkou netrpí. Má dobrú prepravyschopnosť a dlhý čas skladovateľnosti do marca až apríla. Nemá výnimočné nároky na teplotu, vyhovujú jej všetky jablkárske oblasti.

Popis:
Jahodovec obyčajný je stálozelený listnatý ker alebo malý strom so širokou pitoresknou korunou. Tvorí jedlé plody, červené bobule o veľkosti 1-2 cm. Oberáme ich až v plnej zrelosti, keď sú tmavočervené a veľmi mäkké. Chutia podobne ako figy. Jahodovec má tmavozelené lesklé listy so zúbkovaným okrajom, dlhé 5-10 cm a široké 2-3 cm. Jeho sivo-hnedá kôra sa odlupuje v tenkých platničkách a odhaľuje tak mladšiu podkladovú červenkastú kôru. Môžme ho pestovať v záhradách po oblasti s priemernou najnižšou teplotou do mínus 15 stupňov Celzia. Najčastejšie kvitne bledožltými kvetmi. Používa sa do záhonov s výsadbou krov, v lesných záhradách, aj ako solitér. Je vhodný aj na výsadbu živých plotov. V našich podmienkach dorastá do výšky a šírky maximálne 5 metrov. Najlepšie sa mu darí na priamom slnku vo výživnej a dobre priepustnej pôde. Dokáže rásť aj na alkalických (vápenatých) pôdach.

Popis:

Popis:

Popis:
Vysoký rovnomerný strom so širokou guľovitou korunou a mohutnými konármi. Dorastá do 40 m. Patrí k našim najvyšším domácim stromom. Kôru sivastú,za mladi hladkú, neskôr rozbrázdenňu na pozdĺžne políčka alebo lišty. Listy má protistojné, nepárno perovito zložené, do 35 cm dlhé, s 3-6 pármi vajcovito kopijovitých lístkov. Kvety má veľmi malé, sfarbené do purpurova. Plody sú nažky, 2-4 cm dlhé, končisté, najprv zelené, v čase zrelosti hnedé. Najlepšie sa mu darí najmä na čerstvých, priesakových a na živiny bohatých pôdach. Často sa pestuje ako okrasná drevina, pričom sa využívajú aj jeho previsnuté formy. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Vysoký rovnomerný strom so širokou guľovitou korunou a mohutnými konármi. Dorastá do 40 m. Patrí k našim najvyšším domácim stromom. Kôru sivastú,za mladi hladkú, neskôr rozbrázdenňu na pozdĺžne políčka alebo lišty. Listy má protistojné, nepárno perovito zložené, do 35 cm dlhé, s 3-6 pármi vajcovito kopijovitých lístkov. Kvety má veľmi malé, sfarbené do purpurova. Plody sú nažky, 2-4 cm dlhé, končisté, najprv zelené, v čase zrelosti hnedé. Najlepšie sa mu darí najmä na čerstvých, priesakových a na živiny bohatých pôdach. Často sa pestuje ako okrasná drevina, pričom sa využívajú aj jeho previsnuté formy. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Vysoký rovnomerný strom so širokou guľovitou korunou a mohutnými konármi. Dorastá do 40 m. Patrí k našim najvyšším domácim stromom. Kôru sivastú,za mladi hladkú, neskôr rozbrázdenňu na pozdĺžne políčka alebo lišty. Listy má protistojné, nepárno perovito zložené, do 35 cm dlhé, s 3-6 pármi vajcovito kopijovitých lístkov. Kvety má veľmi malé, sfarbené do purpurova. Plody sú nažky, 2-4 cm dlhé, končisté, najprv zelené, v čase zrelosti hnedé. Najlepšie sa mu darí najmä na čerstvých, priesakových a na živiny bohatých pôdach. Často sa pestuje ako okrasná drevina, pričom sa využívajú aj jeho previsnuté formy. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Jaseň je jedným z našich najodolnejších stromov. Dobre znáša mrazy, sucho aj podmáčané pôdy. Odroda Raywood pochádza z austrálskeho šľachtenia v roku 1920. Rastie zdravo, nie však veľmi rýchlo. Tvorí mierne nepravidelné koruny. Odrody jaseňa úzkolistého Flame a Wollastonii sú totožné s odrodou Raywood. Ich vodiaci vrchol rastie rovno a postranné konáre vetvy šikmo nahor. Kôra je sivá a v zrelom veku hlboko brázdená a jeho tenké vetvičky sa sfarbujú z olivovozelenej do sivozelenej. Odroda Raywood má v mladosti kompaktnú korunu a dospelé stromy čiastočne otvorenú. Lesklé, sýtozelené zložené listy pozostávajú z 9 - 13 úzkych lístkov, dlhých cca 5-10 cm. Na jeseň sa sfarbia do zlatistej až sýtej fialovočervenej farby. V teplejších pôdach a počas horúcej jesene je ich jesenné sfarbenie oveľa intenzívnejšie. Odroda Raywood po nenápadnom odkvitnutí netvorí žiadne plody. V úrodných pôdach je jej rast často rýchlejší ako v chudobných pôdach. Dôsledkom môže byť lámanie konárov.

Popis:
Tento stredne veľký okrasný strom alebo strom do tieňa dorastajúci do výšky a šírky asi 9m je jedným z veľmi malého počtu stromov, ktoré kvitnú uprostred leta. V mladosti rastie rýchlo na slnku aj v polotieni. Najlepšie sa mu darí na priamom slnku vo vlhkých, bohatých, hlbokých a dobre priepustných pôdach, dokáže sa však prispôsobiť aj chudobným, utlačeným pôdam, rozličnému pH, znečisteniu, horúčave, suchu a mestskému stresu všeobecne. Netrpí žiadnymi závažnými chorobami ani škodcami. Mladé stromy (najmä čerstvo presadené) sú v najchladnejších častiach Slovenska citlivé voči namŕzaniu počas chladných zím. Staršie stromy sú však veľmi odolné voči chladu. Jaseňovec má mladé listy bronzové, rýchlo však vyzrievajú na stredne a neskôr tmavo zelené. Na jeseň sa sfarbujú na žlto-zelené alebo zlatožlté. Na začiatku júla sa množstvo jeho zelenožltých alebo výrazne žltých kvetov spája do asi 30m dlhého, veľkého a zaujímavého súkvetia. Tieto súkvetia sú veľmi atraktívne a vytvárajú dobrý kontrast voči zeleným listom alebo modrej oblohe. Plody sú zhluky zelených trojstranných toboliek. Vznikajú v lete, pomaly sa ich sfarbenie mení na béžové, počas jesene stredne hnedé a zotrvávajú na strome po celú zimu. Konáriky má bledohnedé, tvarom trochu cik-cak. Jaseňovec vytvára jeden alebo viacero kmeňov, ktoré však rýchlo strácajú centrálny výhonok a jeho koruna nadobúda v mladosti asymetrický alebo nepravidelný tvar, ktorý sa vekom zaokrúhľuje. Často sa používa ako solitér, stredobod výsadby a tým aj pozornosti v záhrade alebo ako kvalitný okrasný strom v mestskej výsadbe pre svoju odolnosť voči vplyvom mesta a voči tienistým polohám a pre svoje zaujímavé kvety a suché plody. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Tento stredne veľký okrasný strom alebo strom do tieňa dorastajúci do výšky a šírky asi 9m je jedným z veľmi malého počtu stromov, ktoré kvitnú uprostred leta. V mladosti rastie rýchlo na slnku aj v polotieni. Najlepšie sa mu darí na priamom slnku vo vlhkých, bohatých, hlbokých a dobre priepustných pôdach, dokáže sa však prispôsobiť aj chudobným, utlačeným pôdam, rozličnému pH, znečisteniu, horúčave, suchu a mestskému stresu všeobecne. Netrpí žiadnymi závažnými chorobami ani škodcami. Mladé stromy (najmä čerstvo presadené) sú v najchladnejších častiach Slovenska citlivé voči namŕzaniu počas chladných zím. Staršie stromy sú však veľmi odolné voči chladu. Jaseňovec má mladé listy bronzové, rýchlo však vyzrievajú na stredne a neskôr tmavo zelené. Na jeseň sa sfarbujú na žlto-zelené alebo zlatožlté. Na začiatku júla sa množstvo jeho zelenožltých alebo výrazne žltých kvetov spája do asi 30m dlhého, veľkého a zaujímavého súkvetia. Tieto súkvetia sú veľmi atraktívne a vytvárajú dobrý kontrast voči zeleným listom alebo modrej oblohe. Plody sú zhluky zelených trojstranných toboliek. Vznikajú v lete, pomaly sa ich sfarbenie mení na béžové, počas jesene stredne hnedé a zotrvávajú na strome po celú zimu. Konáriky má bledohnedé, tvarom trochu cik-cak. Jaseňovec vytvára jeden alebo viacero kmeňov, ktoré však rýchlo strácajú centrálny výhonok a jeho koruna nadobúda v mladosti asymetrický alebo nepravidelný tvar, ktorý sa vekom zaokrúhľuje. Často sa používa ako solitér, stredobod výsadby a tým aj pozornosti v záhrade alebo ako kvalitný okrasný strom v mestskej výsadbe pre svoju odolnosť voči vplyvom mesta a voči tienistým polohám a pre svoje zaujímavé kvety a suché plody. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Javor pôvodom z Kanady, známy svojou jasno zelenou farbou listov a ako zdroj javorového sirupu. Dosahuje výšku 25-35 m., 10-ročný strom je vysoký asi 5 m. Zdravý jedinec sa môže dožiť viac ako 400 rokov. Listy majú tendenciu sa na jeseň nerovnomerne farbiť. Na niektorých stromoch je možné vidieť všetky farby naraz. Kvety rastú v súboroch po päť až desať, žlto-zelenej farby, bez okvetných lístkov, strom kvitne na začiatku jari 30 až 55 dní vo veku 10 až 15 rokov. Semená padajú zo stromu na jeseň, pričom musia byť vystavené 45-dňovým teplotám pod 4 ° C, aby sa narušil ich povlak a mohli následne klíčiť. Strom je najľahšie identifikovateľný čírou šťavou v listovej stopke (javor mliečny má bielu miazgu). Ostatné druhy javora môžu byť tiež použité ako zdroj šťavy pre javorový sirup, ale majú nižší obsah cukru a produkujú viac zakalenú šťavu. Zo stromov sa na jar získava ich navŕtaním a zachytávaním do vedier. Tá je potom následne zahusťovaná zahriatím a oparovaním. Na 1 liter čistého sirupu je potrebných 40 litrov javorovej šťavy. Hlavnými zložkami javorového sirupu sú voda a sacharóza 2,53 až 3,18% . V menších množstvách sú prítomné cukry ako napríklad fruktóza a glukóza (iba ku koncu zberu). Ďalej obsahuje organické kyselinu , najmä kyselinu jablčnú, vďaka ktorým je sirup mierne kyslý . Z minerálov je najvýznamnejšou podiel draslíka a vápnika, z hľadiska výživy je významný obsah zinku a mangánu a mnohé aminokyseliny. Sirup bol využívaný pôvodnými obyvateľmi Severnej Ameriky a prax bola prebratá európskymi osadníkmi, ktorí postupne zdokonaľovali výrobné metódy. Z dreva sa vyrábajú bowlingové dráhy a bowlingové kuželky, palubovky v NBA. Do 19. storočia bol obľúbenou pouličnou a parkovou drevinou, pretože sa rýchlo sa rozrastá a má krásnu jesennú farbu. Avšak v súčasnosti je citlivý na mestské znečistenie a soli. Strom je štátnym stromom niektorých amerických štátov ako New York, Vermont, Západnej Virgínie a Wisconsinu. Javor je pôvodným druhom v oblastiach s chladnejším podnebím ( priemer -18 ° C.). Pohodlne rastie v akomkoľvek pôde okrem piesočnatej.

