Obrázok č. 1 · 2 · 3 · 4 · 5 · 6 · 7 · 8 · 9

Popis:
Dub dvojfarebný je považovaný za dub s najlepšími žaluďmi určenými na konzumáciu pre ľudí i zvieratá. Je to mohutný americký strom dorastajúci do výšky 25 metrov, zriedkavo až 30 metrov. Tvorí 8-10 cm široké, tmavozelené, lesklé listy dlhé 10-18 cm. Rastie v močiaroch a lužných lesoch celej východnej časti Severnej Ameriky, od južných štátov USA Mississippi a Alabama až po kanadskú provinciu Quebec. Najlepšie sa mu darí na vlhkých, kyslých pôdach bez obsahu vápnika s pH v rozsahu od 4,3 do 6,5. Hodnoty pH nad 7,2 mu spôsobujú chlorózu. Rastie aj na zle odvodnených, vlhkých stanovištiach a dokáže rásť aj v ťažkých ílovitých pôdach. Znáša aj občasné, nie však trvalé zaplavenie. Odoláva aj silným vetrom. Od všetkých ostatných dubov ho možno odlíšiť na základe dlhej stopky, na ktorej visia jeho žalude. V súčasnosti sa používa najmä na výrobu reziva. Je zároveň obľúbený v záhradnej a krajinnej tvorbe, lebo sa pomerne ľahko presádza. Jeho žalude na jeseň priťahujú v prírode žijúce zvieratá, napríklad vysokú zver, kačice a husy. Indiánsky kmeň Irokézov využíval dub dvojfarebný ako zdroj potravy, na liečebné účely, aj v šamanskej praxi. Na tvorbu žaluďov nepotrebuje opeľovača, lebo na jednom a tom istom strome sa nachádzajú samčie aj samičie kvety. Jeho žalude majú najnižší obsah tanínov, a preto aj najmenej trpkú chuť. Sú zdravé, prispievajú k udržateľnosti životného prostredia a po lúhovaní sú celkom chutné. Dajú sa použiť aj na prípravu múky a na pečenie chleba. Severoamerickí indiáni a prví biely usadlíci ich jedli surové alebo varené. Rozomleté na prášok ich tiež používali na zahusťovanie omáčok alebo miešali s obilninami pri príprave chleba. Horkosť v nich obsiahnutých tanínov sa odstraňuje lúhovaním v tečúcej vode. Sladké žalude duba dvojfarebného konzumujú aj veveričky, bobry a ďalšie hlodavce. Štúdia v americkom štáte Wisconsin ukázala, že tvoria až 27 percent potravy v prírode žijúcich kačíc. Aj viacero ďalších nepoľovných vtákov ich využíva ako svoj zdroj potravy. Vek duba, v ktorom začína rodiť prvé žalude závisí od jeho špecifického miesta výsadby a pohybuje sa medzi 10 a 30 rokmi. Odoláva mrazom až po teplotnú zónu 4, preto ho môžeme pestovať na celom území Slovenska. Znáša extrémy teplôt od + 41° C do -34° C.