Ovocné stromy a kry  

Popis:
Weiki je nemecký, čiastočne samoopelivý kultivar aktinídie význačnej, opadavej, ovíjavej liany, ktorá na opore dorastá až do maximálnej výšky 10 metrov. Tieto rastliny tvoria drobné biele obojpohlavné kvety, ktoré sú dobrým opeľovačom pre ďalšie kultivary aktinídie význačnej. Kvety odrody Weiki sa dokážu opeliť aj navzájom, no na tvorbu vysokých úrod potrebujú blízkosť aj iného opeľujúceho kultivaru aktinídie význačnej. Potom sú rastliny veľmi plodné. Ich stredne veľké plody (približne 2,5-3 cm dlhé a 2-2,5 cm široké) dozrievajú v októbri, ale neopadávajú a zostávajú zelené aj po dozretí. Iba pri vystavení priamemu slnečnému žiareniu si vytvárajú hnedé líčko. Svojou chuťou pripomínajú zmes banánov, čiernych ríbezlí a melónov. Chutia osviežujúco. Jedna rastlina môže ročne priniesť 10-30 kilogramov plodov. Plody nemajú chĺpky, konzumujeme ich preto aj so stopkou a šupkou. Obsahujú podstatne viac vitamínu C než citróny. Vo väčších množstvách obsahujú aj ďalšie bioaktívne fenolické látky podporujúce zdravie, ako sú napríklad vysoko účinné antioxidanty karotén (provitamín A) a luteín. Plody odrody Weiki sú vhodné aj na spracovanie plodov. Pekné, bohaté, tmavozelené listy na červenkastých stonkách vytvárajú z tejto odrody kivi atraktívnu kombináciu úžitkovej (ovocnej) a okrasnej rastliny. V závislosti od kvality pôdy, do ktorej ju vysadíme, začína prinášať úrodu v treťom až v štvrtom roku po výsadbe. Rastliny vysádzame v odstupe 1-2 metre a už v prvom roku jej výhonky vyväzujeme na výšku pergoly. Ak rastliny v prvom roku túto výšku nedosiahnu, nasledovnú jar ich zrežeme na polovicu a tak podporíme ich bujnejší rast v druhom roku. V treťom roku po výsadbe rastlina začne vytvárať bočné výhony, na ktorých sa vyvíjajú kvety. Plody tak vznikajú len na jednoročnom dreve. Aktinídia význačná znáša najnižšie zimné teploty až do -30 stupňov Celzia. Jej dôležitou vlastnosťou je vysoká mrazuvzdornosť. Zároveň je menej náročná na pestovanie a tvarovanie ako veľkoplodé odrody. Pri pestovaní kivi v črepníku (napríklad na balkóne alebo terase) je dôležité zabezpečiť najmä jeho dostatočnú závlahu počas horúcich letných mesiacov. Je výhodnejšie preto použiť čo najväčší črepník, lebo v ňom je jednoduchšie udržať vlhkosť po dlhší čas. Pomôže aj podmiska pod črepník, lebo inak voda cez vysušený substrát rýchlo pretečie. Aj tak však prosím rátajte s tým, že počas letných horúčav budete musieť kivi v bežnom črepníku polievať každý deň. Keď sa vyberiete na viacdňovú dovolenku, niekto k Vám bude musieť prísť polievať aspoň každý druhý deň. Riešením môže byť samozavlažovací črepník. Kúpte ho v potrebnej veľkosti aj s rezervou na viac rokov dopredu. S výživou nie je veľký problém, stačí každý rok na jar do substrátu zapracovať zásobné hnojivo s postupným vyplavovaním živín. Ako ochranu pred mrazom odporúčame črepník niekoľko krát pevne obtočiť viacerými vrstvami bublinkovej fólie. Alebo ho na zimu zapustiť do pôdy v záhrade, ak máte takú možnosť.

Popis:
Arónia čerešnolistá je krížencom arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa) a arónie jahodovolistej (Aronia arbutifolia). Možno ju však považovať skôr za osobitný druh než za hybrid. Plody má tmavo-purpurové až čierne a veľké 7-10 mm. Na kríku nepretrvajú do zimy. Jej odrody akou je aj Nero boli vyšľachtené na veľké plody vhodné na prípravu džemov, marmelád, vína, syrupov, štiav, nátierok a čaju. Je samoopelivá, preto na tvorbu plodov stačí iba jedna rastlina. Listy má na spodnej strane mierne chĺpkaté. Plody sú veľké, plocho guľaté, čierne, lesklé malvice. Nie sú až také aromatické ako u divo žijúcich arónií vo voľnej prírode. Kry arónií čerešňolistých sú však úrodnejšie a boli vyšľachtené pre ručný zber, preto dosahujú výšku iba 1,5 až 2 metre. Sú opadavé, bohato rozkonárené, s lesklými tmavozelenými, na jeseň červenými listami. Začiatkom leta tvoria biele kvety, z ktorých dozrievajú čierne plody. Veľmi dobre odolávajú chorobám, škodcom, suchu aj znečisteniu prostredia. Čierne plody veľkosti hrachu chutia sladko-kyslasto-horko, podobne ako čučoriedky. Zberáme ich od polovice augusta do októbra a používajú sa buď sušené (ako hrozienka) alebo po odšťavení parou sa pije ich šťava. Vďaka ich vysokému obsahu antioxidantov - flavonoidov, kyseliny listovej a vitamínov C a K sa arónia v Poľsku a v Rusku zaraďuje medzi liečivé rastliny. Použiva sa aj na zastavenie hnačky. Pri pokusoch in vitro bola preukázaná jej schopnosť výrazne znižovať oxidatívny stres vyvolaný operáciou alebo počas rozličných fáz chemoterapie u pacientov s invazívnym nádorom prsnika. (Kedzierska M. et al.: Effects of the commercial extract of aronia on oxidative stress after the surgery and the chemotherapy. Fitoterapia 2011 Nov 12. PMID: 22101070). Vďaka svojmu intenzívne červenému sfarbeniu (v dôsledku obsahu farbív antokyanov) sa tiež používa ako prírodná náhrada potravinárskych farbív. Arónie sú zároveň atraktívne okrasné kry do záhrad. V prírode žijú v podraste stromov a na okraji lesov, preto rastú dobre aj vo výsadbe pod stromami. V Spojených štátoch sa plody arónie pre svoju farbu pridávajú do ovocných štiav a firmy propagujú ich antioxidačné účinky. V Poľsku sa listy arónie sušia na prípravu bylinkového čaju. Arónia sa tiež používa na dochutenie alebo ako farbivo do nápojov a jogurtov. Jej antioxidačné vlastnosti vyplývajú z obsahu tmavo-purpurového, takmer čierneho pigmentu pozostávajúceho z bohatého obsahu fenolických látok produkovaných rastlinou, najmä antokyanov. (Zdroj Wikipedia)

Popis:
Arónia čerešnolistá je krížencom arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa) a arónie jahodovolistej (Aronia arbutifolia). Možno ju však považovať skôr za osobitný druh než za hybrid. Plody má tmavo-purpurové až čierne a veľké 7-10 mm. Na kríku nepretrvajú do zimy. Jej odrody ako je Viking boli vyšľachtené na veľké plody vhodné na prípravu džemov, marmelád, vína, syrupov, štiav, nátierok a čaju. Je samoopelivá, preto na tvorbu plodov stačí iba jedna rastlina. Listy má na spodnej strane mierne chĺpkaté. Plody sú veľké, plocho guľaté, čierne, lesklé malvice. Nie sú až také aromatické ako u divo žijúcich arónií vo voľnej prírode. Kry arónií čerešňolistých sú však úrodnejšie a boli vyšľachtené pre ručný zber, preto dosahujú výšku iba 1,5 až 2 metre. Sú opadavé, bohato rozkonárené, s lesklými tmavozelenými, na jeseň červenými listami. Začiatkom leta tvoria biele kvety, z ktorých dozrievajú čierne plody. Veľmi dobre odolávajú chorobám, škodcom, suchu aj znečisteniu prostredia. Čierne plody veľkosti hrachu chutia sladko-kyslasto-horko, podobne ako čučoriedky. Zberáme ich od polovice augusta do októbra a používajú sa buď sušené (ako hrozienka) alebo po odšťavení parou sa pije ich šťava. Vďaka ich vysokému obsahu antioxidantov - flavonoidov, kyseliny listovej a vitamínov C a K sa arónia v Poľsku a v Rusku zaraďuje medzi liečivé rastliny. Použiva sa aj na zastavenie hnačky. Pri pokusoch in vitro bola preukázaná jej schopnosť výrazne znižovať oxidatívny stres vyvolaný operáciou alebo počas rozličných fáz chemoterapie u pacientov s invazívnym nádorom prsnika. (Kedzierska M. et al.: Effects of the commercial extract of aronia on oxidative stress after the surgery and the chemotherapy. Fitoterapia 2011 Nov 12. PMID: 22101070). Vďaka svojmu intenzívne červenému sfarbeniu (v dôsledku obsahu farbív antokyanov) sa tiež používa ako prírodná náhrada potravinárskych farbív. Arónie sú zároveň atraktívne okrasné kry do záhrad. V prírode žijú v podraste stromov a na okraji lesov, preto rastú dobre aj vo výsadbe pod stromami. V Spojených štátoch sa plody arónie pre svoju farbu pridávajú do ovocných štiav a firmy propagujú ich antioxidačné účinky. V Poľsku sa listy arónie sušia na prípravu bylinkového čaju. Arónia sa tiež používa na dochutenie alebo ako farbivo do nápojov a jogurtov. Jej antioxidačné vlastnosti vyplývajú z obsahu tmavo-purpurového, takmer čierneho pigmentu pozostávajúceho z bohatého obsahu fenolických látok produkovaných rastlinou, najmä antokyanov. (Zdroj Wikipedia)

Popis:
Odroda Overlese tvorí veľké plody výbornej chuti. Dozrievajú začiatkom októbra. Ich dužina je žltá. Plody majú menej semien, ale veľkých. Asimina trojlaločná je najväčším pôvodným ovocím Spojených štátov. Je to nižší strom alebo veľký ker rastúci v nižšej etáži lesa na dobre priepustných, úrodných, hlbokých pôdach v údoliach riek a v kopcovitom vyššom teréne. Má veľké, jednoduché listy a tvorí veľké, podlhovasté, žltozelené plody dlhé 5-16 cm a široké 3-7 cm. Dozrievajú v septembri až v októbri a svojou váhou ohýbajú konáre nadol. Ich chuť pripomína mango alebo banán. Jedia sa surové, alebo sa používajú pri varení a pečení ako náhrada banánov. Používajú sa tiež na výrobu štiav, miešaných nápojov a domáceho vína. Samotný strom alebo veľký ker dorastá do výšky asi 10-11 metrov a jeho kmeň dosahuje v dospelosti (teda približne po 30 rokoch rastu) hrúbku 20-30 cm. Kvety má obojpohlavné. Dorastajú do veľkosti 3-5 cm a po vyzretí sú sýto purpurovo-červené alebo gaštanovej farby. Majú 6 okvetných lístkov. Asimina trojlaločná nemá takmer žiadnych škodcov, preto je možné pestovať ju bez chemickej ochrany. Vďaka svojmu charakteristickému tvaru koruny, nenáročnosti pri pestovaní a príťažlivosti jej čerstvých plodov si získava čoraz väčšiu popularitu medzi záhradníkmi aj amatérskymi pestovateľmi. Odoláva zimným mrazom až po teplotnú zónu 5, preto ju môžeme bez obáv pestovať aj v chladnejších oblastiach Slovenska. Uprednostňuje vlhké, kyslé, úrodné pôdy. Znáša aj občasné premočenie. Dokáže rásť aj v úplnom tieni, no tvorí v ňom riedke koruny. Vhodné pH pôdy je v rozsahu 5,6 až 7,5, teda kyslé až neutrálne.

Popis:
Asimina trojlaločná je najväčším pôvodným ovocím Spojených štátov. Je to nižší strom alebo veľký ker rastúci v nižšej etáži lesa na dobre priepustných, úrodných, hlbokých pôdach v údoliach riek a v kopcovitom vyššom teréne. Má veľké, jednoduché listy a tvorí veľké, podlhovasté, žltozelené plody dlhé 5-16 cm a široké 3-7 cm. Dozrievajú v septembri až v októbri a svojou váhou ohýbajú konáre nadol. Ich chuť pripomína mango alebo banán. Jedia sa surové, alebo sa používajú pri varení a pečení ako náhrada banánov. Používajú sa tiež na výrobu štiav, miešaných nápojov a domáceho vína. Samotný strom alebo veľký ker dorastá do výšky asi 10-11 metrov a jeho kmeň dosahuje v dospelosti (teda približne po 30 rokoch rastu) hrúbku 20-30 cm. Kvety má obojpohlavné. Dorastajú do veľkosti 3-5 cm a po vyzretí sú sýto purpurovo-červené alebo gaštanovej farby. Majú 6 okvetných lístkov. Asimina trojlaločná nemá takmer žiadnych škodcov, preto je možné pestovať ju bez chemickej ochrany. Vďaka svojmu charakteristickému tvaru koruny, nenáročnosti pri pestovaní a príťažlivosti jej čerstvých plodov si získava čoraz väčšiu popularitu medzi záhradníkmi aj amatérskymi pestovateľmi.

Popis:
Banánovník - Ensete je veľká nedrevnatá rastlina - obrovská vždyzelená trvalka (nie strom). Rastline vyhovuje slnečné stanovisko v závetrí, aby nedošlo k poškodeniu krásnych veľkých listov vetrom. Rastlina je odolná teplotám až do -2°C kedy postupne odumrú listy. Neuškodí jej ani krátkodobo mráz do -5°C avšak pri nižších teplotách je nutné rastlinu zazimovať nakoľko môže dôjsť k jej následnému prehnitiu pseudo-kmena a koreňov.

Popis:
Táto odroda je pomenovaná podľa najväčšieho ruského ostrova ležiaceho v severnom Tichomorí. Tento senzačný druh je mrazuvzdorný až do -20°C! Cez zimu namrzne až k pôde, ale podzemná časť pri správnom zakrytí na jar v apríli znovu vyraší. Pán Hikaro Takayama z mesta Fayetteville, Pensylvánia, USA (teplotná zoná 6b) odporúča stonku na začiatku zimy zrezať na približne 10 cm a zakryť ju vlastnými listami a kúskami stonky zrezaného banánovníka. (https://davesgarden.com/members/Hikaro_Takayama/). Pred príchodom zimy ho môžme chrániť aj 20-30 cm vrstvou slamy, lístia pokrytého drôtenou sieťovinou čečiny alebo ju obalíme do viacerých vrstiev hrubej jutovej vrecoviny. Čím slnečnejšie je jeho letné stanovište, tým väčšia je šanca na dozretie plodov. Je to rýchle rastúca dekoratívna rastlina, dorastie až do výšky 3,5 m. Najlepšiu mu vyhovuje kyslá až neutrálna hlinitá pôda (pH 5,6-7,5), ľahká a bohatá na živiny. Miluje vodu. Na jar mu osoží zapracovanie 2-3 lopát vyzretého hnoja do pôdy okolo hlavnej stonky. Môžme použiť aj minerálne hnojivo, najlepšie zásobné, s postupným uvoľňovaním živín. (Osmocote, Proven Winners a pod.). Banánovník upresnostňuje vysokú vzdušnú vlhkosť, preto ho s obľubou vysádzajú k bazénom a jazierkam. Sadíme ho na miesto chránené pre vetrom, lebo silný nárazový vietor mu trhá listy. Rez: stačí ostrihávať staré hnedé listy.