Popis:
jedna z najobľúbenejších a najelegantnejších okrasných drevín. Úhľadný opadavý ker alebo nízky strom s plocho usporiadanými konármi. Jeho tmavé červenkasto-purpurové listy pripomínajúce ľudskú dlaň na jeseň menia farbu na výraznú svetlo-červenú. V polovici jari vytvára drobné červenkasto-purpurové kvety. Často sa používa na tvarovanie bonsajov. Vyžaduje kyslú pôdu (s hodnotou pH nižšou ako 7) alebo pridanie kyslej rašeliny. Po rokoch dorastá do výšky 2-3m. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Javor dlaňolistý Bloodgood je malý strom s neobyčajne tmavými, červeno-bordovými listami, ktoré sa na jeseň menia na žiarivo-červené. Po mnohých rokoch dorastá do maximálnej výšky 5 metrov a do šírky 3,5 metra. Listy majú 5 hlavných výbežkov a dva vedľajšie, vychádzajúce zo základne listu. Takto vzniká obraz ľudskej dlane. Odtieň listov zostáva počas leta zachovaný a trochu sa mení až na jeseň. Červeno-fialové plody tejto odrody zotrvávajú na strome a dlho visia v strapcoch pod listami. Mladé konáriky má tmavočervené, takmer purpurovo-červené a najnápadnejšie v zime, keď ich vnímame spolu s tvarom stromu. Samotný strom má súmernú štruktúru konárov a hladkú kôru. Je to elegantný a obľúbený javor užšieho vzpriameného vzrastu. Jeho zdravý rast mu umožňuje rýchlo vyrásť na použiteľný strom. Uprednostňuje polotieň a na takomto mieste má najlepší tvar a zachováva najkrajšie listy. Bloodgood je odroda, ktorá si najlepšie udržuje červeno-purpurovú farbu listov po celú jar a leto a až na jeseň sa ich farba mení na výraznú červeno-oranžovú. Odporúča sa vysadiť ho na miesto s tmavším pozadím inej farby, osvetlené priamym slnkom, aby jeho listy jasne žiarili a ukázali Vám svoju neskutočnú plnosť farby. Často sa používa ako solitér, na terasy, do záhonov a trávnikov.

Popis:
Odroda Javor dlaňolistého Butterfly sa vyznačuje sivozelenými panašovanými listami s krémovo-bielymi okrajmi, ktoré sú na hranách na jar často ružové. Biele okraje listov sa na jeseň menia na šarlátové až purpurové. Listy bývajú mierne stočené. Butterfly je vzpriamený krovitý kultivar dorastajúci do výšky 3-4 metre a šírky 1,5 až 2 metre. Jeho drobné, červenkasto purpurové kvety sú pri pohľade zblízka atraktívne, z väčšej vzdialenosti sú však len ťažko pozorovateľné. Z kvetov sa vyvíjajú okrídlené plody, ktoré dozrievajú v septembri až v októbri. Javor dlaňolistý Butterfly sadíme na stanovištia chránené pred prudkým vetrom a radšej do polotieňa než na priame slnko.

Popis:
Javor dlaňolistý Koto No Ito, je kultivar tvoriaci päťlaločné, zelené a veľmi úzke listy, tvarom pripomínajúce struny. Na jeseň sa mu sfarbujú do iskrivo oranžova, červena alebo žlta. Je to opadavý, krovitý a úplne mrazuvzdorný malý strom alebo alebo veľký ker. Kvitne v máji až v júni. Najlepšie sa mu darí na slnku až v polotieni a na pôdach s dobrou priepustnosťou, mierne vlhkých, nie je však premočených. Neznáša silne alkalické (vápenaté) pôdy. V dospelosti dorastá do výšky aj šírky maximálne 4-6 m.

Popis:
Vzácny kultivar japonského javora dlaňolistého. Je jedným z najkrajších vďaka panašovaniu jeho listov. A patrí medzi najpozoruhodnejšie, lebo jeho listy sa počas vegetačného obdobia výrazne menia. Rastie pomerne rýchlo a v dospelosti dosahuje výšku a šírku 5-7 metrov. Na južnom Slovensku uprednostňuje polotieň. Na priamom slnku mu môžu v lete zasychať končeky listov. Pôda by mala byť kyslá, dobre priepustná a neustále mierne vlhká.

Popis:
Javor dlaňolistý Osakazuki je veľkolistá odroda s nápadným habitom, vhodná na väčšie záhradné úpravy. Je to jemne vetvený ker až viackmenný strom. Listy sú väčšie, často 7-laločnaté. Sú mohutnejšie, pravidelne a vodorovne uložené, čiže koruna je krásne vzdušná. Na jar keď začnú listy rašiť, sfarbujú sa do jemno zelenej farby, v lete do tmavozelenej farby s červeným okrajom. Na jeseň sa vyfarbujú do krásne sýtych oranžovo-červených farieb. Kvety sú drobné, purpurové a vyrastajú v chocholíkoch. Výška tohto kultiváru okolo 20. roku po výsadbe je 4-5 metrov. Staršie stromy dosahujú maximálne 6-7 metrov. Maximálna šírka je 5,5 metra. Javor dlaňolistý Osakazuki vyžaduje vlhšiu, výživnú pôdu, optimálne priepustnú a mierne kyslú. Neznáša suché, ťažké alebo zamokrené pôdy. Optimálne je preň chránené stanovište s miernym tieňom z juhu a v závetrí. Vyhovuje mu vyššia vzdušná vlhkosť, preto sa mu dobre darí pri vodných tokoch či jazierkach.

Popis:
Tento nádherný japonský javor je známy aj ako javor dlaňolistý Senkaki. Veľmi príťažlivý vzhľad si zachováva počas celého roka. Na jar sú jeho mladé listy jemne ružovkasto-zelené, v letnom období sa pomaly menia na sýtozelené a jeseň vítajú návštevníkov záhrad vo farbách kanárikovo-žltej s oranžovými okrajmi. V zime Vás tento javor zaujme ešte viac. Jeho kôra na mladých výhonoch a konároch je výrazne koralovo-červenej farby. Veľmi dobre sa mu darí na slnečnom alebo polotienistom stanovišti, v mierne vlhkej a dobre priepustnej pôde. Dokáže rásť na rôznych typoch pôd, od piesčitej až po mierne ílovitú a dobre znáša aj suchšie stanovište. Je odolný voči mrazom až do mínus 30 až mínus 34 stupňov Celzia (teplotná zóna USDA 4a). V dospelosti dorastá do výšky 6 metrov a šírky asi 3 metre. Tento nádherný javor ocenila britská Kráľovská záhradnícka spoločnosť (The Royal Horticultural Society) prestížnou cenou Garden Merit (cena zásluh o záhradníctvo). Jeho japonský názov znamená Koralová kôra.

Popis:
Tento nádherný japonský javor je známy aj ako javor dlaňolistý Senkaki. Veľmi príťažlivý vzhľad si zachováva počas celého roka. Na jar sú jeho mladé listy jemne ružovkasto-zelené, v letnom období sa pomaly menia na sýtozelené a jeseň vítajú návštevníkov záhrad vo farbách kanárikovo-žltej s oranžovými okrajmi. V zime Vás tento javor zaujme ešte viac. Jeho kôra na mladých výhonoch a konároch je výrazne koralovo-červenej farby. Veľmi dobre sa mu darí na slnečnom alebo polotienistom stanovišti, v mierne vlhkej a dobre priepustnej pôde. Dokáže rásť na rôznych typoch pôd, od piesčitej až po mierne ílovitú a dobre znáša aj suchšie stanovište. Je odolný voči mrazom až do mínus 30 až mínus 34 stupňov Celzia (teplotná zóna USDA 4a). V dospelosti dorastá do výšky 6 metrov a šírky asi 3 metre. Tento nádherný javor ocenila britská Kráľovská záhradnícka spoločnosť (The Royal Horticultural Society) prestížnou cenou Garden Merit (cena zásluh o záhradníctvo). Jeho japonský názov znamená Koralová kôra.

Popis:
Javor horský je veľký, rýchlorastúci, odolný strom s košatou korunou. Je známy svojou odolnosťou voči vetru, znečisteniu ovzdušia, posypovej soli aj nízkym letným teplotám, preto je vhodný do mestskej výsadby aj na výsadbu vetrolamov. Jeho kvalitné drevo sa používa na výrobu hudobných nástrojov, nábytku, kuchynských pomôcok a podlahových dosiek a parkiet. Je pomerne tvrdé drevo a preto vhodné aj na kúrenie. Miazga stromov sa používala na výrobu cukru a nektár z jeho kvetov slúži včelám na prípravu medu. Má päťlaločné listy. Je to pekný solitér a darí sa mu i v náročných podmienkach. Pomerne často sa vyskytuje aj v našich lesov. V ideálnych podmienkach dorastá až do výšky 30 metrov, šírky 15 metrov a dožíva sa až 400 rokov. Javor horský sa na Slovensku stal stromom roka 2008. Konkrétne to bol 180-ročný javor horský z Drietomy, ktorého hlasujúci vybrali spomedzi 12 finalistov v ankete nadácie Ekopolis.

Popis:
Javor horský je veľký, rýchlorastúci, odolný strom s košatou korunou. Je známy svojou odolnosťou voči vetru, znečisteniu ovzdušia, posypovej soli aj nízkym letným teplotám, preto je vhodný do mestskej výsadby, aj na výsadbu vetrolamov. Jeho kvalitné drevo sa používa na výrobu hudobných nástrojov, nábytku, kuchynských pomôcok a podlahových dosiek a parkiet. Je to pomerne tvrdé drevo a preto vhodné aj na kúrenie. Miazga stromov sa používala na výrobu cukru a nektár z jeho kvetov slúži včelám na prípravu medu. Má päťlaločné listy. Je to pekný solitér a darí sa mu i v náročných podmienkach. Pomerne často sa vyskytuje aj v našich lesov. V ideálnych podmienkach dorastá až do výšky 30 metrov, šírky 15 metrov a dožíva sa až 400 rokov. Javor horský sa na Slovensku stal stromom roka 2008. Konkrétne to bol 180-ročný javor horský z Drietomy, ktorého hlasujúci vybrali spomedzi 12 finalistov v ankete nadácie Ekopolis.

Popis:

Popis:
Strom s kužeľovito rastúcou, hustou korunou, dorastajúci do výšky až 20-25 metrov. Povrch listov je tmavozelený s červeno-fialovým podkladom. Kvôli tmavej farbe listov sa odporúča umiestniť ho na svetlom mieste. Kvitne v apríli žlto-zelenými kvetmi. Je toxický. Vhodný na výsadbu parkov, bulvárov, priemyselných zón alebo ako mestský solitér. Na pôdu nie je vôbec náročný, dobre znáša silný vietor aj krátkodobé zaplavenie. Toleruje čiastočné zadláždenie. Je mrazuvzdorný až do – 34,4 stupňa Celzia. Užitočný pre včely (medonosný). Rastie ako jednokmeň. Pôvod: Baumschule L. Späth, Berlín, Nemecko, 1983.

Popis:
Javor jaseňolistý Flamingo má strieborné panašované listy so žiarivo ružovými mladými výhonkami. Listy mierne ovísajú, čo zosilňuje čipkovitý vzhľad lístia. Jedna z najpozoruhodnejších odrôd odolných panašovaných stromov.

Popis:
Javor mliečny je veľký, rýchlorastúci okrasný listnatý strom. V lete kvitne nenápadnými žltými kvetmi. Má nádherné jesenné sfarbenie listov. Ich odtiene prechádzajú zo zlatej až do červenej farby. Je to výborný druh na zosvetlenie prevažne zeleného lesa. Javor mliečny dorastá až do výšky 30m a jeho kmeň je mierne rozvetvený. Vzrastom pripomína platan, no je o niečo menší a na jeseň pestrejšie sfarbený. Púčiky má značne veľké, červenofialovej farby. Listy má široké, päťlaločné, v lete svetlozelenej farby. Sú protiľahlé a na každom laloku majú niekoľko zúbkovitých končekov. Kvety javora mliečneho kvitnú v apríli. Sú svetložlté a objavujú vo vzpriamených chocholčekoch ešte pred listami, čo dodáva stromu značnú farebnosť aj na jar. Dvojkrídlové suché plody sú ku sebe natočené v uhle takmer 180 stupňov. Je domácim stromom vo veľkej časti Európy. Javor mliečny je vhodný na výsadby lesov, parkov a stromoradí, hodí sa aj do väčších záhrad. Vyžaduje si dostatočné miesto na rast. Nie je náročný a je prispôsobivý mnohým typom pôd (znáša pH od 4,5 do 7,5). Ľahko sa presádza. Má rád slnečnú polohu a je vhodný aj do mestských výsadieb. Je odolný voči mrazom. Je zaradený do teplotnej zóny 2 až 7, môžeme ho teda bez obáv pestovať na celom Slovensku.

