Vŕba cintorínska Sepulcralis Chrysocoma (Vŕba biela Smutná, Smutná vŕba) | Salix chrysocoma Sepulcralis (Salix alba Tristis)

Obrázok č. 1 · 2 · 3 · 4 · 5 · 6 · 7 · 8 · 9 · 10 · 11 · 12 · 13 · 14
 · 15 · 16 · 17

Popis:
Táto smutná vŕba patrí medzi najkrajšie, najodolnejšie a najčastejšie vysádzané previsnuté stromy. Má žiarivo zlatožlé konáriky na kolmo klesajúcich vetvách, ktoré sú mimoriadne pôsobivé najmä v zime. Dlhé úzke listy má výrazne zelené a na jeseň sa ich sfarbenie mení na žlté. Jej belavé súkvetia (nazývané aj bahniatka alebo macušky) bývajú na jar veľmi dekoratívne. Smutná vŕba je opadavý, široký strom, s jemnými previsnutými žltými výhonkami padajúcimi k zemi ako opona. Počas jari jej žlto-zelené mladé lístky vyzrievajú na stredne-zelené. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku a vo vlhkej pôde. V dospelosti dosahuje maximálnu výšku 15m a šírku 20m. Básnici a speváci urobili smutnú vŕbu nesmrteľnou vďaka atmosfére, ktorú vytvára svojimi dlhými previsnutými konármi a ľahkými perovitými listami. Mäkké konáre vŕb sa dajú ohýbať, pliesť a tvarovať do podoby nábytku a košov. Farebné konáriky s bahniatkami alebo lístkami sa používajú v aranžmánoch sušených kvetov. Vŕby sú cenné aj pre ich rýchly rast. Vysádzame ich na brehoch potokov, riek a jazier, aby sme zabránili erózii alebo počas leta poskytli tieň ľudom alebo pomalšie rastúcim stromom. Smutné vŕby je potrebné sadiť ďalej od kanalizačných a iných technických sietí. Dobre znášajú vlhké aj podmočené pôdy, potrebujú totiž veľa vody. Darí v obyčajnej hlinitej pôde a znášajú aj pôdy s vysokým obsahom vápnika (alkalické pôdy). Mladé smutné vŕby vyväzujeme na kolík, aby ich kmene narástli do takej výšky, aby sme mohli chodiť pod ich korunami.