Popis:
Miniatúrna talianska odroda broskyne zaštepená na nízkom kmienku. Je vhodná na pestovanie na balkóne, terase a podobne. Rodí bohato a pravidelne. Na jar bohato a veľmi dekoratívne kvitne záplavou ružových kvetov veľkých 2-3 cm. Vyžaduje si slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu alebo substrát s dostatkom výživných látok, napr. kompostu alebo humusu. V črepníku ju zalievame minimálne raz za 2 dni, najlepšie do misky pod črepníkom.

Popis:
Najpestovanejšia štandardná odroda. Má stredne veľké až veľké plody, dužina je žltá, dobre oddeliteľná od kôstky. Je pomerne odolná voči chladu. Plody sú vysokej kvality. Patrí medzi najchutnejšie broskyne. Dozrieva okolo 25. júla. Broskyne neznášajú zatrávnenie okolo ich kmienka, preto je potrebné pôdu okolo nich pravidelne kypriť alebo porýľovať.

Popis:
Najpestovanejšia štandardná odroda. Má stredne veľké až veľké plody, dužina je žltá, dobre oddeliteľná od kôstky. Je pomerne odolná voči chladu. Plody sú vysokej kvality. Patrí medzi najchutnejšie broskyne. Dozrieva okolo 25. júla. Broskyne neznášajú zatrávnenie okolo ich kmienka, preto je potrebné pôdu okolo nich pravidelne kypriť alebo porýľovať.

Popis:
Redhaven je najpestovanejšia štandardná odroda broskýň na svete. Má stredne veľké až veľké plody, dužina je žltá, dobre oddeliteľná od kôstky. Je pomerne odolná voči chladu. Plody sú vysokej kvality. Patrí medzi najchutnejšie broskyne. Dozrieva okolo 25. júla. Broskyne všeobecne neznášajú zatrávnenie okolo ich kmienka, preto je potrebné pôdu okolo nich pravidelne kypriť alebo porýľovať, zavlažovať počas sucha a hnojiť.

Popis:

Popis:
UFO - Netradičná odroda, s plochými plodmi s malou kôstkou, ktorá sa ľahko oddeľuje od dužiny. Plody dozrievajú v auguste. V porovnaní s ostatnými broskyňami má menej kyselín, čiže je sladšia. Je vhodná na priamy konzum ale aj na spracovanie. Zvýšená odolnosť voči hubovitým chorobám.

Popis:
Tento rodiaci citronovník je veľmi vhodný ako okrasná rastlina aj na pestovanie citrónov v byte. Vyžaduje úrodnú priepustnú pôdu, neznáša mráz. Rastliny musia zimovať vnútri, najlepšie v chladnejšej miestnosti, kde im postačí i polotieň. Zimný chlad vyvoláva jarnú tvorbu kvetov. Koncom mája alebo začiatkom júna je vhodné presadiť ho do voľnej pôdy v záhrade alebo umiestniť na balkón. V lete si vyžaduje polohu na priamom slnku. Je trochu citlivý na úplné vyschnutie pôdy. Rodí bohato a pravidelne. Pri veľkej úrode je potrebné urobiť prebierku plodov a ponechať na každých 20-30 listov iba jeden citrón.

Popis:
Subtropická rastlina. Je potrebné zimovať ju vo vykurovanom skleníku alebo v zimnej záhrade.

Popis:
Hedelfingenská je neskoro rodiaca a cudzoopelivá chrupky. Vhodné opeľovače sú: Karešova, Napoleonova, Troprichterova. Rodí neskoršie, pravidelne, ale len priemerne. V dreve je dobre, v kvete menej odolná voči mrazom. Plod je veľký až veľmi veľký, nepravidelný.

Popis:
Atraktívna stolová odroda s veľkými tmavými, takmer čiernymi, chrumkavými plodmi. Prináša pravidelné úrody a je odolná voči hubovým chorobám. Kvitne neskoro, dozrieva v polovici júla. Je nenáročná na stanovište a jej plody sú odolné voči praskaniu. Nie je samoopelivá, to však nie je problém pri výsadbe do záhrad, lebo u susedov sa zvyčajne nachádzajú iné čerešne a včely prenášajú ich peľ na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Vhodnými opeľovačmi sú odrody Van, Hedelfingenská, Lapins, Summit, Sunburst alebo Sylvia.

Popis:
Čerešňa Sabrina je stĺpovitá čerešňa - chrupka. Nová veľkoplodá odroda. Samoopelivá. Plody sú veľké a dozrievajú v 3. - 4. čerešňovom týždni už okolo 15. júna. Stromy tohto typu sú vhodné hlavne do malých záhrad.

Popis:
Plod je veľký, chutný, aromatický, chrumkavý. Rodivosť vysoká a pravidelná.

Popis:
Čerešňa Sunburst (Vzplanutie slnka) je sladká čierna čerešňa určená na konzumáciu. Rastie ako opadavý strom s kužeľovitou korunou, ktorá sa jej v dospelosti mení na okrúhlejšiu a nepravidelnejšiu. STROMY SÚ MENŠIE A PRETO VHODNÉ AJ PRE MENŠIE ZÁHRADY. Začiatkom jari tvorí príťažlivé biele alebo svetloružové kvety. Z nich sa neskôr, v júni až v júli, vyvíjajú čierne alebo tmavo-purpurové, okrúhle čerešne. Sú veľmi chutné a šťavnaté. Odroda Sunburst je samoopelivá, preto nepotrebuje ďalší strom na opelenie. Tento ďalší opeľovač však môže byť prínosom, ak si želáme, aby nám čerešňa prinášala najvyššie úrody. Kôra tejto odrody je purpurovo-hnedá a postupne s rastúcim vekom stromu vráskavie. Listy sú oválne a tmavozelené, so zúbkatým okrajom. Na jeseň sa sfarbujú na zlato-červené. Čerešne si po zakorenení vyžadujú iba minimálnu opateru. Ak je to potrebné, striháme ich iba na jar alebo počas leta, lebo počas zimy sa ich rany ľahko môžu infikovať chorobami. Čerešňa Sunburst dosahuje v dospelosti výšku iba 4 metre, no rezom ju možno ľahko udržať aj vo výške do 3 metre. Tieto čerešne sú vrúbľované na podpníku Colt.

Popis:

Popis:
Odroda vytvára beztŕnne výhony dlhé 2 až 3 metre, ktoré rastú polovzpriamene a pomerne silno. Veľmi dobre odnožuje. Kvitne pomerne zavčasu, napriek tomu je však dostatočne mrazuvzdorná. Dozrieva od polovice júla a plodí do konca augusta. Je veľmi úrodná, vďaka čomu je dôležité vyviazanie výhonov. Úrody sa pohybujú v priemere od 4 do 6 kg z kra. Plody sú stredne veľké až veľké, guľatého tvaru a veľmi dobrej sladkej chuti. Veľmi dobre sa zberajú, je možné ich dokonca i skladovať. Odroda je cenená najmä pre vysokú úrodnosť, beztŕnnosť a dobrú chuť plodov.

Popis:
Odroda vytvára beztŕnne výhony dlhé 2 až 3 metre, ktoré rastú polovzpriamene a pomerne silno. Veľmi dobre odnožuje. Kvitne pomerne zavčasu, napriek tomu je však dostatočne mrazuvzdorná. Dozrieva od polovice júla a plodí do konca augusta. Je veľmi úrodná, vďaka čomu je dôležité vyviazanie výhonov. Úrody sa pohybujú v priemere od 4 do 6 kg z kra. Plody sú stredne veľké až veľké, guľatého tvaru a veľmi dobrej sladkej chuti. Veľmi dobre sa zberajú, je možné ich dokonca i skladovať. Odroda je cenená najmä pre vysokú úrodnosť, beztŕnnosť a dobrú chuť plodov.

Popis:
Černica beztŕňová Thornfree je droda bez tŕňov vyšľachtená v USA. V dobrých podmienkach rastie veľmi silne a jej výhonky dosahujú dĺžku až 2,5 meztra za rok. Je samoopelivá. V teplých oblastiach rodí veľmi bohato. Plody sú veľké, čierno-fialové, lesklé. Ich chuť je sladkokyslá, aromatická, veľmi lahodná a osviežujúca. Obsahujú vysoký podiel vitamínu C a antioxidantov, ktorým sa pripisuje preventívny účinok pred onkologickými ochoreniami. Odroda dozrieva od konca júla do polovice septembra. Potrebuje oporu podobne ako vinič. Výhony je potrebné vyväzovať, keď dosiahnu dĺžku približne 80-100 centimetrov. Je nenáročná na svoje stanovište a pôdne podmienky a dobre znáša aj suchšie pôdy. Najlepšie sa jej však darí v ľahkých, dobre priepustných a mierne vlhkých pôdach s dostatkom organických látok (humusu).

Popis:
Opadavý, vzpriamený, mierne prevísajúci ker, na jeseň s listami sfarbenými do červena. Koncom jari a začiatkom leta vytvára malé biele alebo ružovkasté kvety. Neskôr z nich dozrievajú sladké, jedlé, modročierne bobule. Vyžaduje slnko alebo polotieň a mierne vlhkú a dobre priepustnú kyslú pôdu, najlepšie s približne štvrtinovým podielom piesku a štvrtinovým podielom rašeliny. Dorastá do výšky a šírky okolo 1,5 metra.

Popis:
Dosiahne výšku 1,2 do 1,8 m Ovocie stredne veľké, svetlo modré Produkcia 2,5-5 kg ovocia. Dozrieva v polovici júla. Je veľmi odolná voči mrazu.

Popis:
Jedlý drieň s veľkými trojcentimetrovými plodmi.Veľmi dobre sa hodí na výrobu lekvárov, sirupov ale aj na priamu konzumáciu. Obľubuje slnečné stanovisko, nie je náročný. Dozrieva koncom augusta.Dorastá do výšky 3-5 metrov.

Popis:

Popis:
Odroda Juliusz rastie rýchlo a tvorí široké koruny. Plody začínajú dozrievať koncom augusta. Ich priemerná hmotnosť je 2,7 gramu a obsah cukru dosahuje až 10%. Spomedzi poľských odrôd má najvyšší podiel dužiny na celom objeme plodu. Preto je najvhodnejšia na výrobu džemov, štiav a na zaváranie. Plody dozrievajú v období kratšom než 1 mesiac. Samotný ker rastie bujne a nestrihaný dorastá do výšky a šírky 5x5 metrov. Aj vo vyššom veku intenzívne rodí. Registrovaná odroda Juliusz je chránená autorským právom jej šľachtiteľa. Je preto možné množiť ju len na základe licencie. Drieň obyčajný je opadavý, bohato rozkonárený, mrazuvzdorný hustý ker alebo nízky strom s tmavozelenými listami, ktoré sa na jeseň sfarbujú do červenkasto-purpurova. Začiatkom jari, pred pučaním listov, vytvára malé žlté kvety. Dorastá do výšky a šírky približne 3-5 metrov.

Popis:
Dula pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie v Kaukazskom regióne. Je to malý opadavý strom dorastajúci do výšky 5-8m a šírky 4-6m. Dula je príbuzná jabloní a hrušiek a podobne ako ony rodí malvice, ktoré sú po dozretí jasne zlato-žlté, hruškovitého tvaru, 7-12cm dlhé a 6-9cm široké. Majú tvrdú a silne aromatickú dužinu. Dula má jednoduché tmavozelené listy dlhé 6-11cm. Jej kvety, ktoré na jar vytvára až po listoch, sú biele alebo ružové, s priemerom 5cm a piatimi okvetnými lístkami. Dule poznali už Akkaďania pred viac než 4000 rokmi. Latinské rodové meno dule pochádza z jej gréckeho názvu Kydónske jablko (kydonion malon) podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia, dnes Chania, kde ju Gréci štepili z najlepšej odrody. Dule začali ľudia pestovať zrejme ešte pre jabloňami. U starovekých Grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, pretože ju z Levanty priniesla bohyňa Afrodita a dula jej zostala zasvätená. Bola to dula, ktorú Paris daroval Afrodite. A bola to zlatá dula, pre ktorú Atalanta prerušila svoj závod. Rimania tiež používali dule; Apiciova rímska kuchárska kniha uvádza recepty pre varenie dule s medom. Toto zaujímavé ovocie sa dá jesť varené aj surové. Väčšina odrôd dule je však príliš tvrdá, trpká a kyslá na to, aby sa dali jesť za surova, pokým nezmäknú pod vplyvom mrazu alebo samovoľne následkom rozkladu niektorých látok. Dule sú vynikajúcim zdrojom vitamínu C. Dajú sa použiť na výrobu džemov, želé a dulového pudingu alebo ich môžeme ošúpať a potom, pražiť, piecť alebo variť. Ich silná vôňa ich predurčuje na pridávanie do jablkových koláčov a džemu, aby sa zlepšila ich príchuť. Slovo marmeláda, ktoré pôvodne znamená dulový džem pochádza z portugalského názvu tohto plodu – marmelo. V Iráne a iných častiach Stredného Východu sa suché semená z plodov používajú na liečenie zápalu hrdla a na zmiernenie kašľa. Semienka sa namáčajú do vody a viskózny produkt, ktorý takto vzniká, sa pije ako liek proti kašľu. Bežne sa používa pre deti, pretože neobsahuje alkohol a je to 100% prirodzený produkt. Dule sa bežne pestujú vo všetkých častiach Strednej a Južnej Európy, kde sú letá dostatočne horúce, aby umožnili plodom plne dozrieť. Dula sa tiež používa ako podpník pre hrušky, lebo spomaľuje ich rast a núti ich bohatšie rodiť. V moderných okrasných záhradách ju vysádzame ako zaujímavý malý strom do záhonov pozostávajúcich zo zmiešaných krov alebo ako solitér uprostred trávnikov, kde priťahuje pozornosť po celý rok. V zime odhaľuje svoju pravidelnú okrúhlu korunu s peknou štruktúrou konárov, na jar ponúka pohľad na úhľadné veľké kvety a na jeseň sa stáva stredobodom záujmu vďaka bohatstvu svojich užitočných zlatých plodov.