Popis:
Javor mliečny je veľký, rýchlorastúci okrasný listnatý strom. V lete kvitne nenápadnými žltými kvetmi. Má nádherné jesenné sfarbenie listov. Ich odtiene prechádzajú zo zlatej až do červenej farby. Je to výborný druh na zosvetlenie prevažne zeleného lesa. Javor mliečny dorastá až do výšky 30m a jeho kmeň je mierne rozvetvený. Vzrastom pripomína platan, no je o niečo menší a na jeseň pestrejšie sfarbený. Púčiky má značne veľké, červenofialovej farby. Listy má široké, päťlaločné, v lete svetlozelenej farby. Sú protiľahlé a na každom laloku majú niekoľko zúbkovitých končekov. Kvety javora mliečneho kvitnú v apríli. Sú svetložlté a objavujú vo vzpriamených chocholčekoch ešte pred listami, čo dodáva stromu značnú farebnosť aj na jar. Dvojkrídlové suché plody sú ku sebe natočené v uhle takmer 180 stupňov. Je domácim stromom vo veľkej časti Európy. Javor mliečny je vhodný na výsadby lesov, parkov a stromoradí, hodí sa aj do väčších záhrad. Vyžaduje si dostatočné miesto na rast. Nie je náročný a je prispôsobivý mnohým typom pôd (znáša pH od 4,5 do 7,5). Ľahko sa presádza. Má rád slnečnú polohu a je vhodný aj do mestských výsadieb. Je odolný voči mrazom. Je zaradený do teplotnej zóny 2 až 7, môžeme ho teda bez obáv pestovať na celom Slovensku.

Popis:
Javor mliečny je veľký, rýchlorastúci okrasný listnatý strom. V lete kvitne nenápadnými žltými kvetmi. Má nádherné jesenné sfarbenie listov. Ich odtiene prechádzajú zo zlatej až do červenej farby. Je to výborný druh na zosvetlenie prevažne zeleného lesa. Javor mliečny dorastá až do výšky 30m a jeho kmeň je mierne rozvetvený. Vzrastom pripomína platan, no je o niečo menší a na jeseň pestrejšie sfarbený. Púčiky má značne veľké, červenofialovej farby. Listy má široké, päťlaločné, v lete svetlozelenej farby. Sú protiľahlé a na každom laloku majú niekoľko zúbkovitých končekov. Kvety javora mliečneho kvitnú v apríli. Sú svetložlté a objavujú vo vzpriamených chocholčekoch ešte pred listami, čo dodáva stromu značnú farebnosť aj na jar. Dvojkrídlové suché plody sú ku sebe natočené v uhle takmer 180 stupňov. Je domácim stromom vo veľkej časti Európy. Javor mliečny je vhodný na výsadby lesov, parkov a stromoradí, hodí sa aj do väčších záhrad. Vyžaduje si dostatočné miesto na rast. Nie je náročný a je prispôsobivý mnohým typom pôd (znáša pH od 4,5 do 7,5). Ľahko sa presádza. Má rád slnečnú polohu a je vhodný aj do mestských výsadieb. Je odolný voči mrazom. Je zaradený do teplotnej zóny 2 až 7, môžeme ho teda bez obáv pestovať na celom Slovensku.

Popis:
Javor mliečny je veľký, rýchlorastúci okrasný listnatý strom. V lete kvitne nenápadnými žltými kvetmi. Má nádherné jesenné sfarbenie listov. Ich odtiene prechádzajú zo zlatej až do červenej farby. Je to výborný druh na zosvetlenie prevažne zeleného lesa. Javor mliečny dorastá až do výšky 30m a jeho kmeň je mierne rozvetvený. Vzrastom pripomína platan, no je o niečo menší a na jeseň pestrejšie sfarbený. Púčiky má značne veľké, červenofialovej farby. Listy má široké, päťlaločné, v lete svetlozelenej farby. Sú protiľahlé a na každom laloku majú niekoľko zúbkovitých končekov. Kvety javora mliečneho kvitnú v apríli. Sú svetložlté a objavujú vo vzpriamených chocholčekoch ešte pred listami, čo dodáva stromu značnú farebnosť aj na jar. Dvojkrídlové suché plody sú ku sebe natočené v uhle takmer 180 stupňov. Je domácim stromom vo veľkej časti Európy. Javor mliečny je vhodný na výsadby lesov, parkov a stromoradí, hodí sa aj do väčších záhrad. Vyžaduje si dostatočné miesto na rast. Nie je náročný a je prispôsobivý mnohým typom pôd (znáša pH od 4,5 do 7,5). Ľahko sa presádza. Má rád slnečnú polohu a je vhodný aj do mestských výsadieb. Je odolný voči mrazom. Je zaradený do teplotnej zóny 2 až 7, môžeme ho teda bez obáv pestovať na celom Slovensku.

Popis:

Popis:

Popis:
Veľký úhľadný, rýchlo rastúci opadavý strom so širokou korunou. V apríli tvorí nápadné zhluky žltých kvetov a následne vytvára nádherné hlboko laločnaté listy. Spočiatku sú svetločervené a neskôr sa meniace sýto karmínovo-červené. Je to zrejme najrýchlejšie rastúca forma spomedzi všetkých červenolistých odrôd. Listy si zachovávajú purpurovo-červené (karmínové) sfarbenie počas celého vegetačného obdobia a na jeseň sa menia na červenkasto-oranžové. Jeho plody, typické nažky, sú tiež purpurové. Možno ho pestovať až po zónu USDA 4, hodí sa teda aj do najchladnejších oblastí Slovenska. Rastie na alkalických (vápenatých), piesčitých aj ílovitých pôdach. Vo veku 20 rokov dorastá do výšky 7 metrov a šírky 5 metrov. Dosahuje konečnú výšku 12 metrov alebo viac.

Popis:
Tento veľmi odolný a široko stĺpovitý strom priťahuje pozornosť svojimi tmavočervenými až purpurovými listami, ktoré sa na jeseň menia na červené, hnedé a oranžové. Je to vynikajúci solitér pre stredne veľkú záhradu. Je tiež výborný na výsadbu stromoradí. Je odolný voči znečisteniu a darí sa mu takmer na každej pôde, vrátane ílu. Rastie silne najmä na úrodných, vlhkých a dobre priepustných pôdach a na slnečnom stanovišti alebo v polotieni. Kvitne od apríla do mája. V dospelosti dosahuje konečnú výšku 12m a šírku 5m.

Popis:
Tento veľmi odolný a široko stĺpovitý strom priťahuje pozornosť svojimi tmavočervenými až purpurovými listami, ktoré sa na jeseň menia na červené, hnedé a oranžové. Je to vynikajúci solitér pre stredne veľkú záhradu. Je tiež výborný na výsadbu stromoradí. Je odolný voči znečisteniu a darí sa mu takmer na každej pôde, vrátane ílu. Rastie silne najmä na úrodných, vlhkých a dobre priepustných pôdach a na slnečnom stanovišti alebo v polotieni. Kvitne od apríla do mája. V dospelosti dosahuje konečnú výšku 12m a šírku 5m.

Popis:
Javor mliečny Drummondii je opadavý strom dorastajúci do výšky 8-12 metrov a do šírky 7-9 metrov. Tvorí široko kužeľovitú a hustú korunu. Má päťlaločné listy so zahrotenými lalôčikmi. Mladé výhonky má jemne ružové a neskôr sa nich objavujú bledozelené listy s rovnomerne širokými, bielymi okrajmi. Kvitne v apríli početnými, drobnými, žltkasto-zelenými kvetmi vo vzpriamených súkvetiach. Plody sú okrídlené nažky hnedej farby. Javor mliečny Drummondii je strom nenáročný na pôdu, nedarí sa mu iba v trvale premočených pôdach. Najlepšie rastie vo výživných, ľahších a mierne vlhkých pôdach. Je trochu menej odolný voči mrazu než pôvodný, v prírode žijúci javor mliečny, preto je vhodnejší na miesta trochu chránené pre mrazivým metrom, napríklad do centier miest. Ak sa u neho objavia čisto zelené výhony (takzvané spätné mutácie), potom je ich potrebné odstrániť.

Popis:
Javor mliečny Drummondii je opadavý strom dorastajúci do výšky 8-12 metrov a do šírky 7-9 metrov. Tvorí široko kužeľovitú a hustú korunu. Má päťlaločné listy so zahrotenými lalôčikmi. Mladé výhonky má jemne ružové a neskôr sa nich objavujú bledozelené listy s rovnomerne širokými, bielymi okrajmi. Kvitne v apríli početnými, drobnými, žltkasto-zelenými kvetmi vo vzpriamených súkvetiach. Plody sú okrídlené nažky hnedej farby. Javor mliečny Drummondii je strom nenáročný na pôdu, nedarí sa mu iba v trvale premočených pôdach. Najlepšie rastie vo výživných, ľahších a mierne vlhkých pôdach. Je trochu menej odolný voči mrazu než pôvodný, v prírode žijúci javor mliečny, preto je vhodnejší na miesta trochu chránené pre mrazivým metrom, napríklad do centier miest. Ak sa u neho objavia čisto zelené výhony (takzvané spätné mutácie), potom je ich potrebné odstrániť.

Popis:
Tento rýchlo rastúci javor dorastá do výšky 15-18 metrov. Tvorí úzke stĺpovité koruny, ktoré sa neskôr menia na oválne. Má tmavozelené listy s 5-7 lalôčikmi, dlhé 15-20cm. Počas pučania sú jemne ružové a na jeseň sa menia na žiarivo-žlté a niekedy aj červené. Kvitne v apríli žltozelenými kvetmi. Tieto sa objavujú sa na strome ešte pred listami. Dobre odoláva mrazom aj silnému vetru. Používa sa najmä v parkoch a väčších súkromných záhradách, ako aj na výsadbu alejí a stromoradí. Rastie na každom type pôdy s výnimkou rašeliny. Dobre znáša aj znečistené prostredie a sucho.

Popis:
Odroda javora mliečneho Fairview tvorí vzpriamené a užšie oválne koruny. V dospelosti dorastá do maximálnej výšky 15 metrov. Jeho nové jarné výhonky sú červenkasto-purpurové a v lete sa ich sfarbenie mení na bronzovo-zelené. Je schopný rásť na všetkých typoch pôd, s výnimkou trvale podmočených. Je to cenný kultivar na výsadbu stromoradí a alejí, ako aj do záhrad. Dobre odoláva zimným vetrom a mrazom až po teplotnú zónu 4, preto ho bez obáv môžeme pestovať na celom Slovensku.

Popis:
Veľmi pravidelný guľovitý javor - pomaly a kríkovito rastúca odroda javora mliečneho zaštepená na vysoký kmienik. Má pekné, sýtozozelené a pomerne veľké laločnaté listy a v malom množstve tvorí okrídlené typické plody (nažky). Je odolný voči znečisteniu životného prostredia. Často sa stáva miestom hniezdenia spevavých vtákov, takmer v každom guľovitom javore sa nájde vtáčie hniezdo. Aj na mestkých uliciach s hustou premávkou v ňom radi hniezdia drozdy. Je vhodný ako solitér (rastlina stojaca samostatne). Osobitne sa hodí do menších a/alebo formálnych záhrad, do vstupných priestorov alebo na tvorbu malých alejí. Na jeseň jeho listy pekne vyfarbujú. Dorastá do rovnakej výšky aj šírky - približne 5m.

Popis:
Rýchlo rastúci opadavý strom. V apríli tvorí nápadné zhluky žltých kvetov a následne vytvára nádherné hlboko laločnaté listy. Spočiatku sú svetločervené a neskôr sa menia na sýto karmínovo-červené. Listy si zachovávajú purpurovo-červené (karmínové) sfarbenie počas celého vegetačného obdobia a na jeseň sa menia na červenkasto-oranžové. Jeho plody, typické nažky, sú tiež purpurové. Možno ho pestovať až po zónu USDA 4, hodí sa teda aj do najchladnejších oblastí Slovenska. Rastie na alkalických (vápenatých), piesčitých aj ílovitých pôdach.

Popis:
Rýchlo rastúci opadavý strom. V apríli tvorí nápadné zhluky žltých kvetov a následne vytvára nádherné hlboko laločnaté listy. Spočiatku sú svetločervené a neskôr sa menia na sýto karmínovo-červené. Listy si zachovávajú purpurovo-červené (karmínové) sfarbenie počas celého vegetačného obdobia a na jeseň sa menia na červenkasto-oranžové. Jeho plody, typické nažky, sú tiež purpurové. Možno ho pestovať až po zónu USDA 4, hodí sa teda aj do najchladnejších oblastí Slovenska. Rastie na alkalických (vápenatých), piesčitých aj ílovitých pôdach. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, MôŽETE ICH PRETO VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Opadavý košatý strom alebo veľký ker. Začiatkom leta rozkvitajú medzi peknými žiarivo zelenými listami súkvetia voňavých smotanovo-bielych kvetov. Listy na jeseň nádherne sčervenejú. Je mimoriadne odolný voči chladu, nenáročný na pôdu a stanovište. Rastie dobre na slnku aj v polotieni. Dorastá do výšky a šírky asi 5 metrov.

Popis:
Opadavý košatý strom alebo veľký ker. Začiatkom leta rozkvitajú medzi peknými žiarivo zelenými listami súkvetia voňavých smotanovo-bielych kvetov. Listy na jeseň nádherne sčervenejú. Je mimoriadne odolný voči chladu, nenáročný na pôdu a stanovište. Rastie dobre na slnku aj v polotieni. Dorastá do výšky a šírky asi 5 metrov.

Popis:
Opadavý košatý strom alebo veľký ker. Začiatkom leta rozkvitajú medzi peknými žiarivo zelenými listami súkvetia voňavých smotanovo-bielych kvetov. Listy na jeseň nádherne sčervenejú. Je mimoriadne odolný voči chladu, nenáročný na pôdu a stanovište. Rastie dobre na slnku aj v polotieni. Dorastá do výšky a šírky asi 5 metrov.

Popis:
Acer pensylvanicum je asi 12 m vysoký strom z čeľade Sapindaceae. Tento veľmi zaujímavý javor pochádza z východu Severnej Ameriky a Kanady, kde rastie vo vlhkých lesoch. Je to široko stĺpovitý strom s korunou niekedy sploštene guľovitou. Dôvodom, prečo si ho všimnúť, je jeho zvláštna, takzvaná 'hadia' kôra. Tá je vertikálne, belavo pruhovaná, u mladých výhonkov zelená, v starobe sa zelená farba mení v šedivú. Listy sú väčšie, svetlozelené a plytko trojlaločné. Na jeseň sa listy vyfarbujú do žltej farby.Tento strom vyžaduje humóznu, živinami bohatú, ľahkú a stále mierne vlhkú pôdu, najlepšie polotienisté, ale aj slnečné stanovište. Využíva sa ako prekrásna solitéra v záhradách. Vetvy sú hladké, zelené a biele pruhované.

Popis:
Je to listnatý strom s guľovitou korunou, ktorý má pôvod v Európe, Malej Ázií, Kaukaze, Iráne. Vyskytuje sa prevažne v bukových a dubovo-hrabových lesoch, v krovinách ako solitéra, na lúkach,medziach a pastvinách. Dorastá do výšky 12-15 m, často rastie aj ako ker. Javor poľný patrí medzi svetlomilné a polotienne dreviny, ktorý je odolný voči suchu, taktiež dobre odoláva nízkym teplotám a znečistenému ovzdušiu a je nenáročný na pôdu. Kvitne v máji po vyrašení listov, kvety sú však zo sadovníckeho hľadiska zanedbateľné. Na jeseň sa vyfarbuje do výrazne žltej farby. Má ideálne využitie na výsadbu krajinárskych úprav; biokoridory, medze, remizky ako taktiež nachádza uplatnenie v mestských výsadbách, menej vhodný je do výsadieb stromoradí. Pomerne dobre znáša rez, preto sa používa aj do živých plotov.

Popis:
Je to listnatý strom s guľovitou korunou, ktorý má pôvod v Európe, Malej Ázií, Kaukaze, Iráne. Vyskytuje sa prevažne v bukových a dubovo-hrabových lesoch, v krovinách ako solitéra, na lúkach,medziach a pastvinách. Dorastá do výšky 12-15 m, často rastie aj ako ker. Javor poľný patrí medzi svetlomilné a polotienne dreviny, ktorý je odolný voči suchu, taktiež dobre odoláva nízkym teplotám a znečistenému ovzdušiu a je nenáročný na pôdu. Kvitne v máji po vyrašení listov, kvety sú však zo sadovníckeho hľadiska zanedbateľné. Na jeseň sa vyfarbuje do výrazne žltej farby. Má ideálne využitie na výsadbu krajinárskych úprav; biokoridory, medze, remizky ako taktiež nachádza uplatnenie v mestských výsadbách, menej vhodný je do výsadieb stromoradí. Pomerne dobre znáša rez, preto sa používa aj do živých plotov.

Popis:
Je to listnatý strom s guľovitou korunou, ktorý má pôvod v Európe, Malej Ázií, Kaukaze, Iráne. Vyskytuje sa prevažne v bukových a dubovo-hrabových lesoch, v krovinách ako solitéra, na lúkach,medziach a pastvinách. Dorastá do výšky 12-15 m, často rastie aj ako ker. Javor poľný patrí medzi svetlomilné a polotienne dreviny, ktorý je odolný voči suchu, taktiež dobre odoláva nízkym teplotám a znečistenému ovzdušiu a je nenáročný na pôdu. Kvitne v máji po vyrašení listov, kvety sú však zo sadovníckeho hľadiska zanedbateľné. Na jeseň sa vyfarbuje do výrazne žltej farby. Má ideálne využitie na výsadbu krajinárskych úprav; biokoridory, medze, remizky ako taktiež nachádza uplatnenie v mestských výsadbách, menej vhodný je do výsadieb stromoradí. Pomerne dobre znáša rez, preto sa používa aj do živých plotov.

Popis:
Javor poľný Elsrijk je kužeľovitá odroda nášho domáceho stromu javora poľného. Je to malý až stredne veľký strom dorastajúci do výšky 8-10 metrov a šírky 4-6 metrov. V mladosti je pravidelne kužeľovitý a kompaktný, vo vyššom veku širšie oválny. Má vzpriamené konáre. Rastie pomaly až stredne rýchlo, s ročným prírastkom 20-40 centimetrov. Listy má tmavozelené a menšie než pôvodný botanický druh Javor poľný. Začiatkom novembra sa sfabujú na žlté alebo žlto-zelené, zriedkavejšie aj na oranžové. Nenapáda ich múčnatka (hubová choroba). Javor poľný Elsrijk odoláva mrazom až po teplotnú zónu 5a, teda do mínus 29 stupňov Celzia. Môžeme ho preto bez obáv pestovať na celom území Slovenska. Je veľmi prispôsobivý. Môžeme ho úspešne pestovať takmer na všetkých typoch pôd s výnimkou silne kyslých, premočených a ťažkých ílovitých. Dobre znáša pestovanie v meste a veľmi dobre odoláva vetru. V úplnom tieni rastie iba s ťažkosťami. Veľmi dobre znáša strih a rez a preto sa hodí aj tvorbu živých stien a tvarovanie.

Popis:
Javor vhodný do malých výsadieb. Dorastá do výšky 2,5 až 4 metre. Je nenáročný na pôdne podmienky. Vyhovuje mu najmä mierne vlhká a dobre priepustná pôda, ktorá môže byť kyslá až mierne zásaditá. (rozsah pH od 5,6 do 7,8). Listy má menšie, tmavozelené. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta.

Popis:

Popis:
Javor poľný Red Shine je veľmi atraktívna odroda jedného z našich pôvodných menších stromov. Tvorí pravidelné, úzko kužeľovité koruny. V dospelosti, teda približne po 20 rokoch rastu, dosahuje maximálnu výšku 6-12 metrov. Jeho listy sú pri pučaní výrazne karmínové. Neskôr v lete sa menia na tmavo zelené s červenkastým odtieňom. Je veľmi nenáročný na pôdne podmienky. Dokáže rásť na každom type pôdy okrem neúrodnej, suchej a zároveň piesčitej pôdy. V ostatných pôdach dobre odoláva aj suchším podmienkam, znáša znečistenie ovzdušia, utlačenie pôdy aj veterné stanovištia. Jeho úzky vzrast ho predurčuje na výsadbu do úzkych uličiek a stromoradí.

Popis:
Odroda javora stieborného Laciniatum Wieri má jemné petržlenovité listy a hustú korunu. Javor strieborný pochádza z východnej časti Severnej Ameriky. Je to rýchlorastúca drevina. Je odolný voči mrazom aj mestskému znečisteniu. Nie je vhodný do tienistých polôh, vyhovuje mu skôr slnko a polotieň. Je to veľmi prispôsobivý strom. Dobre rastie v blízkosti vodných tokov a močarín, ale aj na suchších pôdach. V dospelosti dorastá do výšky 25 – 30 metrov. Lícna strana jeho listov je zelená a rub striebristo sivý. Kvitnúť začína v marci a to drobnými, žltými, previsnutými kvetmi. Zrelé plody tmavohnedej farby tvorí v máji. Sú zdrojom potravy pre veveričky a spevavé vtáky. Na kmeni starších stromov často vznikajú dutiny, ktoré poskytujú útočište ďateľom, sovám i vevericiam. Americkí indiáni používali miazgu týchto stromov na výrobu cukru, ako liek a pridávali ju i do chleba. Drevo používali na výrobu košíkov a nábytku. Listy javora strieborného sa na jeseň sfarbujú na oranžové až červené. Kmeň dorastá do priemeru až 1 meter, ale strom sa dožíva iba pomerne nízkeho veku 100 – 150 rokov. Ak ho netvarujeme strihom, často vytvára viacero kmeňov. TIETO STROMY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MôŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Javor šedý je veľmi zaujímavý a pekný strom, ktorého lístie sa na jeseň nádherne sfarbuje do teplých odtieňov oranžovej a šarlátovej. Má veľmi zaujímavú červeno-hnedú kôru odlupujúca sa od povrchu kmeňa a hrubších konárov, ktorá mimoriadne vyniká najmä v zime. V apríli kvitne previsnutými kvetmi, tzv. okolíkmi narcisovej farby. Sú drobné, no majú vysoký obsah nektáru, preto ich včely a motýle vždy nájdu. Jeho chĺpkaté a zúbkaté zložené listy pučia ako oranžové, postupne sa v lete menia na matne zelené s modrozelenou spodnou stranou. Rastie pomaly a dorastá do výšky 9 metrov a 6 metrovej šírky. Pochádza z Číny. Uplatní sa najmä v parkoch a väčších záhradách ako solitér. Darí sa mu aj v nádobách a vo väčších i menších strešných záhradách. Vďaka pomalému rastu ho netreba strihať. Vyhovujú mu najmä v priepustné piesčité pôdy bohaté na živiny s kyslým až neutrálnym pH. Neznáša veľmi vápenaté pôdy.

Popis:
Jelša lepkavá je nenáročný, kužeľovitý strom s tmavšie zelenými listami. Dokáže rásť aj v ťažkých mokrých pôdach a čiastočne aj vo vode. V dospelosti (približne po 50 rokoch) dosahuje výšku 10-20 metrov. Jelšiam sa dobre darí vo vlhkých až úplne premočených pôdach, preto sú vhodné do náročných pôdnych podmienok, napríklad ku jazerám a potokom. Dobre rastú aj na suchších pôdach. (Do úplne suchých pôd je však vhodnejšia jelša srdcovitá (Alnus cordata)). Jelša lepkavá zvláda bez ťažkostí aj pôdy málo úrodné a zdevastované, lebo dokáže viazať atmosferický dusík. Odoláva tiež silným vetrom a znečisteniu. Vyhovujú jej rovnako kyslé, aj alkalické (zásadité) pôdy. Na Slovensku je plne mrazuvzdorná aj v horských podmienkach.