Popis:
Ebenovník rajčiakový je opadavý strom pochádzajúci z Číny, kde ho pestujú už dlhé storočia vo viac než 2000 kultivaroch. Odroda Melo tvorí plody strednej veľkosti až veľké, pomarančovej farby. Chuťou svojej dužiny trochu pripomínajú okrem iného aj jablká. Vyvíjajú sa z opelených aj z neopelených kvetov (teda aj partenokarpicky). Je to skorá odroda, ktorá v našich podmienkach dozrieva už koncom septembra alebo v prvej polovici októbra. Ebenovník rajčiakový dorastá do výšky približne 10 metrov, ale hlbokým rezom ho môžeme udržať vo výške do 3 metrov. Tvarom koruny sa podobá na jabloň. Listy má jednoduché. oválneho tvaru (približne 17cm dlhé a 10cm široké). Mladé listy sú často bledé, mierne žlto-zelené, a neskôr sa menia na lesklé, tmavozelené. Na jeseň žiaria odtieňmi žltej, oranžovej a červenej farby. Používa sa preto aj ako okrasný strom. V júni ebenovník nesie drobné a nenápadné kvety, ktoré kvitnú na ročných konárikoch pri báze listu. Samičie kvety krémovej farby kvitnú jednotlivo, kým ružovkasté samčie kvety sa objavujú typicky po 3 kusoch. Oranžové plody dozrievajú na jeseň, majú dužinu gélovitej konzistencie a príjemnú sladkú chuť. Najviac pripomínajú zmes broskyne a marhule s lyžičkou medu. Oberáme ich až keď sú na dotyk úplne mäkké. Konzumujeme ich väčšinou čerstvé alebo sušené, ale dajú sa z nich robiť aj lekváre. Pri skladovaní v chlade často vydržia až do veľkej noci. Neoberané plody ostávajú na strome aj po opadaní lístia vytvárajú dekoratívny vzhľad. Plodom ebenovníka pripisujú rôzne liečivé účinky po celej Ázii. Používajú sa na žalúdočné choroby a proti hnačkám. Nezrelé plody požívajú proti horúčke a šťava nezrelého plodu znižuje krvný tlak. Čerstvé alebo sušené listy stromu sa v Číne používajú aj na prípravu čajov. Ebenovník je nenáročný na pestovanie a dobre znáša akýkoľvek typ pôdy v rozsahu pH 6,6 až 7,5 (kyslé až mierne zásadité). Najlepšie sa mu darí v mierne vlhkej a dobre priepustnej pôde na priamom slnku. Odporúčame sadiť ho na stanovište chránené pred studenými vetrami. Rastie v teplotných zónach 7-10, vonku môže preto cez zimu zostať len v južných oblastiach Slovenska. V iných častiach krajiny ho cez zimu odporúčame preniesť do chladnej miestnosti. Aj na juhu Slovenska ho však pre istotu na zimu zabalíme do ľahkej, vodu prepúšťajúcej, bielej textílie alebo jutovej vrecoviny. Odoláva mrazom do mínus 15 až mínus 17 stupňov Celzia. Všetky odrody hurmi-kaki milujú slnko. Vyžadujú si mierne vlhkú pôdu, preto ich neslobodno príliš polievať.

Popis:
Ebenovník rajčiakový je opadavý strom pochádzajúci z Číny, kde ho pestujú už dlhé storočia vo viac než 2000 kultivaroch. Odroda Vaniglia pochádza z Florencie a je veľmi úrodná. Tvorí svetlejšie plody s výraznejším delením na segmenty. Plody sú strednej veľkosti s jemnou, stredne sladkou a veľmi chutnou dužinou. Dužina je v čase zrelosti sfarbená do bronzova až tmavobronzova. Je to neskoršia odroda dozrievajúca až v koncom novembra, alebo začiatkom decembra. Je veľmi rošírená v talianskych prímorských regiónoch. Ebenovník rajčiakový dorastá do výšky približne 10 metrov, ale hlbokým rezom ho môžeme udržať vo výške do 3 metrov. Tvarom koruny sa podobá na jabloň. Listy má jednoduché. oválneho tvaru (približne 17cm dlhé a 10cm široké). Mladé listy sú často bledé, mierne žlto-zelené, a neskôr sa menia na lesklé, tmavozelené. Na jeseň žiaria odtieňmi žltej, oranžovej a červenej farby. Používa sa preto aj ako okrasný strom. V júni ebenovník nesie drobné a nenápadné kvety, ktoré kvitnú na ročných konárikoch pri báze listu. Samičie kvety krémovej farby kvitnú jednotlivo, kým ružovkasté samčie kvety sa objavujú typicky po 3 kusoch. Oranžové plody dozrievajú na jeseň, majú dužinu gélovitej konzistencie a príjemnú sladkú chuť. Najviac pripomínajú zmes broskyne a marhule s lyžičkou medu. Oberáme ich až keď sú na dotyk úplne mäkké. Konzumujeme ich väčšinou čerstvé alebo sušené, ale dajú sa z nich robiť aj lekváre. Pri skladovaní v chlade často vydržia až do veľkej noci. Neoberané plody ostávajú na strome aj po opadaní lístia vytvárajú dekoratívny vzhľad. Plodom ebenovníka pripisujú rôzne liečivé účinky po celej Ázii. Používajú sa na žalúdočné choroby a proti hnačkám. Nezrelé plody požívajú proti horúčke a šťava nezrelého plodu znižuje krvný tlak. Čerstvé alebo sušené listy stromu sa v Číne používajú aj na prípravu čajov. Ebenovník je nenáročný na pestovanie a dobre znáša akýkoľvek typ pôdy v rozsahu pH 6,6 až 7,5 (kyslé až mierne zásadité). Najlepšie sa mu darí v mierne vlhkej a dobre priepustnej pôde na priamom slnku. Odporúčame sadiť ho na stanovište chránené pred studenými vetrami. Rastie v teplotných zónach 7-10, vonku môže preto cez zimu zostať len v južných oblastiach Slovenska. V iných častiach krajiny ho cez zimu odporúčame preniesť do chladnej miestnosti. Aj na juhu Slovenska ho však pre istotu na zimu zabalíme do ľahkej, vodu prepúšťajúcej, bielej textílie alebo jutovej vrecoviny. Odoláva mrazom do mínus 15 až mínus 17 stupňov Celzia. Všetky odrody hurmi-kaki milujú slnko. Vyžadujú si mierne vlhkú pôdu, preto ich neslobodno príliš polievať.

Popis:
Egreš vhodný na zaváranie aj na priamu konzumáciu. Je odolný voči múčnatke aj voči hubovej hrdzi (WPBR). Tvorí veľké množstvo plodov, ktoré sú peknej farby. Plody sú trochu menšie než u odrody Invicta a ich dužina je mierne kyslejšia, po dozretí sú však značne sladké. Môžeme ich spracovať pred úplným dozretím a takto si zachovajú dobrú chuť a voňu. Konáriky tohoto egreša mierne prevísajú, preto je dobre pestovať ho vyviazaný na kolík alebo na špalier.

Popis:
Egreš vhodný na zaváranie aj na priamu konzumáciu. Je odolný voči múčnatke aj voči hubovej hrdzi (WPBR). Tvorí veľké množstvo plodov, ktoré sú peknej farby. Plody sú trochu menšie než u odrody Invicta a ich dužina je mierne kyslejšia, po dozretí sú však značne sladké. Môžeme ich spracovať pred úplným dozretím a takto si zachovajú dobrú chuť a voňu. Konáriky tohoto egreša mierne prevísajú, preto je dobre pestovať ho vyviazaný na kolík alebo na špalier.

Popis:
Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Odroda Brown Turkey rodí bohato a spoľahlivo. V dospelosti dorastá do výšky 4-5 metrov aj do približne rovnakej šírky. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a obmedziť rast jej koreňov (pestovanie v nádobách je vždy úspešné), inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Je to kultivar najčastejšie pestovaný vo Veľkej Británii a zrejme najvhodnejší pre jej klímu. Dobre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Sú purpurovo-hnedé a majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby. Dorastajú do veľkosti asi 5 cm a sú dobrej až veľmi dobrej kvality, s malým počtom semien. Hlavná úroda začínajúca uprostred júla pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie.

Popis:
Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Odroda Brown Turkey rodí bohato a spoľahlivo. V dospelosti dorastá do výšky 4-5 metrov aj do približne rovnakej šírky. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a obmedziť rast jej koreňov (pestovanie v nádobách je vždy úspešné), inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Je to kultivar najčastejšie pestovaný vo Veľkej Británii a zrejme najvhodnejší pre jej klímu. Dobre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Sú purpurovo-hnedé a majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby. Dorastajú do veľkosti asi 5 cm a sú dobrej až veľmi dobrej kvality, s malým počtom semien. Hlavná úroda začínajúca uprostred júla pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie.

Popis:
Jedlý gaštan Bojar je skorá odroda vyselektovaná z prírodnej populácie gaštanov Výskumným ústavom v Bojniciach. Pravidelne a bohato rodí veľké, široké, tmavohnedé, lesklé plody. Priemerná hmotnosť plodov je 10-11 gramov. Ich jadro nemá hlboké zárezy. Dozrievajú v prvej polovici októbra a úroda z jedného stromu dosahuje až 60-80 kilogramov. Stromy tohoto kultivaru rastú bujne a tvoria husté, valcovité koruny. Dorastajú do výšky približne 8 metrov. Kvitnú neskoro, až koncom júna, preto ich kvety nepoškodzujú neskoré jarné mrazy. Dobre sa opeľujú vetrom. Ich zdravotný stav je veľmi dobrý a dobre odolávajú škodcom. Stromy okrem pravidelnej letnej zálievky počas prvých 2-3 rokov po výsadbe nevyžadujú žiadne obrábanie pôdy ani chemické postreky. Najmä v mladosti im však prospeje zarýľovať na jar okolo kmienka niekoľko lopát vyzretého kompostu alebo maštaľného hnoja. Jedlé gaštany nedokážu rásť na silne vápenatých pôdach a vyhovujú im pôdy kyslé až mierne alkalické v rozsahu pH 5,6-7,5. Odroda Bojar má dlhé a veľké tmavozelené listy, ktoré na jeseň získavajú žltú farbu. Z malých kláskov krémovo-žltých kvetov sa v lete vytvoria jedlé plody v šúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú upečené v rúre po narezaní nožom. Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety opeľuje vietor aj hmyz a väčšinou potrebujú opelenie iným jedincom. Veľkosť peľu u jedlého gaštanu (14-18 mikrónov) však umožňuje jeho transport až do vzdialenosti 100 km. Informácie o tom, ktorá odroda dokáže opeľovať ktorú, sú vo svete jedlých gaštanov vzácne, preto ich odporúčame sadiť v pároch podobného pôvodu. Jedlé gaštany dokážu odolávať zimným mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou -34 stupňov Celzia.

Popis:
Jedlý gaštan Mistrál dozrieva stredne skoro a prináša vysoké úrody. Je to kultivar vyselektovaný z prírodnej populácie gaštanov Výskumným ústavom v Bojniciach. Jeho plody sa dobre šúpu a majú priemernú hmotnosť 9-10 gramov. Dozrievajú v druhej polovici októbra až v novembri. Nástup stromov do rodivosti je postupný a v dospelosti rodia bohato a pravidelne. Kvitnú neskoro, až koncom júna, preto ich dobre opeľuje napríklad druhý slovenský kultivar Bojar. Odroda Mistrál vytvára stromy s guľovitou, bohato rozkonárenou, redšou korunou. Stromy si okrem pravidelnej letnej zálievky počas prvých 2-3 rokov po výsadbe nevyžadujú žiadne obrábanie pôdy ani chemické postreky. Najmä v mladosti im však prospeje zarýľovať na jar okolo kmienka niekoľko lopát vyzretého kompostu alebo maštaľného hnoja. Jedlé gaštany nedokážu rásť na silne vápenatých pôdach a vyhovujú im pôdy kyslé až mierne alkalické v rozsahu pH 5,6-7,5. Odroda Mistrál má dlhé a výrazne veľké tmavozelené listy, ktoré na jeseň získavajú žltú farbu. Z malých kláskov krémovo-žltých kvetov sa v lete vytvoria jedlé plody v šúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú upečené v rúre po narezaní nožom. Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety opeľuje vietor aj hmyz a väčšinou potrebujú opelenie iným jedincom. Veľkosť peľu u jedlého gaštanu (14-18 mikrónov) však umožňuje jeho transport až do vzdialenosti 100 km. Informácie o tom, ktorá odroda dokáže opeľovať ktorú, sú vo svete jedlých gaštanov vzácne, preto ich odporúčame sadiť v pároch podobného pôvodu. Jedlé gaštany dokážu odolávať zimným mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou -34 stupňov Celzia. Vo vyšších polohách ich napriek tomu vysádzame na chránené stanovištia.

Popis:
Veľmi obľúbený jedlý gaštan. Odroda Lyon je spoľahlivá francúzska odroda, ktorá začína rodiť vo veľmi mladom veku (2-3 roky). Samotný strom je vzrastom kompaktný a v dospelosti dorastá do výšky 7-15 metrov. Tvorí plody s jediným veľkým jadrom, vďaka čomu je populárny u individuálnych pestovateľov aj u veľkoproducentov. Odroda Lyon je samoopelivá (jediný strom tvorí samčie aj samičie kvety). Na ďalšie zvýšenie jeho rodivosti sa ako opeľovače používajú odrody Belle Epine, Marigoule a Montagne. Kvitne v júli veľmi peknými súkvetiami smotanovo-bielych kvetov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú na výrazne žlté. Od júna sa na ňom objavujú jedlé plody v odlúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Narezanie nožom je dôležité - bez neho môžu gaštany pri pečení explodovať! Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po dobrom zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Veľmi obľúbený jedlý gaštan. Odroda Lyon je spoľahlivá francúzska odroda, ktorá začína rodiť vo veľmi mladom veku (2-3 roky). Samotný strom je vzrastom kompaktný a v dospelosti dorastá do výšky 4-7 metrov. Tvorí plody s jediným veľkým jadrom, vďaka čomu je populárny u individuálnych pestovateľov aj u veľkoproducentov. Odroda Lyon je samoopelivá (jeden strom tvorí samčie aj samičie kvety). Kvitne v júni až v júli veľmi peknými súkvetiami smotanovo-bielych kvetov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú na výrazne žlté. Od júna sa na ňom objavujú jedlé plody v lúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Narezanie nožom je dôležité - bez neho gaštany môžu pri pečení explodovať! Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po dobrom zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silnejšie alkalických (vápenatých) pôdach prežíva dlhodobo, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslý substrát alebo rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Gaštan jedlý pôvodne pochádza z južnej Európy a oblasti blízkeho východu. Je to listnatý opadavý strom, v dospelosti dorastajúci 20-35 metrov. Maraval je rezistentná francúzska odroda jedlých gaštanov. Vznikol krížením Castanea sativa (európsky) a Castanea crenata (japonský). Je často používaný ako podpník kedže má skvelú kompatibilitu s množstvom iných odrôd. Pre istotu úrody Vám odporúčame k nej vysadiť napríklad Castanea sativa. Má vynikajúcu kompatibilitu aj s inými odrodami. Je možné ho úspešne pestovať do nadmorskej výšky 300 metrov. Nie je príliš náročný na kvalitnú pôdu a plody prináša po 4-5 rokoch. Je čiastočne samoopelivý. Ako podpník je kompatibilný s Bouche de Betizac, Bournette, Precoce Migoule, Maridonne. Je nekompatibilný s Marigoule a Primato. Jeho okrúhle, lesklé a veľké plody dozrievajú v októbri.

Popis:
Odroda, ktorá vznikla krížením Castanea sativa a Castanea crenata. Dorastá do výšky cca 10 metrov. Nie je samoopelivá, vyžaduje opeľovača, napríklad Castanea sativa. Má krásne lesklé výrazné a veľké plody vo farbe mahagónu. Dozrievajú mu koncom septembra. Je možné ho pestovať do nadmorskej výšky 400 metrov. Najlepšie sa mu darí v pôde bohatej na organickú hmotu a rastie veľmi rýchlo, preto je zaujímavým hlavne pri riešení problematiky odlesňovania.