Popis:
Táto pomaly rastúca jelša s listami papradia dorastá na nádherný, štíhly, úzko kužeľovitý a veľmi hustý strom s jemne tvarovanými, pierkam podobnými, zelenými listami. Dokáže rásť aj v ťažkých mokrých pôdach, čiastočne aj vo vode. Lístie jej dodáva veľmi okrasný, jemne orientálny nádych. Vďaka jeho pestrým hnedým a žltým odtieňom sa táto menšia odroda veľmi vhodná do menších záhrad. Pod 20 rokoch rastu dosahuje výšku iba okolo 6 metrov a šírku 4 metre. V dospelosti (približne po 50 rokoch) dosahuje odhadovanú výšku 10-12 metrov. Tento kultivar získal ocenenie Britskej kráľovskej záhradníckej spoločnosti (Royal Horticultural Society). Jelšiam sa dobre darí vo vlhkých až úplne premočených pôdach, preto je tento kultivar výborným stromom do náročných pôdnych podmienok, napríklad ku jazierkam a potokom. Dobre však rastie aj na suchších pôdach. (Do úplne suchých pôd je však vhodnejšia jelša srdcovitá (Alnus cordata)). Jelša lepkavá Imperialis zvláda bez ťažkostí aj pôdy málo úrodné a zdevastované, lebo dokáže viazať atmosferický dusík. Odoláva tiež silným vetrom a znečisteniu. Vyhovujú jej rovnako kyslé, aj alkalické (zásadité) pôdy. Je možné použiť ju aj na tvarovanie živých plotov. Odporúča sa tiež jej výsadba v skupinkách, ktorá umocní hru svetla na jej bohatých listoch. Na Slovensku je plne mrazuvzdorná aj v horských podmienkach.

Popis:
Rýchlo rastúci strom, dorastajúci do výšky cca 15 metrov a šírky 6 metrov. Listy sú srdcovitého tvaru, dĺžky 5-12 cm. Korení plytko, toleruje aj zadláždenie. Vhodný aj na suché stanovištia, toleruje krátkodobé zaplavenie. Odolný vetru a mrazu až do - 20,5 stupňa Celzia.

Popis:
Najbohatšie kvitnúcou odrodou judášovca je kultivar Avondale. Na jar býva taká obsypaná sýtoružovými kvetmi, že drevo pod nimi takmer nevidieť. Kvitne tri až štyri týždne, až potom začínajú pučať listy. Mladé sú svetlej, žltozelenej farby, neskôr trochu stmavnú a v jeseni sa vyfarbujú do zlatistých odtieňov. Narastie do výšky 4 metre.

Popis:
Velký opadavý ker alebo malý strom. Má nádherné srdcovité listy zelenej farby a tmavoružové kvety. Kvitne v od apríla do mája a dosahuje výšku 4-6 metrov. Podľa biblickej tradície je to strom, na ktorý sa obesil Judáš, potom ako zradil Ježiša Krista.

Popis:
Velký opadavý ker alebo malý strom. Má nádherné srdcovité listy zelenej farby a tmavoružové kvety. Kvitne v od apríla do mája a dosahuje výšku 4-6 metrov. Podľa biblickej tradície je to strom, na ktorý sa obesil Judáš, potom ako zradil Ježiša Krista.

Popis:
Velký opadavý ker alebo malý strom. Má nádherné srdcovité listy zelenej farby a tmavoružové kvety. Kvitne v od apríla do mája a dosahuje výšku 4-6 metrov. Podľa biblickej tradície je to strom, na ktorý sa obesil Judáš, potom ako zradil Ježiša Krista.

Popis:
Väčší ovocný ker alebo malý strom. Rastie na pôdach v rozsahu pH 6,1 až 7,8, teda mierne kyslých až mierne alkalických. Odoláva zimným mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou do mínus 23 stupňov Celzia.

Popis:
Stálozelený úplne mrazuvzdorný rozkonárený ker s oválnou až guľovitou korunou. Uprostred oválnych lesklých tmavozelených listov rozkvitajú od polovice do neskorej jari guľovité hlávky voňavých rúrkovitých ružových a neskôr bielych kvetov. Vysádzame ho ako solitér pre jeho celoročný kontrast jeho tmavých listov napríklad s trvalkami alebo s ihličnanmi inej farby než tmavozelenej. Ďalšie výborné uplatnenie nachádza pri výsadbe stálozelených živých plotov, ktoré dokážu rásť aj v celodennom tieni. Nestrihaná dorastá do výšky 3-4m a šírky asi 2-3m.

Popis:
Opadavý košatý strom s veľmi veľkými, lesklými, trávovozelenými listami. Rastie rýchlo, v ideálnych podmienkach, teda na slnku a v priepustnej, vlhkej, hlbokej pôde bohatej na humus dokáže narásť aj viac než 1 meter ročne. Dorastá do výšky 7-12 metrov a šírky približne 7-9 metrov. V dospelosti tvorí plody v tvare tenkého struku, dlhého 20-30 centimetrov, ktoré na strome zostanú aj cez zimu.

Popis:
Katalpa je opadavý košatý strom s veľkými lesklými trávovo-zelenými listami. Táto jej miniatúrna najkrajšia forma je vrúbľovaná na kmienik vo výške 1,8-2,0 metra. Tu vyrastajú husté krátke rovné konáre s veľkými zelenými srdcovitými listami. Vytvárajú tak nádhernú a hustú, takmer guľovitú oválnu korunu. Veľmi sa hodí na miesta chránené pred prudkým nárazovým vetrom, ako sú priečelia budov, parkoviská alebo parky a záhrady. Tu svojím zaujímavým a atraktívnym vzhľadom vytvára výraznú črtu, ktorá priťahuje pozornosť návštevníkov.

Popis:
Katalpa je opadavý košatý strom s veľkými lesklými trávovo-zelenými listami. Táto jej miniatúrna najkrajšia forma je vrúbľovaná na kmienik vo výške 1,8-2,0 metra. Tu vyrastajú husté krátke rovné konáre s veľkými zelenými srdcovitými listami. Vytvárajú tak nádhernú a hustú, takmer guľovitú oválnu korunu. Veľmi sa hodí na miesta chránené pred prudkým nárazovým vetrom, ako sú priečelia budov, parkoviská alebo parky a záhrady. Tu svojím zaujímavým a atraktívnym vzhľadom vytvára výraznú črtu, ktorá priťahuje pozornosť návštevníkov. U TEJTO KATALPY VÁM ODPORÚČAME OSOBNÝ ODBER. KURIÉR NÁM JU ZVYKOL POLÁMAŤ, MÁ POMERNE KREHKÉ KONÁRE. POSTAČÍ VÁM NA TO OSOBNÉ AUTO KOMBI, MENŠIA DODÁVKA ALEBO PRÍVESNÝ VOZÍK.

Popis:
Katalpa je opadavý košatý strom s veľkými lesklými trávovo-zelenými listami. Táto jej miniatúrna najkrajšia forma je vrúbľovaná na kmienik vo výške 1,8-2,0 metra. Tu vyrastajú husté krátke rovné konáre s veľkými zelenými srdcovitými listami. Vytvárajú tak nádhernú a hustú, takmer guľovitú oválnu korunu. Veľmi sa hodí na miesta chránené pred prudkým nárazovým vetrom, ako sú priečelia budov, parkoviská alebo parky a záhrady. Tu svojím zaujímavým a atraktívnym vzhľadom vytvára výraznú črtu, ktorá priťahuje pozornosť návštevníkov. U TEJTO KATALPY VÁM ODPORÚČAME OSOBNÝ ODBER. KURIÉR NÁM JU ZVYKOL POLÁMAŤ, MÁ POMERNE KREHKÉ KONÁRE. POSTAČÍ VÁM NA TO OSOBNÉ AUTO KOMBI, MENŠIA DODÁVKA ALEBO PRÍVESNÝ VOZÍK.

Popis:
Katalpa Purpurea je rýchlorastúci opadavý strom s mäkkým drevom. Dorastá do výšky iba 6-9 metrov, v ideálnych podmienkach až 15 metrov. Pri dobrej výžive a závlahe narastie aj vyše metra ročne. Používame ju preto na rýchle vytvorenie zelene a zablokovanie nežiadúcich pohľadov. Tvorí veľké listy často dlhé až 20-40 cm. Najmä mladé listy na okrajoch a mladé výhonky sú sfarbené do purpurova. Katalpa červenajúca nie je náročná na pôdne pomery. Dobre rastie v zásaditých (vápenatých) aj v kyslých pôdach a to aj v trochu ťažších a horšie priepustných. Kratší čas znesie aj občasné premočenie pôdy alebo zaplavenie.

Popis:
Korkovník amurský pochádza zo severovýchodnej Ázie (Mandžuska, severnej Číny, Mongolska a Kórei). Vyskytuje sa napríklad v povodí rieky Amur, z čoho je odvodené jeho meno. Rýchlo rastie do výšky aj do šírky a tvorí časom hrubé postranné konáre. V dospelosti dosahuje výšku 6-12 metrov, zriedkavo až 15 metrov. Vytvára široké, vejárovité a čiastočne otvorené koruny, mierne bizarného, nepravidelného tvaru. Má hrubú kôru, štruktúrou podobnú korku, s hlbokými vráskami. Mladé konáriky sú tenké, žltohnedé a staršie si tvoria typickú korkovú vrstvu. Lesklé, zložené, zelené listy pozostávajú zo 7 až 11 menších oválnych lístkov so zahrotenou špičkou, dlhých 5-10 cm. Pri pošúchaní vydávajú aromatickú vôňu. Na jeseň sa sfarbujú na žlto a pomerne skoro opadávajú. Korkovník amurský na jar kvitne zeleno-žltými súkvetiami, z ktorých sa vyvíjajú dužinaté bobuľky o priemere približne 1 cm. Tieto sa postupne menia z červeno-čiernych na čierne a zostávajú na strome počas celej zimy. Rastie na všetkých typoch pôd, uprednostňuje však výživné pôdy s dostatkom humusu. Pestujeme ho ako viackmenný strom alebo strom s jediným kmeňom, často aj ako solitér. Ako zdroj nektáru je cenný pre medonosné včely a jeho bobuľky s obľubou konzumujú vtáky. Vysádzame ho na ihriská, do parkov, na cintoríny a do väčších záhrad. Odoláva mrazom až po teplotnú zónu 5a, môžme ho teda bez obáv sadiť až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou od -26,1 do -28,8 °C.

Popis:
Tento vždyzelený malý strom patrí medzi najelegantnejšie odrody kryptomérie, tohoto japonského cédra, ktorý v Japonsku považujú za národný strom. Má neuveriteľne ozdobné skrutovité ihličie, ktoré sa obtáča okolo jeho tenkých konárikov a dodáva aj im neobyčajný skrutkovitý tvar. Zrejme neexistuje iný ihličnan s podobnou štruktúrou ihličia. Z mladého stromu s voľným, vzpriameným vzrastom a úzkou kužeľovitou korunou sa po 15-20 rokoch vyvinie širší, veľmi elegantný, nepravidelne kužeľovitý ihličnan vysoký 6-9m. Jeho drobné, zelené, aromatické ihličie rastie obtočené na dlhých, tenkých konároch. Tento neobvyklý skrútený vzrast dodáva každej rastline jedinečný vzhľad. Pestujeme ju preto ako solitér vo väčších aj menších záhradách a v parkoch. Dobre rastie na slnku alebo v polotieni v dobre priepustnej, najmä v mierne kyslej, piesčitej pôde s dostatkom humusu. Odporúčame jej mulčovanie. Kryptoméria rastie v teplotných zónach 6 až 9, nehodí sa teda iba do najchladnejších horských oblastí Strednej Európy.

Popis:
Opadavý stĺpovitý strom dosahujúci v dospelosti výšku 8-12m. Jeho koruna má úzky tvar so vzpriamenými konármi, preto je vhodný aj do malých záhrad. Jeho zelené listy tulipánovitého tvaru sú dlhé 8-15cm a široké 9-18cm. Jasne žlté kvety podobné tulipánom so širokým oranžovým pásikom sa objavujú v júni až v júli a sú 4cm dlhé a 6cm široké. Na jeseň sfarbujú na žlté. Uprednostňuje hlboké, úrodné, dobre priepustné pôdy na priamom slnku alebo v polotieni.

Popis:
Pochádza v východnej časti USA, kde je národným stromom štátov Tennessee a Indiana. Je to jeden z najvyššie rastúcich stromov s tvrdým drevom, ktoré sa používa na výrobu lodí, nábytku, hračiek a celulózy. Indiáni z vydlabaných kmeňov ľaliovníka vyrábali kanoe. Listy má tvarom podobné kvetu tulipánu, so štyrmi lalokmi. Sú hladké a lesklé, tmavozelené a na jeseň sa sfarbujú do žlta. Ľaliovník kvitne často až v neskoršom veku. Vytvára veľké, atraktívne a voňavé kvety. Sú zospodu oranžové, so šiestimi zelenožltými okvetnými lístkami v hornej časti. Na strome sa objavujú až po vytvorení listov v máji až júni. Bledohnedé plody zotrvávajú na konároch aj potom, keď listy na jeseň zožtlnú a opadnú. Ľaliovník sa ľahko pestuje, ak mu vieme zabezpečiť vlhkú a kyslú až mierne zásaditú pôdu. Dlhodobé sucho mu môže spôsobiť opadávanie lístia. Uprednostňuje polohu na priamom slnku. Je odolný voči škodcom a láka vtáky a motýle. Rastie v teplotných zónach 10a až 5a, spoľahlivo teda odoláva mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou zimnou teplotou do -28.8 °C. V dospelosti dorastá do maximálnej výšky 25 metrov a šírky prlibližne 10 metrov. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Lieska Hallská obrovská je nemecká cudzoopelivá odroda, ktorá je pomerne dobre odolná voči mrazu. Rodí veľmi bohato. Prvé úrody prináša v 4. až 5. roku po vysadení. Ker má silný a vzpriamený vzrast. Dorastá o výšky 4-6m. Plody liesky Halskej sú veľké, srdcovité, sýtohnedé až červenkastohnedé. Jadro je plné, s mierne mandľovou chuťou. Jej oriešky dozrievajú v druhej polovici septembra. So zberom začíname, až keď oriešky začínajú vypadávať zo svojich čiašok. Oriešky obsahujú veľa minerálnych látok a vitamínov. Keďže lieska Halská obrovská je cudzoopelivá, odporúčame spolu s ňou vysadiť aspoň jednu ďalšiu odrodu liesky alebo liesku obyčajnú (Corylus avellana). Lieska je veľmi vhodnou drevinou na rovinu aj do svahovitého terénu, ktorý dokáže spevniť svojimi koreňmi. Môžeme ju pestovať samostatne, v skupinkách alebo aj v podobe živých plotov. Svojimi kvetmi poskytuje obživu včelám, svojimi plodmi mnohým druhom vtákom, veveričkám i ľuďom. Jej oriešky najlepšie chutia pražené a často sa používajú pri výrobe zákuskov. Lieska veľkoplodá je jednodomá drevina, teda samčie aj samičie kvety sa vyvíjajú na tej istej rastline. Najlepšie rastie vo výživných, mierne vlhkých, priepustných pôdach. Darí sa jej aj v kyslých pôdach, no v zásaditých pôdach prináša lepšie úrody. Zatienenie je úrodnosť znižuje. Pestovať ju môžeme v tvare kra alebo malého stromu. Jednotlivé rastliny vysádzame o vzdialenosti 4-5 metrov od seba. Pri výsadbe ponecháme iba 3-4 najsilnejšie konáre a skrátime ich na 3-5 púčikov. Počas ďalších rokov pestovania odstraňujeme križujúce sa konáre a konáre rastúce smerom do koruny. Neskôr, po rokoch vyrežeme aj staré a choré konáre, aby sme uvoľnili miesto mladším. Keďže lieska pučí veľmi skoro na jar, strih vykonávame už na jeseň krátko po zbere plodov. Liesky sa v priemere dožívajú 30-40 rokov, výnimočne však aj 100 rokov.

Popis:
Lieska turecká je najväčší druh liesky. Je to opadavý strom rastúci pomaly. Tvorí úzke, kužeľovité koruny, ktoré sa časom rozširujú. V dospelosti, teda približne ako 50 ročný, dosahuje maximálnu výšku približne 20 metrov a šírku 7 metrov. Jeho hlavné konáre sú pomerne tenké v porovnaní s hrubším kmeňom a rastú z neho takmer v 90-stupňovom uhle. Vďaka nim je lieska turecká vhodná aj do mestských podmienok. Pomáhajú jej udržať si prísnu symetriu koruny, ktorú mnohí záhradní a krajinní architekti milujú. Je veľmi elegantná aj v zime, kedy vynikne je okrasný, zaujímavo zvráskavený kmeň. Koncom zimy zasa zaujme visiacimi, dlhými jahňadami. Jej plody, drobné lieskovce dozrievajú v septembri, až októbri. Sú jedlé a vyvíjajú sa v zaujímavom a dekoratívnom strapatom oplodí. Dajú sa pražiť, no väčšinou zostávajú ponechané pre vtáky a veveričky. Kvôli hrubej škrupine (až 3mm) sa ťažko rozbíjajú a majú preto malú komerčnú hodnotu. Lieska turecká tvorí samčie aj samičie kvety a je samoopelivá. Rodí nepravidelne, iba každé 2-3 roky. Najlepšie sa jej darí v kyslých pôdach bohatých na organické látky (humus). Výborne však odoláva aj suchu, teplu a zimnému mrazu. Netrpí žiadnymi závažnými ochoreniami. Dokáže rásť vo veľmi zásaditých a na živiny chudobných pôdach. Po presadení si v lete vyžaduje výdatné zaliatie aspoň raz týždenne. Odoláva zimným mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou mínus 34 stupňov Celzia. Netvorí postranné odnože, preto je ideálnym podpníkom pre odrody liesok pestované pre plody. Vďaka svojej úzkej korune a odolnosti voči znečisteniu ovzdušia sa často používa sa ako výborný tieniaci strom v mestách a v obciach. Je vhodná aj do ostrovčekov zelene na parkoviskách a pri chodníkoch. Rovnako aj do trávnikov, alebo na vytvorenie oddeľujúceho ochranného pásu pri cestách. Používa sa aj v prírodných, naturalistických záhradách.

Popis:
Lipa na špalieri. drevina na špalieri si vyžaduje tvarovací rez. V máji tvorí bieložlté kvety. Listy má svetlo zelené a na spodnej strane matne zelené. vhodný do menších záhrad. Listy: šikmé srdcovité, svetlozelené, zospodu žltkasto zelené, 5 - 12 cm Kvety: veľkosť Ø 7 - 10 cm, kvety 3 - 11 spolu z jednej stopky, žltobiele, kvitne jún / júl, voňavé kvety

Popis:
Lipa malolistá je náš domáci opadavý strom, od nepamäti pestovaný v parkoch, v záhradách a stromoradiach najmä pre jej malé súmerné listy a liečivé kvety, ktoré sú bohatým zdrojom peľu a nektáru pre včely. Ľudia zároveň po stáročia používajú jej ľahko obrábateľné drevo na výrobu nábytku, tanierov, príborov a hudobných nástrojov. Lipa malolistá je nenáročný strom a nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Dokáže rásť aj v chudobnejších a suchších pôdach. Najlepšie sa jej však darí na pôdach hlbokých a dobre priepustných, s dostatkom humusu. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - po zakorenení často až 60-100 centimetrov do výšky a 30-50 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 20-40 metrov, šírka jej koruny dosahuje 1/3 až 1/2 jej výšky a priemer jej kmeňa môže dosiahnuť až 1 meter. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) a ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri veľmi oslnených terasách. V blízkosti budov, terás a veránd ju možno jednoduchým predjarným strihom ľahko tvarovať do podoby tieniacich a protihlukových stien.

Popis:
Lipa malolistá je náš domáci opadavý strom, od nepamäti pestovaný v parkoch, v záhradách a stromoradiach najmä pre jej malé súmerné listy a liečivé kvety, ktoré sú bohatým zdrojom peľu a nektáru pre včely. Ľudia zároveň po stáročia používajú jej ľahko obrábateľné drevo na výrobu nábytku, tanierov, príborov a hudobných nástrojov. Lipa malolistá je nenáročný strom a nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Dokáže rásť aj v chudobnejších a suchších pôdach. Najlepšie sa jej však darí na pôdach hlbokých a dobre priepustných, s dostatkom humusu. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - po zakorenení často až 60-100 centimetrov do výšky a 30-50 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 20-40 metrov, šírka jej koruny dosahuje 1/3 až 1/2 jej výšky a priemer jej kmeňa môže dosiahnuť až 1 meter. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) a ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri veľmi oslnených terasách. V blízkosti budov, terás a veránd ju možno jednoduchým predjarným strihom ľahko tvarovať do podoby tieniacich a protihlukových stien.

Popis:
Lipa malolistá je náš domáci opadavý strom, od nepamäti pestovaný v parkoch, v záhradách a stromoradiach najmä pre jej malé súmerné listy a liečivé kvety, ktoré sú bohatým zdrojom peľu a nektáru pre včely. Ľudia zároveň po stáročia používajú jej ľahko obrábateľné drevo na výrobu nábytku, tanierov, príborov a hudobných nástrojov. Lipa malolistá je nenáročný strom a nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Dokáže rásť aj v chudobnejších a suchších pôdach. Najlepšie sa jej však darí na pôdach hlbokých a dobre priepustných, s dostatkom humusu. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - po zakorenení často až 60-100 centimetrov do výšky a 30-50 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 20-40 metrov, šírka jej koruny dosahuje 1/3 až 1/2 jej výšky a priemer jej kmeňa môže dosiahnuť až 1 meter. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) a ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri veľmi oslnených terasách. V blízkosti budov, terás a veránd ju možno jednoduchým predjarným strihom ľahko tvarovať do podoby tieniacich a protihlukových stien.

Popis:
Tento nádherný trpasličí kultivar je pomaly rastúci, opadavý európsky strom. Jeho koruna v dospelosti dorastá do maximálnej výšky a šírky približne 4 až 5 metrov. Vytvorí tak hustý, kompaktný a rovnomerne guľovitý strom zaštepený na kmienik vysoký 200-220 cm. Kôru má sivo-hnedú, v mladosti úplne hladkú a v dospelosti hlboko ryhovitú. 4 až 8 cm dlhé lesklé, tmavo-zelené listy má srdcovitého tvaru. Na jeseň sa sfarbujú na žlté. Lipa malolistá Green Globe na juhu Slovenska začína kvitnúť už začiatkom júna, v severnejších oblastiach neskôr. Tvorí drobné, voňavé, svetlo-žlté kvety rastúce v malých súkvetiach s listeňmi. Priťahujú včely a používajú sa na sušenie a prípravu voňavého, liečivého čaju. Je to prekrásny solitér vhodný na úzku ulicu, do nádvoria alebo na dláždené parkoviská a námestia, kde je obmedzený priestor. Ak viac kusov vysadíme do radu, časom vytvoria impozantnú alej (stromoradie) alebo vetrolam. Najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovišti v úrodnej, dobre priepustnej pôde s dostatkom humusu. V dospelosti dobre znáša sucho a znečistenie ovzdušia. Najviac jej vyhovuje pH pôdy neutrálne až zásadité. Dobre rastie v teplotných zónach 3 až 7, je teda veľmi mrazuvzdorná. Mladé stromy potrebujú dôkladné vyviazanie na oporný kolík, aby sme predišli ich zlomeniu prudkým vetrom.