Popis:
Odroda, ktorá vznikla krížením Castanea sativa a Castanea crenata. Dorastá do výšky cca 10 metrov. Nie je samoopelivá, vyžaduje opeľovača, napríklad Castanea sativa. Má krásne lesklé výrazné a veľké plody vo farbe mahagónu. Dozrievajú mu koncom septembra. Je možné ho pestovať do nadmorskej výšky 400 metrov. Najlepšie sa mu darí v pôde bohatej na organickú hmotu a rastie veľmi rýchlo, preto je zaujímavým hlavne pri riešení problematiky odlesňovania.

Popis:
Veľmi obľúbený jedlý gaštan. Odroda Lyon je spoľahlivá francúzska odroda, ktorá začína rodiť vo veľmi mladom veku (2-3 roky). Samotný strom je vzrastom kompaktný a v dospelosti dorastá do výšky 4-7 metrov. Tvorí plody s jediným veľkým jadrom, vďaka čomu je populárny u individuálnych pestovateľov aj u veľkoproducentov. Odroda Lyon je samoopelivá (jeden strom tvorí samčie aj samičie kvety). Kvitne v júni až v júli veľmi peknými súkvetiami smotanovo-bielych kvetov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú na výrazne žlté. Od júna sa na ňom objavujú jedlé plody v lúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Narezanie nožom je dôležité - bez neho gaštany môžu pri pečení explodovať! Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po dobrom zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silnejšie alkalických (vápenatých) pôdach prežíva dlhodobo, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslý substrát alebo rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Odroda Marsol tvorí majestátne stromy neznášajúce zásadité pôdy a inklinujúce skôr k mierne kyslým pôdam. Má rada slnečné a predovšetkým teplé polohy, napriek tomu sa zriedka sa vyskytuje na južných svahoch. Pokiaľ ide o zrážky, správa sa podľa hesla „menej je viac“ a rastie optimálne v oblastiach s priemernými zrážkami v rozmedzí 600 až 1 000 mm ročne. Napriek svojej nezanedbateľnej výške sú sladké gaštany odrody Marsol vhodné ako stromy do záhrady. Fáza opelenia ich zelenožltkastých, trochu zvláštne voňajúcich kvetov trvá asi 2 mesiace od začiatku júna. Sladký gaštan je obojpohlavná drevina, no kvôli rozdielnemu obdobiu zrelosti samčích a samičích plodov nemusí u neho vždy dôjsť k samoopeleniu. Odroda Belle Épine je ideálnym partnerom na opelenie odrody Marsol, ale vhodné sú aj iné odrody jedlých gaštanov, napr. Bournette, Marigoule a Precoce Migoule. Od konca septembra je možné v záhrade zbierať jeho zrelé, hnedasté plody, ktoré po starostlivom sušení možno skladovať až šesť mesiacov. Dôležitou vlastnosťou hybridnej odrody Marsol, ktorá vznikla krížením európskych a japonských gaštanov (Castanea sativa x Castanea crenata), je jej odolnosť voči rakovine gaštanov a tzv. atramentovej chorobe (Phytophtora cambivora a Phytophtora cinnamomi) Upečené ovocie má lahodnú orieškovo-sladkú chuť a múčnu konzistenciu podobne ako zemiaky. Predtým, ako táto odroda od 10 rokov vekov dosiahne plnú rodivosť, sporadicky sa na nej každý rok objavuje iný počet plodov.

Popis:
Jedlý gaštan Pien má pozoruhodne veľké plody, ktoré prináša už v mladom veku. Kvitne v júni až v júli a to veľmi bohato. Rodí veľké množstvo plodov. Samotný strom v dospelosti dorastá do konečnej výšky 8-9 metrov. Aj táto odroda je samoopelivá, podobne ako odroda Lyon. Jedlé gaštany si vyžadujú kyslé až neutrálne pôdy (hodnota pH 7 a nižšie). V zásaditých (vápenatých) pôdach nedokážu prijímať všetky potrebné živiny, preto v nich trpia a pri vysokej hodnote pH môžu nakoniec zahynúť. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORNENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE BEZ OBÁV VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Jedlý gaštan dorastá na mohutný strom vysoký až 30m a široký 15m. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré v jeseni získavajú žltú farbu. Z malých kláskov krémovo-žltých kvetov sa v lete vytvoria jedlé plody v odlúpateľnej šupke. Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom a väčšinou potrebujú opelenie iným jedincom. Veľkosť peľu u jedlého gaštanu (14-18 mikrónov) však umožňuje jeho transport až do vzdialenosti asi 100km. Informácie o tom, ktorá odroda dokáže opeľovať ktorú, sú vo svete jedlých gaštanov vzácne, preto ich odporúčame sadiť v pároch podobného pôvodu.

Popis:
veľmi obľúbený jedlý gaštan. Dorastá na mohutný strom vysoký až 30 metrov a široký 15 metrov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré v jeseni získavajú žltú farbu. Z malých kláskov krémovo-žltých kvetov sa v lete vytvoria jedlé plody v lúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom a väčšinou potrebujú opelenie iným jedincom. Veľkosť peľu u jedlého gaštanu (14-18 mikrónov) však umožňuje jeho transport až do vzdialenosti asi 100km. Informácie o tom, ktorá odroda dokáže opeľovať ktorú, sú vo svete jedlých gaštanov vzácne, preto ich odporúčame sadiť v pároch podobného pôvodu. Semenáče jedlých gaštanov, ktoré ponúkame v tejto položke, podľa niektorých autorov začínajú prinášať úrodu údajne už 4 roky po vysadení, väčšinou však treba čakať na úrodu trochu dlhšie.

Popis:
veľmi obľúbený jedlý gaštan. Dorastá na mohutný strom vysoký až 30m a široký 15m. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré v jeseni získavajú žltú farbu. Z malých kláskov krémovo-žltých kvetov sa v lete vytvoria jedlé plody v odlúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom a väčšinou potrebujú opelenie iným jedincom. Veľkosť peľu u jedlého gaštanu (14-18 mikrónov) však umožňuje jeho transport až do vzdialenosti asi 100km. Informácie o tom, ktorá odroda dokáže opeľovať ktorú, sú vo svete jedlých gaštanov vzácne, preto ich odporúčame sadiť v pároch podobného pôvodu.

Popis:
Táto trpasličia forma Ginka elegantne vrúbľovaná na kmienik má takmer rovnomerne guľovitú korunku. Je to cenný nový kultivar v našom sortimente, veľmi kompaktný, s malými listami a hustým rastom. Má nápadne hrubé výhonky, ktoré rastú veľmi pomaly a korunka po rokoch dosiahne veľkosť asi 1m. Listy má svetlozelené a polkruhové, s typickým tvarom husích nôh alebo sloních uší. Je to samčia odroda, preto netvorí žiadny plody. Na jeseň si táto odroda udržiava svoje výrazne zlato-žlté sfarbenie listov omnoho dlhšie ako pôvodný druh. Je to mimoriadne prispôsobivá rastlina veľmi odolná voči chladu a znečisteniu. Okrem iného je veľmi vhodná do skaliek alebo na pestovanie v nádobách.

Popis:
Ginko biloba Tremonia je úzko stĺpovitá odroda ginka s pozoruhodne rovným kmeňom. Vyžaduje si polohu s dostatkom svetla. Odroda Tremonia je samčia rastlina, preto netvorí plody. Táto vlastnosť, ako aj jej stĺpovitá koruna spolu s nízkymi nárokmi na pôdne podmienky ju predurčuje na výsadbu aj v užších mestských uliciach a v malých záhradách. V dospelosti dorastá do výšky približne 10-12 metrov a do šírky okolo 5 metrov. Odoláva zimným mrazom až po teplotnú zónu 5a, teda do - 28.8 °C.

Popis:
Hikória pekanová alebo pekanový orech je vysoký okrasný strom do veľkých záhrad alebo parkov. Používa sa aj na pestovanie orechov. Pochádza z južnej časti USA, z oblasti pozdĺž rieky Mississippi a jej prítokov. Kvitne od apríla do mája kvetmi žltej farby. Jeho plody, pekanové orechy dozrievajú v októbri. Sú jedlé, s intenzívnou maslovou chuťou. Už pôvodní obyvatelia Ameriky ich považovali za lahôdku. Samotné stromy nie sú samoopelivé, preto v prípade ich pestovania na produkciu orechov odporúčame vysadiť aspoň 2 kusy. Darí sa im najmä v hlinitých, dobre priepustných pôdach s rozsahom pH od 6,1 (mierne kyslé) až po 7,8 (mierne zásadité). Dokážu prežiť kratšie obdobia záplav. Na úrodných hlinitých pôdach v mladosti rastú priemernou rýchlosťou až 90 cm ročne. Nesmú byť vysadené v úplnom tieni a vyžadujú si neustálu miernu vlhkosť pôdy. Sú odolné voči vysokým teplotám až do 41-46° Celzia ako aj nízkym teplotám až do -28° Celzia. Hikória pekanová dorastá do výšky 20-40 metrov, šírky 12-23 metrov a dožíva sa aj viac než 300 rokov, preto prosím miesto na jej výsadbu vyberajte starostlivo. Tieto rastliny nie sú štepené kutivary, preto u nich úrodu plodov možno očakávať až za 10-15 rokov. Plody pekanového orecha sa dajú použiť na jedenie, pečenie a varenie na mnoho spôsobov, ako aj na výrobu orechového mlieka. Na chladnom a tmavom mieste možno zozbierané plody skladovať až 6 mesiacov.

Popis:
Hlošina okolíkatá je opadavý ker alebo malý strom zvyčajne dorastajúci do výšky približne 3,5 metra. Tvorí husté koruny, preto ju možno použiť aj na výsadbu živých plodov. Na jar kvitne drobnými žltkastými kvetmi, ktoré bývajú veľmi voňavé. Následne bohato rodí jedlé, malé, okrúhle plody o veľkosti 0,65 až 0,85 cm. Nezrelé plody sú žlté a na povrchu majú striebristé šupinky. Zrelé plody sú červené, jedlé a šťavnaté. Sú vhodné aj na sušenie. Vďaka vysokému obsahu lykopénu a karotenoidov, teda látok zo skupiny antioxidantov je hlošina okolíkatá považovaná za plodinu dôležitú v prevencii rakoviny. Obsah týchto látok je u nej až 17-krát vyšší než u rajčín. Listy má táto hlošina striedavé, 4-10 cm dlhé a 2-4 cm široké, s vlnitým okrajom. Na jar počas pučania sú pokryté striebristými šupinkami a neskôr sa menia na zelenšie, keď šupinky počas leta postupne odpadávajú. Vďaka svojej schopnosti viazať atmosferický dusík dokáže hlošina okolíkatá bujne rásť aj na málo výživných pôdach. Najlepšie jej vyhovujú mierne alkalické (zásadité) pôdy v rozsahu pH 7,6 to 7,8. Odoláva zimným mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou mínus 34 stupňov Celzia.

Popis:
Hlošina okolíkatá je opadavý ker alebo malý strom zvyčajne dorastajúci do výšky približne 3,5 metra. Tvorí husté koruny, preto ju možno použiť aj na výsadbu živých plodov. Na jar kvitne drobnými žltkastými kvetmi, ktoré bývajú veľmi voňavé. Následne bohato rodí jedlé, malé, okrúhle plody o veľkosti 0,65 až 0,85 cm. Nezrelé plody sú žlté a na povrchu majú striebristé šupinky. Zrelé plody sú červené, jedlé a šťavnaté. Sú vhodné aj na sušenie. Vďaka vysokému obsahu lykopénu a karotenoidov, teda látok zo skupiny antioxidantov je hlošina okolíkatá považovaná za plodinu dôležitú v prevencii rakoviny. Obsah týchto látok je u nej až 17-krát vyšší než u rajčín. Listy má táto hlošina striedavé, 4-10 cm dlhé a 2-4 cm široké, s vlnitým okrajom. Na jar počas pučania sú pokryté striebristými šupinkami a neskôr sa menia na zelenšie, keď šupinky počas leta postupne odpadávajú. Vďaka svojej schopnosti viazať atmosferický dusík dokáže hlošina okolíkatá bujne rásť aj na málo výživných pôdach. Najlepšie jej vyhovujú mierne alkalické (zásadité) pôdy v rozsahu pH 7,6 to 7,8. Odoláva zimným mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou mínus 34 stupňov Celzia.

Popis:
Hruška ázijská ´NASHI CHOJURO´ plody sú ploché, pevné, hnedo oranžovej farby. Dužina je biela, šťavnatá, hrubozrnná, sladkastá, jemne aromatická, veľmi dobrej chuti. Zberá sa koncom august až začiatkom septembra. Plody sú náchylné na otlačenie a môžu sa skladovať až 5 mesiacov.

Popis:
Boscova fľaška rodí stredne veľké až veľké tmavožlté hrušky s hnedastou červeno-žltkastou pokožkou a dlhým kŕčikom tvaru tekvice. Tieto hrušky sú lahodné, aromatické, štavnaté s jemnou štruktúrou a bielou dužinou. Majú bohatú, jemne sladkokyslú chuť a sú vynikajúce na priamy konzum, zaváranie aj na sušenie. Stromy sú veľké, vzpriamené. Rastú pomaly a kvitnú neskoro, no zároveň rodia veľmi bohato a spoľahlivo. Plody dozrievajú koncom septembra až začiatkom októbra. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Táto skorá odroda hrušky rodí bohato a pravidelne. Plody jej dozrievajú koncom septembra a vo vhodných podmienkach sa dajú skladovať až do februára. Hrušky odrody Decora sú stredne veľké, sladké s mierne kyslastým podtónom. Odroda Decora má veľmi vysokú odolnosť voči chrastavitosti.

Popis:
Konferencia je jesenná odroda hrušiek. Stromy rastú stredne silno a vytvárajú stredne veľkú, vysokú korunu. Sú stredne náročné na rez a dobre sa tvarujú. Púčiky na letorastoch sú nápadne odklonené. Táto odroda rodí skoro, bohato a pravidelne. Plody sú vynikajúcej akosti a oberáme ich koncom septembra. Konzumne dozrievajú za 2 týždne a vydržia do konca novembra. Dozrievanie je nerovnomerné, preto je lepšie oberať ich 2-3 razy. Hruška neskorá 'Doyenné du Comice' Pyrus communis 'Doyenné du Comice' Stará francúzska hruška, u nás známa ako Dekanka, Jedná sa o jednu z najchutnejších neskorších odrôd hrušiek. Chuť veľmi príjemná sladká, dužina najprv pevná a po úplnom dozretí príjemná rozplývavá. Plody sú oválne, svetlo zelené až žlté, miestami s červeným líčkom. Zber - polovica októbra až začiatkom novembra. Následne dozrieva 4 týždne na chladnom mieste, kde vydrží do konca decembra až začiatku januára.　 Je cudzoopelivá, vhodným opeľovačom je Konferencia. Drevina je v kontajneri dobre zakorenená.　　