Popis:
Lipa malolistá je náš domáci opadavý strom, od nepamäti pestovaný v parkoch, v záhradách a stromoradiach najmä pre jej malé súmerné listy a liečivé kvety, ktoré sú bohatým zdrojom peľu a nektáru pre včely. Ľudia zároveň po stáročia používajú jej ľahko obrábateľné drevo na výrobu nábytku, tanierov, príborov a hudobných nástrojov. Lipa malolistá je nenáročný strom a nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Dokáže rásť aj v chudobnejších a suchších pôdach. Najlepšie sa jej však darí na pôdach hlbokých a dobre priepustných, s dostatkom humusu. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - po zakorenení často až 60-100 centimetrov do výšky a 30-50 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 20-40 metrov, šírka jej koruny dosahuje 1/3 až 1/2 jej výšky a priemer jej kmeňa môže dosiahnuť až 1 meter. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) a ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri veľmi oslnených terasách. V blízkosti budov, terás a veránd ju možno jednoduchým predjarným strihom ľahko tvarovať do podoby tieniacich a protihlukových stien.

Popis:
Lipa malolistá je náš domáci opadavý strom, od nepamäti pestovaný v parkoch, v záhradách a stromoradiach najmä pre jej malé súmerné listy a liečivé kvety, ktoré sú bohatým zdrojom peľu a nektáru pre včely. Ľudia zároveň po stáročia používajú jej ľahko obrábateľné drevo na výrobu nábytku, tanierov, príborov a hudobných nástrojov. Lipa malolistá je nenáročný strom a nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Dokáže rásť aj v chudobnejších a suchších pôdach. Najlepšie sa jej však darí na pôdach hlbokých a dobre priepustných, s dostatkom humusu. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - po zakorenení často až 60-100 centimetrov do výšky a 30-50 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 20-40 metrov, šírka jej koruny dosahuje 1/3 až 1/2 jej výšky a priemer jej kmeňa môže dosiahnuť až 1 meter. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) a ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri veľmi oslnených terasách. V blízkosti budov, terás a veránd ju možno jednoduchým predjarným strihom ľahko tvarovať do podoby tieniacich a protihlukových stien.

Popis:
Lipa malolistá Greenspire je stredne veľký strom s pravidelnou, široko oválnou a v mladosti kužeľovitou, hustou korunou. Tento kultivar lepšie prežíva v ťažších podmienkach než pôvodný botanický druh a má pekný pravidelný a rovnomerný vzrast. Nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Konáre lipy malolistej Greeenspire rastú šikmo nahor a v spodnej časti koruny smerujú mierne nadol. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - ročne približne 40-80 centimetrov do výšky a 20-40 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 15-20 metrov a šírky 10-12 metrov. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) aj ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri oslnených terasách. V blízkosti budov a terás ju možno veľmi jednoducho tvarovať do podoby vertikálnych stien.

Popis:
Lipa malolistá Greenspire je stredne veľký strom s pravidelnou, široko oválnou a v mladosti kužeľovitou, hustou korunou. Tento kultivar lepšie prežíva v ťažších podmienkach než pôvodný botanický druh a má pekný pravidelný a rovnomerný vzrast. Nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Konáre lipy malolistej Greeenspire rastú šikmo nahor a v spodnej časti koruny smerujú mierne nadol. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - ročne približne 40-80 centimetrov do výšky a 20-40 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 15-20 metrov a šírky 10-12 metrov. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) aj ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri oslnených terasách. V blízkosti budov a terás ju možno veľmi jednoducho tvarovať do podoby vertikálnych stien.

Popis:
Lipa malolistá Greenspire je stredne veľký strom s pravidelnou, široko oválnou a v mladosti kužeľovitou, hustou korunou. Tento kultivar lepšie prežíva v ťažších podmienkach než pôvodný botanický druh a má pekný pravidelný a rovnomerný vzrast. Nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Konáre lipy malolistej Greeenspire rastú šikmo nahor a v spodnej časti koruny smerujú mierne nadol. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - ročne približne 40-80 centimetrov do výšky a 20-40 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 15-20 metrov a šírky 10-12 metrov. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) aj ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri oslnených terasách. V blízkosti budov a terás ju možno veľmi jednoducho tvarovať do podoby vertikálnych stien.

Popis:
Lipa malolistá Greenspire je stredne veľký strom s pravidelnou, široko oválnou a v mladosti kužeľovitou, hustou korunou. Tento kultivar lepšie prežíva v ťažších podmienkach než pôvodný botanický druh a má pekný pravidelný a rovnomerný vzrast. Nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Konáre lipy malolistej Greeenspire rastú šikmo nahor a v spodnej časti koruny smerujú mierne nadol. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - ročne približne 40-80 centimetrov do výšky a 20-40 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 15-20 metrov a šírky 10-12 metrov. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) aj ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri oslnených terasách. V blízkosti budov a terás ju možno veľmi jednoducho tvarovať do podoby vertikálnych stien.

Popis:
Lipa malolistá Rancho je odroda nášho domáceho stromu s nepravidelnou ihlanovitou korunou, vhodná aj do na chudobných pôd. Hodí sa aj na výsadbu chrániacich stien a vetrolamov. Je to nenáročná listnatá medonosná drevina. Netrpí chorobami. Jej drevo sa používa na rezbárske práce. Lístie na jeseň vyfarbuje do žlta a na zimu opadáva. Tento druh lipy je tiež vhodný aj do uličných stromoradí a na živé ploty. V dospelosti nestrihaný dosahuje výšku 6 až 10 metrov a šírku 5 až 6 metrov.

Popis:
Lipa malolistá Rancho je odroda nášho domáceho stromu s nepravidelnou ihlanovitou korunou, vhodná aj do na chudobných pôd. Hodí sa aj na výsadbu chrániacich stien a vetrolamov. Je to nenáročná listnatá medonosná drevina. Netrpí chorobami. Jej drevo sa používa na rezbárske práce. Lístie na jeseň vyfarbuje do žlta a na zimu opadáva. Tento druh lipy je tiež vhodný aj do uličných stromoradí a na živé ploty. V dospelosti nestrihaný dosahuje výšku 6 až 10 metrov a šírku 5 až 6 metrov.

Popis:
Lipa veľkolistá je veľký, opadavý, košatý strom s pravidelnou kužeľovitou korunou. Je symbolom našej krajiny. Nestrihaná v dospelosti, približne po 50 rokoch, dorastá do výšky 20-25 metrov a do šírky 12-16 metrov. Tvorí okrúhle až oválne listy so špičkou na konci a s nepravidelne srdcovitou základňou. V lete sú listy sviežo zelené a na jeseň sa nádherne sfarbujú do žlta. Lipa veľkolistá tvorí v júni až v júli malé, žltobiele voňavé kvety, ktoré sa sušia a používajú na prípravu čaju. Dobre rastie aj v priemerných pôdach, najlepšie však na pôdach mierne vlhkých, výživných a dobre priepustných. Neznáša soľ, preto sa nehodí na výsadbu pri často solených cestách. Nevyhovuje jej ani silne utlačená pôda, v ktorej trpí parazitmi. Používa sa ako solitér v parkoch, väčších záhradách, vo verejnej zeleni a na výsadbu stromoradí. Ako ukazujú viaceré naše fotky, ľahko sa tvaruje napríklad do tvaru palmety ako jednoduchá ochrana pred páliacim letným slnkom. Údržba takejto palmety je veľmi jednoduchá - iba jeden jarný strih. Lipové drevo sa používa na rezbárske práce. Lipa veľkolistá sa dožíva až 600 rokov. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Lipa veľkolistá je veľký, opadavý, košatý strom s pravidelnou kužeľovitou korunou. Je symbolom našej krajiny. Nestrihaná v dospelosti, približne po 50 rokoch, dorastá do výšky 20-25 metrov a do šírky 12-16 metrov. Tvorí okrúhle až oválne listy so špičkou na konci a s nepravidelne srdcovitou základňou. V lete sú listy sviežo zelené a na jeseň sa nádherne sfarbujú do žlta. Lipa veľkolistá tvorí v júni až v júli malé, žltobiele voňavé kvety, ktoré sa sušia a používajú na prípravu čaju. Dobre rastie aj v priemerných pôdach, najlepšie však na pôdach mierne vlhkých, výživných a dobre priepustných. Neznáša soľ, preto sa nehodí na výsadbu pri často solených cestách. Nevyhovuje jej ani silne utlačená pôda, v ktorej trpí parazitmi. Používa sa ako solitér v parkoch, väčších záhradách, vo verejnej zeleni a na výsadbu stromoradí. Ako ukazujú viaceré naše fotky, ľahko sa tvaruje napríklad do tvaru palmety ako jednoduchá ochrana pred páliacim letným slnkom. Údržba takejto palmety je veľmi jednoduchá - iba jeden jarný strih. Lipové drevo sa používa na rezbárske práce. Lipa veľkolistá sa dožíva až 600 rokov.

Popis:
Lipa veľkolistá je veľký, opadavý, košatý strom s pravidelnou kužeľovitou korunou. Je symbolom našej krajiny. Nestrihaná v dospelosti, približne po 50 rokoch, dorastá do výšky 20-25 metrov a do šírky 12-16 metrov. Tvorí okrúhle až oválne listy so špičkou na konci a s nepravidelne srdcovitou základňou. V lete sú listy sviežo zelené a na jeseň sa nádherne sfarbujú do žlta. Lipa veľkolistá tvorí v júni až v júli malé, žltobiele voňavé kvety, ktoré sa sušia a používajú na prípravu čaju. Dobre rastie aj v priemerných pôdach, najlepšie však na pôdach mierne vlhkých, výživných a dobre priepustných. Neznáša soľ, preto sa nehodí na výsadbu pri často solených cestách. Nevyhovuje jej ani silne utlačená pôda, v ktorej trpí parazitmi. Používa sa ako solitér v parkoch, väčších záhradách, vo verejnej zeleni a na výsadbu stromoradí. Ako ukazujú viaceré naše fotky, ľahko sa tvaruje napríklad do tvaru palmety ako jednoduchá ochrana pred páliacim letným slnkom. Údržba takejto palmety je veľmi jednoduchá - iba jeden jarný strih. Lipové drevo sa používa na rezbárske práce. Lipa veľkolistá sa dožíva až 600 rokov.

Popis:
Lipa veľkolistá je veľký, opadavý, košatý strom s pravidelnou kužeľovitou korunou. Je symbolom našej krajiny. Nestrihaná v dospelosti, približne po 50 rokoch, dorastá do výšky 20-25 metrov a do šírky 12-16 metrov. Tvorí okrúhle až oválne listy so špičkou na konci a s nepravidelne srdcovitou základňou. V lete sú listy sviežo zelené a na jeseň sa nádherne sfarbujú do žlta. Lipa veľkolistá tvorí v júni až v júli malé, žltobiele voňavé kvety, ktoré sa sušia a používajú na prípravu čaju. Dobre rastie aj v priemerných pôdach, najlepšie však na pôdach mierne vlhkých, výživných a dobre priepustných. Neznáša soľ, preto sa nehodí na výsadbu pri často solených cestách. Nevyhovuje jej ani silne utlačená pôda, v ktorej trpí parazitmi. Používa sa ako solitér v parkoch, väčších záhradách, vo verejnej zeleni a na výsadbu stromoradí. Ako ukazujú viaceré naše fotky, ľahko sa tvaruje napríklad do tvaru palmety ako jednoduchá ochrana pred páliacim letným slnkom. Údržba takejto palmety je veľmi jednoduchá - iba jeden jarný strih. Lipové drevo sa používa na rezbárske práce. Lipa veľkolistá sa dožíva až 600 rokov. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Magnólia Betty je stredne veľký, veľmi príťažlivý vzpriamený opadavý ker, alebo malý strom s obrovskými kvetmi. Bývajú široké takmer 20cm, zvonku sú purpurovo-červené a vo vnútri takmer biele. Majú max. 19 úzkych a dlhých okvetných lístkov, ktoré sa otvárajú v tvare hviezdy a šíria silnú citrusovú vôňu. Magnólia Betty tvorí kvety už v mladom veku. Otvárajú sa až na začiatku pučania listov, teda o 2 až 4 týždne neskôr, než u iných magnólií. Tým sa riziko ich poškodenia mrazom znižuje na minimum. Mladé listy magnólie Betty sú sfarbené do bronzova. V lete sú atraktívne svetlo-zelené a na jeseň sa niektoré z nich opäť sfarbujú na bronzovo-červené. Vďaka svojej peknej okrúhlej korune tvorí Betty zaujímavý prvok vo väčších záhonoch a v trávnikoch. Dospieva vo veku 10-20 rokov a dorastá do výšky 2,4 až 3 metre a dosahuje šírku 3 až 3,6 metra. Opadavá, mrazuvzdorná Betty rastie v teplotných zónach 6 až 11, môžme je teda bez obáv pestovať v celej Strednej Európe s výnimkou chladných horských oblastí. Najlepšie sa jej darí v dobre priepustných, piesočnatých pôdach na priamom slnku alebo v polotieni. Magnólie nepotrebujú žiaden strih ani rez. Ak je to nevyhnutné, potom ich režeme hneď po odkvitnutí. Nemajú radi presádzanie a upresnostňujú slnečné polohy s vlhkou a kyslou alebo neutrálnou pôdou - v rozsahu pH 5,6 (kyslá pôda) až 7,5 (neutrálna).

Popis:
Magnólia Heaven Scent je jedna z najvyhľadávanejších magnólií. Tento kríženec magnólie liliflory a magnólie veitchii rozkvitá tesne po magnóliách a hviezdokvetých a kvitne až do konca jari. Opadavé listy sú stredne veľké, široko oválne, skôr lesklé a husto pokrývajú celý habitus rastliny. Rastie prevažne vzpriamene a až v dospelosti sa začína zaguľacovať. Konečná výška a šírka v stredoeurópskych podmienkach sa rôznia, ale v priemere sa pohybuje okolo 4m. Magnólie sa nestrihajú. Iba pokiaľ potrebujete vytvarovať ker, obmedziť vzrast alebo urobiť výchovný rez u mladej rastliny pestovanej do nevzhľadného tvaru, urobte tak čo najskôr po dokvete, aby stihla nasadiť puky na budúci rok. Opadavé magnólie potrebujú vlhkú, mierne až veľmi kyslú zem a umiestnenie na plnom slnku alebo v ľahkom polotieni. Majú plytké korene, ktoré zbierajú živiny hlavne pri hornej vrstve zeme, preto je dôležité pri výsadbe venovať najväčšiu pozornosť prisypaniu kvalitnej rašeliny, eventuálne s prímesou dlhodobo rozpustného hnojiva, nad korene zhora. Drevina má rada zamulčovanie koreňov, aby nestrácala vlhkosť v žiadnom ročnom období. Mrazuvzdorná je do cca -27 °C.

Popis:
Magnólia Galaxy je malý, opadavý strom s úzkou, kužeľovitou korunou. Skoro na jar sa jej výrazne tmavo-purpurové púčiky otvárajú do kvetov širokých až 20 centimetrov, s 12 okvetnými lístkami, ktoré sú zvonku bledo-červeno-purpurové a na vnútornej strane bledšie ružové. Záplava veľkých, červenkasto-purpurových kvetov na nej kvitne dlhší čas počas jarnej sezóny. Tento opadavý kultivar má kvety cukríkovej vône. V dospelosti dorastá do výšky asi 10 metrov. V stiesnených priestoroch ju môžeme tvarovať na konci zimy.

Popis:
Je to nádherný ker či nízky strom unikátnej stavby, málo podobný ostatným druhom magnólií. Jej hlavnou zvláštnosťou sú listy, ktoré sú asi 30 cm veľké, po magnólii macrophylla najväčšie svojho druhu. V ideálnych podmienkach môžu mať až 45 cm na dĺžku a vyrastajú na koncoch vetvičiek do tvaru roztvoreného dáždnika. Sú mäkké, jemne chĺpkaté zo spodnej strany a stredne zelené, od jari do odkvitnutia s nádychom do bronzova. Kvety sú krémovo biele, s 9-12 dlhými a tenkými okvetnými lístkami, a široké 15-25 cm. Vykvitá zároveň s listami. Koncom leta tvorí atraktívne plody sýto ružovej farby v tvare šišky. Odoláva mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou do mínus 29 stupňov Celzia. V dospelosti, teda približne po 20-30 rokoch, dorastá do výšky 7-10 metrov a šírky 5-7 metrov.

Popis:
Magnólia veľkokvetá je zatiaľ jediná u nás pestovaná stálozelená magnólia. Považuje za exkluzívnu rastlinu, najmä čo sa týka jej kvetov a ich vône. Jej kvety majú smotanovo bielu farbu a dosahujú veľkosť až 20cm v priemere. Vydávajú charakteristickú vôňu. Najmä vo večerných hodinách táto vôňa nadobúda na intenzite. Magnólia veľkokvetá má tmavozelené, extrémne lesklé, neopadavé veľké listy. Vyžaduje veľmi výživnú, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu s dostatkom humusu, skôr kyslú alebo neutrálnu. V našich klimatických podmienkach ju zatiaľ môžeme pestovať len na juhu Slovenska. Aj keď odoláva zimným teplotám až do mínus 20 stupňov Celzia, vysádzame ju na miesta, kde bude chránená pre silnými zimnými vetrami a podľa možnosti aspoň čiastočne aj pred ostrým zimným a jarným slnkom. Teda najlepšie k východnej stene domu alebo do uzavretých nádvorí, či mestských záhrad. Keď zimné mrazy načas ustúpia, je potrebné polievať ju aj počas suchých období zimy. Pri očakávaných extrémnych zimných mrazoch ju odporúčame zabaliť do bielej, vodu prepúšťajúcej agrotextílie. Nestrihaná dorastá do výšky približne 10 metrov a šírky asi 6-8m.

Popis:
Magnólia veľkokvetá je zatiaľ jediná u nás pestovaná stálozelená magnólia. Považuje za exkluzívnu rastlinu, najmä čo sa týka jej kvetov a ich vône. Táto magnólia kvitne v máji až júni. Jej kvety majú smotanovo bielu farbu a dosahujú veľkosť až 20cm v priemere. Vydávajú charakteristickú vôňu. Najmä vo večerných hodinách táto vôňa nadobúda na intenzite. Magnólia veľkokvetá má tmavozelené, extrémne lesklé, neopadavé veľké listy. Vyžaduje veľmi výživnú, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu s dostatkom humusu, skôr kyslú alebo neutrálnu. V našich klimatických podmienkach ju zatiaľ môžeme pestovať len na juhu Slovenska. Aj keď odoláva zimným teplotám až do mínus 20 stupňov Celzia, vysádzame ju na miesta, kde bude chránená pre silnými zimnými vetrami a podľa možnosti aspoň čiastočne aj pred ostrým zimným a jarným slnkom. Teda najlepšie k východnej stene domu alebo do uzavretých nádvorí, či mestských záhrad. Keď zimné mrazy načas ustúpia, je potrebné polievať ju aj počas suchých období zimy. Pri očakávaných extrémnych zimných mrazoch ju odporúčame zabaliť do bielej, vodu prepúšťajúcej agrotextílie. V dospelosti dorastá do výšky 300 cm.

Popis:

Popis:
Neskorá odroda, dozrieva koncom júla. Má oranžovo žlté plody, stredne veľké, oválne, aromatické, sladkej chuti a dobrý zdravotný stav, netrpí chorobami. Hodí sa do teplých aj stredných polôh.

Popis:
Odroda vyšľachtená na Washington State University. Tento strom rodí veľké oranžovo-žlté marhule, vhodné na dlhšie uskladnenie, transport, konzerváciu, sušenie a pečenie. Vyžaduje slnečnú polohu a stredne vlhkú pôdu s dobrou priepustnosťou. Je to mrazu odolný kultivar, ktorý potrebuje opeľovača.

Popis:
Veľkoplodá, skorá, atraktívna marhuľa. Vhodná hlavne na priamu konzumáciu.

Popis:
Metasekvoja čínska 'Blue-ish'/'Blue Dawn'/'Blue-isch' má vzpriamený kužeľovitý habitus; 10-ročná rastlina dosahuje výšku cca 4,5m a šírku 2 m; má jemné listy, svetlo modrozelené.

Popis:
Moruša biela je jedným z našich tradične pestovaných krásnych stromov. Je veľmi nenáročná, dobre odoláva suchu aj vetru a v dospelosti aj mrazu. Netrpí chorobami. Koncom mája až v prvej polovici júna tvorí podlhovasté biele, ružové alebo čierne chutné plody podobné malinám. Bývajú dlhé 2-4 centimetre. Sú veľmi osviežujúce a cenené vďaka ich lahodnej sladko-kyslej chuti a vysokému obsahu vitamínov. Moruša biela v dospelosti dorastá do výšky 15-20 metrov, preto sa používa aj na výsadbu elegantných stromoradí. Dobre rastie aj v priemerne výživných pôdach. Svoje uplatnenie nachádza aj ako solitér vo väčších záhradách a parkoch, ako súčasť živých plotov a v historických priestoroch. V kvalitných pôdach sa dožíva aj niekoľko stoviek rokov. Jej listy sa vo svete i dnes používajú ako potrava pre húsenice priadky morušovej produkujúce hodváb.

Popis:
Moruša čierna je menší strom pestovaný pre pekné listy a chutné veľké jedlé plody podobné malinám (stromové maliny), ktoré majú tak milujú deti, zvieratá aj vtáci. Vo všeobecnosti sa považuje za najchutnejšiu spomedzi rozličných druhov moruší. Jej plody majú jedinečnú kyslo-sladkú chuť a konzumujeme ich čerstvé, alebo ich spracujeme rovnako ako ostatné drobné ovocie. Plody, spočiatku zelené, sa neskôr menia na červené a nakoniec uprostred leta na tmavo-purpurové. Vtedy sú pripravené na zber. Samotný strom je opadavý, strednej veľkosti a dorastá do výšky iba 6-9 metrov (zriedkavo dosiahne aj 15 metrov). Má stredne veľké srdcovité listy a počas neskorej jari nenápadné kvety. Stromy sú značne prispôsobivé, no najlepšie rastú v hlbokých, vlhkých, ľahkých pôdach. Dokážu však rásť nielen na ľahkých piesčitých pôdach, ale aj na stredne ťažkých (hlinitých) a ťažkých ílovitých pôdach a to v rozsahu pH od 5,5 až po 8,5. Sadíme ich na priame slnkom alebo do polotieňa, najlepšie na miesto chránené pred chladnými zimnými vysušujúcimi vetrami. Ak chceme obmedziť ich rast, môžeme ich na konci zimy ostrihať. Sú mierne odolné voči suchu, počas dlhších období sucha ich polievame. Hnojenie nie je potrebné. Stromy tejto moruše sú známe svojou dlhovekosťou a dokážu prinášať plody niekoľko sto rokov. Vďaka svojím vlastnostiam je čierna moruša stromom vynikajúcich kvalít. Je úplne mrazuvzdorná. Znáša zimné mrazy až po teplotnú zónu 5a, teda až po oblasti s priemernou najnižšou zimnou teplotou mínus 28 stupňov Celzia. Voľnokorenné rastliny vysádzame po opadnutí listov v novembri alebo v decembri, alebo aj na jar po rozmrznutí pôdy. Rastliny zakorenené v črepníkoch kedykoľvek počas roka. V Číne sa tento druh moruše už tisícročia pestuje aj pre svoje listy slúžiace ako potrava pre húsenice priadky morušovej. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Moruša čierna je menší strom pestovaný pre pekné listy a chutné veľké jedlé plody podobné malinám (stromové maliny), ktoré majú tak milujú deti, zvieratá aj vtáci. Vo všeobecnosti sa považuje za najchutnejšiu spomedzi rozličných druhov moruší. Jej plody majú jedinečnú kyslo-sladkú chuť a konzumujeme ich čerstvé, alebo ich spracujeme rovnako ako ostatné drobné ovocie. Plody, spočiatku zelené, sa neskôr menia na červené a nakoniec uprostred leta na tmavo-purpurové. Vtedy sú pripravené na zber. Samotný strom je opadavý, strednej veľkosti a dorastá do výšky iba 6-9 metrov (zriedkavo dosiahne aj 15