Popis:

Popis:
Konferencia je jesenná odroda hrušiek. Stromy rastú stredne silno a vytvárajú stredne veľkú, vysokú korunu. Sú stredne náročné na rez a dobre sa tvarujú. Púčiky na letorastoch sú nápadne odklonené. Táto odroda rodí skoro, bohato a pravidelne. Plody sú vynikajúcej akosti a oberáme ich koncom septembra. Konzumne dozrievajú za 2 týždne a vydržia do konca novembra. Dozrievanie je nerovnomerné, preto je lepšie oberať ich 2-3 razy. Jej vhodné opeľovače sú: Boscova, Júlová, Charneuská, Wiliamsova, Clappova. Vhodné podpníky sú hruška planá a dula, s ktorou Konferencia pomerne pevne zrastá.

Popis:

Popis:
lody sú typického fľaškovitého tvaru s charakteristickou hrdzavosťou na povrchu šupky. Chuť je veľmi dobrá, rozplývavá, aromatická. Stredne veľký, flaškovitý, žltkastá dužina.

Popis:
Veľkoplodá a veľmi bohato rodiaca odroda zimnej hrušky so sladkými a šťavnatými plodmi, odolná voči chorobám. Zber robíme koncom septembra až začiatkom októbra, konzumne dozrievajú v decembri. Má rada slnečné stanovištia.

Popis:
zimná odroda

Popis:
Jesenná štavnatá hruška s pásikavou šupkou.

Popis:

Popis:
Táto veľmi obľúbená odroda letnej hrušky najlepšie rastie na hlbokých úrodných pôdach. V dreve i kvete je stredne odolná voči mrazom. Dobre odoláva hubovým chorobám a je mierne náchylná na vírusovú kamienkovitosť. Oberá sa v polovici až koncom augusta a jej skladovateľnosť je 10-14 dní. Robia sa z nej najkvalitnejšie kompóty. Ako jej opeľovače slúžia hrušky: Clappova, Júlová, Konferencia, Charneuská, Hardyho. Ako podpník sa pre ňu väčšinou používa planá hruška (Pyrus pyraster).

Popis:
Odroda hrušky Williams Red má bielu až ružovú dužinu, sladkej až maslovej chuti, inak sa prakticky nelíši od klasickej hrušky Wiliamsovky. Hruška Williamsova je trochu náročnejšia na pôdu a polohu a v dreve i kvete stredne odolná voči mrazom. Dobre odoláva hubovým chorobám a je mierne náchylná na vírusovú kamienkovitosť. Oberá sa v polovici až koncom augusta a jej skladovateľnosť je 10-14 dní. Robia sa z nej najkvalitnejšie kompóty. Ako jej opeľovače slúžia hrušky: Clappova, Júlová, Konferencia, Charneuská, Hardyho. Ako podpník sa pre ňu väčsinou používa planá hruška (Pyrus pyraster).

Popis:
Veľmi stará odroda jablone. Chuť dužiny - sladká, chrumkavá, aromatická, šťavnatá Farba dužiny - biela Farba plodu - zelenožltá, neskôr červená, s červeným prúžkovaním Veľkosť plodu - menšia až stredná

Popis:
Je to neskorá odroda, rodiaca začiatkom októbra. Farba jej plodov je červenkastá so zeleným rebrovaním a jej dužina je mimoriadne chutná, sladká a šťavnatá. Odvďačí sa Vám bohatou úrodou, ak ju posadíte na slnečné, minimálne polotienisté miesto. Jej plody je možné skadovať až do mája. Podpník MM106 má rozvetvený koreňový systém, vďaka čomu efektívne hospodári s vodou. Je stredne rýchlo rastúci.

Popis:

Popis:
dve odrody na jednom podpníku - červené a žlté jablká.

Popis:
Jabloň Mini-Cox je strom malého vzrastu s veľkými jablkami. V júni sa odporúča vykonať prebierku plodov. Zber veľkých plodov je v októbri. Jablká sú vhodné na uskladnenie.

Popis:

Popis:
Výhodou jablone Florina je, že vynikajúco odoláva mrazom, preto ju môžeme vysádzať aj vo vyšších nadmorských výškach. Zber plodov sa vykonáva počas októbra, kedy jablonka zarodí krásne červenkasté plody s jemným zeleným rebrovaním. Táto odroda rodí spoľahlivo a bohato, jej plody môžete skladovať až do marca. Jabloň Florina potrebuje opeľovače, nie je samoopelivá. Jej plody majú sladkú a vyváženú chuť. Prospieva jej, ak ju posadíte na slnečné stanovisko, maximálne do polotieňa. V dospelosti vyrastá do výšky približne 3 metre. Podpník M9 zisťuje bohatú a výrazne sfarbenú úrodu, no vyžaduje doplnkovú závlahu, keďže jeho koreňový nie je tak rozvetvený. Je to základný podpník štíhleho tvaru.

Popis:

Popis:

Popis:
veľmi úrodný kultivar s vynikajúcimi chuťovými vlastnosťami. Farba plodu je zelenožltá, neskôr zlatá. Dužina je pevnejšia, krehká, ale rozplývavá, bieložltá, šťavnatá, so sladkovinovastou, veľmi aromatickou chuťou. Jablká dozrievajú až koncom októbra a uskladnené vydržia do konca apríla. Je odolný voči mrazom, dosť odolný proti múčnatke, rakovine i monilióze, no mierne náchylný na chrastavitosť. Je vhodný len pre teplé polohy.

Popis:

Popis:
Neskorá konzumná odroda so žltými plodmi s oranžovými škvrnami. Plod je veľký až veľmi veľký, guľovitý, dužina stredne pevná, veľmi šťavnatá, aromatická a chutná. Kvitne stredne skoro asi jeden až dva dni po odrode Idared a jeden deň pred odrodou Golden Delicious. Je to cudzoopelivá a triploidná odroda, ktorá potrebuje vhodné opeľovače ako Gala, Šampión a iné. Chrastavitosťou trpí na úrovni ostatných bežných odrôd. Je náročný na teploty, citlivejší na mrazy v čas kvitnutia, preto sa hodí do stredne teplých ovocinárskych oblastí. Vyžaduje dostatok zrážok a doplnkovú závlahu.

Popis:
Odroda Maypole je stĺpovitá jabloň, takzvaná balerína. Nádherné, tmavo-ružové jarné kvety sa u nej cez leto postupne vyvíjajú na karmínovo-červené jabĺčka. Nestrihaná dorastá v kvalitnej pôde v dospelosti, teda približne za 15 rokov rastu, do výšky približne 3-5 metrov a šírky okolo 1-1,5 metra. Listy sa jej na jeseň sfarbujú na nádherné, vínovo-červené. Dobre odoláva škodcom a jej chemický postrek je potrebný, iba ak si na nej želáme perfektné jablká. Pri pravidelnej závlahe ju môžeme úspešne pestovať aj balkónoch a terasách. Už mnoho rokov je cieľom šľachtiteľov vypestovať stromky jabloní, ktoré nevytvárajú ďalšie konáre a prakticky nepotrebujú rez. To spĺňajú odrody jabloní tzv. stĺpovitého vzrastu, ktoré rastú veľmi slabo, nevyžadujú oporu a rez (majú krátke prírastky a tiež veľmi malé alebo žiadne nároky na rez a tvarovanie stromov) a navyše rodia chutné, skladovateľné a atraktívne plody. Stĺpovité jablone sa najčastejšie vysádzajú v malých záhradkách s obmedzenou plochou, bývajú súčasťou okrasných záhrad a s úspechom je možné ich pestovať i v nádobách na balkónoch.

Popis:
Česká zimná odroda, fialovo-červenej farby, patrí medzi rezistentené odrody. Výborná odroda aj pre diabetikov.

Popis:
neskoro dozrievajúce zimné jablko. Možno ho zberať koncom septembra, 7-10 dní po odrode Jonathan. Plody sú stredne veľké až veľké, ich šupka tenká, základnej zelenej farby, ktorej 2/3 pokrýva krycia červená. Dužina je žltobiela, aromatická, trochu kyselkavá. Strom rastie stredne rýchlo a vzpriamene. Rodí neskôr, rodivosť je stredná. Opeľovače: Golden Delicious, Jonathan, Parména zlatá zimná, Starking. Je veľmi náročná na svetlo, plody sa primerane vyfarbia iba pri primeranom osvetlení. Je náchylná na múčnatku a chrastovitosť.

Popis:
Zimná odroda Red Delicious má červené veľké, šťavnaté plody so sladkou chuťou a pevnou dužinou. Zrenie začína v októbri a skladovanie je možné v dorbých podmienkach do apríla až mája.

Popis:
Menej náročný, plody neopadávajú, sú vzhľadné, chutné, znášajú prepravu, dobre sa uskladňujú, vydržia do mája. Jablká sa oberajú koncom októbra a konzumne dozrievajú v novembri. Kvitne stredne skoro a pravidelne každý rok. Je v dreve i kvete veľmi odolný proti mrazu, dosť odolný proti chrastavitosti a monilióze, no veľmi náchylný na múčnatku. Je vhodný pre vyššie polohy a všetky tvary. Môže nahradiť Jonathan, najmä vo vyšších polohách.

Popis:
Zimná odroda s atraktívnymi plodmi. Základná farba plodov je žltá, na slnečnej strane je šupka sfarbená do celistvého červeného líčka. Na degustáciách doma i v zahraničí častejšie vyhráva prvé miesta. Oproti štandardným odrodám Prima a Florina dosahuje Rubinola len 65% rodivosť. Plody sa zberajú v druhej dekáde septembra a konzumne vydržia do februára až apríla. Prednosťou je tiež pravidelná rodivosť, skorý nástup do kvitnutia a absolútna rezistencia voči chrastavitosti jabloňovej. Dobré chuťové vlastnosti si uchováva v priebehu celého skladovania. Nie je náchylná na otlačenie plodov a nemá špecifické požiadavky na agrotechniku.

Popis:
Zimná odroda s atraktívnymi plodmi. Základná farba plodov je žltá, na slnečnej strane je šupka sfarbená do celistvého červeného líčka. Na degustáciách doma i v zahraničí častejšie vyhráva prvé miesta. Oproti štandardným odrodám Prima a Florina dosahuje Rubinola len 65% rodivosť. Plody sa zberajú v druhej dekáde septembra a konzumne vydržia do februára až apríla. Prednosťou je tiež pravidelná rodivosť, skorý nástup do kvitnutia a absolútna rezistencia voči chrastavitosti jabloňovej. Dobré chuťové vlastnosti si uchováva v priebehu celého skladovania. Nie je náchylná na otlačenie plodov a nemá špecifické požiadavky na agrotechniku.

Popis:
Odroda pripomínajúca jablone Gala. Jej plody sú pevné, chuťovo výrazné, sladké a šťavnaté. Plod je do veľkej miery sýtej červenej farby s občasným zeleným fliačkom. Je takmer úplne rezistentná voči múčnatke, rakovine a chrastavitosti, pričom nepotrebuje chemické postreky. Nevyrastá do veľkých výšok. Dozrieva v prvej polovici septembra, no jablká je možné oberať aj neskôr, kedže na strome pevne držia.

Popis:
je podzimná odroda, zreje v polovici septembra. Skladovateľnosť do Vianoc. Má veľké plody, chuť je veľmi dobrá. Podobná odrode Elstar.Už mnoho rokov je cieľom šľachtiteľov vypestovať stromky jabloní, ktoré nevytvárajú ďalšie konáre a prakticky nepotrebujú rez.

Popis:
Kvitne stredne skoro, kvety sú atraktívne. Do plodnosti vstupuje skoro a vďaka vysokým úrodám je náchylná na striedavú plodnosť. Plody sú atraktívne, strednej veľkosti, široko kónického tvaru, jednotné, tmavo červenej farby. Dužina je pevná, zelenkavá, stredne šťavnatá, polokyslá, dobrej chuti. Plody dozrievajú koncom septembra, skladovateľnosť je do februára. Odroda je stredne odolná voči chrastavitosti, odolná voči múčnatke a hnilobe plodov. Nebolo tiež zistené napadnutie rakovinou. Odroda je vysoko mrazuvzdorná a to aj voči jarným mrazom.

Popis:
Stĺpovitá forma stredne zakrslej jablone, vhodnej pre pestovanie na terasách, či balkónoch. Žlto-zelenej úrode, strednej veľkosti sa môžeme tešiť už začiatkom septembra a skladujeme ju až do februára. Jej dužina je šťavnatá a sladká. Je samoopelivá, avšak jej odroda môže byť pozitívne ovplyvnená vhodným opeľovačom. Výhodou tejto odrody je rezistentnosť, preto je vhodná aj do organického pestovania, či bez postrekov.

Popis:
Jabloň Polka je štepená na podpníku MM106 a je stĺpovitého vzrastu, dorastá do výšky 2-2,5m a šírku dosahuje maximálne 0,8-1,0m. Veľkou výhodou je jej odolnosť voči múčnatke a chrastavitosti. Do rodivosti by mala nastúpiť v druhom roku. Jabĺćka sú červenej farby, chutné, zber koncom septembra, skladovateľnosť do konca februára.

Popis:
Jabloň Polka je štepená na podpníku MM106 a je stĺpovitého vzrastu, dorastá do výšky 2-2,5m a šírku dosahuje maximálne 0,8-1,0m. Veľkou výhodou je jej odolnosť voči múčnatke a chrastavitosti. Do rodivosti by mala nastúpiť v druhom roku. Jabĺćka sú červenej farby, chutné, zber koncom septembra, skladovateľnosť do konca februára.

Popis:
Jesenná odroda vhodná do všetkých polôh. Je vysoko úrodná a jej plody sú veľmi chutné. Zberá sa v septembri a možno ju skladovať až do februára.

Popis:
Kríženec odrôd Rubín x Vanda. Je to odroda stredného vzrastu. Dužina je krémovej farby, krehká, veľmi dobrej chuti, veľmi šťavnatá, sladká, aromatická. Základná farba šupky je žltá, krycia farba je červeno žíhaná. Zberá sa týždeň pred odrodou Golden Delicious a plody majú vysokú kvalitu. Odroda je rezistentná voči chrastavitosti, múčnatkou netrpí. Má dobrú prepravyschopnosť a dlhý čas skladovateľnosti do marca až apríla. Nemá výnimočné nároky na teplotu, vyhovujú jej všetky jablkárske oblasti.

Popis:
Jabloň Vista Bella je skorá letná odroda dozrievajúca koncom júla až začiatkom augusta. Rodí stredne veľké, až veľké plody, vhodné na priamy konzum. Zber vykonávame viackrát, lebo zrejú postupne. Pre jej jablká je typický jemný voskový povlak a sladká chuť. Táto jabloň je spoľahlivá vo svojich bohatých a pravidelných úrodách. Vyhovuje jej najviac slnečná poloha, prípadne polotieň.

Popis:
Jabloň Vista Bella je skorá letná odroda dozrievajúca koncom júla až začiatkom augusta. Rodí stredne veľké, až veľké plody, vhodné na priamy konzum. Zber vykonávame viackrát, lebo zrejú postupne. Pre jej jablká je typický jemný voskový povlak a sladká chuť. Táto jabloň je spoľahlivá vo svojich bohatých a pravidelných úrodách. Vyhovuje jej najviac slnečná poloha, prípadne polotieň.

Popis:
Táto stále rodiaca odroda holandského pôvodu, kríženec (Red gauntlet x Macherauchs Dauerernte) vyniká svojou neúnavnou schopnosťou tvoriť neustále kvety a plody. Môžete si ich preto vychutnávať od júna až do mrazov! Plody sú stredne veľké, mierne kužeľovitého tvaru, stredne červenej farby. Ich chuť je veľmi ľahodná, aromatická a stredne sladká. Odroda Ostara je mimoriadne vhodná na konzumáciu v čerstvom stave a má vysokú úrodnosť. Zber z 10 m2 dosahuje 10-14 kg. Odnožuje bohato. Plodí neustále od konca mája do novembra. Je vhodná aj na pestovanie v nádobách. Vyžaduje si dobre priepustnú pôdu s dostatkom humusu. Jej pôda by mala podľa možnosti zostať stále vlhká, nie však podmočená. Jednotlivé rastliny sadíme s odstupom 30 cm. V dospelosti dosahujú výšku 20-30 cm. Tieto rastliny sú kvalitne zakorenené v črepníkoch, preto ich môžete vysádzať po celý rok.

Popis:
Svetlo červená, univerzálna odroda jahôd Senga Sengana je staršia a veľmi osvedčená odroda jahôd. Má veľmi dobrú chuť, rodí skoro, je veľmi prispôsobivá a odolná. Jej plody po zbere zostávajú dlhšie čerstvé, preto je vhodná aj na prepravu a predaj. Je jednou z najčastejšie pestovaných odrôd. Dobre odoláva mrazu aj väčšine chorôb, ktoré napádajú iné odrody jahôd. Často ju vysádzajú vo veľkovýrobe aj v súkromných záhradách. Na celom svete jej plody využívajú na výrobu džemov, v pekárenskom a cukrovinkárskom priemysle, na výrobu zmrzliny, mliečnych výrobkov, nealkoholických nápojov a ovocných dezertov. Význam tejto odrody dokumentuje skutočnosť, že v Poľsku tvorí 80% celkovej produkcie jahôd a Poľsko je po Spojených štátoch druhým najvýznamnejším pestovateľom jahôd na svete. Tieto rastliny sú kvalitne zakorené v črepníkoch, preto ich môžete vysádzať po celý rok.

Popis:

Popis:
Odroda oskoruše BO-1 je kultivar z bojnického šľachtenia, ktorý v dobrých pestovateľských podmienkach prináša plody už v šiestom roku po výsadbe. (bežné semenáče zvyčajne rodia až v dvanástom roku). Plody sú žlté hruštičky, pri prezretí s malým červeným líčkom. Obsahujú iba 2-3 malé semienka. Konzumujeme ich až po príchode mrazov. Používajú sa aj na výrobu destilátov s liečivými účinkami. Jarabina oskorušová pochádza zo západnej, strednej a južnej Európy, severozápadnej Afriky (pohorie Atlas) a juhozápadnej Ázie (východne od Kaukazu). Je to listnatý strom dorastajúci do výšky 15-20 metrov (zriedkavo až do 30 metrov) s kmeňom do priemeru až 1 meter. Môže sa však vyskytovať aj v podobe 2-3 metre vysokého kra, najmä na stanovištiach vystavených silným poveternostným vplyvom. Plody oskoruše patria medzi obľúbené zdroje potravy pre vtáctvo, vysokú a čiernu zver, líšky a zajace. Dozrievajú koncom septembra a sú vhodné pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva a pre diabetikov. Okrem priamej konzumácie sú vhodné aj na prípravu lekváru, ovocného vína a na výrobu destilátov. Plody oskoruše majú trpkastú chuť a sú kyslasté, ale keď zmrznú, ich chuť sa zjemní. V Rímskej ríši oskoruša patrila medzi najobľúbenejšie ovocie. Drevo oskoruše má vysokú pevnosť a v minulosti sa využívalo najmä tam, kde boli materiály vystavené zvýšenému namáhaniu, napríklad na výrobu úžitkových predmetov – matice, hoblíky, časti vínnych lisov, ale aj časti mlynských zariadení. Drevo oskoruše má ružovkasto hnedú farbu. Jej kôra je u mladých stromčekov hnedá, hladká, na starších stromoch praská a stáva sa lupeňovitou. Zimné púčiky má oskoruša zelenej farby so živicovým obalom. Jej listy sú zložené a dlhé 15-25 cm s ostrým zakončením. Jeden list pozostáva z 13-21 lístočkov dlhých 3-6cm s tupo zakončenou špičkou a zúbkovaným okrajom. Kvietky majú priemer 13-18 mm a 5 okvetných lístkov s 20-timi smotanovo bielymi piestikmi. Objavujú sa počas neskorej jari v súkvetiach chocholíkoch o priemere 10-14 cm. Sú obojpohlavné a opeľované hmyzom. Plodom je 2-3 cm dlhá zelenkasto-hnedá malvica, často s červenkastým nádychom na strane obrátenej na slnko. Malvica môže byť jablkovitého alebo hruškovitého tvaru. Oskoruša sa v priemere dožíva dvesto rokov. V záhradách má značný estetický význam - na jeseň sa jej listy sfarbujú do žlta až bordova. Počas vegetácie zase zaujme svojím bielym plstnatým rubom listov pekne kontrastujúcim s ich tmavým lícom. Je to strom výborne znášajúci sucho a odolný voči chorobám. Najlepšie rastie na kyslých pôdach s rozsahom pH od 4,5 (veľmi kyslé) do 6,5 (mierne kyslé). Spoľahlivo odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou do mínus 23 stupňov Celzia. (bez ohľadu na nadmorskú výšku).

Popis:
Jarabina oskorušová je veľmi nenáročný strom schopný rasť aj vo veľmi tvrdých aj suchých pôdach. Pochádza zo západnej, strednej a južnej Európy, severozápadnej Afriky (pohorie Atlas) a juhozápadnej Ázie (východne od Kaukazu). Je to listnatý strom dorastajúci do výšky 15-20 metrov (zriedkavo až do 30 metrov) s kmeňom do priemeru až 1 meter. Môže sa však vyskytovať aj v podobe 2-3 metre vysokého kra, najmä na stanovištiach vystavených silným poveternostným vplyvom. Plody oskoruše patria medzi obľúbené zdroje potravy pre vtáctvo, vysokú a čiernu zver, líšky a zajace. Dozrievajú koncom septembra a sú vhodné pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva a pre diabetikov. Okrem priamej konzumácie sú vhodné aj na prípravu lekváru, ovocného vína a na výrobu destilátov. Plody oskoruše majú trpkastú chuť a sú kyslasté, ale keď zmrznú, ich chuť sa zjemní. V Rímskej ríši oskoruša patrila medzi najobľúbenejšie ovocie. Drevo oskoruše má vysokú pevnosť a v minulosti sa využívalo najmä tam, kde boli materiály vystavené zvýšenému namáhaniu, napríklad na výrobu úžitkových predmetov – matice, hoblíky, časti vínnych lisov, ale aj časti mlynských zariadení. Drevo oskoruše má ružovkasto hnedú farbu. Jej kôra je u mladých stromčekov hnedá, hladká, na starších stromoch praská a stáva sa lupeňovitou. Zimné púčiky má oskoruša zelenej farby so živicovým obalom. Jej listy sú zložené a dlhé 15-25cm s ostrým zakončením. Jeden list pozostáva z 13-21 lístočkov dlhých 3-6cm s tupo zakončenou špičkou a zúbkovaným okrajom. Kvietky majú priemer 13-18mm a 5 okvetných lístkov a 20-timi smotanovo bielymi piestikmi. Objavujú sa počas neskorej jari v súkvetiach - chocholíkoch - o priemere 10-14 cm. Sú obojpohlavné a opeľované hmyzom. Plodom je 2-3 cm dlhá zelenkasto-hnedá malvica, často s červenkastým nádychom na strane obrátenej na slnko. Malvica môže byť jablkovitého alebo hruškovitého tvaru. Oskoruša sa v priemere dožíva dvesto rokov. V záhradách má značný estetický význam - na jeseň sa jej listy sfarbujú do žlta až bordova. Počas vegetácie zase zaujme svojím bielym plstnatým rubom listov pekne kontrastujúcim s ich tmavým lícom. Je to strom výborne znášajúci sucho a odolný voči chorobám. Najlepšie rastie na kyslých pôdach s rozsahom pH od 4,5 (veľmi kyslé) do 6,5 (mierne kyslé). Spoľahlivo odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou do mínus 23 stupňov Celzia. (bez ohľadu na nadmorskú výšku).

Popis:
Štíhly opadavý listnatý strom dorastajúci do výšky 20m. Všeobecne známy druh s konármi smerujúcimi šikmo dohora a oválnou korunou. Kôru má hladkú, sivostriebristú, listy perovito zložené, ostro zúbkaté, za mladi chlpaté, zvrchu zelené, zospodu svetlozelené. Kvety má krémovobiele v bohatých súkvetiach. Jeho typické plody – malvice sú v zrelosti jasne červené, oválne a rastú vo výrazných prevýsajúcich trsoch. Jarabina vtáčia rastie vo svetlých lesoch alebo ich okrajoch, na pastvinách od nížin až do výšky asi 2000m. Je to svetlomilná drevina, ktorej sa darí na suchých ale aj pomerne vlhkých výživných ílovitých i kamenistých pôdach, prípadne na pieskoch. Používa sa na výsadbu elegatných stromoradí.

Popis:
Výnimočná kustovnica s chutnými, mimoriadne sladkými plodmi, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov. Potrebuje slnečné stanovište.

Popis:
Red Zellnernut je nádherná červenolistá lieska. V mladosti je široko vzpriamená, neskôr široko dáždnikovitá. Na jar tvorí dlhé ružovo-purpurové jahňady. Zdobia ju už vo februári až v marci. Jedlé oriešky na nej dozrievajú koncom leta a sú tiež purpurové, okrúhle a dorastajú do veľkosti 1,8 centimetra. Poskytujú ďalšie potešenie vďaka ich estetike aj dobrej chuti. Odroda Red Zellernut rodí bohato. Táto lieska rastie stredne rýchlo a dorastá do výšky 3-5 metrov (podľa stanovišťa) a do šírky 1,5-2 metre. Používa sa do kombinovaných záhonov alebo na tvorbu tvarovaných alebo voľne rastúcich živých plotov. Sadíme ju na priame slnko alebo do polotieňa. Dobre rastie na všetkých typoch úrodných pôd. Nevyžaduje si rez, no môžme ju občas zmladiť vyrezaním jedného alebo dvoch starých konárov. Pre lepšie opelenie kvetov je výhodné, ak sa v blízkosti nachádza aj iná odroda liesky.

Popis:

Popis:
Má žlté plody a je remontantná (stálerodiaca).

Popis:
Nový beztŕňový kríženec maliny a černice s podlhovastými tmavočervenými plodmi sladkej chuti. Rýchlorastúca. Zber - júl, august.

Popis:
Mandaríny Clementíny majú veľmi úzke listy, stopky bez listov sú bez krídel, na vrchole zašpicatelé. Tipická mandarínka stredomoria, ktorá vznikla pravdepodobne ako nucelárny semenáč z mandaríny c. Deliciosa

Popis:

Popis:
Trpasličia odroda marhule vhodná na balkóny, či terasy. Okrem rodenia plodov plní aj dekoratívnu funkciu. Jej stredne veľké, výrazne žlté a sladké plody dozrievajú v júni. Veľmi dobre sa jej darí na slnečných stanoviskách a vydrží aj podmienky so suchšou pôdou. Je to samoopelivá odroda.

Popis:
Mišpuľa obyčajná je veľký ker alebo malý strom. V Strednej Európe dorastá do výšky 3 metre. Má bohaté tmavozelené listy, oválneho tvaru, 8-15 centimetrov dlhé a 3-4 centimetre široké. Na jeseň pred opadnutím získavajú pozoruhodné červené sfarbenie. V máji alebo v júni vytvára biele alebo ružovkasté kvety s piatimi okvetnými lístkami. Plody sú červeno-hnedé malvice o priemere 2-3cm. Spočiatku sú veľmi tvrdé a kyslé a dozrievajú až v novembri. Stávajú sa jedlými, keď zmäknú po prvých mrazoch alebo prirodzeným spôsobom počas dostatočne dlhého uskladnenia. Keď sa začne mäknutie, šupka rýchlo zvráskavie a zmení sa na tmavohnedú. Dužina získava konzistenciu a vôňu pripomínajúcu jablkový rôsol. To môže pomýliť niektorých začínajúcich konzumentov mišpulí, pretože zmäknutá mišpula môže vyzerať ako pokazená. Stáva sa však celkom sladkou a nadobúda absolútne lahodnú chuť, ktorá trochu pripomína štavnaté tropické ovocie. Mišpuľu obyčajnú pestovali už asi pred 3000 rokmi v severnom Iráne. Okolo roku 700 p.n.l ju priviezli do Grécka a okolo roku 200 p.n.l. sa dostala do Ríma. Počas rímskych čias a v stredoveku bola dôležitým ovocím. V 17. a 18. storočí však bola postupne nahradená iným ovocím a dnes sa pestuje zriedkavo. Mišpuľa obyčajná je jedným z mála druhov ovocia, ktoré sa stávajú jedlými v zime, preto je dôležitá pre záhradníkov, ktorý chcú jesť vlastné ovocie po celý rok. Jej semená, podobne ako jadrá mandlí, obsahujú toxickú kyselinu hydrokyanovú, preto by sa nemali konzumovať vo veľkom množstve. Mišpuľa je odolná voči chladu maximálne v zóne 6, preto ju nemôžeme pestovať v najchladnejších horských oblastiach Slovenska. Jej kvety sú obojpohlavné a opeľované včelami. Je preto samoopelivá. Dokáže rásť na každom type pôdy - kyslej, neutrálnej aj zásaditej (vápenatej). Táto pôda môže byť ľahká (piesčitá), stredne ťažká (hlinitá) aj ťažká (ílovitá). Najlepšie všaj rastie na dobre priepustných pôdach. Vyžaduje si teplé letá a mierne zimy a uprednostňuje slnečné, suché polohy. Dokáže rásť v polotieni (v riedkom lese), ale aj na priamom slnku. Znáša aj silné vetry. Jej bohato rozvetvené konáre slúžia v lete ako úkryt pre vtáky a iné živočíchy a v zime jej plody konzumujú rozličné druhy vtákov. Odroda Westerveld má pôvod v Holandsku. Dorastá do výšky 2,5-3 metre. Je samoopelivá a opeľovač nie je nutné pre výrobu plodiny.

Popis:
Pestuje sa kvôli svojím chutným plodom, ktoré dozrievajú v čase, keď už väčšina záhrady neprináša úrodu. Je to malý strom, alebo väčší ker, dorastajúci do výšky 3-4 m. Je to anglická odroda mišpule, bohato rodiaca s veľkými a kvalitnými plodmi, ktoré sú mierne sploštené, s priemerom asi 4 cm.Dužina mišpule je najskôr pevná,v plnej zrelosti kašovitá. Plody mišpule musia byť pred konzumáciou dlhšie odležané. Alebo sa zbierajú až po prvých mrazoch. Chuť mišpule je niečo medzi jablkom a hruškou.Využíva sa na priamy konzum, džemy, šťavy, pečenie, pálenie.... Mišpuľa je samoopelivá, odolná voči chorobám, znáša dobre sucho, vhodná do teplých slnečných stanovíšť, nenáročná na pestovanie. Má dekoratívne kvety a listy a malebný vzrast.

Popis:
Moruša biela je jedným z našich tradične pestovaných krásnych stromov. Je veľmi nenáročná, dobre odoláva suchu aj vetru a v dospelosti aj mrazu. Netrpí chorobami. Koncom mája až v prvej polovici júna tvorí podlhovasté biele, ružové alebo čierne chutné plody podobné malinám. Bývajú dlhé 2-4 centimetre. Sú veľmi osviežujúce a cenené vďaka ich lahodnej sladko-kyslej chuti a vysokému obsahu vitamínov. Moruša biela v dospelosti dorastá do výšky 15-20 metrov, preto sa používa aj na výsadbu elegantných stromoradí. Dobre rastie aj v priemerne výživných pôdach. Svoje uplatnenie nachádza aj ako solitér vo väčších záhradách a parkoch, ako súčasť živých plotov a v historických priestoroch. V kvalitných pôdach sa dožíva aj niekoľko stoviek rokov. Jej listy sa vo svete i dnes používajú ako potrava pre húsenice priadky morušovej produkujúce hodváb.

Popis:

Popis:
Jedinečná previsnutá forma moruše, veľmi obľúbená pre jej zaujímavý tvar a chutné lákavé jedlé plody bohaté na vitamíny a antioxidanty. Z miesta vrúbľovania na kmienku vyrastajú prevísajúce konáre, ktoré sa časom dotknú zeme a tvoria tak zaujímavú kompaktnú kupolu. Je to úplne mrazuvzdorný opadavý strom. Vyžaduje si plne slnečné stanovište a ideálne priepustné výživné pôdy. Moruša biela Pendula je nenáročná, dobre odoláva suchu a po vyviazaní na kôl aj vetru, v dospelosti aj mrazu. Netrpí chorobami. Koncom mája až v prvej polovici júna tvorí drobné čierne chutné plody podobné malinám. Bývajú dlhé 0,5-1 centimeter. Sú osviežujúce a lahodné, sladko-kyslej chuti. Moruša biela Pendula nachádza uplatnenie ako solitér v moderných záhradách aj v historických priestoroch. V kvalitných pôdach sa dožíva desiatky až stovky rokov. Jej listy sa vo svete i dnes používajú ako potrava pre húsenice priadky morušovej produkujúce hodváb.

Popis:
Moruša čierna je menší strom pestovaný pre pekné listy a chutné veľké jedlé plody podobné malinám (stromové maliny), ktoré majú tak milujú deti, zvieratá aj vtáci. Vo všeobecnosti sa považuje za najchutnejšiu spomedzi rozličných druhov moruší. Jej plody majú jedinečnú kyslo-sladkú chuť a konzumujeme ich čerstvé, alebo ich spracujeme rovnako ako ostatné drobné ovocie. Plody, spočiatku zelené, sa neskôr menia na červené a nakoniec uprostred leta na tmavo-purpurové. Vtedy sú pripravené na zber. Samotný strom je opadavý, strednej veľkosti a dorastá do výšky iba 8-10 metrov (zriedkavo dosiahne aj 15 metrov). Má stredne veľké srdcovité listy a počas neskorej jari nenápadné kvety. Stromy sú značne prispôsobivé, no najlepšie rastú v hlbokých, vlhkých, ľahkých pôdach. Dokážu však rásť nielen na ľahkých piesčitých pôdach, ale aj na stredne ťažkých (hlinitých) a ťažkých ílovitých pôdach a to v rozsahu pH od 5,5 až po 8,5. Sadíme ich na priame slnkom alebo do polotieňa, najlepšie na miesto chránené pred chladnými zimnými vysušujúcimi vetrami. Ak chceme obmedziť ich rast, môžeme ich na konci zimy ostrihať. Sú mierne odolné voči suchu, počas dlhších období sucha ich polievame. Hnojenie nie je potrebné. Stromy tejto moruše sú známe svojou dlhovekosťou a dokážu prinášať plody niekoľko sto rokov. Vďaka svojím vlastnostiam je čierna moruša stromom vynikajúcich kvalít. Je úplne mrazuvzdorná. Znáša zimné mrazy až po teplotnú zónu 5a, teda až po oblasti s priemernou najnižšou zimnou teplotou mínus 28 stupňov Celzia. Voľnokorenné rastliny vysádzame po opadnutí listov v novembri alebo v decembri, alebo aj na jar po rozmrznutí pôdy. Rastliny zakorenené v črepníkoch kedykoľvek počas roka. V Číne sa tento druh moruše už tisícročia pestuje aj pre svoje listy slúžiace ako potrava pre húsenice priadky morušovej. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Strom moruše Galicja vytvára hustú, guľovitú korunu. Má tmavo-zelené, oválne listy. Kvitne na prelome mája a júna. Plody dozrievajú v auguste zo samičieho súkvetia. Sú veľké 6-8cm, šťavnaté, majú sladko-kyslú chuť a obsahujú veľmi veľké množstvo zdraviu prospešných látok. Plody sú vhodné na priamu konzumáciu ale taktiež aj na ďalšie spracovanie ( výroba štiav, konzervovanie, výroba destilátov, sirupov,...). Strom má rád priepustné, vzdušné, mierne kyslé pôdy a ideálne je slnečné stanovisko prípadne polotieň. Strom je dobre odolný voči chorobám a mrazuvzdorný do -34°C.

Popis:
Ovocná drevina menšieho vzrastu s typickým kompaktným tvarom. Plod moruša je sladkokyslý čiernej farby. Kvitne v máji až v júni.

Popis:
Odroda vyšľachtená pre väčšiu odolnosť voči jarným mrazom. Kvet vydrží aj do -5 stupňov, kvitne neskôr, preto je vhodný do problematických mrazových kotlín a oblastí. Dosahuje výšku 5 m. Samotný ker alebo malý strom odoláva mrazom do mínus 45 stupňov Celzia. Plody sa dajú konzumovať v čerstvom stave, dajú sa dobre sušiť, zavárať, použiť na marmelády a sirupy. Plody pripomínajú chuťou kombináciu sladkoplodej jarabiny a čučoriedok. Muchovník na jar kvitne bielymi kvetmi a preto sa často pestuje ako okrasná drevina, na jeseň ozdobne pôsobí jeho žltooranžová farba lístia.

Popis:
Dekoratívny veľký ker, na jeseň červenejúcimi listami a v lete vzácnym bobuľovým ovocím. Samoopelivý, je dobrým opeľovačom iných odrôd. Plodmi sú tmavomodré bobule so sladkokyslou chuťou na priamy konzum i spracovanie -džem, kompót, sušenie... Čaj z listov na detox. Plodí v 2.roku. Plody dozrievajú v polovici júna. Dorastá do výšky 2,5-3 m.

Popis:

Popis:

Popis:
patrí medzi najžiadanejšie kultivary. Poskytuje dobré a kvalitné úrody. Začína rodiť už v 3. až 4. roku po vysadení. Plody má veľké, chutné, vajcovité, s polopapierovou škrupinou. Semeno v nich tvorí vyše polovice hmotnosti plodu. Dozrievajú po 15. septembri. Strom rastie bujne a vytvára guľovitú korunu. Má aromatické 5-7 početné listy, ktoré sú v mladosti lesklé, bronzovopurpurové a v dospelosti zozelenajú. Vhodným pestovateľským tvarom je štvrťkmeň. Kultivar je samoopelivý, opelenie iným orechom však zvyšuje jeho výnosy. Vyžaduje si hlboké pôdy a hodí sa do záhrad a plantáží v teplejších a stredných polohách s malým rizikom neskorých mrazov. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Kultivar Broadview je jedným z najskorších a najlepších kultivarov s okrúhlymi orechmi. Je samoopelivý, jeho plody dozrievajú stredne skoro a do rodivosti vstupuje už na tretí alebo štvrtý rok po výsadbe. Stromy zostávajú pomerne malé a po 15-20 rokoch pestovania dosahujú výšku iba 6 metrov. Neskôr dorastajú do maximálnej výšky 9 metrov a šírky do 6 metrov. Pravidelným rezom v období rastu ich však možno udržať podstatne menšie. Kvety má stredne odolné voči poškodeniu mrazom. Samotné stromy len zriedka ich poškodzujú mrazy alebo choroby. Odroda Broadview je naobľúbenejším orechom vo Veľkej Británii. Orech kráľovský je opadavý strom s aromatickými listami, ktoré sa pestuje pre plody a pre listy. Má impozantný kráľovský vzhľad. Na jar a začiatkom leta vytvára zelenkastožlté jahňady. Na jeseň dozrievajú orechy. Vyžaduje plné slnko a výživnú dobre priepustnú pôdu.

Popis:
Jedna z najlepších holandských odrôd. Skoro dozrieva a poskytuje bohatú úrodu orechov. Rodí veľké okrúhle orechy veľmi dobrej chuti a kvality už od 4. roku života. Je to samoopelivý kultivar kvitnúci neskoro, preto jeho plody málokedy zničia neskoré jarné mrazy. Vytvára peľ po dlhú dobu, preto je cenným opeľovačom aj pre iné odrody orechov. Dozrievajú v 2. až v 3. októbrovom týždni. Samotný strom rastie pomerne rýchlo a vzpriamene. Tvorí preto štíhle vysoké, otvorené koruny. Dorastá približne do rovnakej veľkosti ako bežné semenáče orecha. V dospelosti, teda asi po 20 rokoch rastu, dosahuje výšku 15-20m. Je odolný voči bakteriálnym chorobám. Hodí sa najmä do väčších záhrad a na výsadbu stromoradí.

Popis:
Odroda Jinboxiang 1 má komplexné znaky kvality, ako sú skorá rodivosť, tenká škrupina, dobrá kvalita plodov, vysoká úrodnosť a silná odolnosť voči chorobám. Tento kultivar je dnes rozšírený po celej Číne a patrí medzi hlavné komerčné kultivary. Výskum šľachtenia orechov v Pomologickom inštitúte v čínskom Shanxi začal v roku 1985. Výskumná skupina pre orechy tu na šľachtenie orechov používa konvenčné šľachtiteľské metódy a vyselektovala vynikajúcu sériu orechov pod názvom Jinboxiang s nasledovnými znakmi: • veľmi skorá, bohatá a pravidelná rodivosť • tenká škrupina • vysoký pomer jadra k celkovej veľkosti plodu: 47% Rastie pomalšie a veľmi skoro vstupuje do rodivosti, prvé plody sa objavujú už 2-3 roky po výsadbe. Jeho samoopelivosť nie je známa. Veľmi dobre odoláva chladu aj chorobám, preto je vhodný aj organické poľnohospodárstvo

Popis:
Je to úrodný kultivar, rodiť začína už v druhom alebo treťom roku. Plody má veľké, široko vajcovité s polopapierovou škrupinou. Semeno je veľké, tvorí 52% hmotnosti plodu. Dozrieva asi 18. septembra. Strom rastie stredne bujne a vytvára mierne previsnutú korunu. Je cudzoopelivý. Vyžaduje si hlbšie pôdy a otvorené polohy. Je pomerne prispôsobivý prostrediu. Vyznačuje sa neskorším pučaním. Najvhodnejším tvarom je štvrťkmeň.

Popis:
Orech kráľovský Saturn je polopapiernáč, česká odroda orecha kráľovského pochádzajúca z Výskumného a šľachtiteľského ústavu ovocinárskeho Holovousy registrovaná od roku 1971. Strom rastie veľmi silno, neskôr silno, tvorí veľkú, stredne hustú korunu. Kvitne stredne skoro, kvety sú proterogynické (samičie kvety kvitnú skôr ako samčie, no termíny kvitnutia sa čiastočne prekrývajú), je čiastočne samoopelivý. Vhodným opeľovačom je odroda Apollo. Plody sú stredne veľké až väčšie (hmotnosť 10 plodov je 120 až 125 g), obráteno vajcovité, s nepatrným hrotom, dobre sa vylupujúce z rubiny. Škrupina je pevná, takmer hladká, dobre lúskateľná. Jadro je stredne veľké až veľké, dobre vyplňuje škrupinu, jeho podiel na hmotnosti plodu je približne 45 – 47 %, niekedy mierne zasychá. Má svetlohnedé osemenie. Chuť jadra je dobrá, málo výrazná. Plody sú priemerne skladovateľné, pri dlhšom skladovaní jadro stráca vodu. Dozrievajú v 4. týždni septembra, rovnomerne. Do rodivosti vstupuje stredne skoro, od 4. roku po vysadení, rodí dobre a na vhodnom stanovišti takmer pravidelne. Odroda Saturn sa odporúča na pestovanie v otvorených, najlepšie v mierne svahovitých polohách s hlbšími pôdami a hlbšou hladinou podpovrchovej vody. V chladnejších a vlhkejších oblastiach dochádza niekedy k horšiemu uzatváraniu jadra. Stromy sú dosť odolné proti zimným mrazom, vzhľadom na skoršie pučanie sú citlivejšie na poškodenie neskorými jarnými mrazmi. Je mierne citlivý na bakteriózu orecha (Xanthomonas juglandis), inými chorobami spravidla netrpí. Nemá špeciálne požiadavky na rez. Je vodný pre veľkovýrobu, prípadne pre väčšie záhrady. Prednosťou odrody je dobrý rast stromov, odolnosť proti zimným mrazom, dobrá rodivosť a pekný vzhľad plodov.

Popis:
Polopapierový orech, veľkoplodá odroda. Pochádza zo šľachtiteľskej stanice v mestečku Pilnitz neďaleko Drážďan a bola povolená už v roku 1954. V dospelosti, teda cca. po 30 rokoch, dorastá do výšky 5-8 metrov a šírky 8-9 metrov. Je to stará osvedčená odroda rodiaca takmer guľovité orechy dobrej chuti. Kvôli veľmi skorému času kvitnutia sa menej hodí do oblastí s neskorými jarnými mrazmi. Proti zimným mrazom je však tento orech veľmi odolný a aj vo vyšších polohách veľmi dobre vyzrieva. Je samoopelivý a jeho orechy sú mimoriadnej kvality. Na rovine však vyháňa veľmi skoro. Rastie bujne a vytvára nádherný rovný kmeň. To ho robí zároveň zaujímavým pre lesnícke využitie. Jeho tenké vonkajšie konáre visia nadol ako biče. V sľubných rokoch prináša veľmi bohaté úrody okrúhlych až oválnych a kvalitatívne veľmi hodnotných orechov. Tieto orechy sú trochu tmavšie, veľké, veľmi dobrej chuti. Seiferdorský orech tvorí guľovité koruny s ovísajúcimi konármi v spodnej časti koruny. Jeho hrubo členité, trochu svetlejšie listy sú stredne odolné voči chorobám listov. Najlepšie mu vyhovuje vlhké, vzdušné stanovište na priamom slnku a piesočnatá alebo hlinitá pôda.

Popis:

Popis:

Popis:
Plody sú oranžové, veľké, oválne, sladkokyslej chuti. Zrenie: IX.-X. Táto odroda je bohato rodiaca rastie ako hustý ker, dorastajúci do výšky 3,5 - 4m. Netrpí chorobami ani škodcami. Rakytník je dvojdomá rastlina, preto potrebuje opeľovača - samčiu rastlinu, ktorá zabezpečí to, aby samičia rastlina plodila. Jednotlivé rastliny vysádzame vo vzdialenosti 1 - 2 metre od seba. Pri sadení doporučujeme označiť samca a samicu pre prípad uhynutia niektorej z rastlín. Pestovanie: vyžaduje k zaisteniu bohatej úrody slnečné stanovište a záhradnú, priepustnú zeminu

Popis:
Samičia rastlina. Stredne skorá, obľúbená, takmer beztŕňová odroda s oranžovými plodmi dobrej chuti.Dorastá do 2,5 m.

Popis:
Samičia rastlina. Jedna z najsladších skorých odrôd rakytníka s veľkými oranžovými plodmi. Dorastá do výšky 2-3 m.

Popis:

Popis:
Rakytník rešetliakový ´Altajská´ je ruská odroda, ktorá tvorí hustý, kompaktne rastúci, nižší ker. Výhony sú takmer bez tŕňov. Plody sú svietivo oranžové, oválne a veľmi sladké. Dozrievajú od polovice augusta. Plody rakytníka sú veľmi zdravé, obsahujú 10-krát viac vitamínu C ako citrusové plody. Okrem toho obsahujú vitamíny B, A, D, E, kyselinu listovú, minerálne soli a mastné kyseliny. Olej z plodov priaznivo vplýva na pokožku, urýchľuje hojenie rán a spomaľuje starnutie pokožky. Plody sa konzumujú v čerstvom stave alebo sa ďalej spracúvajú. Rakytník je dvojdomá rastlina, preto potrebuje opeľovača - samčiu rastlinu, ktorá zabezpečí to, aby samičia rastlina plodila. Jednotlivé rastliny vysádzame vo vzdialenosti 1 - 2 metre od seba. Rakytník je svetlomilná rastlina, preto ho vysádzame len na slnečné stanovisko. Po výsadbe vyžaduje pravidelnú zálievku. Vysádzame ho do priepustnej záhradnej pôdy najlepšie na miesto, kde nebude obmedzovaný inými rastlinami.

Popis:

Popis:
Táto ríbezľa má veľké, tmavočervené bobule na dlhých strapcoch (11-13 bobúľ). Ich dužina je šťavnatá, tmavočervená, príjemne kyslastá a bobule dozrievajú súčasne koncom júla až v auguste. Rastie veľmi silne a je veľmi úrodná. Je samoopelivá a dobre odoláva chorobám. Je trochu citlivá na neskoré jarné mráziky, preto si vyžaduje skôr teplejšie polohy s výživnou pôdou.

Popis:
Kvalitná odroda stolových veľkoplodých čiernych ríbezlí. Dozrieva koncom júna až v prvej dekáde júla.

Popis:
ker je polovzpriamený hustý, vysoký 1,40 m. Bobule sú veľké, tmavofialovočierne, mierne ploché so slabšou šupkou. Kvitne stredne skoro a bohato, čiastočne ho poškodzuje mráz v štádiu kvitnutia i púčikov. Úrody sú vysoké, mňa vysoko hodnotenú chuť, vôňu i výťažnosť šťavy. Vhodný na výrobu kompótov štiav.

Popis:

Popis:
Kvalitná odroda stolových veľkoplodých čiernych ríbezlí. Dozrieva koncom júna až v prvej dekáde júla.

Popis:
Táto veľmi úrodná odroda má tmavočierne, veľké bobule rastúce na dlhých strapcoch po 5-7 kusov. Je samoopelivá. Bobule sú šťavnaté a aromatické. Obsahujú veľa vitamínu C. Zberáme ich v júni až začiatkom júla. Sú vhodné na prípravu štiav a na zaváranie. Ríbezľa Öjebyn dozrieva rovnomerne začiatkom júla, rodí veľmi bohato a je odolná voči škodcom a chorobám listov. Dobre odoláva aj jarným mrazom. Je nenáročná na polohu, ale trochu náročnejšia na výživu a zavlažovanie. Vytvára šírší ker, ktorý je vhodné na jar silnejšie zrezať.

Popis:
Čierna, veľkoplodá ríbezľa vynikajúcej farby a chuti. Spomedzi čiernych ríbezlí prináša najväčšie úrody. Priemerné výnosy sú až 5kg na jeden ker, u stromkových ríbezlí samozrejme nižšie. Je odolná voči hubovým chorobám a má dobrú odolnosť voči múčnatke. Kry rastú veľmi bujne a veľmi dobre znášajú strih. Dospievajú za tri roky, na rozdiel od ostatných najobľúbenejších odrôd, ktorým dospievanie trvá 4-5 rokov. Titania je vhodná aj na mechanický zber. V súčasnosti je to najdôležitejšia odroda ekologického poľnohospodárstva, lebo je veľmi zdravá a silne rastie. Je samoopelivá, málo citlivá na neskoré mrazy. Plody dozrievajú na dlhých strapcoch, sú pevné a majú ideálny pomer cukrov a kyselín. Jednotlivé bobuľky sú vyslovene pekné a veľké s výraznou a silnou chuťou. Je to najvhodnejšia odroda na získavanie šťavy a výrobu želé a marmelád.

Popis:
Stromy ringlóty Athanovej rastú bujne, vytvárajú veľké koruny menej náročné na rez. Althanova je na pôdu je pomerne nenáročná a je vhodná aj do vyšších polôh. Rodí stredne skoro, bohato a pravidelne. Kvitne stredne skoro a je cudzoopelivá - jej vhodné opeľovače sú napríklad Excalibur, President, Oulinská, Luetzensachsenská a Zelená ringlóta. Strom je stredne odolný v kvete a dreve voči mrazu, vo vlhkom prostredí trpí moniliózou. Plody sú vhodné na sušenie a iné spracovanie. Dozrievajú v 2. polovici augusta a sú veľmi veľké a guľaté. Ich šupka je na slnečnej strane červená s modrým odtieňom, na zatienenej strane žltozelená, dužina pevná, žltá až žlto-oranžová, príjemnej aromatickej, výbornej chuti. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

Popis:
Odroda slivky, pochádzajúca z Anglicka, s nádherne sfarbenými - červeno-fialovými plodmi, ktoré dosahujú hmotnosť až 50 g. Ich chuť je sladká, so šťavnatou a jemnou dužinou. Očakávať od nej môžete bohatú úrodu od polovice augusta, vo vyššie položených miestach až v septembri. Rodí pravidelne, no ak si želáte ešte väčšiu úrody, zabezpečte k nej Slivku odrody Ontario.

Popis:
Je to samoopelivá, mrazuvzdorná odroda. Je skorá, pochádza z Francúzska. Vyznačuje sa stredným rastom a vysokou, pravidelnou rodivosťou a samoopelivosťou. Má veľké plody, žltozelenej farby a guľovitého tvaru. Dužina je pevná, aromatická a sladká. Kôstky sú dobre oddeliteľné od dužiny.

Popis:
Plodové ruže patria medzi ovocie s najvyšším obsahom vitamínu C. Sú okrasné aj úžitkové zároveň. Odrody Karpatia a Krásavica vyšľachtil výskumný ústav ovocných a okrasných drevín v Bojniciach. Sú veľmi odolné voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Dorastajú do výšky a šírky 2-2,5 metra. Rastú rýchlo a vzpriamene a koncom tvoria svetločervené, lesklé plody. Ich dužina tvorí až 80% objemu plodu. Plody odrody Karpatia dozrievajú v druhej polovici augusta až začiatkom septembra. Plody odrody Krásavica sú poldhovasté a dozrievajú v prvej polovici septembra. Sú vhodné na výrobu džemov, marmelád a ovocných štiav.

Popis:
Stromy slivky debrecínskej - muškátovej sa vyznačujú skorým nástup do plodnosti.Plody dozrievajú začiatkom septembra - sú strednej veľkosti, tmavo sfarbené, s pevnou šťavnatou dužinou. Sfarbuje sa do zlatožltej farby. Plody sú výnimočné najmä svojou jedinečnou vôňou a chuťou muškátového ovocia. Vhodné sú na konzum v čerstvom stave aj na univerzálne spracovanie. Často krát používané na kompóty a destiláty.

Popis:
Slivka Valjevka je neskorá odroda. Plody jej dozrievajú v septembri. Konáriky má len zriedka tŕnisté a mladšie konáriky viac-menej holé. Jej listy sú na rube drsno páperisté. Kvety sa objavujú po dvoch až troch a kvitnú súčasne s pučaním listov. Plod je zvyčajne čiernomodrý, dužina s kôstkou nezrastá. Kvitne v máji. Je to kríženec Slivky Agen a Stanley. Darí sa jej v ľahko priepustnej, na živiny bohatej a mierne vlhkej pôde. Sú menšieho až stredného vzrastu, majú oválny tvar, tmavomodrú farbu a pevnú šupku. Dužina vo vnútri je žltá, tvrdá, vynikajúcej chuti. Vnútro je výborne oddeliteľné od kôstky. Výborne sa hodí na priamu konzumáciu, zaváranie aj koláče. Pestujeme ju na teplom, chránenom mieste. Rastie stredne rýchlo. Je veľmi odolná voči šárke.

Popis:

Popis:
Dačnyj je modrá odroda viniča zrejúca koncom septembra. Vyznačuje sa dobrou úrodnosťou. Tvorí stredne veľké až veľké strapce. Bobule má oválne s pevnou šupkou. Nevyžaduje častý postrek.

Popis:
Jalovenskij je rezistentná odroda stolového viniča, so zelenkavo-žltým strapcom. Bobule má veľké, oválne až špicaté. Dozrieva koncom septembra. Odroda je úrodná a spoľahlivá.

Popis:
Jalovenskij je rezistentná odroda stolového viniča, so zelenkavo-žltým strapcom. Bobule má veľké, oválne až špicaté. Dozrieva koncom septembra. Odroda je úrodná a spoľahlivá.

Popis:
Jupiter je ružová veľkoplodá odroda. Dozrieva v polovici septembra. Hrozno je krásnej ružovej farby s veľkými oválnymi bobuľami. BOBULE NEMAJÚ SEMENÁ. Odroda veľmi dobre rastie. Jej odolnosť voči mrazom a hubovým chorobám je stredná.

Popis:
Kišmiš Moldavský je atraktívna odroda cenená najmä pre jej bezsemennosť a chutné chrumkavé hrozno. Tvorí veľké, fialové, krídlaté strapce zrejúce približne v polovici septembra. Bobule má stredne veľké až veľké, guľaté a úplne bez semien.

Popis:
Kišmiš Moldavský je atraktívna odroda cenená najmä pre jej bezsemennosť a chutné chrumkavé hrozno. Tvorí veľké, fialové, krídlaté strapce zrejúce približne v polovici septembra. Bobule má stredne veľké až veľké, guľaté a úplne bez semien.

Popis:
NO-10 je odroda so zelenkavo-žltým strapcom strednej veľkosti. Tvorí veľké, elipsovité bobule, dozrievajúce začiatkom septembra. Dozrieva začiatkom septembra. Dobre rastie aj na pergole.

Popis:
Táto odroda je rezistentná, teda odolná voči chorobám. Tvorí veľké strapce s veľkými, oválnymi, bielymi bobuľami s ružovým líčkom na slnečnej strane. Rodí stredne skoro a dozrieva v polovici septembra.

Popis:
Biela odroda stolového viniča s veľkými bielymi bobuľami. Vhodný na priamy konzum.

Popis:
Dozrieva koncom augusta až začiatkom septembra. Je to sladká odroda s harmonickou chuťou a mäsitou dužinou. Tvorí veľké a mimoriadne chutné, žltobiele, chrumkavé a oválne bobule vo veľkých strapcoch.

Popis:
Prim je žltá, veľkoplodá odroda viniča, dozrievajúca v polovici augusta. Odroda veľmi pekného vzhľadu, má krásne žlté až zlatisté strapce. Hrozno je sladké, s veľmi príjemnou muškátovou arómou. Jedna z najodolnejších stolových odrôd voči mrazom a hubovým, chorobám.

Popis:
Táto odroda viniča je novinkou na trhu. Je charakteristická svojou sýtou modro-fialovou farbou a pretiahnutými, veľmi atraktívnymi bobuľami tvarom pripomínajúcimi datle alebo malé čili papričky. Souvenír je veľmi sladká a aromatická odroda. Dozrieva v polovici septembra. Vyžaduje si slnečnú polohu a výživnú pôdu s dobrou priepustnosťou. Vydrží bez zakrytia až do -24 stupňov Celzia, pri nižších teplotách sa odporúča zabaliť ju.

Popis:
Rezistentná odroda Ustočivij dokučajevoj dozrieva v druhej polovici septembra a tvorí veľké biele plody. Táto odroda veľmi dobre rastie a možno ju odporučiť aj na pergolu. Je to hrozno atraktívneho vzhľadu. Strapec je veľký so zelenkavožltými bobuľami, podlhovastého tvaru. Odolná odroda voči hubovým chorobám a mrazom.

Popis:
Vasil je skorá, modrá odroda viniča, dozrievajúca už v polovici augusta. Je rezistentná voči chorobám. Odporúčame ju sadiť do chránených polôh a na slnečné južné svahy. Rastie stredne rýchlo. Strapce sú stredne veľké až veľké plné tmavomodrých bobúľ mierne oválneho až špicatého tvaru. Dužina je šťavnatá. Plody tohto hrozna sú veľmi chutné na priamy konzum a vhodné aj na spracovanie.

Popis:
Vasil je skorá, modrá odroda viniča, dozrievajúca už v polovici augusta. Je rezistentná voči chorobám. Odporúčame ju sadiť do chránených polôh a na slnečné južné svahy. Rastie stredne rýchlo. Strapce sú stredne veľké až veľké plné tmavomodrých bobúľ mierne oválneho až špicatého tvaru. Dužina je šťavnatá. Plody tohto hrozna sú veľmi chutné na priamy konzum a vhodné aj na spracovanie.

Popis:
Dozrieva počas 2. a 3. júnového týždňa. Stromy rastú bujne a vytvárajú splošteno guľovitú korunu. Rodivosť je skorá a vysoká. Kultivar je samoopelivý. Plody sú stredne veľké, červené dobrej chuti. Dužina je stredne tvrdá a jej šťava farbí. Je vhodná na všetky druhy použitia.

Popis:

Popis:
Táto višňa dozrieva počas 2. a 3. júlového týždňa, má tmavočervené, veľké, sladkokyslé plody typicky višňovej chuti. Je samoopelivá a nemá zvláštne nároky na stanovište.

Popis:
Táto višňa dozrieva počas 2. a 3. júlového týždňa, má tmavočervené, veľké, sladkokyslé plody typicky višňovej chuti. Je samoopelivá a nemá zvláštne nároky na stanovište.

Popis:
Zemolez kamčatský - Bakčajskij velikan má veľké plody a vykokú úrodnosť. Plody: veľmi veľké, dlhé 4 až 5 cm, široké až 1,5 cm, hmotnosť okolo 1,8 g, maximálne 2,5 g. Chuť je dobrá, sladkokyslá, bez horčiny. Hodnotenie chuti tejto odrody dosahuje 4,9 bodu z päťbodovej stupnice. Zrenie: dozrieva v druhej polovici mája.

Popis: