Ovocné stromy a kry  

Popis:
Javor jaseňolistý Flamingo má strieborné panašované listy so žiarivo ružovými mladými výhonkami. Listy mierne ovísajú, čo zosilňuje čipkovitý vzhľad lístia. Jedna z najpozoruhodnejších odrôd odolných panašovaných stromov.

Popis:
Odroda Jenny vznikla šľachtením pôvodného druhu kiwi - aktinídie čínskej. Na pestovanie stačia aj jedna-dve rastliny, lebo na jednej sa môže urodiť až 300 plodov. Avšak len v teplých vinohradníckych oblastiach a v chránených polohách. Mladé rastliny sú chúlostivé na jarné mrazy. Kiwi obľubuje najmä priepustnú, hlbokú a výživnú pôdu. Jenny je odroda, ktorá nepotrebuje samčiu a samičiu rastlinu, dokáže sa opeliť aj sama. Plody tejto popínavky sú veľkosti sliviek a chuťou sa podobajú kiwi, ktoré poznáme z obchodov. Konzumujeme ich aj so šupkou v čase plnej zrelosti, keď zmäknú. Odroda Jenny plodí koncom septembra až v októbri.

Popis:
Weiki je nemecký, čiastočne samoopelivý kultivar aktinídie význačnej, opadavej, ovíjavej liany, ktorá na opore dorastá až do maximálnej výšky 10 metrov. Tieto rastliny tvoria drobné biele obojpohlavné kvety, ktoré sú dobrým opeľovačom pre ďalšie kultivary aktinídie význačnej. Kvety odrody Weiki sa dokážu opeliť aj navzájom, no na tvorbu vysokých úrod potrebujú blízkosť aj iného opeľujúceho kultivaru aktinídie význačnej. Potom sú rastliny veľmi plodné. Ich stredne veľké plody (približne 2,5-3 cm dlhé a 2-2,5 cm široké) dozrievajú v októbri, ale neopadávajú a zostávajú zelené aj po dozretí. Iba pri vystavení priamemu slnečnému žiareniu si vytvárajú hnedé líčko. Svojou chuťou pripomínajú zmes banánov, čiernych ríbezlí a melónov. Chutia osviežujúco. Jedna rastlina môže ročne priniesť 10-30 kilogramov plodov. Plody nemajú chĺpky, konzumujeme ich preto aj so stopkou a šupkou. Obsahujú podstatne viac vitamínu C než citróny. Vo väčších množstvách obsahujú aj ďalšie bioaktívne fenolické látky podporujúce zdravie, ako sú napríklad vysoko účinné antioxidanty karotén (provitamín A) a luteín. Plody odrody Weiki sú vhodné aj na spracovanie plodov. Pekné, bohaté, tmavozelené listy na červenkastých stonkách vytvárajú z tejto odrody kivi atraktívnu kombináciu úžitkovej (ovocnej) a okrasnej rastliny. V závislosti od kvality pôdy, do ktorej ju vysadíme, začína prinášať úrodu v treťom až v štvrtom roku po výsadbe. Rastliny vysádzame v odstupe 1-2 metre a už v prvom roku jej výhonky vyväzujeme na výšku pergoly. Ak rastliny v prvom roku túto výšku nedosiahnu, nasledovnú jar ich zrežeme na polovicu a tak podporíme ich bujnejší rast v druhom roku. V treťom roku po výsadbe rastlina začne vytvárať bočné výhony, na ktorých sa vyvíjajú kvety. Plody tak vznikajú len na jednoročnom dreve. Aktinídia význačná znáša najnižšie zimné teploty až do -30 stupňov Celzia. Jej dôležitou vlastnosťou je vysoká mrazuvzdornosť. Zároveň je menej náročná na pestovanie a tvarovanie ako veľkoplodé odrody. Pri pestovaní kivi v črepníku (napríklad na balkóne alebo terase) je dôležité zabezpečiť najmä jeho dostatočnú závlahu počas horúcich letných mesiacov. Je výhodnejšie preto použiť čo najväčší črepník, lebo v ňom je jednoduchšie udržať vlhkosť po dlhší čas. Pomôže aj podmiska pod črepník, lebo inak voda cez vysušený substrát rýchlo pretečie. Aj tak však prosím rátajte s tým, že počas letných horúčav budete musieť kivi v bežnom črepníku polievať každý deň. Keď sa vyberiete na viacdňovú dovolenku, niekto k Vám bude musieť prísť polievať aspoň každý druhý deň. Riešením môže byť samozavlažovací črepník. Kúpte ho v potrebnej veľkosti aj s rezervou na viac rokov dopredu. S výživou nie je veľký problém, stačí každý rok na jar do substrátu zapracovať zásobné hnojivo s postupným vyplavovaním živín. Ako ochranu pred mrazom odporúčame črepník niekoľko krát pevne obtočiť viacerými vrstvami bublinkovej fólie. Alebo ho na zimu zapustiť do pôdy v záhrade, ak máte takú možnosť.

Popis:
Weiki je nemecký, čiastočne samoopelivý kultivar aktinídie význačnej, opadavej, ovíjavej liany, ktorá na opore dorastá až do maximálnej výšky 10 metrov. Tieto rastliny tvoria drobné, biele, obojpohlavné kvety, ktoré sú dobrým opeľovačom pre ďalšie kultivary aktinídie význačnej. Kvety odrody Weiki sa dokážu opeliť aj navzájom, no na tvorbu vysokých úrod potrebujú blízkosť aj iného opeľujúceho kultivaru aktinídie význačnej. Potom sú rastliny veľmi plodné. Ich stredne veľké plody (približne 2,5-3 cm dlhé a 2-2,5 cm široké) dozrievajú v októbri, ale neopadávajú a zostávajú zelené aj po dozretí. Iba pri vystavení priamemu slnečnému žiareniu si vytvárajú hnedé líčko. Svojou chuťou pripomínajú zmes banánov, čiernych ríbezlí a melónov. Chutia osviežujúco. Jedna rastlina môže ročne priniesť 10-30 kilogramov plodov. Plody nemajú chĺpky, konzumujeme ich preto aj so stopkou a šupkou. Obsahujú podstatne viac vitamínu C než citróny. Vo väčších množstvách obsahujú aj ďalšie bioaktívne fenolické látky podporujúce zdravie, ako sú napríklad vysoko účinné antioxidanty karotén (provitamín A) a luteín. Plody odrody Weiki sú vhodné aj na spracovanie plodov. Pekné, bohaté, tmavozelené listy na červenkastých stonkách vytvárajú z tejto odrody kivi atraktívnu kombináciu úžitkovej (ovocnej) a okrasnej rastliny. V závislosti od kvality pôdy, do ktorej ju vysadíme, začína prinášať úrodu v treťom až v štvrtom roku po výsadbe. Rastliny vysádzame v odstupe 1-2 metre a už v prvom roku jej výhonky vyväzujeme na výšku pergoly. Ak rastliny v prvom roku túto výšku nedosiahnu, nasledovnú jar ich zrežeme na polovicu a tak podporíme ich bujnejší rast v druhom roku. V treťom roku po výsadbe rastlina začne vytvárať bočné výhony, na ktorých sa vyvíjajú kvety. Plody tak vznikajú len na jednoročnom dreve. Aktinídia význačná znáša najnižšie zimné teploty až do -30 stupňov Celzia. Jej dôležitou vlastnosťou je vysoká mrazuvzdornosť. Zároveň je menej náročná na pestovanie a tvarovanie ako veľkoplodé odrody. Pri pestovaní kivi v črepníku (napríklad na balkóne alebo terase) je dôležité zabezpečiť najmä jeho dostatočnú závlahu počas horúcich letných mesiacov. Je výhodnejšie preto použiť čo najväčší črepník, lebo v ňom je jednoduchšie udržať vlhkosť po dlhší čas. Pomôže aj podmiska pod črepník, lebo inak voda cez vysušený substrát rýchlo pretečie. Aj tak však prosím rátajte s tým, že počas letných horúčav budete musieť kivi v bežnom črepníku polievať každý deň. Keď sa vyberiete na viacdňovú dovolenku, niekto k Vám bude musieť prísť polievať aspoň každý druhý deň. Riešením môže byť samozavlažovací črepník. Kúpte ho v potrebnej veľkosti aj s rezervou na viac rokov dopredu. S výživou nie je veľký problém, stačí každý rok na jar do substrátu zapracovať hnojivo s postupným vyplavovaním živín. Ako ochranu pred mrazom odporúčame črepník niekoľko krát pevne obtočiť viacerými vrstvami bublinkovej fólie. Alebo ho na zimu zapustiť do pôdy v záhrade (ak máte takú možnosť).

Popis:
Aktinídia význačná má v porovnaní s aktinídiou čínskou, teda klasickým kivi, menšie plody. Sú veľmi sladké a šťavnaté, s typickou chuťou kivi. Konzumujeme ich spolu so šupkou. U nás dozrievajú približne od začiatku októbra. Je to popínavá rastlina, ktorá sa v prírode ovíja okolo stromov, krov a ich konárov, preto aj záhrade potrebuje oporu. Rastie rýchlo a v dospelosti dosahuje dĺžku okolo 4-8 metrov. Aktinídia význačná je veľmi odolná voči chladu, znáša zimné teploty až do -30°C, ale jej mladé jarné prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom. Na jar vytvára voňavé, biele, drobné kvety. Plody sú sladké a majú dobrú chuť a kvalitu. Dozrievajú v septembri až októbri, obsahujú 5-násobne viac vitamínu C než čierne ríbezle. Toto kivi sa oplatí pestovať už iba kvôli jeho pekným listom a chutné plody sú jeho pridanou hodnotou. Aktínídia význačná uprednostňuje kvalitnú hlinitú neutrálnu pôdu na chránenom stanovišti. Znáša aj kyslé a mierne alkalické (zásadité) pôdy. Darí sa jej aj v polotieni, ale slnečné miesto je najlepšie pre tvorbu plodov. Rastie až po teplotnú zónu 6, môžeme ju preto pestovať na celom Slovensku s výnimkou horských oblastí. Plody vytvára na dvojročnom dreve a na plodonosných výhonkoch staršieho dreva. Jej rez je najlepšie vykonávať v zime. Pri pestovaní kivi v črepníku (napríklad na balkóne alebo terase) je dôležité zabezpečiť najmä jeho dostatočnú závlahu počas horúcich letných mesiacov. Je výhodné preto použiť čo najväčší črepník, lebo v ňom je jednoduchšie udržať vlhkosť po dlhší čas. Pomôže aj podmiska pod črepník, lebo inak voda cez vysušený substrát rýchlo pretečie. Aj tak však prosím rátajte s tým, že počas letných horúčav budete musieť kivi v bežnom črepníku polievať každý deň. Keď sa vyberiete na viacdňovú dovolenku, niekto k Vám bude musieť prísť polievať aspoň každý druhý deň. Riešením môže byť samozavlažovací črepník. Kúpte ho v potrebnej veľkosti aj s rezervou na viac rokov dopredu. Na výživu nie je náročné, stačí každý rok na jar do substrátu zapracovať zásobné hnojivo s postupným uvoľňovaním živín. Ako ochranu pred mrazom odporúčame črepník niekoľko krát pevne obtočiť viacerými vrstvami bublinkovej fólie. Alebo ho na zimu zapustiť do pôdy v záhrade, ak máte takú možnosť.

Popis:
Arónia čerešnolistá je krížencom arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa) a arónie jahodovolistej (Aronia arbutifolia). Možno ju však považovať skôr za osobitný druh než za hybrid. Plody má tmavo-purpurové až čierne a veľké 7-10 mm. Na kríku nepretrvajú do zimy. Jej odrody akou je aj Nero boli vyšľachtené na veľké plody vhodné na prípravu džemov, marmelád, vína, syrupov, štiav, nátierok a čaju. Je samoopelivá, preto na tvorbu plodov stačí iba jedna rastlina. Listy má na spodnej strane mierne chĺpkaté. Plody sú veľké, plocho guľaté, čierne, lesklé malvice. Nie sú až také aromatické ako u divo žijúcich arónií vo voľnej prírode. Kry arónií čerešňolistých sú však úrodnejšie a boli vyšľachtené pre ručný zber, preto dosahujú výšku iba 1,5 až 2 metre. Sú opadavé, bohato rozkonárené, s lesklými tmavozelenými, na jeseň červenými listami. Začiatkom leta tvoria biele kvety, z ktorých dozrievajú čierne plody. Veľmi dobre odolávajú chorobám, škodcom, suchu aj znečisteniu prostredia. Čierne plody veľkosti hrachu chutia sladko-kyslasto-horko, podobne ako čučoriedky. Zberáme ich od polovice augusta do októbra a používajú sa buď sušené (ako hrozienka) alebo po odšťavení parou sa pije ich šťava. Vďaka ich vysokému obsahu antioxidantov - flavonoidov, kyseliny listovej a vitamínov C a K sa arónia v Poľsku a v Rusku zaraďuje medzi liečivé rastliny. Použiva sa aj na zastavenie hnačky. Pri pokusoch in vitro bola preukázaná jej schopnosť výrazne znižovať oxidatívny stres vyvolaný operáciou alebo počas rozličných fáz chemoterapie u pacientov s invazívnym nádorom prsnika. (Kedzierska M. et al.: Effects of the commercial extract of aronia on oxidative stress after the surgery and the chemotherapy. Fitoterapia 2011 Nov 12. PMID: 22101070). Vďaka svojmu intenzívne červenému sfarbeniu (v dôsledku obsahu farbív antokyanov) sa tiež používa ako prírodná náhrada potravinárskych farbív. Arónie sú zároveň atraktívne okrasné kry do záhrad. V prírode žijú v podraste stromov a na okraji lesov, preto rastú dobre aj vo výsadbe pod stromami. V Spojených štátoch sa plody arónie pre svoju farbu pridávajú do ovocných štiav a firmy propagujú ich antioxidačné účinky. V Poľsku sa listy arónie sušia na prípravu bylinkového čaju. Arónia sa tiež používa na dochutenie alebo ako farbivo do nápojov a jogurtov. Jej antioxidačné vlastnosti vyplývajú z obsahu tmavo-purpurového, takmer čierneho pigmentu pozostávajúceho z bohatého obsahu fenolických látok produkovaných rastlinou, najmä antokyanov. (Zdroj Wikipedia)

Popis:
Arónia čerešnolistá je krížencom arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa) a arónie jahodovolistej (Aronia arbutifolia). Možno ju však považovať skôr za osobitný druh než za hybrid. Plody má tmavo-purpurové až čierne a veľké 7-10 mm. Na kríku nepretrvajú do zimy. Jej odrody akou je aj Nero boli vyšľachtené na veľké plody vhodné na prípravu džemov, marmelád, vína, syrupov, štiav, nátierok a čaju. Je samoopelivá, preto na tvorbu plodov stačí iba jedna rastlina. Listy má na spodnej strane mierne chĺpkaté. Plody sú veľké, plocho guľaté, čierne, lesklé malvice. Nie sú až také aromatické ako u divo žijúcich arónií vo voľnej prírode. Kry arónií čerešňolistých sú však úrodnejšie a boli vyšľachtené pre ručný zber, preto dosahujú výšku iba 1,5 až 2 metre. Sú opadavé, bohato rozkonárené, s lesklými tmavozelenými, na jeseň červenými listami. Začiatkom leta tvoria biele kvety, z ktorých dozrievajú čierne plody. Veľmi dobre odolávajú chorobám, škodcom, suchu aj znečisteniu prostredia. Čierne plody veľkosti hrachu chutia sladko-kyslasto-horko, podobne ako čučoriedky. Zberáme ich od polovice augusta do októbra a používajú sa buď sušené (ako hrozienka) alebo po odšťavení parou sa pije ich šťava. Vďaka ich vysokému obsahu antioxidantov - flavonoidov, kyseliny listovej a vitamínov C a K sa arónia v Poľsku a v Rusku zaraďuje medzi liečivé rastliny. Použiva sa aj na zastavenie hnačky. Pri pokusoch in vitro bola preukázaná jej schopnosť výrazne znižovať oxidatívny stres vyvolaný operáciou alebo počas rozličných fáz chemoterapie u pacientov s invazívnym nádorom prsnika. (Kedzierska M. et al.: Effects of the commercial extract of aronia on oxidative stress after the surgery and the chemotherapy. Fitoterapia 2011 Nov 12. PMID: 22101070). Vďaka svojmu intenzívne červenému sfarbeniu (v dôsledku obsahu farbív antokyanov) sa tiež používa ako prírodná náhrada potravinárskych farbív. Arónie sú zároveň atraktívne okrasné kry do záhrad. V prírode žijú v podraste stromov a na okraji lesov, preto rastú dobre aj vo výsadbe pod stromami. V Spojených štátoch sa plody arónie pre svoju farbu pridávajú do ovocných štiav a firmy propagujú ich antioxidačné účinky. V Poľsku sa listy arónie sušia na prípravu bylinkového čaju. Arónia sa tiež používa na dochutenie alebo ako farbivo do nápojov a jogurtov. Jej antioxidačné vlastnosti vyplývajú z obsahu tmavo-purpurového, takmer čierneho pigmentu pozostávajúceho z bohatého obsahu fenolických látok produkovaných rastlinou, najmä antokyanov. (Zdroj Wikipedia)

Popis:
Arónia čerešnolistá je krížencom arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa) a arónie jahodovolistej (Aronia arbutifolia). Možno ju však považovať skôr za osobitný druh než za hybrid. Plody má tmavo-purpurové až čierne a veľké 7-10 mm. Na kríku nepretrvajú do zimy. Jej odrody ako je Viking boli vyšľachtené na veľké plody vhodné na prípravu džemov, marmelád, vína, syrupov, štiav, nátierok a čaju. Je samoopelivá, preto na tvorbu plodov stačí iba jedna rastlina. Listy má na spodnej strane mierne chĺpkaté. Plody sú veľké, plocho guľaté, čierne, lesklé malvice. Nie sú až také aromatické ako u divo žijúcich arónií vo voľnej prírode. Kry arónií čerešňolistých sú však úrodnejšie a boli vyšľachtené pre ručný zber, preto dosahujú výšku iba 1,5 až 2 metre. Sú opadavé, bohato rozkonárené, s lesklými tmavozelenými, na jeseň červenými listami. Začiatkom leta tvoria biele kvety, z ktorých dozrievajú čierne plody. Veľmi dobre odolávajú chorobám, škodcom, suchu aj znečisteniu prostredia. Čierne plody veľkosti hrachu chutia sladko-kyslasto-horko, podobne ako čučoriedky. Zberáme ich od polovice augusta do októbra a používajú sa buď sušené (ako hrozienka) alebo po odšťavení parou sa pije ich šťava. Vďaka ich vysokému obsahu antioxidantov - flavonoidov, kyseliny listovej a vitamínov C a K sa arónia v Poľsku a v Rusku zaraďuje medzi liečivé rastliny. Použiva sa aj na zastavenie hnačky. Pri pokusoch in vitro bola preukázaná jej schopnosť výrazne znižovať oxidatívny stres vyvolaný operáciou alebo počas rozličných fáz chemoterapie u pacientov s invazívnym nádorom prsnika. (Kedzierska M. et al.: Effects of the commercial extract of aronia on oxidative stress after the surgery and the chemotherapy. Fitoterapia 2011 Nov 12. PMID: 22101070). Vďaka svojmu intenzívne červenému sfarbeniu (v dôsledku obsahu farbív antokyanov) sa tiež používa ako prírodná náhrada potravinárskych farbív. Arónie sú zároveň atraktívne okrasné kry do záhrad. V prírode žijú v podraste stromov a na okraji lesov, preto rastú dobre aj vo výsadbe pod stromami. V Spojených štátoch sa plody arónie pre svoju farbu pridávajú do ovocných štiav a firmy propagujú ich antioxidačné účinky. V Poľsku sa listy arónie sušia na prípravu bylinkového čaju. Arónia sa tiež používa na dochutenie alebo ako farbivo do nápojov a jogurtov. Jej antioxidačné vlastnosti vyplývajú z obsahu tmavo-purpurového, takmer čierneho pigmentu pozostávajúceho z bohatého obsahu fenolických látok produkovaných rastlinou, najmä antokyanov. (Zdroj Wikipedia)

Popis:
Arónia čerešnolistá je krížencom arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa) a arónie jahodovolistej (Aronia arbutifolia). Možno ju však považovať skôr za osobitný druh než za hybrid. Plody má tmavo-purpurové až čierne a veľké 7-10 mm. Na kríku nepretrvajú do zimy. Jej odrody ako je Viking boli vyšľachtené na veľké plody vhodné na prípravu džemov, marmelád, vína, syrupov, štiav, nátierok a čaju. Je samoopelivá, preto na tvorbu plodov stačí iba jedna rastlina. Listy má na spodnej strane mierne chĺpkaté. Plody sú veľké, plocho guľaté, čierne, lesklé malvice. Nie sú až také aromatické ako u divo žijúcich arónií vo voľnej prírode. Kry arónií čerešňolistých sú však úrodnejšie a boli vyšľachtené pre ručný zber, preto dosahujú výšku iba 1,5 až 2 metre. Sú opadavé, bohato rozkonárené, s lesklými tmavozelenými, na jeseň červenými listami. Začiatkom leta tvoria biele kvety, z ktorých dozrievajú čierne plody. Veľmi dobre odolávajú chorobám, škodcom, suchu aj znečisteniu prostredia. Čierne plody veľkosti hrachu chutia sladko-kyslasto-horko, podobne ako čučoriedky. Zberáme ich od polovice augusta do októbra a používajú sa buď sušené (ako hrozienka) alebo po odšťavení parou sa pije ich šťava. Vďaka ich vysokému obsahu antioxidantov - flavonoidov, kyseliny listovej a vitamínov C a K sa arónia v Poľsku a v Rusku zaraďuje medzi liečivé rastliny. Použiva sa aj na zastavenie hnačky. Pri pokusoch in vitro bola preukázaná jej schopnosť výrazne znižovať oxidatívny stres vyvolaný operáciou alebo počas rozličných fáz chemoterapie u pacientov s invazívnym nádorom prsnika. (Kedzierska M. et al.: Effects of the commercial extract of aronia on oxidative stress after the surgery and the chemotherapy. Fitoterapia 2011 Nov 12. PMID: 22101070). Vďaka svojmu intenzívne červenému sfarbeniu (v dôsledku obsahu farbív antokyanov) sa tiež používa ako prírodná náhrada potravinárskych farbív. Arónie sú zároveň atraktívne okrasné kry do záhrad. V prírode žijú v podraste stromov a na okraji lesov, preto rastú dobre aj vo výsadbe pod stromami. V Spojených štátoch sa plody arónie pre svoju farbu pridávajú do ovocných štiav a firmy propagujú ich antioxidačné účinky. V Poľsku sa listy arónie sušia na prípravu bylinkového čaju. Arónia sa tiež používa na dochutenie alebo ako farbivo do nápojov a jogurtov. Jej antioxidačné vlastnosti vyplývajú z obsahu tmavo-purpurového, takmer čierneho pigmentu pozostávajúceho z bohatého obsahu fenolických látok produkovaných rastlinou, najmä antokyanov. (Zdroj Wikipedia)

Popis:
Odroda Overlese tvorí veľké plody výbornej chuti. Dozrievajú začiatkom októbra. Ich dužina je žltá. Plody majú menej semien, ale veľkých. Asimina trojlaločná je najväčším pôvodným ovocím Spojených štátov. Je to nižší strom alebo veľký ker rastúci v nižšej etáži lesa na dobre priepustných, úrodných, hlbokých pôdach v údoliach riek a v kopcovitom vyššom teréne. Má veľké, jednoduché listy a tvorí veľké, podlhovasté, žltozelené plody dlhé 5-16 cm a široké 3-7 cm. Dozrievajú v septembri až v októbri a svojou váhou ohýbajú konáre nadol. Ich chuť pripomína mango alebo banán. Jedia sa surové, alebo sa používajú pri varení a pečení ako náhrada banánov. Používajú sa tiež na výrobu štiav, miešaných nápojov a domáceho vína. Samotný strom alebo veľký ker dorastá do výšky asi 10-11 metrov a jeho kmeň dosahuje v dospelosti (teda približne po 30 rokoch rastu) hrúbku 20-30 cm. Kvety má obojpohlavné. Dorastajú do veľkosti 3-5 cm a po vyzretí sú sýto purpurovo-červené alebo gaštanovej farby. Majú 6 okvetných lístkov. Asimina trojlaločná nemá takmer žiadnych škodcov, preto je možné pestovať ju bez chemickej ochrany. Vďaka svojmu charakteristickému tvaru koruny, nenáročnosti pri pestovaní a príťažlivosti jej čerstvých plodov si získava čoraz väčšiu popularitu medzi záhradníkmi aj amatérskymi pestovateľmi. Odoláva zimným mrazom až po teplotnú zónu 5, preto ju môžeme bez obáv pestovať aj v chladnejších oblastiach Slovenska. Uprednostňuje vlhké, kyslé, úrodné pôdy. Znáša aj občasné premočenie. Dokáže rásť aj v úplnom tieni, no tvorí v ňom riedke koruny. Vhodné pH pôdy je v rozsahu 5,6 až 7,5, teda kyslé až neutrálne.

Popis:
Asimina trojlaločná je najväčším pôvodným ovocím Spojených štátov. Je to nižší strom alebo veľký ker rastúci v nižšej etáži lesa na dobre priepustných, úrodných, hlbokých pôdach v údoliach riek a v kopcovitom vyššom teréne. Má veľké, jednoduché listy a tvorí veľké, podlhovasté, žltozelené plody dlhé 5-16 cm a široké 3-7 cm. Dozrievajú v septembri až v októbri a svojou váhou ohýbajú konáre nadol. Ich chuť pripomína mango alebo banán. Jedia sa surové, alebo sa používajú pri varení a pečení ako náhrada banánov. Používajú sa tiež na výrobu štiav, miešaných nápojov a domáceho vína. Samotný strom alebo veľký ker dorastá do výšky asi 10-11 metrov a jeho kmeň dosahuje v dospelosti (teda približne po 30 rokoch rastu) hrúbku 20-30 cm. Kvety má obojpohlavné. Dorastajú do veľkosti 3-5 cm a po vyzretí sú sýto purpurovo-červené alebo gaštanovej farby. Majú 6 okvetných lístkov. Asimina trojlaločná nemá takmer žiadnych škodcov, preto je možné pestovať ju bez chemickej ochrany. Vďaka svojmu charakteristickému tvaru koruny, nenáročnosti pri pestovaní a príťažlivosti jej čerstvých plodov si získava čoraz väčšiu popularitu medzi záhradníkmi aj amatérskymi pestovateľmi.

Popis:
Odroda Sunflower tvorí plody strednej veľkosti so zlato-žltou dužinou. Šupku majú žltkastú. Plody sú dobrej chuti a majú málo semien. Táto odroda je považovaná za samoopelivú. Dozrieva uprostred septembra. Asimina trojlaločná je najväčším pôvodným ovocím Spojených štátov. Je to nižší strom alebo veľký ker rastúci v nižšej etáži lesa na dobre priepustných, úrodných, hlbokých pôdach v údoliach riek a v kopcovitom vyššom teréne. Má veľké, jednoduché listy a tvorí veľké, podlhovasté, žltozelené plody dlhé 5-16 cm a široké 3-7 cm. Dozrievajú v septembri až v októbri a svojou váhou ohýbajú konáre nadol. Ich chuť pripomína mango alebo banán. Jedia sa surové, alebo sa používajú pri varení a pečení ako náhrada banánov. Používajú sa tiež na výrobu štiav, miešaných nápojov a domáceho vína. Samotný strom alebo veľký ker dorastá do výšky asi 10-11 metrov a jeho kmeň dosahuje v dospelosti (teda približne po 30 rokoch rastu) hrúbku 20-30 cm. Kvety má obojpohlavné. Dorastajú do veľkosti 3-5 cm a po vyzretí sú sýto purpurovo-červené alebo gaštanovej farby. Majú 6 okvetných lístkov. Asimina trojlaločná nemá takmer žiadnych škodcov, preto je možné pestovať ju bez chemickej ochrany. Vďaka svojmu charakteristickému tvaru koruny, nenáročnosti pri pestovaní a príťažlivosti jej čerstvých plodov si získava čoraz väčšiu popularitu medzi záhradníkmi aj amatérskymi pestovateľmi. Odoláva zimným mrazom až po teplotnú zónu 5, preto ju môžeme bez obáv pestovať aj v chladnejších oblastiach Slovenska. Uprednostňuje vlhké, kyslé, úrodné pôdy. Znáša aj občasné premočenie. Dokáže rásť aj v úplnom tieni, no tvorí v ňom riedke koruny. Vhodné pH pôdy je v rozsahu 5,6 až 7,5, teda kyslé až neutrálne.

Popis:
Táto odroda je pomenovaná podľa najväčšieho ruského ostrova ležiaceho v severnom Tichomorí. Tento senzačný druh je mrazuvzdorný až do -20°C! Cez zimu namrzne až k pôde, ale podzemná časť pri správnom zakrytí na jar v apríli znovu vyraší. Pán Hikaro Takayama z mesta Fayetteville, Pensylvánia, USA (teplotná zoná 6b) odporúča stonku na začiatku zimy zrezať na približne 10 cm a zakryť ju vlastnými listami a kúskami stonky zrezaného banánovníka. (https://davesgarden.com/members/Hikaro_Takayama/). Pred príchodom zimy ho môžme chrániť aj 20-30 cm vrstvou slamy, lístia pokrytého drôtenou sieťovinou čečiny alebo ju obalíme do viacerých vrstiev hrubej jutovej vrecoviny. Čím slnečnejšie je jeho letné stanovište, tým väčšia je šanca na dozretie plodov. Je to rýchle rastúca dekoratívna rastlina, dorastie až do výšky 3,5 m. Najlepšiu mu vyhovuje kyslá až neutrálna hlinitá pôda (pH 5,6-7,5), ľahká a bohatá na živiny. Miluje vodu. Na jar mu osoží zapracovanie 2-3 lopát vyzretého hnoja do pôdy okolo hlavnej stonky. Môžme použiť aj minerálne hnojivo, najlepšie zásobné, s postupným uvoľňovaním živín. (Osmocote, Proven Winners a pod.). Banánovník upresnostňuje vysokú vzdušnú vlhkosť, preto ho s obľubou vysádzajú k bazénom a jazierkam. Sadíme ho na miesto chránené pre vetrom, lebo silný nárazový vietor mu trhá listy. Rez: stačí ostrihávať hnedé listy.

Popis:
Pochádza z Illinois (USA). Rastie bujne, patrí do skupiny iránskych odrôd. Odroda je samoopelivá. Úrodnosť je skorá, pravidelná a vysoká. Plody dozrievajú celkom neskoro, až v polovici septembra. Sú veľké, nesúmerné, guľaté. Šupka je pevná, stredne hrubá. Má krémovobielu dužinu so zelenkastým nádychom. Dužina má veľmi sladkú chuť, je šťavnatá, jemná. Kôstka je veľká. Ovocie sa využíva na priamu konzumáciu. Je citlivá na mráz, vyžaduje chránené teplé polohy. Dobre znáša aj dopravu.

Popis:
Široká koruna, veľké plody podlhovastého až guľovitého tvaru, oranžové s červeným líčkom. Dozrievajú v júli, 14 dní pred odrodou Redhaven. Odroda je odolná voči mrazom a menej citlivá na múčnatku. Podpník je silne rastúci, nenáročný na pôdu, znáša dobre aj ťažšie zásadité pôdy.

Popis:
Najskoršia broskyňa. Má žltú dužinu a dozrieva už začiatkom júla (5-6 týždňov pred odrodou Redhaven). Zachováva si vysokú kvalitu aj pri skladovaní. Jej dužina sa čiastočne oddeľuje od kôstky. Vyžaduje skorý a silný rez. Patrí medzi odrody odolnejšie voči chladu. Kvitne veľkými ružovými kvetmi.

Popis:
Kultivar dozrievajúci začiatkom septembra so žltou dužinou, dobre oddeliteľnou od kôstky. Úrody kvalitných plodov sú pravidelné a bohaté. Plody sú vhodné na výrobu kompótov, aj na priamy konzum. Vzhľadom na veľmi dobrú odolnosť proti zimným a predjarným mrazom a pravidelnú rodivosť nahrádza menej spoľahlivé neskoré kultivary Elberta a Gracia.

Popis:
Najpestovanejšia štandardná odroda. Má stredne veľké až veľké plody, dužina je žltá, dobre oddeliteľná od kôstky. Je pomerne odolná voči chladu. Plody sú vysokej kvality. Patrí medzi najchutnejšie broskyne. Dozrieva okolo 25. júla. Broskyne neznášajú zatrávnenie okolo ich kmienka, preto je potrebné pôdu okolo nich pravidelne kypriť alebo porýľovať.

Popis:
Redhaven je najpestovanejšia štandardná odroda broskýň na svete. Má stredne veľké až veľké plody, dužina je žltá, dobre oddeliteľná od kôstky. Je pomerne odolná voči chladu. Plody sú vysokej kvality. Patrí medzi najchutnejšie broskyne. Dozrieva okolo 25. júla. Broskyne všeobecne neznášajú zatrávnenie okolo ich kmienka, preto je potrebné pôdu okolo nich pravidelne kypriť alebo porýľovať, zavlažovať počas sucha a hnojiť.

Popis:
Veľmi kvalitná, skorá odroda, samoopelivá odroda s veľmi veľkými sladkými plodmi. Dozrieva koncom júla - začiatkom augusta.

Popis:
Je to právne chránená odroda, v Európe licenciu vlastní IPS Francúzsko. Vzrast koruny je silnejší, kvitnutie stredné, kvety sú samoopelivé. Plod je veľmi veľký dosahuje až 200 g, pekného atraktívneho vzhľadu, celý pokrytý červenou farbou, guľatý. Chuť je veľmi dobrá vyvážená, dužina žltá, veľmi dobrej chuti, dozrieva 5 dní pred odrodou ´Redhaven´. Rodivosť je vysoká.

Popis:

Popis:
Pochádza z Ameriky. Patrí medzi neskoré odrody broskýň. Plody sú veľké, z väčšej časti prekryté atraktívnym karmínovočerveným sfarbením, dužina je dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je lahodná, aromatická, veľmi dobrá. Plody sa neotláčajú a vhodné sú aj na prepravu. Hlavnou výhodou je malá náročnosť na stanovište a vysoké úrody plodov výbornej kvality.

Popis:
Pochádza z Ameriky. Patrí medzi neskoré odrody broskýň. Plody sú veľké, z väčšej časti prekryté atraktívnym karmínovočerveným sfarbením, dužina je dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je lahodná, aromatická, veľmi dobrá. Plody sa neotláčajú a vhodné sú aj na prepravu. Hlavnou výhodou je malá náročnosť na stanovište a vysoké úrody plodov výbornej kvality.

Popis:
Štandardná odroda, má veľké guľovité plody, dužina je krémovožltá. Je odolná voči chladu a chorobám. Dosahuje vysokú a pravidelnú rodivosť. Dozrieva koncom júla.

Popis:
Ľahodné vinohradnícke broskyne s malými plodmi, výraznej vône a vynikajúcej chuti s maličkou kôstkou. Sú veľmi nenáročné na stanovište. Dobre znášajú sucho a dobre rastú na všetkých typoch pôd s výnimkou ťažkých ílovitých. Potrebujú teplé slnečné stanovište chránené pred zimným vetrom alebo polotieň. Semenáče z nášho vlastného množenia, zozbierané a areáli Unesco v Lednici na Morave.

Popis:
Brusnica veľkoplodá je nízky, rozprestretý, hustý, stálozelený ker dorastajúci do výšky maximálne 30 centimetrov. Tvorí biele až ružové kvety, z ktorých sa vyvíjajú tmavočervené, jedlé a veľmi zdravé plody. Dosahujú veľkosť 1-2 centimetre a konzumujú sa čerstvé alebo varené. Obsahujú veľa vitamínu C. Dajú sa aj sušiť na zimnú konzumáciu. Brusnica veľkoplodá vytvára výhonky dosahujúce dĺžku 30 až 180 centimetrov. Pochádza zo Severnej Ameriky, kde rastie v prírode východnej Kanady, vo východnej časti Spojených štátov a vo vyšších nadmorských výškach až po Severnú Karolínu. Jej odolnosť voči mrazom je preto mimoriadna - môžeme ju pestovať až po teplotnú zónu 2b, teda až po oblasti s priemernou najnižšou zimnou teplotou mínus 43 stupňov Celzia. Začína kvitnúť koncom júna bielymi, bledoružovými alebo ružovými kvetmi. Kvety opeľujú včely až do polovice júla. V tomto období rastliny nasadzujú plody a ak nerastú vo vlhkej pôde, potom je počas nasledovných 3 týždňov často potrebné ich aj zavlažovať, lebo je to najteplejšie obdobie roka. V septembri plody získavajú svoju charakteristickú červenú farbu vďaka prírodným farbivám antokyanom, ktorým sa pripisujú protizápalové účinky a prevencia vzniku rakoviny. Plody dosahujú plnú zrelosť približne 80 dní po kvitnutí. Dozrievajú teda od polovice septembra až do konca októbra a zber vrcholí uprostred októbra. Brusnica veľkoplodá je kyslomilná rastlina a vyžaduje si veľmi kyslé až kyslé pôdy v rozsahu pH od 4,6 až 6. Dá sa pestovať ako pôdopokryvná drevina. Uprednostňuje polohu na priamom slnku a pôdy bohaté na organické látky (humus). Môžeme ju pestovať aj v črepníkoch alebo v zavesených košíkoch s podmiskou naplnenou vodou. Ako rastlina pochádzajúca z močarísk znáša aj občasné zaplavenie pôdy. Avšak v období rastu (vo všeobecnosti od marca do októbra) je dobrá priepustnosť a drenáž pôdy nevyhnutná pre rast a správne fungovanie jej koreňov. Počas tohoto vegetačného obdobia sú komerčné plantáže brusníc odvodňované a zaplavovanie sa spravidla nevykonáva počas dlhších období. (Zaplavujú ich väčšinou len na ochranu pred mrazom v zime, pred zberom úrody a osobitne na zničenie škodcov).

Popis:
Brusnica veľkoplodá je nízky, rozprestretý, hustý, stálozelený ker dorastajúci do výšky maximálne 30 centimetrov. Tvorí biele až ružové kvety, z ktorých sa vyvíjajú tmavočervené, jedlé a veľmi zdravé plody. Dosahujú veľkosť 1-2 centimetre a konzumujú sa čerstvé alebo varené. Obsahujú veľa vitamínu C. Dajú sa aj sušiť na zimnú konzumáciu. Brusnica veľkoplodá vytvára výhonky dosahujúce dĺžku 30 až 180 centimetrov. Pochádza zo Severnej Ameriky, kde rastie v prírode východnej Kanady, vo východnej časti Spojených štátov a vo vyšších nadmorských výškach až po Severnú Karolínu. Jej odolnosť voči mrazom je preto mimoriadna - môžeme ju pestovať až po teplotnú zónu 2b, teda až po oblasti s priemernou najnižšou zimnou teplotou mínus 43 stupňov Celzia. Začína kvitnúť koncom júna bielymi, bledoružovými alebo ružovými kvetmi. Kvety opeľujú včely až do polovice júla. V tomto období rastliny nasadzujú plody a ak nerastú vo vlhkej pôde, potom je počas nasledovných 3 týždňov často potrebné ich aj zavlažovať, lebo je to najteplejšie obdobie roka. V septembri plody získavajú svoju charakteristickú červenú farbu vďaka prírodným farbivám antokyanom, ktorým sa pripisujú protizápalové účinky a prevencia vzniku rakoviny. Plody dosahujú plnú zrelosť približne 80 dní po kvitnutí. Dozrievajú teda od polovice septembra až do konca októbra a zber vrcholí uprostred októbra. Brusnica veľkoplodá je kyslomilná rastlina a vyžaduje si veľmi kyslé až kyslé pôdy v rozsahu pH od 4,6 až 6. Dá sa pestovať ako pôdopokryvná drevina. Uprednostňuje polohu na priamom slnku a pôdy bohaté na organické látky (humus). Môžeme ju pestovať aj v črepníkoch alebo v zavesených košíkoch s podmiskou naplnenou vodou. Ako rastlina pochádzajúca z močarísk znáša aj občasné zaplavenie pôdy. Avšak v období rastu (vo všeobecnosti od marca do októbra) je dobrá priepustnosť a drenáž pôdy nevyhnutná pre rast a správne fungovanie jej koreňov. Počas tohoto vegetačného obdobia sú komerčné plantáže brusníc odvodňované a zaplavovanie sa spravidla nevykonáva počas dlhších období. (Zaplavujú ich väčšinou len na ochranu pred mrazom v zime, pred zberom úrody a osobitne na zničenie škodcov).

Popis:
Brusnica veľkoplodá je nízky, rozprestretý, hustý, stálozelený ker dorastajúci do výšky maximálne 30 centimetrov. Tvorí biele až ružové kvety, z ktorých sa vyvíjajú tmavočervené, jedlé a veľmi zdravé plody. Dosahujú veľkosť 1-2 centimetre a konzumujú sa čerstvé alebo varené. Obsahujú veľa vitamínu C. Dajú sa aj sušiť na zimnú konzumáciu. Brusnica veľkoplodá vytvára výhonky dosahujúce dĺžku 30 až 180 centimetrov. Pochádza zo Severnej Ameriky, kde rastie v prírode východnej Kanady, vo východnej časti Spojených štátov a vo vyšších nadmorských výškach až po Severnú Karolínu. Jej odolnosť voči mrazom je preto mimoriadna - môžeme ju pestovať až po teplotnú zónu 2b, teda až po oblasti s priemernou najnižšou zimnou teplotou mínus 43 stupňov Celzia. Začína kvitnúť koncom júna bielymi, bledoružovými alebo ružovými kvetmi. Kvety opeľujú včely až do polovice júla. V tomto období rastliny nasadzujú plody a ak nerastú vo vlhkej pôde, potom je počas nasledovných 3 týždňov často potrebné ich aj zavlažovať, lebo je to najteplejšie obdobie roka. V septembri plody získavajú svoju charakteristickú červenú farbu vďaka prírodným farbivám antokyanom, ktorým sa pripisujú protizápalové účinky a prevencia vzniku rakoviny. Plody dosahujú plnú zrelosť približne 80 dní po kvitnutí. Dozrievajú teda od polovice septembra až do konca októbra a zber vrcholí uprostred októbra. Brusnica veľkoplodá je kyslomilná rastlina a vyžaduje si veľmi kyslé až kyslé pôdy v rozsahu pH od 4,6 až 6. Dá sa pestovať ako pôdopokryvná drevina. Uprednostňuje polohu na priamom slnku a pôdy bohaté na organické látky (humus). Môžeme ju pestovať aj v črepníkoch alebo v zavesených košíkoch s podmiskou naplnenou vodou. Ako rastlina pochádzajúca z močarísk znáša aj občasné zaplavenie pôdy. Avšak v období rastu (vo všeobecnosti od marca do októbra) je dobrá priepustnosť a drenáž pôdy nevyhnutná pre rast a správne fungovanie jej koreňov. Počas tohoto vegetačného obdobia sú komerčné plantáže brusníc odvodňované a zaplavovanie sa spravidla nevykonáva počas dlhších období. (Zaplavujú ich väčšinou len na ochranu pred mrazom v zime, pred zberom úrody a osobitne na zničenie škodcov).

Popis:
Citrus Buddhova ruka je atraktívnou drevinou, obľúbenou najmä pre svoju okrasnú funkciu. Pôvodne sa tento citrus vyskytoval v južnej Ázii, kde sa doteraz teší veľkej obľube. Má pútavé sýto žlté plody vyrastajúce v tvare ruky. Preferujú sa plody, kde je ruka zatvorená, pretože symbolizuje modlitbu. Používajú sa aj do alkoholických nápojov, dezertov a taktiež sa konzumujú ako kandizované ovocie. Medzi májom a septembrom kvitne krásnymi bielymi kvetmi s prenikavou arómou, vďaka ktorej sú často používané na prevoňanie miestností, či oblečenia. V dospelosti dorastá vo výšky 3-5 metrov, pričom ročne vyrastie cca o 50-80 cm.

Popis:
Tento rodiaci citronovník je veľmi vhodný ako okrasná rastlina aj na pestovanie citrónov v byte. Vyžaduje úrodnú priepustnú pôdu, neznáša mráz. Rastliny musia zimovať vnútri, najlepšie v chladnejšej miestnosti, kde im postačí i polotieň. Zimný chlad vyvoláva jarnú tvorbu kvetov. Koncom mája alebo začiatkom júna je vhodné presadiť ho do voľnej pôdy v záhrade alebo umiestniť na balkón. V lete si vyžaduje polohu na priamom slnku. Je trochu citlivý na úplné vyschnutie pôdy. Rodí bohato a pravidelne. Pri veľkej úrode je potrebné urobiť prebierku plodov a ponechať na každých 20-30 listov iba jeden citrón.

Popis:
Hedelfingenská je neskoro rodiaca a cudzoopelivá chrupky. Vhodné opeľovače sú: Karešova, Napoleonova, Troprichterova. Rodí neskoršie, pravidelne, ale len priemerne. V dreve je dobre, v kvete menej odolná voči mrazom. Plod je veľký až veľmi veľký, nepravidelný.

Popis:
Atraktívna stolová odroda s veľkými tmavými, takmer čiernymi, chrumkavými plodmi. Prináša pravidelné úrody a je odolná voči hubovým chorobám. Kvitne neskoro, dozrieva v polovici júla. Je nenáročná na stanovište a jej plody sú odolné voči praskaniu. Nie je samoopelivá, to však nie je problém pri výsadbe do záhrad, lebo u susedov sa zvyčajne nachádzajú iné čerešne a včely prenášajú ich peľ na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Vhodnými opeľovačmi sú odrody Van, Hedelfingenská, Lapins, Summit, Sunburst alebo Sylvia.

Popis:
Tmavočervená čerešňa Lapins je samoopelivá. Dozrieva neskôr, koncom júna až začiatkom júla. Tvorí plody s pevnou dužinou, vynikajúcej kvality, odolné voči praskaniu. Majú mahagónovo-červenú farbu. Stromy rodia bohato, sú samoopelivé a odolávajú neskorým jarným mrazom. Čerešňa Lapins na jar tvorí množstvo ružových a bielych kvetov na stromoch dorastajúcich do výšky asi 10-12 metrov. Pravidelným rezom v hornej časti koruny ich však možno udržať aj v nižšej výške asi 5-6 metrov. Tieto sladké čerešne sa vo veľkom počte pestujú v okolí Veľkých jazier na hraniciach USA a Kanady, v údoliach amerických štátov Washingtom a Oregon a v kanadskom štáte Britská Kolumbia. Pre vyzretie plodov si vyžadujú polohu na priamom slnku a dlhé chladné zimy. Tak ako všetky ovocné stromy, aj čerešňa Lapins potrebuje vlhké a dobre priepustné pôdy, pravidelné polievanie a starostlivý rez, aby dosiahla svoj plný rodivý potenciál.

Popis:
Tmavočervená čerešňa Lapins je samoopelivá. Dozrieva neskôr, koncom júna až začiatkom júla. Tvorí plody s pevnou dužinou, vynikajúcej kvality, odolné voči praskaniu. Majú mahagónovo-červenú farbu. Stromy rodia bohato, sú samoopelivé a odolávajú neskorým jarným mrazom. Čerešňa Lapins na jar tvorí množstvo ružových a bielych kvetov na stromoch dorastajúcich do výšky asi 10-12 metrov. Pravidelným rezom v hornej časti koruny ich však možno udržať aj v nižšej výške asi 5-6 metrov. Tieto sladké čerešne sa vo veľkom počte pestujú v okolí Veľkých jazier na hraniciach USA a Kanady, v údoliach amerických štátov Washingtom a Oregon a v kanadskom štáte Britská Kolumbia. Pre vyzretie plodov si vyžadujú polohu na priamom slnku a dlhé chladné zimy. Tak ako všetky ovocné stromy, aj čerešňa Lapins potrebuje vlhké a dobre priepustné pôdy, pravidelné polievanie a starostlivý rez, aby dosiahla svoj plný rodivý potenciál.

Popis:
Tmavočervená čerešňa Lapins je samoopelivá. Dozrieva neskôr, koncom júna až začiatkom júla. Tvorí plody s pevnou dužinou, vynikajúcej kvality, odolné voči praskaniu. Majú mahagónovo-červenú farbu. Stromy rodia bohato, sú samoopelivé a odolávajú neskorým jarným mrazom. Čerešňa Lapins na jar tvorí množstvo ružových a bielych kvetov na stromoch dorastajúcich do výšky asi 10-12 metrov. Pravidelným rezom v hornej časti koruny ich však možno udržať aj v nižšej výške asi 5-6 metrov. Tieto sladké čerešne sa vo veľkom počte pestujú v okolí Veľkých jazier na hraniciach USA a Kanady, v údoliach amerických štátov Washingtom a Oregon a v kanadskom štáte Britská Kolumbia. Pre vyzretie plodov si vyžadujú polohu na priamom slnku a dlhé chladné zimy. Tak ako všetky ovocné stromy, aj čerešňa Lapins potrebuje vlhké a dobre priepustné pôdy, pravidelné polievanie a starostlivý rez, aby dosiahla svoj plný rodivý potenciál.

Popis:
Čerešňa Sylvia potrebuje veľmi málo miesta. Je dostatočne kompaktná na pestovanie aj vo veľkej nádobe na terase a v malých záhradkách s obmedzeným priestorom. Na slabo rastúcich podpníkoch dorastá iba do výšky 2,5 až 3,5 metra a šírky 1-2 metre. Dozrieva v 4 až 5 čerešňovom týždni, vzrast má pravidelne stĺpovitý. Nie je samoopelivá. Má úzku a vzpriamenú korunku a oválne až podlhovasté, tmavozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú na oranžové až červené. Uprostred až koncom jari tvorí biele kvety, ktoré sa časom menia na veľké, červené, pevné a sladké plody s tmavočervenou dužinou. Dozrievajú v júli, nepraskajú a sú výborné na konzumáciu ako čerstvé, zmrazené alebo aj na výrobu džemu. Čerešňa Sylvia dobre rastie v každej troche úrodnej a dobre priepustnej pôde. Sadíme ju na slnečné miesto, pretože v tieni sa jej veľmi nedarí. Striháme ju iba mierne, koncom zimy alebo na začiatku jari.

Popis:
Táto odroda čerešne poteší svojimi veľkými tmavo karmínovočervenými plodmi. Plody sú guľaté, známe ako srdcovky, dužina je tuhá (chrupka), červená, šťavnatá, veľmi dobrej sladkokyslastej chuti. Zreje koncom júna. Plody majú dobrú odolnosť voči praskaniu, dá sa úspešne pestovať vo všetkých čerešňových oblastiach.  

Popis:
Plod je veľký, chutný, aromatický, chrumkavý. Rodivosť vysoká a pravidelná.

Popis:
Plod je veľký, chutný, aromatický a chrumkavý. Rodivosť vysoká a pravidelná.

Popis:
Je to stredne skorá chrupka, s tmavočervenými srdcovitými plodmi výbornej chuti. Dozrieva v polovici júla, v 5.čerešňovom týždni. Šťavnatá a aromatická dužina, malá kôstka. Je mrazuodolná, nenáročná, bohato rodí. Je cudzoopelivá, najlepšie ju opeľuje Kordia.

Popis:
Čerešňa Sunburst (Vzplanutie slnka) je sladká čierna čerešňa určená na konzumáciu. Rastie ako opadavý strom s kužeľovitou korunou, ktorá sa jej v dospelosti mení na okrúhlejšiu a nepravidelnejšiu. STROMY SÚ MENŠIE A PRETO VHODNÉ AJ PRE MENŠIE ZÁHRADY. Začiatkom jari tvorí príťažlivé biele alebo svetloružové kvety. Z nich sa neskôr, v júni až v júli, vyvíjajú čierne alebo tmavo-purpurové, okrúhle čerešne. Sú veľmi chutné a šťavnaté. Odroda Sunburst je samoopelivá, preto nepotrebuje ďalší strom na opelenie. Tento ďalší opeľovač však môže byť prínosom, ak si želáme, aby nám čerešňa prinášala najvyššie úrody. Kôra tejto odrody je purpurovo-hnedá a postupne s rastúcim vekom stromu vráskavie. Listy sú oválne a tmavozelené, so zúbkatým okrajom. Na jeseň sa sfarbujú na zlato-červené. Čerešne si po zakorenení vyžadujú iba minimálnu opateru. Ak je to potrebné, striháme ich iba na jar alebo počas leta, lebo počas zimy sa ich rany ľahko môžu infikovať chorobami. Čerešňa Sunburst dosahuje v dospelosti výšku iba 4 metre, no rezom ju možno ľahko udržať aj vo výške do 3 metre. Tieto čerešne sú vrúbľované na podpníku Colt.

Popis:
Odroda vytvára beztŕnne výhony dlhé 2 až 3 metre, ktoré rastú polovzpriamene a pomerne silno. Veľmi dobre odnožuje. Kvitne pomerne zavčasu, napriek tomu je však dostatočne mrazuvzdorná. Dozrieva od polovice júla a plodí do konca augusta. Je veľmi úrodná, vďaka čomu je dôležité vyviazanie výhonov. Úrody sa pohybujú v priemere od 4 do 6 kg z kra. Plody sú stredne veľké až veľké, guľatého tvaru a veľmi dobrej sladkej chuti. Veľmi dobre sa zberajú, je možné ich dokonca i skladovať. Odroda je cenená najmä pre vysokú úrodnosť, beztŕnnosť a dobrú chuť plodov.

Popis:
Černica beztŕňová Thornfree je odroda bez tŕňov vyšľachtená v USA. V dobrých podmienkach rastie veľmi silne a jej výhonky dosahujú dĺžku až 2,5 meztra za rok. Je samoopelivá. V teplých oblastiach rodí veľmi bohato. Plody sú veľké, čierno-fialové, lesklé. Ich chuť je sladkokyslá, aromatická, veľmi lahodná a osviežujúca. Obsahujú vysoký podiel vitamínu C a antioxidantov, ktorým sa pripisuje preventívny účinok pred onkologickými ochoreniami. Odroda dozrieva od konca júla do polovice septembra. Potrebuje oporu podobne ako vinič. Výhony je potrebné vyväzovať, keď dosiahnu dĺžku približne 80-100 centimetrov. Je nenáročná na svoje stanovište a pôdne podmienky a dobre znáša aj suchšie pôdy. Najlepšie sa jej však darí v ľahkých, dobre priepustných a mierne vlhkých pôdach s dostatkom organických látok (humusu).

Popis:
Drieň Titus je náš domáci, veľmi odolný druh ovocia, ktorý si nevyžaduje žiadnu chemickú ochranu. Môžeme ho použiť aj na výsadbu do okrasných záhonov a živých plotoch, ktorých pridanou hodnotou bude zdravé ovocie s vysokým obsahom vitamínov získaných bez chémie. Obsah vitamínu C v jeho plodoch dosahuje až 200 mg na 100 gramov plodov a obsah cukru až okolo 20%. Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie. Odroda Titus dozrieva koncom augusta. Tvorí tmavočervené plody, mierne hruškovitého tvaru, ktoré v konzumnej zrelosti bývajú takmer čierne. Majú vysoký podiel dužiny. Kry alebo malé stromy (podľa typu ich tvarovania) sa vyznačujú pravidelnou a bohatou rodivosťou. Dospelé kry prinášajú v priemere až 30 kilogramov plodov. Sú veľmi odolné voči zimným mrazom a mrazy nepoškodzujú ani ich kvety. Sú preto vhodné aj do okrajových a podhorských oblastí. Dožívajú sa vysokého veku. Kvitnú skoro na jar, už v prvej polovici marca, preto sú veľmi cenné aj pre včelárov. Titus je čiastočne cudzoopelivý, preto je vhodné pestovať súčasne s ním aspoň jednu ďalšiu odrodu. Ako netvarovaný ker dorastá do výšky 3,5 metra, s previsnutým rodivým obrastom. Jeho hlavné výhonky sú dlhé a vzpriamené. Najlepšie sa mu darí na priamom slnku, v neutrálnych a alkalických pôdach s dostatkom humusu a vlahy.

Popis:
Plody sú žlté jablkového tvaru. Plody sú chutné a často krát používané na zaváranie. Odroda odolná voči chorobám a škodcom.

Popis:
Dula pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie v Kaukazskom regióne. Je to malý opadavý strom dorastajúci do výšky 5-8m a šírky 4-6m. Dula je príbuzná jabloní a hrušiek a podobne ako ony rodí malvice, ktoré sú po dozretí jasne zlato-žlté, hruškovitého tvaru, 7-12cm dlhé a 6-9cm široké. Majú tvrdú a silne aromatickú dužinu. Dula má jednoduché tmavozelené listy dlhé 6-11cm. Jej kvety, ktoré na jar vytvára až po listoch, sú biele alebo ružové, s priemerom 5cm a piatimi okvetnými lístkami. Dule poznali už Akkaďania pred viac než 4000 rokmi. Latinské rodové meno dule pochádza z jej gréckeho názvu Kydónske jablko (kydonion malon) podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia, dnes Chania, kde ju Gréci štepili z najlepšej odrody. Dule začali ľudia pestovať zrejme ešte pre jabloňami. U starovekých Grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, pretože ju z Levanty priniesla bohyňa Afrodita a dula jej zostala zasvätená. Bola to dula, ktorú Paris daroval Afrodite. A bola to zlatá dula, pre ktorú Atalanta prerušila svoj závod. Rimania tiež používali dule; Apiciova rímska kuchárska kniha uvádza recepty pre varenie dule s medom. Toto zaujímavé ovocie sa dá jesť varené aj surové. Väčšina odrôd dule je však príliš tvrdá, trpká a kyslá na to, aby sa dali jesť za surova, pokým nezmäknú pod vplyvom mrazu alebo samovoľne následkom rozkladu niektorých látok. Dule sú vynikajúcim zdrojom vitamínu C. Dajú sa použiť na výrobu džemov, želé a dulového pudingu alebo ich môžeme ošúpať a potom, pražiť, piecť alebo variť. Ich silná vôňa ich predurčuje na pridávanie do jablkových koláčov a džemu, aby sa zlepšila ich príchuť. Slovo marmeláda, ktoré pôvodne znamená dulový džem pochádza z portugalského názvu tohto plodu – marmelo. V Iráne a iných častiach Stredného Východu sa suché semená z plodov používajú na liečenie zápalu hrdla a na zmiernenie kašľa. Semienka sa namáčajú do vody a viskózny produkt, ktorý takto vzniká, sa pije ako liek proti kašľu. Bežne sa používa pre deti, pretože neobsahuje alkohol a je to 100% prirodzený produkt. Dule sa bežne pestujú vo všetkých častiach Strednej a Južnej Európy, kde sú letá dostatočne horúce, aby umožnili plodom plne dozrieť. Dula sa tiež používa ako podpník pre hrušky, lebo spomaľuje ich rast a núti ich bohatšie rodiť. V moderných okrasných záhradách ju vysádzame ako zaujímavý malý strom do záhonov pozostávajúcich zo zmiešaných krov alebo ako solitér uprostred trávnikov, kde priťahuje pozornosť po celý rok. V zime odhaľuje svoju pravidelnú okrúhlu korunu s peknou štruktúrou konárov, na jar ponúka pohľad na úhľadné veľké kvety a na jeseň sa stáva stredobodom záujmu vďaka bohatstvu svojich užitočných zlatých plodov.

Popis:
Dula pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie v Kaukazskom regióne. Je to malý opadavý strom dorastajúci do výšky 5-8m a šírky 4-6m. Dula je príbuzná jabloní a hrušiek a podobne ako ony rodí malvice, ktoré sú po dozretí jasne zlato-žlté, hruškovitého tvaru, 7-12cm dlhé a 6-9cm široké. Majú tvrdú a silne aromatickú dužinu. Dula má jednoduché tmavozelené listy dlhé 6-11cm. Jej kvety, ktoré na jar vytvára až po listoch, sú biele alebo ružové, s priemerom 5cm a piatimi okvetnými lístkami. Dule poznali už Akkaďania pred viac než 4000 rokmi. Latinské rodové meno dule pochádza z jej gréckeho názvu Kydónske jablko (kydonion malon) podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia, dnes Chania, kde ju Gréci štepili z najlepšej odrody. Dule začali ľudia pestovať zrejme ešte pre jabloňami. U starovekých Grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, pretože ju z Levanty priniesla bohyňa Afrodita a dula jej zostala zasvätená. Bola to dula, ktorú Paris daroval Afrodite. A bola to zlatá dula, pre ktorú Atalanta prerušila svoj závod. Rimania tiež používali dule; Apiciova rímska kuchárska kniha uvádza recepty pre varenie dule s medom. Toto zaujímavé ovocie sa dá jesť varené aj surové. Väčšina odrôd dule je však príliš tvrdá, trpká a kyslá na to, aby sa dali jesť za surova, pokým nezmäknú pod vplyvom mrazu alebo samovoľne následkom rozkladu niektorých látok. Dule sú vynikajúcim zdrojom vitamínu C. Dajú sa použiť na výrobu džemov, želé a dulového pudingu alebo ich môžeme ošúpať a potom, pražiť, piecť alebo variť. Ich silná vôňa ich predurčuje na pridávanie do jablkových koláčov a džemu, aby sa zlepšila ich príchuť. Slovo marmeláda, ktoré pôvodne znamená dulový džem pochádza z portugalského názvu tohto plodu – marmelo. V Iráne a iných častiach Stredného Východu sa suché semená z plodov používajú na liečenie zápalu hrdla a na zmiernenie kašľa. Semienka sa namáčajú do vody a viskózny produkt, ktorý takto vzniká, sa pije ako liek proti kašľu. Bežne sa používa pre deti, pretože neobsahuje alkohol a je to 100% prirodzený produkt. Dule sa bežne pestujú vo všetkých častiach Strednej a Južnej Európy, kde sú letá dostatočne horúce, aby umožnili plodom plne dozrieť. Dula sa tiež používa ako podpník pre hrušky, lebo spomaľuje ich rast a núti ich bohatšie rodiť. V moderných okrasných záhradách ju vysádzame ako zaujímavý malý strom do záhonov pozostávajúcich zo zmiešaných krov alebo ako solitér uprostred trávnikov, kde priťahuje pozornosť po celý rok. V zime odhaľuje svoju pravidelnú okrúhlu korunu s peknou štruktúrou konárov, na jar ponúka pohľad na úhľadné veľké kvety a na jeseň sa stáva stredobodom záujmu vďaka bohatstvu svojich užitočných zlatých plodov.

Popis:
Ebenovník obyčajný je opadavý strom pochádzajúci Číny a Malej Ázie. Kvitne v júly. Má podlhovasté listy dlhé približne 12 centimetrov a tvorí jedlé plody veľkosti čerešne (cca. 2 centimetre). Ich dužina je pevná, sladká a chuťou pripomína datle. Plody obsahujú veľa cukrov, kyselinu malovú a vitamíny. Najprv sú žlté a postupne sa sfarbujú na purpurovo-čierne. Dozrievajú od októbra do novembra, a dajú sa jesť čerstvé alebo po poštípaní mrazom. Možno ich oberať ešte ako tvrdé. Potom dozrievajú až sušením pri uskladnení. Strom odoláva krátkodobe mrazom až do mínus 25 stupňov Celzia. Možno ho preto pestovať v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou do mínus 23 stupňov Celzia. Je nenáročný na pôdne podmienky a dokáže rásť aj na kamenistých svahoch. Vyžaduje si však dostatok svetla. Rastie stredne rýchlo a má dlhšie vegetačné obdobie. Dorastá približne do výšky 9 metrov a do šírky 6 metrov. Používa sa aj ako podpník pre kultivary ebenovníka rajčiakového (Diospyros kaki).

Popis:
Ebenovník rajčiakový je opadavý strom pochádzajúci z Číny, kde ho pestujú už dlhé storočia vo viac než 2000 kultivaroch. Odroda Cioccolato tvorí podlhovasté až okrúhle plody strednej veľkosti. V zrelosti má ich šupka farbu zrelého pomaranča. Plody majú červenú dužinu s bronzovo-pomarančovým odtieňom, veľmi lahodnej a sladkej chuti. Ak boli kvety opelené, potom odroda Cioccolato prináša ešte viac plodov. Plody dozrievajú v októbri až začiatkom novembra. Odroda Cioccolato je zároveň výborným opeľovačom pre ďalšie odrody hurmi-kaki. Ebenovník rajčiakový dorastá do výšky približne 10 metrov, ale hlbokým rezom ho môžeme udržať vo výške do 3 metrov. Tvarom koruny sa podobá na jabloň. Listy má jednoduché. oválneho tvaru (približne 17cm dlhé a 10cm široké). Mladé listy sú často bledé, mierne žlto-zelené, a neskôr sa menia na lesklé, tmavozelené. Na jeseň žiaria odtieňmi žltej, oranžovej a červenej farby. Používa sa preto aj ako okrasný strom. V júni ebenovník nesie drobné a nenápadné kvety, ktoré kvitnú na ročných konárikoch pri báze listu. Samičie kvety krémovej farby kvitnú jednotlivo, kým ružovkasté samčie kvety sa objavujú typicky po 3 kusoch. Oranžové plody dozrievajú na jeseň, majú dužinu gélovitej konzistencie a príjemnú sladkú chuť. Najviac pripomínajú zmes broskyne a marhule s lyžičkou medu. Oberáme ich až keď sú na dotyk úplne mäkké. Konzumujeme ich väčšinou čerstvé alebo sušené, ale dajú sa z nich robiť aj lekváre. Pri skladovaní v chlade často vydržia až do veľkej noci. Neoberané plody ostávajú na strome aj po opadaní lístia vytvárajú dekoratívny vzhľad. Plodom ebenovníka pripisujú rôzne liečivé účinky po celej Ázii. Používajú sa na žalúdočné choroby a proti hnačkám. Nezrelé plody požívajú proti horúčke a šťava nezrelého plodu znižuje krvný tlak. Čerstvé alebo sušené listy stromu sa v Číne používajú aj na prípravu čajov. Ebenovník je nenáročný na pestovanie a dobre znáša akýkoľvek typ pôdy v rozsahu pH 6,6 až 7,5 (kyslé až mierne zásadité). Najlepšie sa mu darí v mierne vlhkej a dobre priepustnej pôde na priamom slnku. Odporúčame sadiť ho na stanovište chránené pred studenými vetrami. Rastie v teplotných zónach 7-10, vonku môže preto cez zimu zostať len v južných oblastiach Slovenska. V iných častiach krajiny ho cez zimu odporúčame preniesť do chladnej miestnosti. Aj na juhu Slovenska ho však pre istotu na zimu zabalíme do ľahkej, vodu prepúšťajúcej, bielej textílie alebo jutovej vrecoviny. Odoláva mrazom do mínus 15 až mínus 17 stupňov Celzia. Všetky odrody hurmi-kaki milujú slnko. Vyžadujú si mierne vlhkú pôdu, preto ich neslobodno príliš polievať.

Popis:
Ebenovník rajčiakový je opadavý strom pochádzajúci z Číny, kde ho pestujú už dlhé storočia vo viac než 2000 kultivaroch. Odroda Melo tvorí plody strednej veľkosti až veľké, pomarančovej farby. Chuťou svojej dužiny trochu pripomínajú okrem iného aj jablká. Vyvíjajú sa z opelených aj z neopelených kvetov (teda aj partenokarpicky). Je to skorá odroda, ktorá v našich podmienkach dozrieva už koncom septembra alebo v prvej polovici októbra. Ebenovník rajčiakový dorastá do výšky približne 10 metrov, ale hlbokým rezom ho môžeme udržať vo výške do 3 metrov. Tvarom koruny sa podobá na jabloň. Listy má jednoduché. oválneho tvaru (približne 17cm dlhé a 10cm široké). Mladé listy sú často bledé, mierne žlto-zelené, a neskôr sa menia na lesklé, tmavozelené. Na jeseň žiaria odtieňmi žltej, oranžovej a červenej farby. Používa sa preto aj ako okrasný strom. V júni ebenovník nesie drobné a nenápadné kvety, ktoré kvitnú na ročných konárikoch pri báze listu. Samičie kvety krémovej farby kvitnú jednotlivo, kým ružovkasté samčie kvety sa objavujú typicky po 3 kusoch. Oranžové plody dozrievajú na jeseň, majú dužinu gélovitej konzistencie a príjemnú sladkú chuť. Najviac pripomínajú zmes broskyne a marhule s lyžičkou medu. Oberáme ich až keď sú na dotyk úplne mäkké. Konzumujeme ich väčšinou čerstvé alebo sušené, ale dajú sa z nich robiť aj lekváre. Pri skladovaní v chlade často vydržia až do veľkej noci. Neoberané plody ostávajú na strome aj po opadaní lístia vytvárajú dekoratívny vzhľad. Plodom ebenovníka pripisujú rôzne liečivé účinky po celej Ázii. Používajú sa na žalúdočné choroby a proti hnačkám. Nezrelé plody požívajú proti horúčke a šťava nezrelého plodu znižuje krvný tlak. Čerstvé alebo sušené listy stromu sa v Číne používajú aj na prípravu čajov. Ebenovník je nenáročný na pestovanie a dobre znáša akýkoľvek typ pôdy v rozsahu pH 6,6 až 7,5 (kyslé až mierne zásadité). Najlepšie sa mu darí v mierne vlhkej a dobre priepustnej pôde na priamom slnku. Odporúčame sadiť ho na stanovište chránené pred studenými vetrami. Rastie v teplotných zónach 7-10, vonku môže preto cez zimu zostať len v južných oblastiach Slovenska. V iných častiach krajiny ho cez zimu odporúčame preniesť do chladnej miestnosti. Aj na juhu Slovenska ho však pre istotu na zimu zabalíme do ľahkej, vodu prepúšťajúcej, bielej textílie alebo jutovej vrecoviny. Odoláva mrazom do mínus 15 až mínus 17 stupňov Celzia. Všetky odrody hurmi-kaki milujú slnko. Vyžadujú si mierne vlhkú pôdu, preto ich neslobodno príliš polievať.

Popis:
Ebenovník rajčiakový je opadavý strom pochádzajúci z Číny, kde ho pestujú už dlhé storočia vo viac než 2000 kultivaroch. Odroda Vaniglia pochádza z Florencie a je veľmi úrodná. Tvorí svetlejšie plody s výraznejším delením na segmenty. Plody sú strednej veľkosti s jemnou, stredne sladkou a veľmi chutnou dužinou. Dužina je v čase zrelosti sfarbená do bronzova až tmavobronzova. Je to neskoršia odroda dozrievajúca až v koncom novembra, alebo začiatkom decembra. Je veľmi rošírená v talianskych prímorských regiónoch. Ebenovník rajčiakový dorastá do výšky približne 10 metrov, ale hlbokým rezom ho môžeme udržať vo výške do 3 metrov. Tvarom koruny sa podobá na jabloň. Listy má jednoduché. oválneho tvaru (približne 17cm dlhé a 10cm široké). Mladé listy sú často bledé, mierne žlto-zelené, a neskôr sa menia na lesklé, tmavozelené. Na jeseň žiaria odtieňmi žltej, oranžovej a červenej farby. Používa sa preto aj ako okrasný strom. V júni ebenovník nesie drobné a nenápadné kvety, ktoré kvitnú na ročných konárikoch pri báze listu. Samičie kvety krémovej farby kvitnú jednotlivo, kým ružovkasté samčie kvety sa objavujú typicky po 3 kusoch. Oranžové plody dozrievajú na jeseň, majú dužinu gélovitej konzistencie a príjemnú sladkú chuť. Najviac pripomínajú zmes broskyne a marhule s lyžičkou medu. Oberáme ich až keď sú na dotyk úplne mäkké. Konzumujeme ich väčšinou čerstvé alebo sušené, ale dajú sa z nich robiť aj lekváre. Pri skladovaní v chlade často vydržia až do veľkej noci. Neoberané plody ostávajú na strome aj po opadaní lístia vytvárajú dekoratívny vzhľad. Plodom ebenovníka pripisujú rôzne liečivé účinky po celej Ázii. Používajú sa na žalúdočné choroby a proti hnačkám. Nezrelé plody požívajú proti horúčke a šťava nezrelého plodu znižuje krvný tlak. Čerstvé alebo sušené listy stromu sa v Číne používajú aj na prípravu čajov. Ebenovník je nenáročný na pestovanie a dobre znáša akýkoľvek typ pôdy v rozsahu pH 6,6 až 7,5 (kyslé až mierne zásadité). Najlepšie sa mu darí v mierne vlhkej a dobre priepustnej pôde na priamom slnku. Odporúčame sadiť ho na stanovište chránené pred studenými vetrami. Rastie v teplotných zónach 7-10, vonku môže preto cez zimu zostať len v južných oblastiach Slovenska. V iných častiach krajiny ho cez zimu odporúčame preniesť do chladnej miestnosti. Aj na juhu Slovenska ho však pre istotu na zimu zabalíme do ľahkej, vodu prepúšťajúcej, bielej textílie alebo jutovej vrecoviny. Odoláva mrazom do mínus 15 až mínus 17 stupňov Celzia. Všetky odrody hurmi-kaki milujú slnko. Vyžadujú si mierne vlhkú pôdu, preto ich neslobodno príliš polievať.

Popis:
Nová kvalitná a vysoko úrodná odroda. Plody má veľké a chutné. Je rezistentná voči americkej múčnatke.

Popis:
Patrí medzi červenoplodé odrody. Do rodivosti vstupuje okamžite, rodí veľmi bohato. Plody sú strednej veľkosti a príjemnej chuti. Hlavnou výhodou odrody je rezistencia voči americkej múčnatke egreša a najmä beztŕnnosť uľahčujúca zber.

Popis:
Táto samoopelivá odroda egreša je atraktívna hlavne pre veľkosť plodov, jednoduchý zber, veľmi vysokú úrodnosť a plnú rezistenciu voči americkej múčnatke. Ker je silného vzrastu a je vzpriamený až rozložitý s početnými výhonmi a mäkkými tŕňmi. Plody sa veľmi ľahko oberajú, vďaka pomerne dlhej stopke. Má veľké až veľmi veľké plody oválneho tvaru, červenej farby, v plnej zrelosti ružovo-červené. Dužina je šťavnatá, veľmi sladká, veľmi chutná. Dozrieva v polovici júla. Patrí medzi najúrodnejšie odrody. Úroda je veľmi vysoká a pravidelná. Plody sú vhodné na konzum v čerstvom stave aj na spracovanie na šťavy a džemy. Je úplne mrazuvzdorný.

Popis:
Egreš vhodný na zaváranie aj na priamu konzumáciu. Je odolný voči múčnatke aj voči hubovej hrdzi (WPBR). Tvorí veľké množstvo plodov, ktoré sú peknej farby. Plody sú trochu menšie než u odrody Invicta a ich dužina je mierne kyslejšia, po dozretí sú však značne sladké. Môžeme ich spracovať pred úplným dozretím a takto si zachovajú dobrú chuť a voňu. Konáriky tohoto egreša mierne prevísajú, preto je dobre pestovať ho vyviazaný na kolík alebo na špalier.

Popis:
Táto samoopelivá odroda egreša je atraktívna hlavne pre veľkosť plodov, jednoduchý zber, veľmi vysokú úrodnosť a plnú rezistenciu voči americkej múčnatke. Ker je silného vzrastu a je vzpriamený až rozložitý s početnými výhonmi a mäkkými tŕňmi. Plody sa veľmi ľahko oberajú, vďaka pomerne dlhej stopke. Má veľké až veľmi veľké plody oválneho tvaru, žltej farby. Dužina je šťavnatá, veľmi sladká, veľmi chutná. Dozrieva v polovici júla. Patrí medzi najúrodnejšie odrody. Úroda je veľmi vysoká a pravidelná. Plody sú vhodné na konzum v čerstvom stave aj na spracovanie na šťavy a džemy. Je úplne mrazuvzdorný.

Popis:
Egreš vhodný na zaváranie aj na priamu konzumáciu. Je odolný voči múčnatke aj voči hubovej hrdzi (WPBR). Tvorí veľké množstvo plodov, ktoré sú peknej farby. Plody sú aromatické s výbornou chuťou. Je mrazuvzdorný.

Popis:
Egreš vhodný na zaváranie aj na priamu konzumáciu. Je odolný voči múčnatke aj voči hubovej hrdzi (WPBR). Tvorí veľké množstvo plodov, ktoré sú peknej farby. Plody sú trochu menšie než u odrody Invicta a ich dužina je mierne kyslejšia, po dozretí sú však značne sladké. Môžeme ich spracovať pred úplným dozretím a takto si zachovajú dobrú chuť a voňu. Konáriky tohoto egreša mierne prevísajú, preto je dobre pestovať ho vyviazaný na kolík alebo na špalier.

Popis:
Táto samoopelivá anglická odroda egreša je atraktívna hlavne pre veľkosť plodov, jednoduchý zber, veľmi vysokú úrodnosť a plnú rezistenciu voči americkej múčnatke. Ker je silného vzrastu a je vzpriamený až rozložitý s početnými výhonmi a mäkkými tŕňmi. Plody sa veľmi ľahko oberajú, vďaka pomerne dlhej stopke. Má veľké až veľmi veľké plody oválneho tvaru, zelenkavej farby, v plnej zrelosti žlto-zelené. Dužina je šťavnatá, sladká, veľmi chutná. Dozrieva v polovici júla. Patrí medzi najúrodnejšie odrody. Úroda je veľmi vysoká a pravidelná. Plody sú vhodné na konzum v čerstvom stave aj na spracovanie na šťavy a džemy. Je úplne mrazuvzdorný.

Popis:
Odroda Pax je červený egreš odolný voči múčnatke a takmer bez tŕňov. Dozrieva v júli. Jeho plody majú pekný tvar, sú mierne štetinaté a v plnej zrelosti sú tmavočervené. Majú jemnú lahodnú chuť. Samotné rastliny rastú bujne a je potrebné formovať ich strihom. Aj keď egreš Pax z času na čas vytvára tŕne na mladom dreve, inak je prakticky bez tŕňov. Prináša bohaté úrody. Hmostnosť jeho plodov sa ohybuje okolo 7g a priemerná úroda na jeden ker dosahuje asi 1,7kg. Egreš Pax je stredne odolný voči múčnatke na samotnej rastline aj na plodoch a stredne odolný voči škvrnitosti listov. Štepený na podpník ríbezľa zlatá (meruzalka).

Popis:
Beztŕňový biely egreš výbornej chuti. Je nenáročný a odolný voči americkej múčnatke. Štepený na podpník ríbezľa zlatá (meruzalka).

Popis:
Beztŕňový biely egreš výbornej chuti. Je nenáročný a odolný voči americkej múčnatke. Štepený na podpník ríbezľa zlatá (meruzalka).

Popis:
Odroda egreša Rolonda patrí medzi najkvalitnejšie odrody súčasného sortimentu. Rast má stredne silný, dá sa dobre tvarovať. Plody sú červenej farby, stredne veľké až veľké, veľmi chutné. Je rezistentná voči americkej múčnatke egreša.

Popis:
Odroda Brogiotto Bianco je robustnejšia a dorastá na väčšie kry alebo malé stromy vysoké 3,5 až 5 metrov. Je veľmi produktívna a rodí pravidelne. Od antických čias je považovná za kráľovnú medzi figami. Plody sú strednej veľkosti, oválneho tvaru a pred dozretím majú svetlozelenú šupku. Po dozretí sa ich sfarbenie mení sa bledožlté. Dužina je červeno-jantárová, vynikajúcej chuti. U nás dozrievajú koncom septembra až v oktobri. Plody konzumujeme spolu s ich tenkou šupkou. Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Jej plody, figy, dorastajú do veľkosti asi 5 centimetrov, majú sladkú a jemnú dužinu ružovkastej alebo jantárovej farby a sú veľmi dobrej kvality a ľahodnej chuti. Hlavná úroda začína uprostred júla a pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie. Jedlá figa, figovník v dospelosti dorastá do výšky 3,5 až 5 metrov. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a tvarovať rezom. Inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Aj pestovanie v nádobách je úspešné, ak ich na zimu zakopávame do zeme.

Popis:
Tento veľký listnatý ker pochádza z juhozápadnej Ázie a zo stredomorského regiónu. Charakteristický pre figu Brogiotto Nero je malebný tvar jej listov, rýchly rast, veľké množstvo ovocia, ktoré produkuje. Jeho veľké voskové listy majú 3-5 lalokov. Sladunké plody majú 3-5 cm a ich zelená koža dozrieva na fialovo-hnedú v auguste až septembri. Najviac mu vyhovuje pozícia na priamom slnku. Zimné podmienky by mal vydržať, avšak v prvých rokov po výsadbe Vám odporúčame obaliť ho jutovinou.

Popis:
Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Odroda Brown Turkey rodí bohato a spoľahlivo. Je to kultivar najčastejšie pestovaný vo Veľkej Británii a zrejme najvhodnejší pre jej klímu. Dobre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Sú purpurovo-hnedé a majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby. Dorastajú do veľkosti asi 5cm a sú dobrej až veľmi dobrej kvality, s malým počtom semien. Hlavná úroda začínajúca uprostred júla pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie. Odroda Brown Turkey v dospelosti dorastá do výšky 3 metre a šírky 4,5 metra. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a obmedziť rast jej koreňov (pestovanie v nádobách je vždy úspešné), inak rastliny tvoria viac listov než plodov.

Popis:
Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Odroda Brown Turkey rodí bohato a spoľahlivo. Je to kultivar najčastejšie pestovaný vo Veľkej Británii a zrejme najvhodnejší pre jej klímu. Dobre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Sú purpurovo-hnedé a majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby. Dorastajú do veľkosti asi 5cm a sú dobrej až veľmi dobrej kvality, s malým počtom semien. Hlavná úroda začínajúca uprostred júla pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie. Odroda Brown Turkey v dospelosti dorastá do výšky 3 metre a šírky 4,5 metra. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a obmedziť rast jej koreňov (pestovanie v nádobách je vždy úspešné), inak rastliny tvoria viac listov než plodov.

Popis:
Vysoko odolná odroda prekrásnych fíg. Odolávajú pôdnej i vzdušnej vlhkosti, vydržia aj mrazy a nepotrebujú opeľovača na to, aby dva krát do roka rodili plody krásnej zeleno-žltej farby, ťažké cca 130-150 g. Dužina plodu má výrazne sladkú chuť a silnú príjemnú arómu. V dospelosti dosahuje strom výšku do 2,5 metra. Keď kmeň rastliny dosiahne 6-7 cm, rastlina je mrazuvzdorná do -15 stupňov. Najlepšie prosperuje na priamom slnku a bude najlepšie, ak ju posadíte na miesto, kde príliš nefúka.

Popis:
Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Na juhu Slovenska ju môžme pestovať na slnečnom mieste v závetrí, kde dbre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby.

Popis:
Odroda Verdino je stará antická odroda pochádzajúca pravdepodobne z Toskánska. Rastie silne a dorastá na stromy alebo kry menšej veľkosti s otvorenou korunou. Tvorí hruškovité plody strednej veľkosti. Ich trávovo-zelená šupka skrýva medovo sladkú dužinu farby červeného vína a vynikajúcej, veľmi ľahodnej chuti. U nás dozrievajú koncom septembra až v oktobri a sú výborné aj na sušenie. Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Jej plody, figy, dorastajú do veľkosti asi 5 centimetrov, majú sladkú a jemnú dužinu ružovkastej alebo jantárovej farby a sú veľmi dobrej kvality a ľahodnej chuti. Hlavná úroda začína uprostred júla a pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie. Jedlá figa, figovník v dospelosti dorastá do výšky 3,5 až 5 metrov. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a tvarovať rezom. Inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Aj pestovanie v nádobách je úspešné, ak ich na zimu zakopávame do zeme.

Popis:
Známy aj ako kórejský, či japonský gaštan, pôvodne vyskytujúci sa na území Japonska a južnej Kórei. Dorastá do výšky 10-15 metrov. Jeho plody sú podobné plodom Castanea sativa, no sú o trochu menšie. Začiatkom letka na ňom začínajú vykvitať obojpohlavné jahňady. Samičie jahňady sa postupne premieňajú na plody, ktoré je možné oberať už v októbri. Je mrazuvzdorný.

Popis:
Jedlý gaštan Bojar je skorá odroda vyselektovaná z prírodnej populácie gaštanov Výskumným ústavom v Bojniciach. Pravidelne a bohato rodí veľké, široké, tmavohnedé, lesklé plody. Priemerná hmotnosť plodov je 10-11 gramov. Ich jadro nemá hlboké zárezy. Dozrievajú v prvej polovici októbra a úroda z jedného stromu dosahuje až 60-80 kilogramov. Stromy tohoto kultivaru rastú bujne a tvoria husté, valcovité koruny. Dorastajú do výšky približne 8 metrov. Kvitnú neskoro, až koncom júna, preto ich kvety nepoškodzujú neskoré jarné mrazy. Dobre sa opeľujú vetrom. Ich zdravotný stav je veľmi dobrý a dobre odolávajú škodcom. Stromy okrem pravidelnej letnej zálievky počas prvých 2-3 rokov po výsadbe nevyžadujú žiadne obrábanie pôdy ani chemické postreky. Najmä v mladosti im však prospeje zarýľovať na jar okolo kmienka niekoľko lopát vyzretého kompostu alebo maštaľného hnoja. Jedlé gaštany nedokážu rásť na silne vápenatých pôdach a vyhovujú im pôdy kyslé až mierne alkalické v rozsahu pH 5,6-7,5. Odroda Bojar má dlhé a veľké tmavozelené listy, ktoré na jeseň získavajú žltú farbu. Z malých kláskov krémovo-žltých kvetov sa v lete vytvoria jedlé plody v šúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú upečené v rúre po narezaní nožom. Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety opeľuje vietor aj hmyz a väčšinou potrebujú opelenie iným jedincom. Veľkosť peľu u jedlého gaštanu (14-18 mikrónov) však umožňuje jeho transport až do vzdialenosti 100 km. Informácie o tom, ktorá odroda dokáže opeľovať ktorú, sú vo svete jedlých gaštanov vzácne, preto ich odporúčame sadiť v pároch podobného pôvodu. Jedlé gaštany dokážu odolávať zimným mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou -34 stupňov Celzia.

Popis:
Jedlý gaštan Mistrál dozrieva stredne skoro a prináša vysoké úrody. Je to kultivar vyselektovaný z prírodnej populácie gaštanov Výskumným ústavom v Bojniciach. Jeho plody sa dobre šúpu a majú priemernú hmotnosť 9-10 gramov. Dozrievajú v druhej polovici októbra až v novembri. Nástup stromov do rodivosti je postupný a v dospelosti rodia bohato a pravidelne. Kvitnú neskoro, až koncom júna, preto ich dobre opeľuje napríklad druhý slovenský kultivar Bojar. Odroda Mistrál vytvára stromy s guľovitou, bohato rozkonárenou, redšou korunou. Stromy si okrem pravidelnej letnej zálievky počas prvých 2-3 rokov po výsadbe nevyžadujú žiadne obrábanie pôdy ani chemické postreky. Najmä v mladosti im však prospeje zarýľovať na jar okolo kmienka niekoľko lopát vyzretého kompostu alebo maštaľného hnoja. Jedlé gaštany nedokážu rásť na silne vápenatých pôdach a vyhovujú im pôdy kyslé až mierne alkalické v rozsahu pH 5,6-7,5. Odroda Mistrál má dlhé a výrazne veľké tmavozelené listy, ktoré na jeseň získavajú žltú farbu. Z malých kláskov krémovo-žltých kvetov sa v lete vytvoria jedlé plody v šúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú upečené v rúre po narezaní nožom. Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety opeľuje vietor aj hmyz a väčšinou potrebujú opelenie iným jedincom. Veľkosť peľu u jedlého gaštanu (14-18 mikrónov) však umožňuje jeho transport až do vzdialenosti 100 km. Informácie o tom, ktorá odroda dokáže opeľovať ktorú, sú vo svete jedlých gaštanov vzácne, preto ich odporúčame sadiť v pároch podobného pôvodu. Jedlé gaštany dokážu odolávať zimným mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou -34 stupňov Celzia. Vo vyšších polohách ich napriek tomu vysádzame na chránené stanovištia.

Popis:
Odrodu Bouche de Bétizac vyšľachtil francúzsky Národný inštitút pre poľnohospodársky výskum (INRA) v departemente Corrèze už v roku 1962. Dnes sa považuje za štandardnú odrodu pestovanú na celom svete. Vďaka vysokej kvalite a bohatej úrode plodov patrí vo francúzskych gaštanových sadoch medzi jednu z najpestovanejších. Gaštan jedlý Bouche de Bétizac rastie vzpriamene a má veľké podlhovasté listy s bohatým zúbkovaním. Listy sú opadavé, s lesklým tmavozeleným povrchom. Ich farba sa na jeseň mení na zlatožltú. Samotný strom je nenáročný na starostlivosť a dorastá stredne veľký, približne do výšky 8 metrov a šírky 6 metrov. Vo veľkovýsadbe ho vysádzajú v spone (odstupe) 7 x 7 metrov a dosahujú tak počet 200 stromov na hektár. Jeho veľká odolnosť voči chorobám gaštanov z neho robí prvú voľbu nielen u ich veľkopestovateľov. Bohato kvitne a rodí skoro a pravidelne. V zavlažovanej výsadbe sa jeho celková úroda v piatom až siedmom roku po výsadbe pohybuje medzi 21 až 40 kilogramov na jeden strom. Jedlé plody sa zberajú v októbri, sú veľké až veľmi veľké s lesklým povrchom a gaštanovo červenou farbou, ktorá sa neskôr mení na hnedú a tmavohnedú. Sú veľmi chutné a vhodné na konzumáciu v pečenom aj varenom stave. Doba ich skladovateľnosti je priemerná. Ide o skorú odrodu s vysokou a pravidelnou rodivosťou. Jej špecifickou vlastnosťou je dobrá odolnosť voči klasickým chorobám gaštanov (rakovina jedlých gaštanov a hrčiarka gaštanová). Odroda Bouche de Bétizac tvorí samčie jahňady aj samičie kvety, ktoré sa však navzájom neoplodňujú. Jeden gaštan neprináša úrodu: na opelenie vyžaduje prítomnosť inej odrody. Ako najvhodnejšie opeľovače pre odrodu Bouche de Bétizac literatúra uvádza odrody Belle Épine, Marron de Goujounac, Marron de Chevanceaux, Bournette, Precoce Migoule, Maraval, Marsol a Labor Day. Výsledky výskumu ukazujú, že významnú úlohu pri opeľovaní gaštanov okrem vetra zohráva aj hmyz. Opeľovač preto môže byť vzdialený aj niekoľko desiatok až stoviek metrov. Malá veľkosť peľových zrniek u gaštanov (14-18 mikrometrov) umožňuje prenos významného množstva peľu do vzdialenosti až 100 kilometrov. Odrodu Bouche de Bétizac pestujeme v kyslej, dobre priepustnej pôde a vyhovujú jej aj chudobné, suché avšak výlučne nevápenaté pôdy. Odporúčajú sa slnečné stanovištia skôr v južných oblastiach, odroda neznáša silné mrazy. Je vhodná iba do oblastí s priemernou najnižšou zimnou teplotou do mínus 17 až mínus 20 stupňov Celzia. Jedlé gaštany sú jednodomé dreviny, tvoria teda samčie aj samičie kvety. Pre lepšie opelenie sa všeobecne odporúča vysadiť dve rozličné odrody, pretože väčšinu samičích kvetov nedokáže opeliť vlastný peľ. Gaštany sú po zakorenení pomerne odolné voči suchu. Mladé stromy však v horúcom lete vyžadujú závlahu minimálne raz týždenne. Neznášajú alkalické (zásadité) pôdy a dobre rastú v kyslých pôdach s pH medzi 4,5 a 6,5. Majú rady horúce letá a sú dobre prispôsobené suchým podmienkam aj vlhkejšiemu podnebiu. Rastú stredne rýchlo až veľmi rýchlo a o niekoľko rokov sa stanú dominantou Vašej záhrady alebo sadu. Zvyšujú tak hodnotu Vašej nehnuteľnosti a pomáhajú znižovať globálne otepľovanie zachytávaním nadbytočného uhlíka z atmosféry. Jean Bétizac bol kráľovský tajomník, ktorý sa previnil voči kráľovi a bol podozrivý dokonca z čiernej mágie. Po vznesení žaloby bol usvedčený a odsúdený. Kráľ mu skonfiškoval majetok a dal ho popraviť upálením. Otvorená šupka zrelých plodov pravdepodobne pripomína jeho ústa.

Popis:
Gaštan jedlý pôvodne pochádza z južnej Európy a oblasti blízkeho východu. Je to listnatý opadavý strom, v dospelosti dorastajúci 20-35 metrov. Maraval je rezistentná francúzska odroda jedlých gaštanov. Vznikol krížením Castanea sativa (európsky) a Castanea crenata (japonský). Je často používaný ako podpník kedže má skvelú kompatibilitu s množstvom iných odrôd. Pre istotu úrody Vám odporúčame k nej vysadiť napríklad Castanea sativa. Má vynikajúcu kompatibilitu aj s inými odrodami. Je možné ho úspešne pestovať do nadmorskej výšky 300 metrov. Nie je príliš náročný na kvalitnú pôdu a plody prináša po 4-5 rokoch. Je čiastočne samoopelivý. Ako podpník je kompatibilný s Bouche de Betizac, Bournette, Precoce Migoule, Maridonne. Je nekompatibilný s Marigoule a Primato. Jeho okrúhle, lesklé a veľké plody dozrievajú v októbri.

Popis:
Gaštan jedlý pôvodne pochádza z južnej Európy a oblasti blízkeho východu. Je to listnatý opadavý strom, v dospelosti dorastajúci 20-35 metrov. Maraval je rezistentná francúzska odroda jedlých gaštanov. Vznikol krížením Castanea sativa (európsky) a Castanea crenata (japonský). Je často používaný ako podpník kedže má skvelú kompatibilitu s množstvom iných odrôd. Pre istotu úrody Vám odporúčame k nej vysadiť napríklad Castanea sativa. Má vynikajúcu kompatibilitu aj s inými odrodami. Je možné ho úspešne pestovať do nadmorskej výšky 300 metrov. Nie je príliš náročný na kvalitnú pôdu a plody prináša po 4-5 rokoch. Je čiastočne samoopelivý. Ako podpník je kompatibilný s Bouche de Betizac, Bournette, Precoce Migoule, Maridonne. Je nekompatibilný s Marigoule a Primato. Jeho okrúhle, lesklé a veľké plody dozrievajú v októbri.

Popis:
Odroda, ktorá vznikla krížením Castanea sativa a Castanea crenata. Dorastá do výšky cca 10 metrov. Nie je samoopelivá, vyžaduje opeľovača, napríklad Castanea sativa. Má krásne lesklé výrazné a veľké plody vo farbe mahagónu. Dozrievajú mu koncom septembra. Je možné ho pestovať do nadmorskej výšky 400 metrov. Najlepšie sa mu darí v pôde bohatej na organickú hmotu a rastie veľmi rýchlo, preto je zaujímavým hlavne pri riešení problematiky odlesňovania.

Popis:
Odroda, ktorá vznikla krížením Castanea sativa a Castanea crenata. Dorastá do výšky cca 10 metrov. Nie je samoopelivá, vyžaduje opeľovača, napríklad Castanea sativa. Má krásne lesklé výrazné a veľké plody vo farbe mahagónu. Dozrievajú mu koncom septembra. Je možné ho pestovať do nadmorskej výšky 400 metrov. Najlepšie sa mu darí v pôde bohatej na organickú hmotu a rastie veľmi rýchlo, preto je zaujímavým hlavne pri riešení problematiky odlesňovania.

Popis:
Veľmi obľúbený jedlý gaštan. Odroda Lyon je spoľahlivá francúzska odroda, ktorá začína rodiť vo veľmi mladom veku (2-3 roky). Samotný strom je vzrastom kompaktný a v dospelosti dorastá do výšky 4-7 metrov. Tvorí plody s jediným veľkým jadrom, vďaka čomu je populárny u individuálnych pestovateľov aj u veľkoproducentov. Odroda Lyon je samoopelivá (jeden strom tvorí samčie aj samičie kvety). Kvitne v júni až v júli veľmi peknými súkvetiami smotanovo-bielych kvetov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú na výrazne žlté. Od júna sa na ňom objavujú jedlé plody v lúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Narezanie nožom je dôležité - bez neho gaštany môžu pri pečení explodovať! Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po dobrom zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silnejšie alkalických (vápenatých) pôdach prežíva dlhodobo, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslý substrát alebo rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Veľmi obľúbený jedlý gaštan. Odroda Lyon je spoľahlivá francúzska odroda, ktorá začína rodiť vo veľmi mladom veku (2-3 roky). Samotný strom je vzrastom kompaktný a v dospelosti dorastá do výšky 4-7 metrov. Tvorí plody s jediným veľkým jadrom, vďaka čomu je populárny u individuálnych pestovateľov aj u veľkoproducentov. Odroda Lyon je samoopelivá (jeden strom tvorí samčie aj samičie kvety). Kvitne v júni až v júli veľmi peknými súkvetiami smotanovo-bielych kvetov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú na výrazne žlté. Od júna sa na ňom objavujú jedlé plody v lúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Narezanie nožom je dôležité - bez neho gaštany môžu pri pečení explodovať! Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po dobrom zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silnejšie alkalických (vápenatých) pôdach prežíva dlhodobo, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslý substrát alebo rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Gaštan jedlý pôvodne pochádza z južnej Európy a blízkeho východu. Je to opadavý strom v dospelosti dorastajúci 20-35 metrov. Je to odroda, ktorá zvláda aj chladné letá severnej Európy. Rozkvitá v júni, čo priťahuje včely medonosné. Rodí v septembri stredne veľké plody.

Popis:
veľmi obľúbený jedlý gaštan. Dorastá na mohutný strom vysoký až 30 metrov a široký 15 metrov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré v jeseni získavajú žltú farbu. Z malých kláskov krémovo-žltých kvetov sa v lete vytvoria jedlé plody v lúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom a väčšinou potrebujú opelenie iným jedincom. Veľkosť peľu u jedlého gaštanu (14-18 mikrónov) však umožňuje jeho transport až do vzdialenosti asi 100km. Informácie o tom, ktorá odroda dokáže opeľovať ktorú, sú vo svete jedlých gaštanov vzácne, preto ich odporúčame sadiť v pároch podobného pôvodu. Semenáče jedlých gaštanov, ktoré ponúkame v tejto položke, podľa niektorých autorov začínajú prinášať úrodu údajne už 4 roky po vysadení, väčšinou však treba čakať na úrodu trochu dlhšie.

Popis:
Táto trpasličia forma Ginka elegantne vrúbľovaná na kmienik má takmer rovnomerne guľovitú korunku. Je to cenný nový kultivar v našom sortimente, veľmi kompaktný, s malými listami a hustým rastom. Má nápadne hrubé výhonky, ktoré rastú veľmi pomaly a korunka po rokoch dosiahne veľkosť asi 1m. Listy má svetlozelené a polkruhové, s typickým tvarom husích nôh alebo sloních uší. Je to samčia odroda, preto netvorí žiadny plody. Na jeseň si táto odroda udržiava svoje výrazne zlato-žlté sfarbenie listov omnoho dlhšie ako pôvodný druh. Je to mimoriadne prispôsobivá rastlina veľmi odolná voči chladu a znečisteniu. Okrem iného je veľmi vhodná do skaliek alebo na pestovanie v nádobách.

Popis:
Ginko biloba Tremonia je úzko stĺpovitá odroda ginka s pozoruhodne rovným kmeňom. Vyžaduje si polohu s dostatkom svetla. Odroda Tremonia je samčia rastlina, preto netvorí plody. Táto vlastnosť, ako aj jej stĺpovitá koruna spolu s nízkymi nárokmi na pôdne podmienky ju predurčuje na výsadbu aj v užších mestských uliciach a v malých záhradách. V dospelosti dorastá do výšky približne 10-12 metrov a do šírky okolo 5 metrov. Odoláva zimným mrazom až po teplotnú zónu 5a, teda do - 28.8 °C.

Popis:
Hikória pekanová alebo pekanový orech je vysoký okrasný strom do veľkých záhrad alebo parkov. Používa sa aj na pestovanie orechov. Pochádza z južnej časti USA, z oblasti pozdĺž rieky Mississippi a jej prítokov. Kvitne od apríla do mája kvetmi žltej farby. Jeho plody, pekanové orechy dozrievajú v októbri. Sú jedlé, s intenzívnou maslovou chuťou. Už pôvodní obyvatelia Ameriky ich považovali za lahôdku. Samotné stromy nie sú samoopelivé, preto v prípade ich pestovania na produkciu orechov odporúčame vysadiť aspoň 2 kusy. Darí sa im najmä v hlinitých, dobre priepustných pôdach s rozsahom pH od 6,1 (mierne kyslé) až po 7,8 (mierne zásadité). Dokážu prežiť kratšie obdobia záplav. Na úrodných hlinitých pôdach v mladosti rastú priemernou rýchlosťou až 90 cm ročne. Nesmú byť vysadené v úplnom tieni a vyžadujú si neustálu miernu vlhkosť pôdy. Sú odolné voči vysokým teplotám až do 41-46° Celzia ako aj nízkym teplotám až do -28° Celzia. Hikória pekanová dorastá do výšky 20-40 metrov, šírky 12-23 metrov a dožíva sa aj viac než 300 rokov, preto prosím miesto na jej výsadbu vyberajte starostlivo. Tieto rastliny nie sú štepené kutivary, preto u nich úrodu plodov možno očakávať až za 10-15 rokov. Plody pekanového orecha sa dajú použiť na jedenie, pečenie a varenie na mnoho spôsobov, ako aj na výrobu orechového mlieka. Na chladnom a tmavom mieste možno zozbierané plody skladovať až 6 mesiacov.

Popis:
Hlošina okolíkatá je opadavý ker alebo malý strom zvyčajne dorastajúci do výšky približne 3,5 metra. Tvorí husté koruny, preto ju možno použiť aj na výsadbu živých plodov. Na jar kvitne drobnými žltkastými kvetmi, ktoré bývajú veľmi voňavé. Následne bohato rodí jedlé, malé, okrúhle plody o veľkosti 0,65 až 0,85 cm. Nezrelé plody sú žlté a na povrchu majú striebristé šupinky. Zrelé plody sú červené, jedlé a šťavnaté. Sú vhodné aj na sušenie. Vďaka vysokému obsahu lykopénu a karotenoidov, teda látok zo skupiny antioxidantov je hlošina okolíkatá považovaná za plodinu dôležitú v prevencii rakoviny. Obsah týchto látok je u nej až 17-krát vyšší než u rajčín. Listy má táto hlošina striedavé, 4-10 cm dlhé a 2-4 cm široké, s vlnitým okrajom. Na jar počas pučania sú pokryté striebristými šupinkami a neskôr sa menia na zelenšie, keď šupinky počas leta postupne odpadávajú. Vďaka svojej schopnosti viazať atmosferický dusík dokáže hlošina okolíkatá bujne rásť aj na málo výživných pôdach. Najlepšie jej vyhovujú mierne alkalické (zásadité) pôdy v rozsahu pH 7,6 to 7,8. Odoláva zimným mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou mínus 34 stupňov Celzia.

Popis:
Boscova fľaška rodí stredne veľké až veľké tmavožlté hrušky s hnedastou červeno-žltkastou pokožkou a dlhým kŕčikom tvaru tekvice. Tieto hrušky sú lahodné, aromatické, štavnaté s jemnou štruktúrou a bielou dužinou. Majú bohatú, jemne sladkokyslú chuť a sú vynikajúce na priamy konzum, zaváranie aj na sušenie. Stromy sú veľké, vzpriamené. Rastú pomaly a kvitnú neskoro, no zároveň rodia veľmi bohato a spoľahlivo. Plody dozrievajú koncom septembra až začiatkom októbra.

Popis:
Letná odroda, zberá sa od polovice augusta. Poskytuje plody výbornej chuti a pekného vzhľadu, vhodná na konzum i konzervovanie. Strom rastie bujne a vytvára korunu s dobre rozloženými konármi. Kvitne stredne neskoro a dlho. Dobrými opeľovačmi sú Williamsova červená, Boscova, Solanka a Madamme Verte. Je vhodná na pestovanie v tvare štvrťkmeňa alebo zákrpku. Kultivar je pomerne odolný proti mrazu i chorobám. Rodiť začína neskoro, no pritom rodí veľmi bohato. Plody sú nadpriemerne veľké, príjemného vzhľadu. Šupka plodu je stredne tenká. Základná farba šupky je citrónovožltá s jasným červeným líčkom. Povrch plodu je hladký. Dužina je biela s nádychom do žlta, maslovkovitá, veľmi šťavnatá, príjemnej korenistej chuti. Na nevhodných stanovištiach a v chladných rokoch strácajú plody na chuti.

Popis:
Letná odroda, zberá sa od polovice augusta. Poskytuje plody výbornej chuti a pekného vzhľadu, vhodná na konzum i konzervovanie. Strom rastie bujne a vytvára korunu s dobre rozloženými konármi. Kvitne stredne neskoro a dlho. Dobrými opeľovačmi sú Williamsova červená, Boscova, Solanka a Madamme Verte. Je vhodná na pestovanie v tvare štvrťkmeňa alebo zákrpku. Kultivar je pomerne odolný proti mrazu i chorobám. Rodiť začína neskoro, no pritom rodí veľmi bohato. Plody sú nadpriemerne veľké, príjemného vzhľadu. Šupka plodu je stredne tenká. Základná farba šupky je citrónovožltá s jasným červeným líčkom. Povrch plodu je hladký. Dužina je biela s nádychom do žlta, maslovkovitá, veľmi šťavnatá, príjemnej korenistej chuti. Na nevhodných stanovištiach a v chladných rokoch strácajú plody na chuti.

Popis:
Konferencia je jesenná odroda hrušiek. Stromy rastú stredne silno a vytvárajú stredne veľkú, vysokú korunu. Sú stredne náročné na rez a dobre sa tvarujú. Púčiky na letorastoch sú nápadne odklonené. Táto odroda rodí skoro, bohato a pravidelne. Plody sú vynikajúcej akosti a oberáme ich koncom septembra. Konzumne dozrievajú za 2 týždne a vydržia do konca novembra. Dozrievanie je nerovnomerné, preto je lepšie oberať ich 2-3 razy. Jej vhodné opeľovače sú: Boscova, Júlová, Charneuská, Wiliamsova, Clappova. Vhodné podpníky sú hruška planá a dula, s ktorou Konferencia pomerne pevne zrastá.

Popis:
vhodná do chladnejších oblastí, strom rastie stredne bujne, tvorí vysoké rozložité až mierne previsnuté koruny, na rez pomerne náročný, opeľovače: Boscova, Clappova, Konferencia, Madame, Parížanka, Solanka, Wiliamsova. Plody tupo kužeľovité, ovocie sa oberá v polovici októbra, konzumná zrelosť v novembri až januári, pri 10C vydrží až 6 mesiacov, plody citlivé na prepravu, najlepšie sa darí v primerane vlhkých, obrábaných pôdach a chránených polohách.

Popis:
Veľkoplodá a veľmi bohato rodiaca odroda zimnej hrušky so sladkými a šťavnatými plodmi, odolná voči chorobám. Zber robíme koncom septembra až začiatkom októbra, konzumne dozrievajú v decembri. Má rada slnečné stanovištia.

Popis:
zimná odroda

Popis:
Zelenkavé až žlté hrušky odrody Safira sa vyznačujú svojou sladkou a aromatickou chuťou a fľaškovitým tvarom. Zberáme ich od polovice septembra a vo vhodných podmienkach ich možno skladovať až do konca januára. Táto hruška zaujme najmä milovníkov ovocia, ktorí majú v záhrade menej miesta, pretože odrodu Safira možno pestovať aj na balkóne alebo na terase. Rastie rýchlosťou 10-30 centimetrov ročne a v dospelosti (približne po 15-tich rokoch rastu) dosahuje výšku 2-3,5 metra a šírku 0,8-1,5 metra. Darí sa jej v každej bežnej záhradnej pôde, na slnku aj v polotieni. Ako opeľovač sa k nej hodí napríklad odroda Decora.

Popis:
Jesenná štavnatá hruška s pásikavou šupkou.

Popis:
Zimná odroda, dozrievajúca koncom septembra. Dá sa skladovať do februára. Má veľké, zelenožlté, podlhovasté plody s maslovou, lahodnou dužinu výbornej chuti. Netrpí na chrastavitosť a je vhodná aj do stredných aj vyšších polôh.

Popis:
Táto vo svete najčastejšie pestovaná hruška tvorí široko pyramidálnu korunu nenáročnú na rez. Je to letná odroda, dozrievajúcu v druhej polovici augusta. Pre lepšiu skladovateľnosť je potrebné plody obrať ešte za zelena. Na pôdu a polohu je trochu náročnejšia a v dreve i kvete stredne odolná voči mrazom. Dobre odoláva hubovým chorobám a je mierne náchylná na vírusovú kamienkovitosť. Oberáme ju v polovici až koncom augusta a jej skladovateľnosť je 10-14 dní. Robia sa z nej najkvalitnejšie kompóty. Opeľovače: Clappova, Júlová, Konferencia, Charneuská, Hardyho. Ako podpník sa pre ňu väčšinou používa planá hruška (Pyrus pyraster). S dulou M-A zle zrastá, no na provencskej duli vydrží a bohato rodí 30 i viac rokov.

Popis:
Táto veľmi obľúbená odroda letnej hrušky najlepšie rastie na hlbokých úrodných pôdach. V dreve i kvete je stredne odolná voči mrazom. Dobre odoláva hubovým chorobám a je mierne náchylná na vírusovú kamienkovitosť. Oberá sa v polovici až koncom augusta a jej skladovateľnosť je 10-14 dní. Robia sa z nej najkvalitnejšie kompóty. Ako jej opeľovače slúžia hrušky: Clappova, Júlová, Konferencia, Charneuská, Hardyho. Ako podpník sa pre ňu väčšinou používa planá hruška (Pyrus pyraster).

Popis:
Táto veľmi obľúbená odroda hrušky má červenú dužinu, inak sa prakticky nelíši od klasickej hrušky Wiliamsovky. Hruška Williamsova je trochu náročnejšia na pôdu a polohu a v dreve i kvete stredne odolná voči mrazom. Dobre odoláva hubovým chorobám a je mierne náchylná na vírusovú kamienkovitosť. Oberá sa v polovici až koncom augusta a jej skladovateľnosť je 10-14 dní. Robia sa z nej najkvalitnejšie kompóty. Ako jej opeľovače slúžia hrušky: Clappova, Júlová, Konferencia, Charneuská, Hardyho. Ako podpník sa pre ňu väčšinou používa planá hruška (Pyrus pyraster).

Popis:
Táto veľmi obľúbená odroda hrušky má červenú dužinu, inak sa prakticky nelíši od klasickej hrušky Wiliamsovky. Hruška Williamsova je trochu náročnejšia na pôdu a polohu a v dreve i kvete stredne odolná voči mrazom. Dobre odoláva hubovým chorobám a je mierne náchylná na vírusovú kamienkovitosť. Oberá sa v polovici až koncom augusta a jej skladovateľnosť je 10-14 dní. Robia sa z nej najkvalitnejšie kompóty. Ako jej opeľovače slúžia hrušky: Clappova, Júlová, Konferencia, Charneuská, Hardyho. Ako podpník sa pre ňu väčšinou používa planá hruška (Pyrus pyraster).

Popis:
Odroda hrušky Williams Red má červenú dužinu, inak sa prakticky nelíši od klasickej hrušky Wiliamsovky. Hruška Williamsova je trochu náročnejšia na pôdu a polohu a v dreve i kvete stredne odolná voči mrazom. Dobre odoláva hubovým chorobám a je mierne náchylná na vírusovú kamienkovitosť. Oberá sa v polovici až koncom augusta a jej skladovateľnosť je 10-14 dní. Robia sa z nej najkvalitnejšie kompóty. Ako jej opeľovače slúžia hrušky: Clappova, Júlová, Konferencia, Charneuská, Hardyho. Ako podpník sa pre ňu väčsinou používa planá hruška (Pyrus pyraster).

Popis:
Táto vo svete najčastejšie pestovaná hruška tvorí široko pyramidálnu korunu nenáročnú na rez. Je to letná odroda, dozrievajúcu v druhej polovici augusta. Pre lepšiu skladovateľnosť je potrebné plody obrať ešte za zelena. Na pôdu a polohu je trochu náročnejšia a v dreve i kvete stredne odolná voči mrazom. Dobre odoláva hubovým chorobám a je mierne náchylná na vírusovú kamienkovitosť. Oberáme ju v polovici až koncom augusta a jej skladovateľnosť je 10-14 dní. Robia sa z nej najkvalitnejšie kompóty. Opeľovače: Clappova, Júlová, Konferencia, Charneuská, Hardyho. Ako podpník sa pre ňu väčšinou používa planá hruška (Pyrus pyraster). S dulou M-A zle zrastá, no na provencskej duli vydrží a bohato rodí 30 i viac rokov.

Popis:
Je to neskorá odroda, rodiaca začiatkom októbra. Farba jej plodov je červenkastá so zeleným rebrovaním a jej dužina je mimoriadne chutná, sladká a šťavnatá. Odvďačí sa Vám bohatou úrodou, ak ju posadíte na slnečné, minimálne polotienisté miesto. Jej plody je možné skadovať až do mája. Podpník MM106 má rozvetvený koreňový systém, vďaka čomu efektívne hospodári s vodou. Je stredne rýchlo rastúci.

Popis:
Discovery je letná odroda. Má stredne veľké guľovité, zelenožlté plody pokryté z väčšej časti rozptýlenou červeňou. Dužina je biela, aromatická, sladkovínovastej chuti. Rodí skoro a pravidelne. Plody sa zberajú od polovice augusta a na sklade vydržia do konca septembra. Je málo citlivá na chrastavitosť a múčnatku. Rastie stredne bujne a v plodnosti slabo. Koruna stromu je volná, vzdušná, dobre tvarovateľná. Je to odroda vhodná do teplejších a stredných polôh, v chladnejších polohách sú plody tvarovo nevyrovnané. Je vhodná pre kmeňové aj prísne tvary a na slabšie až stredne rastúcich podpníkoch.

Popis:
Výhodou jablone Florina je, že vynikajúco odoláva mrazom, preto ju môžeme vysádzať aj vo vyšších nadmorských výškach. Zber plodov sa vykonáva počas októbra, kedy jablonka zarodí krásne červenkasté plody s jemným zeleným rebrovaním. Táto odroda rodí spoľahlivo a bohato, jej plody môžete skladovať až do marca. Jabloň Florina potrebuje opeľovače, nie je samoopelivá. Jej plody majú sladkú a vyváženú chuť. Prospieva jej, ak ju posadíte na slnečné stanovisko, maximálne do polotieňa. V dospelosti vyrastá do výšky približne 3 metre. Podpník M9 zisťuje bohatú a výrazne sfarbenú úrodu, no vyžaduje doplnkovú závlahu, keďže jeho koreňový nie je tak rozvetvený. Je to základný podpník štíhleho tvaru.

Popis:
zelenožlté s bledočerveným líčkom, stredne veľké plody, pravidelné a vysoké úrody, pri priemernej ochrane má dobrý zdravotný stav. Dužina je nažltlá, veľmi pevná, sťavnatá, sladká, vynikajúcej chuti, zberá sa začiatkom októbra, konzumne dozrieva v januári. Neskorá zimná odroda. Skladujú sa do mája.

Popis:
Royal Gala je jablko pochádzajúce z Nového Zélandu a patrí medzi najobľúbenejšie na svete. Táto odroda vznikla krížením odrôd Golden Delicious a Coxovej renety (Cox’s Orange Pippin). Jabĺčko má šupku sýtočervenej farby so žlto-pomarančovým melírom. Chuť je sladká, aromatická a jabĺčko šťavnaté. Dozrieva v druhej polovici septembra a skladovateľnosť je až do konca februára. Táto jabloň je čiastočne samoopelivá, takže nepotrebuje opeľovača, aj keď v prípade, že má, zvyšuje sa tým úroda. Vhodné opeľovače sú odrody Fuji, Granny Smith, James Grieve, Jonathan, Rubinette, Spartan a Starking.

Popis:
Royal Gala je jablko pochádzajúce z Nového Zélandu a patrí medzi najobľúbenejšie na svete. Táto odroda vznikla krížením odrôd Golden Delicious a Coxovej renety (Cox’s Orange Pippin). Jabĺčko má šupku sýtočervenej farby so žlto-pomarančovým melírom. Chuť je sladká, aromatická a jabĺčko šťavnaté. Dozrieva v druhej polovici septembra a skladovateľnosť je až do konca februára. Táto jabloň je čiastočne samoopelivá, takže nepotrebuje opeľovača, aj keď v prípade, že má, zvyšuje sa tým úroda. Vhodné opeľovače sú odrody Fuji, Granny Smith, James Grieve, Jonathan, Rubinette, Spartan a Starking.

Popis:
Neskorá zimná odroda, plody sú zelenožltej farby. Plody majú šťavnatú, sladkastú a aromatickú dužinu.Je rezistentná voči chrastavitosti, Odporúčame ju do stredných a vyšších polôh.

Popis:
Veľmi úrodný kultivar s vynikajúcimi chuťovými vlastnosťami. Farba plodu je zelenožltá, neskôr zlatá. Dužina je pevnejšia, krehká, ale rozplývavá, bieložltá, šťavnatá, so sladkovinovastou, veľmi aromatickou chuťou. Jablká dozrievajú až koncom októbra a uskladnené vydržia do konca apríla. Je odolný voči mrazom, dosť odolný proti múčnatke, rakovine i monilióze, no mierne náchylný na chrastavitosť. Je vhodný len pre teplé polohy.

Popis:
Jedna z najrozšírenejších odrôd jabloní Granny Smith bolo objavená v Austrálii okolo roku 1860 ako semenáč. Je veľmi vhodná na priamu konzumáciu, ale aj na varenie a pečenie. Má pevnú šupku a výborné skladovacie vlastnosti. Na úplné vyzretie si vyžaduje teplé dni a noci. Granny Smith je jablko kyslastej chuti. Je chrumkavé, šťavnaté a má pevnú dužinu s výraznou chuťou. Je veľmi občerstvujúce a hodí sa aj na prípravu šalátov, lebo jeho nakrájané kúsky tmavnú pomalšie ako u iných odrôd. Tento kultivar potrebuje menej hodín zimného chladu a dlhšiu pestovateľskú sezónu na dozretie plodov, preto je uprednostňovaný v miernejších oblastiach pestovania jabĺk.

Popis:
Jedna z najrozšírenejších odrôd jabloní Granny Smith bolo objavená v Austrálii okolo roku 1860 ako semenáč. Je veľmi vhodná na priamu konzumáciu, ale aj na varenie a pečenie. Má pevnú šupku a výborné skladovacie vlastnosti. Na úplné vyzretie si vyžaduje teplé dni a noci. Granny Smith je jablko kyslastej chuti. Je chrumkavé, šťavnaté a má pevnú dužinu s výraznou chuťou. Je veľmi občerstvujúce a hodí sa aj na prípravu šalátov, lebo jeho nakrájané kúsky tmavnú pomalšie ako u iných odrôd. Tento kultivar potrebuje menej hodín zimného chladu a dlhšiu pestovateľskú sezónu na dozretie plodov, preto je uprednostňovaný v miernejších oblastiach pestovania jabĺk.

Popis:
Jedna z najrozšírenejších odrôd jabloní Granny Smith bolo objavená v Austrálii okolo roku 1860 ako semenáč. Je veľmi vhodná na priamu konzumáciu, ale aj na varenie a pečenie. Má pevnú šupku a výborné skladovacie vlastnosti. Na úplné vyzretie si vyžaduje teplé dni a noci. Granny Smith je jablko kyslastej chuti. Je chrumkavé, šťavnaté a má pevnú dužinu s výraznou chuťou. Je veľmi občerstvujúce a hodí sa aj na prípravu šalátov, lebo jeho nakrájané kúsky tmavnú pomalšie ako u iných odrôd. Tento kultivar potrebuje menej hodín zimného chladu a dlhšiu pestovateľskú sezónu na dozretie plodov, preto je uprednostňovaný v miernejších oblastiach pestovania jabĺk.

Popis:
Menej náročný, plody neopadávajú, sú vzhľadné, chutné, znášajú prepravu, dobre sa uskladňujú, vydržia do mája. Jablká sa oberajú koncom októbra a konzumne dozrievajú v novembri. Kvitne stredne skoro a pravidelne každý rok. Je v dreve i kvete veľmi odolný proti mrazu, dosť odolný proti chrastavitosti a monilióze, no veľmi náchylný na múčnatku. Je vhodný pre vyššie polohy a všetky tvary. Môže nahradiť Jonathan, najmä vo vyšších polohách.

Popis:
Neskorá konzumná odroda so žltými plodmi s oranžovými škvrnami. Plod je veľký až veľmi veľký, guľovitý, dužina stredne pevná, veľmi šťavnatá, aromatická a chutná. Kvitne stredne skoro asi jeden až dva dni po odrode Idared a jeden deň pred odrodou Golden Delicious. Je to cudzoopelivá a triploidná odroda, ktorá potrebuje vhodné opeľovače ako Gala, Šampión a iné. Chrastavitosťou trpí na úrovni ostatných bežných odrôd. Je náročný na teploty, citlivejší na mrazy v čas kvitnutia, preto sa hodí do stredne teplých ovocinárskych oblastí. Vyžaduje dostatok zrážok a doplnkovú závlahu.

Popis:
Česká zimná odroda, fialovo-červenej farby, patrí medzi rezistentené odrody.Výborná odroda aj pre diabetikov.

Popis:
neskoro dozrievajúce zimné jablko. Možno ho zberať koncom septembra, 7-10 dní po odrode Jonathan. Plody sú stredne veľké až veľké, ich šupka tenká, základnej zelenej farby, ktorej 2/3 pokrýva krycia červená. Dužina je žltobiela, aromatická, trochu kyselkavá. Strom rastie stredne rýchlo a vzpriamene. Rodí neskôr, rodivosť je stredná. Opeľovače: Golden Delicious, Jonathan, Parména zlatá zimná, Starking. Je veľmi náročná na svetlo, plody sa primerane vyfarbia iba pri primeranom osvetlení. Je náchylná na múčnatku a chrastovitosť.

Popis:
Táto jablonka je charakteristická svojou rezistentnosťou, a bohatou úrodou veľkých plodov, ktoré sa objavujú v priebehu septembra až októbra. Jej plody sú aromatické, žlto-zelenej farby (prípadne s ružovkastým bokom) a guľovitého tvaru. Jej dužina je sladko-kyslá. Vynikajúco sa jej darí v južnejších oblastiach Slovenska. Odroda Mutsu je pôvodne japonská odroda vyšľachtená krížením jabloní Golden Delicious a Indo. Je to odroda vhodnejšia pre pomalšie rastúce podpníky. Podpník A2 má vynikajúco rozvetvený koreňový systém, vysoké úrody a neskorú rodivosť, rastie silno.

Popis:
Tieto výnimočné okrasné jablone slúžia najmä na okamžité vytvorenie súkromia. Na jar nádherne kvitnú bielymi, voňavými kvetmi a počas leta na nich rastú drobné, okrasné jabĺčka. Používame ich ako tieniace steny na stanovištia vystavené vetru, nežiadúcim pohľadom a na letné ochladenie južne orientovaných miestností. Ich listy v zime opadajú a stromy tak prepúšťajú do miestností dostatok svetla. Pre ich malé rozmery sú vhodné aj do malých záhrad, úzkych priestorov alebo na väčšie terasy. Ich drobné jabĺčka sa na jeseň stávajú potravou nášho domáceho vtáctva a ďalších obyvateľov prírody.

Popis:
Neskorá zimná odroda jablone. Plody sú červenej farby.

Popis:

Popis:
Jesenná rezistentná odroda. Plody sú stredne veľké. Šupka je stredne silná, hladká a mastná. Chuť je veľmi dobrá sladko-kyslá, menej aromatická.

Popis:
zimná odroda

Popis:
Veľmi dobre obrastá krátkym plodonosným obrastom. Je menej náročná na udržiavací rez. Plod je stredne veľký až veľký, jeho dužina žltobiela, veľmi jemná. Rodí skoro, bohato a pravidelne. Dozrieva v druhej polovici septembra a pri vhodnom skladovaní vydrží do konca februára. Pestovateľsky nenáročná odroda, ktorá vyniká kvalitnými plodmi a odolnosťou voči hubovým chorobám, najmä voči chrastavitosti. Je vhodná aj do vyšších polôh.

Popis:
Zimná odroda s atraktívnymi plodmi. Základná farba plodov je žltá, na slnečnej strane je šupka sfarbená do celistvého červeného líčka. Na degustáciách doma i v zahraničí častejšie vyhráva prvé miesta. Oproti štandardným odrodám Prima a Florina dosahuje Rubinola len 65% rodivosť. Plody sa zberajú v druhej dekáde septembra a konzumne vydržia do februára až apríla. Prednosťou je tiež pravidelná rodivosť, skorý nástup do kvitnutia a absolútna rezistencia voči chrastavitosti jabloňovej. Dobré chuťové vlastnosti si uchováva v priebehu celého skladovania. Nie je náchylná na otlačenie plodov a nemá špecifické požiadavky na agrotechniku.

Popis:
je podzimná odroda, zreje v polovici septembra. Skladovateľnosť do Vianoc. Má veľké plody, chuť je veľmi dobrá. Podobná odrode Elstar.Už mnoho rokov je cieľom šľachtiteľov vypestovať stromky jabloní, ktoré nevytvárajú ďalšie konáre a prakticky nepotrebujú rez.

Popis:
Suncats je stĺpovitá zimná odroda, rezistentná voči chrastavivosti. Zber je začiatkom októbra, skladovateľnosť až do marca. Plod je veľký, podobný odrode Golden Delicious, s červeným líčkom. Baleríny rastú v tvare stĺpa do šírky 0,4-1,5 metra. Dosahujú výšku 2-4 metre. Hodia sa do všetkých pestovateľských oblastí.

Popis:
Kvitne stredne skoro, kvety sú atraktívne. Do plodnosti vstupuje skoro a vďaka vysokým úrodám je náchylná na striedavú plodnosť. Plody sú atraktívne, strednej veľkosti, široko kónického tvaru, jednotné, tmavo červenej farby. Dužina je pevná, zelenkavá, stredne šťavnatá, polokyslá, dobrej chuti. Plody dozrievajú koncom septembra, skladovateľnosť je do februára. Odroda je stredne odolná voči chrastavitosti, odolná voči múčnatke a hnilobe plodov. Nebolo tiež zistené napadnutie rakovinou. Odroda je vysoko mrazuvzdorná a to aj voči jarným mrazom.

Popis:
Stĺpovitá forma stredne zakrslej jablone, vhodnej pre pestovanie na terasách, či balkónoch. Žlto-zelenej úrode, strednej veľkosti sa môžeme tešiť už začiatkom septembra a skladujeme ju až do februára. Jej dužina je šťavnatá a sladká. Je samoopelivá, avšak jej odroda môže byť pozitívne ovplyvnená vhodným opeľovačom. Výhodou tejto odrody je rezistentnosť, preto je vhodná aj do organického pestovania, či bez postrekov.

Popis:
Jej stredne veľké plody, podobné plodom Golden Delicicous, ktoré dozrievajú v polovici septembra. Je čiastočne samoopelivá a rezistentná voči múčnatke a chrastavitosti.

Popis:
Stĺpovitá jabloň, plody dozrievajú na jeseň, sú tmavočervené sladkokyslej chuti.

Popis:
Jesenná odroda vhodná do všetkých polôh. Je vysoko úrodná a jej plody sú veľmi chutné. Zberá sa v septembri a možno ju skladovať až do februára.

Popis:
Jesenná odroda vhodná do všetkých polôh. Je vysoko úrodná a jej plody sú veľmi chutné. Zberá sa v septembri a možno ju skladovať až do februára.

Popis:
Kríženec odrôd Rubín x Vanda. Je to odroda stredného vzrastu. Dužina je krémovej farby, krehká, veľmi dobrej chuti, veľmi šťavnatá, sladká, aromatická. Základná farba šupky je žltá, krycia farba je červeno žíhaná. Zberá sa týždeň pred odrodou Golden Delicious a plody majú vysokú kvalitu. Odroda je rezistentná voči chrastavitosti, múčnatkou netrpí. Má dobrú prepravyschopnosť a dlhý čas skladovateľnosti do marca až apríla. Nemá výnimočné nároky na teplotu, vyhovujú jej všetky jablkárske oblasti.

Popis:
Jabloň Vista Bella je odroda dozrievajúca v priebehu júla a augusta stredne veľkými, až veľkými plodmi, vhodnými na priamy konzum. Zber vykonávame na viac krát, kedže zreje postupne. Charakteristický je pre ne jemný voskový povlak a sladká chuť. Táto jabloň je spoľahlivá v bohatých a pravidelných úrodách. Vyhovuje jej najviac slnko, alebo polotieň.

Popis:
Jabloň 'Zane' zaraďujeme medzi letné stĺpovité jablone. Plody sú stredne veľké, zelené, s jasne červeným veľkým líčkom. Dužina je bledá až biela, sladká, aromatická, chutná. Dozrieva koncom augusta. Mrazuvzdorná a odolná voči chorobám. Jej vzrastom je ideálna do malých záhrad alebo pre pestovanie v nádobách.

Popis:

Popis:
V jednom tomto pláte je 10 ks sadeničiek. Je to stálo rodiaca jahoda. Najväčší vrchol zberu je od júla do septembra. Výborne odoláva hubovým chorobám. Plody sú žiarivo červené veľmi dobrej chuti. Výborne sa oberajú pre dobrú vzdušnosť rastliny.

Popis:
Svetlo červená, univerzálna odroda jahôd Senga Sengana je staršia a veľmi osvedčená odroda jahôd. Má veľmi dobrú chuť, rodí skoro, je veľmi prispôsobivá a odolná. Jej plody po zbere zostávajú dlhšie čerstvé, preto je vhodná aj na prepravu a predaj. Je jednou z najčastejšie pestovaných odrôd. Dobre odoláva mrazu aj väčšine chorôb, ktoré napádajú iné odrody jahôd. Často ju vysádzajú vo veľkovýrobe aj v súkromných záhradách. Na celom svete jej plody využívajú na výrobu džemov, v pekárenskom a cukrovinkárskom priemysle, na výrobu zmrzliny, mliečnych výrobkov, nealkoholických nápojov a ovocných dezertov. Význam tejto odrody dokumentuje skutočnosť, že v Poľsku tvorí 80% celkovej produkcie jahôd a Poľsko je po Spojených štátoch druhým najvýznamnejším pestovateľom jahôd na svete. Tieto rastliny sú kvalitne zakorené v črepníkoch, preto ich môžete vysádzať po celý rok.

Popis:
Odroda oskoruše BO-1 je kultivar z bojnického šľachtenia, ktorý v dobrých pestovateľských podmienkach prináša plody už v šiestom roku po výsadbe. (bežné semenáče zvyčajne rodia až v dvanástom roku). Plody sú žlté hruštičky, pri prezretí s malým červeným líčkom. Obsahujú iba 2-3 malé semienka. Konzumujeme ich až po príchode mrazov. Používajú sa aj na výrobu destilátov s liečivými účinkami. Jarabina oskorušová pochádza zo západnej, strednej a južnej Európy, severozápadnej Afriky (pohorie Atlas) a juhozápadnej Ázie (východne od Kaukazu). Je to listnatý strom dorastajúci do výšky 15-20 metrov (zriedkavo až do 30 metrov) s kmeňom do priemeru až 1 meter. Môže sa však vyskytovať aj v podobe 2-3 metre vysokého kra, najmä na stanovištiach vystavených silným poveternostným vplyvom. Plody oskoruše patria medzi obľúbené zdroje potravy pre vtáctvo, vysokú a čiernu zver, líšky a zajace. Dozrievajú koncom septembra a sú vhodné pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva a pre diabetikov. Okrem priamej konzumácie sú vhodné aj na prípravu lekváru, ovocného vína a na výrobu destilátov. Plody oskoruše majú trpkastú chuť a sú kyslasté, ale keď zmrznú, ich chuť sa zjemní. V Rímskej ríši oskoruša patrila medzi najobľúbenejšie ovocie. Drevo oskoruše má vysokú pevnosť a v minulosti sa využívalo najmä tam, kde boli materiály vystavené zvýšenému namáhaniu, napríklad na výrobu úžitkových predmetov – matice, hoblíky, časti vínnych lisov, ale aj časti mlynských zariadení. Drevo oskoruše má ružovkasto hnedú farbu. Jej kôra je u mladých stromčekov hnedá, hladká, na starších stromoch praská a stáva sa lupeňovitou. Zimné púčiky má oskoruša zelenej farby so živicovým obalom. Jej listy sú zložené a dlhé 15-25 cm s ostrým zakončením. Jeden list pozostáva z 13-21 lístočkov dlhých 3-6cm s tupo zakončenou špičkou a zúbkovaným okrajom. Kvietky majú priemer 13-18 mm a 5 okvetných lístkov s 20-timi smotanovo bielymi piestikmi. Objavujú sa počas neskorej jari v súkvetiach chocholíkoch o priemere 10-14 cm. Sú obojpohlavné a opeľované hmyzom. Plodom je 2-3 cm dlhá zelenkasto-hnedá malvica, často s červenkastým nádychom na strane obrátenej na slnko. Malvica môže byť jablkovitého alebo hruškovitého tvaru. Oskoruša sa v priemere dožíva dvesto rokov. V záhradách má značný estetický význam - na jeseň sa jej listy sfarbujú do žlta až bordova. Počas vegetácie zase zaujme svojím bielym plstnatým rubom listov pekne kontrastujúcim s ich tmavým lícom. Je to strom výborne znášajúci sucho a odolný voči chorobám. Najlepšie rastie na kyslých pôdach s rozsahom pH od 4,5 (veľmi kyslé) do 6,5 (mierne kyslé). Spoľahlivo odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou do mínus 23 stupňov Celzia. (bez ohľadu na nadmorskú výšku).

Popis:
Jarabina oskorušová pochádza zo západnej, strednej a južnej Európy, severozápadnej Afriky (pohorie Atlas) a juhozápadnej Ázie (východne od Kaukazu). Je to listnatý strom dorastajúci do výšky 15-20 metrov (zriedkavo až do 30 metrov) s kmeňom do priemeru až 1 meter. Môže sa však vyskytovať aj v podobe 2-3 metre vysokého kra, najmä na stanovištiach vystavených silným poveternostným vplyvom. Plody oskoruše patria medzi obľúbené zdroje potravy pre vtáctvo, vysokú a čiernu zver, líšky a zajace. Dozrievajú koncom septembra a sú vhodné pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva a pre diabetikov. Okrem priamej konzumácie sú vhodné aj na prípravu lekváru, ovocného vína a na výrobu destilátov. Plody oskoruše majú trpkastú chuť a sú kyslasté, ale keď zmrznú, ich chuť sa zjemní. V Rímskej ríši oskoruša patrila medzi najobľúbenejšie ovocie. Drevo oskoruše má vysokú pevnosť a v minulosti sa využívalo najmä tam, kde boli materiály vystavené zvýšenému namáhaniu, napríklad na výrobu úžitkových predmetov – matice, hoblíky, časti vínnych lisov, ale aj časti mlynských zariadení. Drevo oskoruše má ružovkasto hnedú farbu. Jej kôra je u mladých stromčekov hnedá, hladká, na starších stromoch praská a stáva sa lupeňovitou. Zimné púčiky má oskoruša zelenej farby so živicovým obalom. Jej listy sú zložené a dlhé 15-25cm s ostrým zakončením. Jeden list pozostáva z 13-21 lístočkov dlhých 3-6cm s tupo zakončenou špičkou a zúbkovaným okrajom. Kvietky majú priemer 13-18mm a 5 okvetných lístkov a 20-timi smotanovo bielymi piestikmi. Objavujú sa počas neskorej jari v súkvetiach - chocholíkoch - o priemere 10-14 cm. Sú obojpohlavné a opeľované hmyzom. Plodom je 2-3 cm dlhá zelenkasto-hnedá malvica, často s červenkastým nádychom na strane obrátenej na slnko. Malvica môže byť jablkovitého alebo hruškovitého tvaru. Oskoruša sa v priemere dožíva dvesto rokov. V záhradách má značný estetický význam - na jeseň sa jej listy sfarbujú do žlta až bordova. Počas vegetácie zase zaujme svojím bielym plstnatým rubom listov pekne kontrastujúcim s ich tmavým lícom. Je to strom výborne znášajúci sucho a odolný voči chorobám. Najlepšie rastie na kyslých pôdach s rozsahom pH od 4,5 (veľmi kyslé) do 6,5 (mierne kyslé). Spoľahlivo odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou do mínus 23 stupňov Celzia. (bez ohľadu na nadmorskú výšku).

Popis:
Jarabina oskorušová pochádza zo západnej, strednej a južnej Európy, severozápadnej Afriky (pohorie Atlas) a juhozápadnej Ázie (východne od Kaukazu). Je to listnatý strom dorastajúci do výšky 15-20 metrov (zriedkavo až do 30 metrov) s kmeňom do priemeru až 1 meter. Môže sa však vyskytovať aj v podobe 2-3 metre vysokého kra, najmä na stanovištiach vystavených silným poveternostným vplyvom. Plody oskoruše patria medzi obľúbené zdroje potravy pre vtáctvo, vysokú a čiernu zver, líšky a zajace. Dozrievajú koncom septembra a sú vhodné pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva a pre diabetikov. Okrem priamej konzumácie sú vhodné aj na prípravu lekváru, ovocného vína a na výrobu destilátov. Plody oskoruše majú trpkastú chuť a sú kyslasté, ale keď zmrznú, ich chuť sa zjemní. V Rímskej ríši oskoruša patrila medzi najobľúbenejšie ovocie. Drevo oskoruše má vysokú pevnosť a v minulosti sa využívalo najmä tam, kde boli materiály vystavené zvýšenému namáhaniu, napríklad na výrobu úžitkových predmetov – matice, hoblíky, časti vínnych lisov, ale aj časti mlynských zariadení. Drevo oskoruše má ružovkasto hnedú farbu. Jej kôra je u mladých stromčekov hnedá, hladká, na starších stromoch praská a stáva sa lupeňovitou. Zimné púčiky má oskoruša zelenej farby so živicovým obalom. Jej listy sú zložené a dlhé 15-25cm s ostrým zakončením. Jeden list pozostáva z 13-21 lístočkov dlhých 3-6cm s tupo zakončenou špičkou a zúbkovaným okrajom. Kvietky majú priemer 13-18mm a 5 okvetných lístkov a 20-timi smotanovo bielymi piestikmi. Objavujú sa počas neskorej jari v súkvetiach - chocholíkoch - o priemere 10-14 cm. Sú obojpohlavné a opeľované hmyzom. Plodom je 2-3 cm dlhá zelenkasto-hnedá malvica, často s červenkastým nádychom na strane obrátenej na slnko. Malvica môže byť jablkovitého alebo hruškovitého tvaru. Oskoruša sa v priemere dožíva dvesto rokov. V záhradách má značný estetický význam - na jeseň sa jej listy sfarbujú do žlta až bordova. Počas vegetácie zase zaujme svojím bielym plstnatým rubom listov pekne kontrastujúcim s ich tmavým lícom. Je to strom výborne znášajúci sucho a odolný voči chorobám. Najlepšie rastie na kyslých pôdach s rozsahom pH od 4,5 (veľmi kyslé) do 6,5 (mierne kyslé). Spoľahlivo odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou do mínus 23 stupňov Celzia. (bez ohľadu na nadmorskú výšku).

Popis:
Jarabina vtáčia Edulis (Moravica) má belavé kvety, usporiadané v chocholíkových metlinách. Sú obojpohlavné. Plody sú stredne veľké, oranžové až červené malvičky. Zbierajú sa koncom septembra odstrihávaním celých chocholíkových metlín. Jarabina vtáčia moravská si vyžaduje hlboké a skôr vlhkejšie pôdy. Je veľmi adaptabilná prostrediu. Plody sa používajú v potravinárskom priemysle a dajú sa zúžitkovať aj v domácnosti. Sú vhodné aj na priamy konzum buď čerstvé alebo sušené. Jarabina vtáčia je štíhly, opadavý, listnatý strom dorastajúci do výšky približne 20 metrov. Je to všeobecne známy druh s konármi smerujúcimi šikmo dohora a oválnou korunou. Kôru má hladkú, sivostriebristú, listy perovito zložené, ostro zúbkaté, za mladi chlpaté, zvrchu zelené, zospodu svetlozelené. Kvety má krémovobiele v bohatých súkvetiach. Jeho typické plody – malvice sú v zrelosti oranžové až jasne červené, oválne a rastú vo výrazných prevísajúcich trsoch. Jarabina vtáčia rastie vo svetlých lesoch alebo ich okrajoch, na pastvinách od nížin až do nadmorskej výšky asi 2000 metrov. Je to svetlomilná drevina, ktorej sa darí na suchých ale aj pomerne vlhkých výživných ílovitých i kamenistých pôdach, prípadne na pieskoch. Používa sa okrem iného aj na výsadbu elegatných stromoradí.

Popis:
Jarabina vtáčia Edulis (Moravica) má belavé kvety, usporiadané v chocholíkových metlinách. Sú obojpohlavné. Plody sú stredne veľké, oranžové až červené malvičky. Zbierajú sa koncom septembra odstrihávaním celých chocholíkových metlín. Jarabina vtáčia moravská si vyžaduje hlboké a skôr vlhkejšie pôdy. Je veľmi adaptabilná prostrediu. Plody sa používajú v potravinárskom priemysle a dajú sa zúžitkovať aj v domácnosti. Sú vhodné aj na priamy konzum buď čerstvé alebo sušené. Jarabina vtáčia je štíhly, opadavý, listnatý strom dorastajúci do výšky približne 20 metrov. Je to všeobecne známy druh s konármi smerujúcimi šikmo dohora a oválnou korunou. Kôru má hladkú, sivostriebristú, listy perovito zložené, ostro zúbkaté, za mladi chlpaté, zvrchu zelené, zospodu svetlozelené. Kvety má krémovobiele v bohatých súkvetiach. Jeho typické plody – malvice sú v zrelosti oranžové až jasne červené, oválne a rastú vo výrazných prevísajúcich trsoch. Jarabina vtáčia rastie vo svetlých lesoch alebo ich okrajoch, na pastvinách od nížin až do nadmorskej výšky asi 2000 metrov. Je to svetlomilná drevina, ktorej sa darí na suchých ale aj pomerne vlhkých výživných ílovitých i kamenistých pôdach, prípadne na pieskoch. Používa sa okrem iného aj na výsadbu elegatných stromoradí.

Popis:
Josta je kríženec čiernej ríbezle a egreša. Ako taký je zaujímavým doplnkom do každej záhrady. Vyznačuje sa bujným rastom, odolnosťou voči chorobám a škodcom a nenáročnosťou na podmienky pestovania. Plody sú veľkosti malého egreša, rastúce v malých strapcoch. Chuť plodov je veľmi dobrá, silne aromatická, šťavnatá. Plody sú vhodné na priamy konzum ako aj spracovanie.

Popis:
Josta je kríženec čiernej ríbezle a egreša. Ako taký je zaujímavým doplnkom do každej záhrady. Vyznačuje sa bujným rastom, odolnosťou voči chorobám a škodcom a nenáročnosťou na podmienky pestovania. Plody sú veľkosti malého egreša, rastúce v malých strapcoch. Chuť plodov je veľmi dobrá, silne aromatická, šťavnatá. Plody sú vhodné na priamy konzum ako aj spracovanie.

Popis:
Odroda Jenny vznikla šľachtením pôvodného druhu kiwi - aktinídie čínskej. Na pestovanie stačia aj jedna-dve rastliny, lebo na jednej sa môže urodiť až 300 plodov. Avšak len v teplých vinohradníckych oblastiach a v chránených polohách. Mladé rastliny sú chúlostivé na jarné mrazy. Kiwi obľubuje najmä priepustnú, hlbokú a výživnú pôdu. Jenny je odroda, ktorá nepotrebuje samčiu a samičiu rastlinu, dokáže sa opeliť aj sama. Plody tejto popínavky sú veľkosti sliviek a chuťou sa podobajú kiwi, ktoré poznáme z obchodov. Konzumujeme ich aj so šupkou v čase plnej zrelosti, keď zmäknú. Odroda Jenny plodí koncom septembra až v októbri.

Popis:
Je to pomaly rastúci ker alebo malý strom, ktorý vo svojej domovine dorastá do výšky 2,5 až 4,5m. Pochádza z južnej a z tichooceánskej oblasti Ázie. Prvé historické referencie o kumkváte sa vyskytujú v čínskej literatúre z 12. storočia. Rastlinu priniesol do Európy Robert Fortune v roku 1846, a od tých čias ju v Európe aj pestujú. Konáre mladej rastliny sú svetlo-zelené a hranaté, beztŕnité alebo iba s malým množstvom tŕňov. Vždyzelené, 5-8 cm dlhé listy má tmavo-zelené, kopijovitého tvaru, z hornej strany lesklé, z dolnej trochu svetlejšie. Koncom jari kvitne sladko-voňavými, bielymi kvetmi, ktoré sa nachádzajú jednotlivo či v skupinách (1-4) pri báze listu. Nesie jedlé, hladké oranžové ovocie približne veľkosti a tvaru olivy, 30 až 50 kusov ročne, ktoré vydržia dlho na strome. V Číne plody najčastejšie konzumujú surové, keďže šupku majú sladkú a šťavnatý vnútrajšok kyslý. Sú výborné na zaváranie, na výrobu marmelády a lekváru, či na ochutenie alkoholických nápojov. Vďaka kontrastu medzi tmavozeleným lístím a oranžovým ovocím, je strom - kumkvát veľmi dekoratívny. Od začiatku jari do neskorej jesene ho pestujeme vo voľnej pôde v záhrade alebo vo väčších nádobách. Najlepšie sa mu darí v dobre priepustnej pôde, bohatej na výživné látky, na slnečnom stanovišti, ale pekne rastie aj v polotieni. V prípade sucha počas kvitnutia a dozrievania ovocia je nutné rastlinu polievať. Rastie v teplotných zónach 8-10. Napriek tomu, že patrí medzi najmrazuvzdornejšie druhy citrusov (-12°C), je potrebné prezimovať rastlinu vo vnútri, alebo ju chrániť pred silným chladom.

Popis:
Výnimočná kustovnica s chutnými, mimoriadne sladkými plodmi, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov. Potrebuje slnečné stanovište.

Popis:
Lýcium cudzie je jedným z dvoch druhov z čeľade Solanaceae, ktorých plody sa nazývajú goji. Druhým druhom je Lýcium čínske (Lýcium chinense). Lýcium cudzie kvitne na severnej pologuli ružovými až fialovými kvetmi od júla. Od augusta do októbra tvorí oválne až podlhovasté, výrazne oranžovo-červené plody, ktorým tradičná čínska medicína pripisuje mnohoraké liečivé účinky. Sú dlhé 1-2 centimetre a obsahujú drobné žlté semienka. Ich chuť je mierne sladká. Sú považované za jeden z najlepších zdrojov antioxidantov a zároveň potravinu, ktorá najlepšie bráni starnutiu ľudského organizmu. Číňania veria, že plody goji zlepšujú zrak a zabraňujú bolestiam hlavy a závratiam spôsobeným chorobami obličiek a pečene. Pred ich užívaním ako liečiva sa však prosím najprv poraďte z Vašim ošetrujúcim lekárom. Samotný ker je poliehavý, s dlhými výhonkami, na ktorých sa nachádzajú úzke, kopijovité, bledozelené listy. V dospelosti, teda približne po 10 rokoch rastu dorastá do výšky 2 metre a šírky 1,2-2,5 metra. Je nenáročný na pestovanie a dobre rastie aj na menej výživných pôdach. Odoláva mrazom až po teplotnú zónu 6b, teda po oblasti s priemernou najnižšou zimnou teplotou do mínus 20 stupňov Celzia. Používa sa aj na spevnenie svahov a ochranu pôd ohrozených eróziou. Väčšina komerčne produkovaných plodov goji pochádza z čínskej provincie Ningxia (na severe strednej Číny) a samostatného ujgurského regiónu Xinjiang v západnej Číne. Čínska produkcia sa celkove odhaduje na približne 95 tisíc ton plodov ročne. Číňania plody sušia na slnku 48 hodín a používajú ich na varenie bylinkového čaju.

Popis:
Lieska Hallská obrovská je nemecká cudzoopelivá odroda, ktorá je pomerne dobre odolná voči mrazu. Rodí veľmi bohato. Prvé úrody prináša v 4. až 5. roku po vysadení. Ker má silný a vzpriamený vzrast. Dorastá o výšky 4-6m. Plody liesky Halskej sú veľké, srdcovité, sýtohnedé až červenkastohnedé. Jadro je plné, s mierne mandľovou chuťou. Jej oriešky dozrievajú v druhej polovici septembra. So zberom začíname, až keď oriešky začínajú vypadávať zo svojich čiašok. Oriešky obsahujú veľa minerálnych látok a vitamínov. Keďže lieska Halská obrovská je cudzoopelivá, odporúčame spolu s ňou vysadiť aspoň jednu ďalšiu odrodu liesky alebo liesku obyčajnú (Corylus avellana). Lieska je veľmi vhodnou drevinou na rovinu aj do svahovitého terénu, ktorý dokáže spevniť svojimi koreňmi. Môžeme ju pestovať samostatne, v skupinkách alebo aj v podobe živých plotov. Svojimi kvetmi poskytuje obživu včelám, svojimi plodmi mnohým druhom vtákom, veveričkám i ľuďom. Jej oriešky najlepšie chutia pražené a často sa používajú pri výrobe zákuskov. Lieska veľkoplodá je jednodomá drevina, teda samčie aj samičie kvety sa vyvíjajú na tej istej rastline. Najlepšie rastie vo výživných, mierne vlhkých, priepustných pôdach. Darí sa jej aj v kyslých pôdach, no v zásaditých pôdach prináša lepšie úrody. Zatienenie je úrodnosť znižuje. Pestovať ju môžeme v tvare kra alebo malého stromu. Jednotlivé rastliny vysádzame o vzdialenosti 4-5 metrov od seba. Pri výsadbe ponecháme iba 3-4 najsilnejšie konáre a skrátime ich na 3-5 púčikov. Počas ďalších rokov pestovania odstraňujeme križujúce sa konáre a konáre rastúce smerom do koruny. Neskôr, po rokoch vyrežeme aj staré a choré konáre, aby sme uvoľnili miesto mladším. Keďže lieska pučí veľmi skoro na jar, strih vykonávame už na jeseň krátko po zbere plodov. Liesky sa v priemere dožívajú 30-40 rokov, výnimočne však aj 100 rokov.

Popis:
Výborná stará odroda liesky. Prináša bohaté úrody veľkých dlhých bledohnedých orieškov dobrej kvality. Je čiastočne samoopelivá. Vhodnými opeľovačmi sú pre ňu odrody Halská a Lombardská. Liesky sú pozoruhodné svojimi zimnými jahňadami a jesennými orieškami a patria medzi najlepšie rastliny podporujúce život voľne žijúcich zvierat v našich záhradách. Aj uprostred leta poskytujú osviežujúco chladný tieň. Na dosiahnutie optimálnych úrod je jednotlivé rastliny potrebné udržiavať 2-2,5 metra vysoké. Tieto veľké kry alebo malé stromy môžeme podľa potreby silne zrezať. Táto odroda je vhodná do väčšiny pôd a lokalít. Rastie dobre na slnku a v polotieni. Je veľmi odolná voči chladu - vydrží až -28 stupňov Celzia (zóna 5a).

Popis:
Lieska lombardská je opadavý bohato rozkonárený ker pestovaný pre jedlé oriešky. Kvitne stredne skoro, je samoopelivá, pre lepšiu rodivosť sa však odporúča kombinovať ju pri výsadbe s inými odrodami. Sama je tiež vhodným opeľovačom pre ďalšie odrody liesok. Chuťove patrí medzi najkvalitnejšie odrody. Dozrieva v prvej polovici septembra. V záhrade plní aj okrasnú funkciu. Je pomerne nenáročná na kvalitu pôdu aj na zavlažovanie. Dorastá do výšky 3-4 metre a šírky 2-3 metre.

Popis:
Výborná stará odroda liesky. Prináša bohaté úrody veľkých dlhých bledohnedých orieškov dobrej kvality. Je čiastočne samoopelivá. Vhodnými opeľovačmi sú pre ňu odrody Halská a Lombardská. Liesky sú pozoruhodné svojimi zimnými jahňadami a jesennými orieškami a patria medzi najlepšie rastliny podporujúce život voľne žijúcich zvierat v našich záhradách. Aj uprostred leta poskytujú osviežujúco chladný tieň. Na dosiahnutie optimálnych úrod je jednotlivé rastliny potrebné udržiavať 2-2,5 metra vysoké. Tieto veľké kry alebo malé stromy môžeme podľa potreby silne zrezať. Táto odroda je vhodná do väčšiny pôd a lokalít. Rastie dobre na slnku a v polotieni. Je veľmi odolná voči chladu - vydrží až -28 stupňov Celzia (zóna 5a).

Popis:

Popis:
Táto odroda maliny rodí od začiatku júna do konca septembra už na jednoročných výhonkoch. Vyznačuje sa veľkými šťavnatými plodmi, ktoré sú však pevné. Výborne odoláva chorobám a nevyžaduje zvýšenú starostlivosť. Dorastá do výšky približne 140-220 cm. Vyhovuje jej slnečné stanovište, no znesie aj polotieň. Strih vykonávame po zbere, či opadnutí plodov. Začiatkom zimy alebo začiatkom jari môžeme odrodené stonky pokosiť motorovou kosačkou.

Popis:
Dobre rodiaca, chuťovo vynikajúca, rýchlo rastúca odroda maliny s pevnými, nerozpadávajúcimi sa plodmi, ktoré ľahko oberiete z jej konárikov. Jej plody sú sýto červenej farby. Očakávať ich môžete od augusta až do konca októbra. Je odolná voči chorobám a vyhovuje jej slnko až polotieň s dobre zavlaženou pôdou. Vyrastá do výšky 150-180 cm a po obratí / opadnutí jej plodov odporúčame vykonať rez.

Popis:
Tento nádherný okrasný strom pochádza z Číny. Pestuje sa pre svoj dekoratívny vzhľad, ale aj pre jedlé ovocie. Pekne vynikne v nádvoriach, vo vysokých črepníkoch pre vstupmi do budov. Môžeme ho pestovať ako strom na vyššom alebo nižšom kmieniku alebo tiež upraviť ako ker. Je mimoriadne vhodný pre pestovanie v byte. Často ho pestujeme aj ako bonsaj. Husté, vždyzelené lístie tvoria tmavozelené malé lístky so zaokrúhlenou špičkou. Sú menšie ako u väčšiny ostatných citrusov. Na jar a začiatkom leta nesie hojné množstvo bielych vonných kvetov. Z nich dorastajú malé, 3 až 5 cm dlhé žlto-oranžové plody. Podobne ako citrón alebo limetka, aj plody Calamodina sú vhodné na zaváranie (vcelku) či na výrobu džemov, marmelád, sirupov, likérov alebo želé, na ochutenie polievok a na prípravu čajov. Dajú sa tiež použiť na prípravu osviežujúcich nápojov alebo na ochutnie rýb. Výborne chutia aj opražené na oleji. Mandarínku Calamondin pestujeme na slnečnom stanovišti, v úrodnej, priepustnej pôde s dostatkom humusu. Mierne toleruje sucho. Cez leto môžeme rastlinu pestovanú v byte umiestniť von, na slnečné, chránené miesto. Je mrazuvzdorná iba do -6°C.

Popis:

Popis:
Odroda Zora tvorí stredne veľké, úzko-elipsovité plody. Jadro má žltohnedé s jemne vráskavým povrchom. Je dobrej sladkej chuti s mandľovou arómou. Zora rodí uspokojivo a plody dozrievajú koncom septembra. Vyžaduje si teplé oblasti. Je samoopelivá. Doposiaľ u nej nebola zistená náchylnosť na hubové ochorenia. Mandle sa vo vinárskych regiónoch a v ich okolí tešia čoraz väčšej obľube. Ich vonkajšia sivo-zelená šupka v zrelosti puká a odstraňujeme ju. Jedlé je jadro, ktoré je uzavreté v škrupine. Mandle väčšinou nie sú samoopelivé, potrebujú preto opeľovača. Na tento účel sa s vynikajúcimi výsledkami hodia aj broskyne. Mandle nie sú náročné na rez a postačí, ak z ich koruny na jar vystrihneme križujúce sa konáre. Prípadne môžeme skrátiť hlavné vrcholové konáre, ak si želáme, aby strom zostal nižší.

Popis:
Tieto odrody veľmi dobre odolávajú mrazom, avšak je potrebné ich zazimovať. Odroda Guaro pochádza z provincie Guaro v Malage, Andalúzii. Desmayo Largueta pochádza z oblasti Zaragoza, v severovýchodnom Španielsku. Mandliam vyhovuje najlepšie slnečné stanovište, pričom nepotrebujú príliš silnú zálievku. Plody Desmayo Largueta dozrievajú v septembri a majú vynikajúcu, no nie sladkú chuť.

Popis:
Strom má stredne silný až silný vzrast, vytvára vzdušné redšie koruny polorozložitého tvaru. Vstup do rodivosti je neskorší, rodivosť uspokojivá až nadpriemerná. Opelenie kvetu býva dobré aj za chladnejšieho počasia. Plody dozrievajú začiatkom októbra. Jej škrupina sa dobre lúska rukami. Chuť je dobrá, sladšia s príjemnou mandľovou arómou. Zdravotný stav stromov je veľmi dobrý a odroda nemá špeciálne požiadavky na agrotechniku. Vyžaduje ľahšie výhrevné pôdy, dobre zásobené živinami. Hodí sa na pestovanie vo všetkých vinohradníckych oblastiach. Mandle sa vo vinárskych regiónoch a v ich okolí tešia čoraz väčšej obľube. Ich vonkajšia sivo-zelená šupka v zrelosti puká a odstraňujeme ju. Jedlé je jadro, ktoré je uzavreté v škrupine. Mandle väčšinou nie sú samoopelivé, potrebujú preto opeľovača. Na tento účel sa s vynikajúcimi výsledkami hodia aj broskyne. Mandle nie sú náročné na rez a postačí, ak z ich koruny na jar vystrihneme križujúce sa konáre. Prípadne môžeme skrátiť hlavné vrcholové konáre, ak si želáme, aby strom zostal nižší.

Popis:
Táto odroda je kríženecom Bergeron a Orangered. Patrí medzi neskoré odrody, kvitne neskôr, preto sa vyhne jarným mrazíkom. Plody sú veľké a pevné, sfarbené do červeno oranžovej farby vynikajúcej chuti. Je samoopelivá, dozrieva koncom júla.

Popis:
Odroda vyšľachtená na Washington State University. Tento strom rodí veľké oranžovo-žlté marhule, vhodné na dlhšie uskladnenie, transport, konzerváciu, sušenie a pečenie. Vyžaduje slnečnú polohu a stredne vlhkú pôdu s dobrou priepustnosťou. Je to mrazu odolný kultivar, ktorý potrebuje opeľovača.

Popis:
Trpasličia odroda marhule vhodná na balkóny, či terasy. Okrem rodenia plodov plní aj dekoratívnu funkciu. Jej stredne veľké, výrazne žlté a sladké plody dozrievajú v júni. Veľmi dobre sa jej darí na slnečných stanoviskách a vydrží aj podmienky so suchšou pôdou. Je to samoopelivá odroda.

Popis:
Táto marhuľa pochádza z Francúzska a je známa jej vysokou odolnosťou voči mrazu, dlhým obdobím kvitnutia a vysokou odolnosťou voči hubovým chorobám. Plody má veľké, žlto-oranžové s červeným líčkom, dobre odlučiteľné od kôstky a výbornej chuti. Sú veľmi estetické. Je vhodná na priamu konzumáciu aj spracovanie a veľmi dobre znáša aj prepravu.

Popis:
Marhuľa Rakovského je slovenská odroda, so stredne veľkými až veľkými plodmi, sfarbenými do žlta až do žlto - oranžova. Šupka plodu je stredne hrubá, hladká s jemnými chĺpkami. Neskorá odroda, dozrieva koncom júla, až začiatkom augusta. Dužina plodov je oranžová, veľmi šťavnatá, pevná, aromatická Chuť je veľmi dobrá, lahodná, sladkokyslá s typickou marhuľovou arómou. Oddeliteľnosť od dužiny je veľmi dobrá, plody majú univerzálne využitie. Zaraďujeme ju medzi pravidelne bohato rodiace odrody.

Popis:
Odroda Tros Oranje je odolná, samoopelivá holandská odroda veľmi obľúbená najmä a u malých pestovateľov. Patrí medzi najobľúbenejšie holandské odrody. Je veľmi úrodná a plody sú výbornej chuti. Dozrieva na prelome júla a augusta. Tvorí vysoké úrody menších marhulí, ktoré dobre dozrievajú aj v chladnejšom podnebí. Sú vhodné na zaváranie aj na priamu konzumáciu. V chladnejších oblastiach na strednom a severnom Slovensku ju sadíme na teplé, slnečné miesto, napríklad pred múr, ktorý cez deň zachytáva teplo slnečných lúčov.

Popis:
Extrémne skorá, neskoro kvitnúca a veľmi bohato plodiaca novinka z Francúzska. Je čiastočne samoopelivá. Plody sú veľmi dobrej kvality. Sú pevné, šťavnaté, aromatické a chutné. Dobre držia na strome a znášajú transport bez poškodenia. Do plodnosti nastupuje veľmi skoro a úrodnosť je veľmi vysoká a pravidelná.

Popis:
Odroda Tyrinthos rastie stredne rýchlo a rodí pravidelne a bohato. Tvorí veľké plody oválneho tvaru so svetlo-oranžovou šupkou, prekrytou červeným líčkom. Ich dužina je bledo-oranžová, pevná, polomäkká. V závislosti od miestnych klimatických podmienok dozrieva v druhej polovici júna až začiatkom júla. Jej skoré dozrievanie a pravidelná rodivosť napomohli jej rozšíreniu aj v chladnejších oblastiach Strednej Európy, kde dosahuje vyššiu kvalitu plodov. Marhuľa je menší strom dorastajúci do výšky 8-12 metrov s takmer rovnako širokou, rozložitou a hustou korunou. V našich podmienkach nemá takmer žiadnych škodcov a po ukončení výchovného rezu nie je ďalej potrebné tvarovať ju strihom. Na jar nádherne a bohato kvitne malými bielymi kvetmi.

Popis:
Veľkoplodá, skorá, atraktívna marhuľa. Vhodná hlavne na priamu konzumáciu.

Popis:
Ovocný strom, pochádzajúci zo Severnej Číny na hranici s Ruskom. Jej existencia sa datuje až 4000 rokov dozadu. Neskôr sa rozšírila na západ do Strednej Ázie až do Arménska, odkiaľ pochádza jej druhové meno, kde ju podľa legiend objavil Alexander Veľký. Marhule boli najskôr považované len za okrasný strom, vďaka ich prekrásnemu jarnému okveteniu, avšak neskôr sa zistilo, že prináša plody zlato-oranžovej až červenej farby, ktorá pripomína líca dievčin.

Popis:
Mišpuľa obyčajná je veľký ker alebo malý strom. V Strednej Európe dorastá do výšky 3 metre. Má bohaté tmavozelené listy, oválneho tvaru, 8-15 centimetrov dlhé a 3-4 centimetre široké. Na jeseň pred opadnutím získavajú pozoruhodné červené sfarbenie. V máji alebo v júni vytvára biele alebo ružovkasté kvety s piatimi okvetnými lístkami. Plody sú červeno-hnedé malvice o priemere 2-3cm. Spočiatku sú veľmi tvrdé a kyslé a dozrievajú až v novembri. Stávajú sa jedlými, keď zmäknú po prvých mrazoch alebo prirodzeným spôsobom počas dostatočne dlhého uskladnenia. Keď sa začne mäknutie, šupka rýchlo zvráskavie a zmení sa na tmavohnedú. Dužina získava konzistenciu a vôňu pripomínajúcu jablkový rôsol. To môže pomýliť niektorých začínajúcich konzumentov mišpulí, pretože zmäknutá mišpula môže vyzerať ako pokazená. Stáva sa však celkom sladkou a nadobúda absolútne lahodnú chuť, ktorá trochu pripomína štavnaté tropické ovocie. Mišpuľu obyčajnú pestovali už asi pred 3000 rokmi v severnom Iráne. Okolo roku 700 p.n.l ju priviezli do Grécka a okolo roku 200 p.n.l. sa dostala do Ríma. Počas rímskych čias a v stredoveku bola dôležitým ovocím. V 17. a 18. storočí však bola postupne nahradená iným ovocím a dnes sa pestuje zriedkavo. Mišpuľa obyčajná je jedným z mála druhov ovocia, ktoré sa stávajú jedlými v zime, preto je dôležitá pre záhradníkov, ktorý chcú jesť vlastné ovocie po celý rok. Jej semená, podobne ako jadrá mandlí, obsahujú toxickú kyselinu hydrokyanovú, preto by sa nemali konzumovať vo veľkom množstve. Mišpuľa je odolná voči chladu maximálne v zóne 6, preto ju nemôžeme pestovať v najchladnejších horských oblastiach Slovenska. Jej kvety sú obojpohlavné a opeľované včelami. Je preto samoopelivá. Dokáže rásť na každom type pôdy - kyslej, neutrálnej aj zásaditej (vápenatej). Táto pôda môže byť ľahká (piesčitá), stredne ťažká (hlinitá) aj ťažká (ílovitá). Najlepšie všaj rastie na dobre priepustných pôdach. Vyžaduje si teplé letá a mierne zimy a uprednostňuje slnečné, suché polohy. Dokáže rásť v polotieni (v riedkom lese), ale aj na priamom slnku. Znáša aj silné vetry. Jej bohato rozvetvené konáre slúžia v lete ako úkryt pre vtáky a iné živočíchy a v zime jej plody konzumujú rozličné druhy vtákov. Odroda Westerveld má pôvod v Holandsku. Dorastá do výšky 2,5-3 metre. Je samoopelivá a opeľovač nie je nutné pre výrobu plodiny.

Popis:
Pestuje sa kvôli svojím chutným plodom, ktoré dozrievajú v čase, keď už väčšina záhrady neprináša úrodu. Je to malý strom, alebo väčší ker, dorastajúci do výšky 3-4 m. Je to anglická odroda mišpule, bohato rodiaca s veľkými a kvalitnými plodmi, ktoré sú mierne sploštené, s priemerom asi 4 cm.Dužina mišpule je najskôr pevná,v plnej zrelosti kašovitá. Plody mišpule musia byť pred konzumáciou dlhšie odležané. Alebo sa zbierajú až po prvých mrazoch. Chuť mišpule je niečo medzi jablkom a hruškou.Využíva sa na priamy konzum, džemy, šťavy, pečenie, pálenie.... Mišpuľa je samoopelivá, odolná voči chorobám, znáša dobre sucho, vhodná do teplých slnečných stanovíšť, nenáročná na pestovanie. Má dekoratívne kvety a listy a malebný vzrast.

Popis:
Mišpuľa obyčajná je veľký ker alebo malý strom. V Strednej Európe dorastá do výšky 3 metre. Má bohaté tmavozelené listy, oválneho tvaru, 8-15 centimetrov dlhé a 3-4 centimetre široké. Na jeseň pred opadnutím získavajú pozoruhodné červené sfarbenie. V máji alebo v júni vytvára biele alebo ružovkasté kvety s piatimi okvetnými lístkami. Plody sú červeno-hnedé malvice o priemere 2-3cm. Spočiatku sú veľmi tvrdé a kyslé a dozrievajú až v novembri. Stávajú sa jedlými, keď zmäknú po prvých mrazoch alebo prirodzeným spôsobom počas dostatočne dlhého uskladnenia. Keď sa začne mäknutie, šupka rýchlo zvráskavie a zmení sa na tmavohnedú. Dužina získava konzistenciu a vôňu pripomínajúcu jablkový rôsol. To môže pomýliť niektorých začínajúcich konzumentov mišpulí, pretože zmäknutá mišpula môže vyzerať ako pokazená. Stáva sa však celkom sladkou a nadobúda absolútne lahodnú chuť, ktorá trochu pripomína štavnaté tropické ovocie. Mišpuľu obyčajnú pestovali už asi pred 3000 rokmi v severnom Iráne. Okolo roku 700 p.n.l ju priviezli do Grécka a okolo roku 200 p.n.l. sa dostala do Ríma. Počas rímskych čias a v stredoveku bola dôležitým ovocím. V 17. a 18. storočí však bola postupne nahradená iným ovocím a dnes sa pestuje zriedkavo. Mišpuľa obyčajná je jedným z mála druhov ovocia, ktoré sa stávajú jedlými v zime, preto je dôležitá pre záhradníkov, ktorý chcú jesť vlastné ovocie po celý rok. Jej semená, podobne ako jadrá mandlí, obsahujú toxickú kyselinu hydrokyanovú, preto by sa nemali konzumovať vo veľkom množstve. Mišpuľa je odolná voči chladu maximálne v zóne 6, preto ju nemôžeme pestovať v najchladnejších horských oblastiach Slovenska. Jej kvety sú obojpohlavné a opeľované včelami. Je preto samoopelivá. Dokáže rásť na každom type pôdy - kyslej, neutrálnej aj zásaditej (vápenatej). Táto pôda môže byť ľahká (piesčitá), stredne ťažká (hlinitá) aj ťažká (ílovitá). Najlepšie všaj rastie na dobre priepustných pôdach. Vyžaduje si teplé letá a mierne zimy a uprednostňuje slnečné, suché polohy. Dokáže rásť v polotieni (v riedkom lese), ale aj na priamom slnku. Znáša aj silné vetry. Jej bohato rozvetvené konáre slúžia v lete ako úkryt pre vtáky a iné živočíchy a v zime jej plody konzumujú rozličné druhy vtákov.

Popis:
Moruša biela je jedným z našich tradične pestovaných krásnych stromov. Je veľmi nenáročná, dobre odoláva suchu aj vetru a v dospelosti aj mrazu. Netrpí chorobami. Koncom mája až v prvej polovici júna tvorí podlhovasté biele, ružové alebo čierne chutné plody podobné malinám. Bývajú dlhé 2-4 centimetre. Sú veľmi osviežujúce a cenené vďaka ich lahodnej sladko-kyslej chuti a vysokému obsahu vitamínov. Moruša biela v dospelosti dorastá do výšky 15-20 metrov, preto sa používa aj na výsadbu elegantných stromoradí. Dobre rastie aj v priemerne výživných pôdach. Svoje uplatnenie nachádza aj ako solitér vo väčších záhradách a parkoch, ako súčasť živých plotov a v historických priestoroch. V kvalitných pôdach sa dožíva aj niekoľko stoviek rokov. Jej listy sa vo svete i dnes používajú ako potrava pre húsenice priadky morušovej produkujúce hodváb.

Popis:
Moruša biela je jedným z našich tradične pestovaných krásnych stromov. Je veľmi nenáročná, dobre odoláva suchu aj vetru a v dospelosti aj mrazu. Netrpí chorobami. Koncom mája až v prvej polovici júna tvorí podlhovasté biele, ružové alebo čierne chutné plody podobné malinám. Bývajú dlhé 2-4 centimetre. Sú veľmi osviežujúce a cenené vďaka ich lahodnej sladko-kyslej chuti a vysokému obsahu vitamínov. Moruša biela v dospelosti dorastá do výšky 15-20 metrov, preto sa používa aj na výsadbu elegantných stromoradí. Dobre rastie aj v priemerne výživných pôdach. Svoje uplatnenie nachádza aj ako solitér vo väčších záhradách a parkoch, ako súčasť živých plotov a v historických priestoroch. V kvalitných pôdach sa dožíva aj niekoľko stoviek rokov. Jej listy sa vo svete i dnes používajú ako potrava pre húsenice priadky morušovej produkujúce hodváb.

Popis:
Jedinečná previsnutá forma moruše, veľmi obľúbená pre jej zaujímavý tvar a chutné lákavé jedlé plody bohaté na vitamíny a antioxidanty. Z miesta vrúbľovania na kmienku vyrastajú prevísajúce konáre, ktoré sa časom dotknú zeme a tvoria tak zaujímavú kompaktnú kupolu. Je to úplne mrazuvzdorný opadavý strom. Vyžaduje si plne slnečné stanovište a ideálne priepustné výživné pôdy. Moruša biela Pendula je nenáročná, dobre odoláva suchu a po vyviazaní na kôl aj vetru, v dospelosti aj mrazu. Netrpí chorobami. Koncom mája až v prvej polovici júna tvorí drobné čierne chutné plody podobné malinám. Bývajú dlhé 0,5-1 centimeter. Sú osviežujúce a lahodné, sladko-kyslej chuti. Moruša biela Pendula nachádza uplatnenie ako solitér v moderných záhradách aj v historických priestoroch. V kvalitných pôdach sa dožíva desiatky až stovky rokov. Jej listy sa vo svete i dnes používajú ako potrava pre húsenice priadky morušovej produkujúce hodváb.

Popis:
Jedinečná previsnutá forma moruše, veľmi obľúbená pre jej zaujímavý tvar a chutné lákavé jedlé plody bohaté na vitamíny a antioxidanty. Z miesta vrúbľovania na kmienku vyrastajú prevísajúce konáre, ktoré sa časom dotknú zeme a tvoria tak zaujímavú kompaktnú kupolu. Je to úplne mrazuvzdorný opadavý strom. Vyžaduje si plne slnečné stanovište a ideálne priepustné výživné pôdy. Moruša biela Pendula je nenáročná, dobre odoláva suchu a po vyviazaní na kôl aj vetru, v dospelosti aj mrazu. Netrpí chorobami. Koncom mája až v prvej polovici júna tvorí drobné čierne chutné plody podobné malinám. Bývajú dlhé 0,5-1 centimeter. Sú osviežujúce a lahodné, sladko-kyslej chuti. Moruša biela Pendula nachádza uplatnenie ako solitér v moderných záhradách aj v historických priestoroch. V kvalitných pôdach sa dožíva desiatky až stovky rokov. Jej listy sa vo svete i dnes používajú ako potrava pre húsenice priadky morušovej produkujúce hodváb.

Popis:
Moruša čierna je menší strom pestovaný pre pekné listy a chutné veľké jedlé plody podobné malinám (stromové maliny), ktoré majú tak milujú deti, zvieratá aj vtáci. Vo všeobecnosti sa považuje za najchutnejšiu spomedzi rozličných druhov moruší. Jej plody majú jedinečnú kyslo-sladkú chuť a konzumujeme ich čerstvé, alebo ich spracujeme rovnako ako ostatné drobné ovocie. Plody, spočiatku zelené, sa neskôr menia na červené a nakoniec uprostred leta na tmavo-purpurové. Vtedy sú pripravené na zber. Samotný strom je opadavý, strednej veľkosti a dorastá do výšky iba 6-9 metrov (zriedkavo dosiahne aj 15 metrov). Má stredne veľké srdcovité listy a počas neskorej jari nenápadné kvety. Stromy sú značne prispôsobivé, no najlepšie rastú v hlbokých, vlhkých, ľahkých pôdach. Dokážu však rásť nielen na ľahkých piesčitých pôdach, ale aj na stredne ťažkých (hlinitých) a ťažkých ílovitých pôdach a to v rozsahu pH od 5,5 až po 8,5. Sadíme ich na priame slnkom alebo do polotieňa, najlepšie na miesto chránené pred chladnými zimnými vysušujúcimi vetrami. Ak chceme obmedziť ich rast, môžeme ich na konci zimy ostrihať. Sú mierne odolné voči suchu, počas dlhších období sucha ich polievame. Hnojenie nie je potrebné. Stromy tejto moruše sú známe svojou dlhovekosťou a dokážu prinášať plody niekoľko sto rokov. Vďaka svojím vlastnostiam je čierna moruša stromom vynikajúcich kvalít. Je úplne mrazuvzdorná. Znáša zimné mrazy až po teplotnú zónu 5a, teda až po oblasti s priemernou najnižšou zimnou teplotou mínus 28 stupňov Celzia. Voľnokorenné rastliny vysádzame po opadnutí listov v novembri alebo v decembri, alebo aj na jar po rozmrznutí pôdy. Rastliny zakorenené v črepníkoch kedykoľvek počas roka. V Číne sa tento druh moruše už tisícročia pestuje aj pre svoje listy slúžiace ako potrava pre húsenice priadky morušovej. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Moruša čierna je menší strom pestovaný pre pekné listy a chutné veľké jedlé plody podobné malinám (stromové maliny), ktoré majú tak milujú deti, zvieratá aj vtáci. Vo všeobecnosti sa považuje za najchutnejšiu spomedzi rozličných druhov moruší. Jej plody majú jedinečnú kyslo-sladkú chuť a konzumujeme ich čerstvé, alebo ich spracujeme rovnako ako ostatné drobné ovocie. Plody, spočiatku zelené, sa neskôr menia na červené a nakoniec uprostred leta na tmavo-purpurové. Vtedy sú pripravené na zber. Samotný strom je opadavý, strednej veľkosti a dorastá do výšky iba 6-9 metrov (zriedkavo dosiahne aj 15 metrov). Má stredne veľké srdcovité listy a počas neskorej jari nenápadné kvety. Stromy sú značne prispôsobivé, no najlepšie rastú v hlbokých, vlhkých, ľahkých pôdach. Dokážu však rásť nielen na ľahkých piesčitých pôdach, ale aj na stredne ťažkých (hlinitých) a ťažkých ílovitých pôdach a to v rozsahu pH od 5,5 až po 8,5. Sadíme ich na priame slnkom alebo do polotieňa, najlepšie na miesto chránené pred chladnými zimnými vysušujúcimi vetrami. Ak chceme obmedziť ich rast, môžeme ich na konci zimy ostrihať. Sú mierne odolné voči suchu, počas dlhších období sucha ich polievame. Hnojenie nie je potrebné. Stromy tejto moruše sú známe svojou dlhovekosťou a dokážu prinášať plody niekoľko sto rokov. Vďaka svojím vlastnostiam je čierna moruša stromom vynikajúcich kvalít. Je úplne mrazuvzdorná. Znáša zimné mrazy až po teplotnú zónu 5a, teda až po oblasti s priemernou najnižšou zimnou teplotou mínus 28 stupňov Celzia. Voľnokorenné rastliny vysádzame po opadnutí listov v novembri alebo v decembri, alebo aj na jar po rozmrznutí pôdy. Rastliny zakorenené v črepníkoch kedykoľvek počas roka. V Číne sa tento druh moruše už tisícročia pestuje aj pre svoje listy slúžiace ako potrava pre húsenice priadky morušovej. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Jedinečná previsnutá forma moruše, veľmi obľúbená pre jej zaujímavý tvar a chutné lákavé jedlé plody bohaté na vitamíny. Z miesta vrúbľovania vo výške 120-140cm vyrastajú prevísajúce konáre, ktoré sa časom dotknú zeme a tvoria tak zaujímavú kompaktnú kupolu. Je to úplne mrazuvzdorný opadavý strom. Odoláva zimným mrazom až do mínus 29 stupňov Celzia. Vyžaduje plne slnečné stanovište a priepustné výživné pôdy. Voľnokorenné rastliny vysádzame po opadnutí listov v novembri alebo v decembri, alebo aj na jar po rozmrznutí pôdy. Rastliny zakorenené v črepníkoch kedykoľvek počas roka.

Popis:
Ovocná drevina menšieho vzrastu s typickým kompaktným tvarom. Plod moruša je sladko - kyslí čiernej farby. Kvitne v Máji ž v Júni.

Popis:
Muchovník Martin je skoro kvitnúca odroda dosahujúca výšku 3 až 3,5 metra. Tvorí veľké plody vynikajúcej chuti, ktoré dozrievajú súčasne. Vysádzame ho aj do menších záhrad, predzáhradiek, záhonov, na terasy a nádvoria. Je vhodným domovom a útočiskom pre spevavé vtáky a zdrojom cenných vitamínov pre rodiny. Ideálne sa hodí aj na výsadbu živých plotov. Rastie na silne kyslých pôdach od pH 5,1 až po pôdy neutrálne a mierne alkalické do pH 7,5. Odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou až mínus 45 stupňov Celzia. Jednotlivé rastliny vysádzame v odstupe 3 metre, pri výsadbe živých plotov v odstupe 1 až 1,5 metra.

Popis:
Muchovník Martin je skoro kvitnúca odroda dosahujúca výšku 3 až 3,5 metra. Tvorí veľké plody vynikajúcej chuti, ktoré dozrievajú súčasne. Vysádzame ho aj do menších záhrad, predzáhradiek, záhonov, na terasy a nádvoria. Je vhodným domovom a útočiskom pre spevavé vtáky a zdrojom cenných vitamínov pre rodiny. Ideálne sa hodí aj na výsadbu živých plotov. Rastie na silne kyslých pôdach od pH 5,1 až po pôdy neutrálne a mierne alkalické do pH 7,5. Odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou až mínus 45 stupňov Celzia. Jednotlivé rastliny vysádzame v odstupe 3 metre, pri výsadbe živých plotov v odstupe 1 až 1,5 metra.

Popis:
Muchovník Martin je skoro kvitnúca odroda dosahujúca výšku 3 až 3,5 metra. Tvorí veľké plody vynikajúcej chuti, ktoré dozrievajú súčasne. Vysádzame ho aj do menších záhrad, predzáhradiek, záhonov, na terasy a nádvoria. Je vhodným domovom a útočiskom pre spevavé vtáky a zdrojom cenných vitamínov pre rodiny. Ideálne sa hodí aj na výsadbu živých plotov. Rastie na silne kyslých pôdach od pH 5,1 až po pôdy neutrálne a mierne alkalické do pH 7,5. Odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou až mínus 45 stupňov Celzia. Jednotlivé rastliny vysádzame v odstupe 3 metre, pri výsadbe živých plotov v odstupe 1 až 1,5 metra.

Popis:
Muchovník jelšolistý Obelisk je malý strom alebo väčší ker úzkeho vzrastu s hustými vzpriamenými konármi. V dospelosti dosahuje výšku približne 4-6 metrov a šírku iba 1-2 metre. Má oválne listy podobným listom jelše. Listy sa na jar objavujú s červenkastým nádychom, neskôr sa menia na tmavozelené a na jeseň opäť na nádherne oranžovo-červené. Začiatkom jari kvitne záplavou súkvetí malých, bielych, voňavých kvetov. Tieto sa neskôr občas menia na väčšie jedlé bobule. Je to elegantný, bezproblémový a veľmi univerzálny malý strom alebo väčší ker pre polohy s nedostatkom miesta. Hodí sa napríklad na pestovanie v prednej časti záhonov alebo aj na terasách, ak tam má dostatočnú závlahu. Využívame ho tiež na ochranu pred eróziou, na masovú, ale aj na solitérnu výsadbu. Najlepšie mu vyhovujú priepustné pôdy na slnku alebo v polotieni. Dokáže však rásť aj na ťažších pôdach. Používa sa aj ako kvitnúci živý plot. Je veľmi odolný voči zimným mrazom a odoláva im až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou až mínus 45 stupňov Celzia. Dobre rastie na silne kyslých pôdach od pH 5,1 až po pôdy neutrálne do pH 7,5.

Popis:
Veľmi pekný severoamerický ker alebo malý strom, ktorý je atraktívny počas všetkých ročných období. Priťahuje pozornosť dokonca aj v zime, keď jeho široká koruna jemných výhonkov má príjemný, hustý, krovitý tvar. V marci konáriky vypučia záplavou jemných bielych hviezdičkovitých kvetov vo voľných súkvetiach, práve v čase keď sa rozvíjajú medeno-ružové mladé lístky. Lístky sú hodvábne a najprv bronzové, potom dozrievajú na sýto-zelené a na jeseň sa menia na oranžové, šarlátové a karmínovo-červené. V júli je celý strom alebo ker posiaty tmavočervenými okrúhlymi bobuľkami, ktoré sa dozrievaním menia na purpurovo-čierne a stávajú sa jedlými. Muchovníku sa najlepšie darí na ľahkých, úrodných, vlhkých, ale dobre priepustných neutrálnych až kyslých pôdach. Dokáže však rásť aj na ťažkých a alkalických (vápenatých) pôdach, ako aj v pôdach s vysokým podielom ílu. Pri jeho pestovaní ako strom na kmeni si vyberieme najsilnejší a najrovnejší kmienok a odstránime všetky postranné konáre až do výšky 0,6-1,5m nad zemou. Naopak, ak ho chceme pestovať ako ker alebo strom s viacerými kmeňmi, odstránime až po zem kmienky, ktoré rastú príliš blízko pri sebe. Známy svojou nádhernou jesennou farbou listou, tento ker alebo strom so vzpriamenými kmienkami je ideálnou solitérnou (samostatne stojacou) rastlinou pre záhon pozostávajúci z krov alebo zmiešaných rastlín či už na slnku alebo v polotieni. Keď je v plnom kvete, je naň nádherný pohľad. Je očarujúci aj v stromoradí na ulici. Dorastá do výšky 4-6 metrov a šírky 6-7 metrov.

Popis:
Veľmi pekný severoamerický ker alebo malý strom, ktorý je atraktívny počas všetkých ročných období. Priťahuje pozornosť dokonca aj v zime, keď jeho široká koruna jemných výhonkov má príjemný, hustý, krovitý tvar. V marci konáriky vypučia záplavou jemných bielych hviezdičkovitých kvetov vo voľných súkvetiach, práve v čase keď sa rozvíjajú medeno-ružové mladé lístky. Lístky sú hodvábne a najprv bronzové, potom dozrievajú na sýto-zelené a na jeseň sa menia na oranžové, šarlátové a karmínovo-červené. V júli je celý strom alebo ker posiaty tmavočervenými okrúhlymi bobuľkami, ktoré sa dozrievaním menia na purpurovo-čierne a stávajú sa jedlými. Muchovníku sa najlepšie darí na ľahkých, úrodných, vlhkých, ale dobre priepustných neutrálnych až kyslých pôdach. Dokáže však rásť aj na ťažkých a alkalických (vápenatých) pôdach, ako aj v pôdach s vysokým podielom ílu. Pri jeho pestovaní ako strom na kmeni si vyberieme najsilnejší a najrovnejší kmienok a odstránime všetky postranné konáre až do výšky 0,6-1,5m nad zemou. Naopak, ak ho chceme pestovať ako ker alebo strom s viacerými kmeňmi, odstránime až po zem kmienky, ktoré rastú príliš blízko pri sebe. Známy svojou nádhernou jesennou farbou listou, tento ker alebo strom so vzpriamenými kmienkami je ideálnou solitérnou (samostatne stojacou) rastlinou pre záhon pozostávajúci z krov alebo zmiešaných rastlín či už na slnku alebo v polotieni. Keď je v plnom kvete, je naň nádherný pohľad. Je očarujúci aj v stromoradí na ulici. Dorastá do výšky 4-6 metrov a šírky 6-7 metrov.

Popis:
Veľmi pekný severoamerický ker alebo malý strom, ktorý je atraktívny počas všetkých ročných období. Priťahuje pozornosť dokonca aj v zime, keď jeho široká koruna jemných výhonkov má príjemný, hustý, krovitý tvar. V marci konáriky vypučia záplavou jemných bielych hviezdičkovitých kvetov vo voľných súkvetiach, práve v čase keď sa rozvíjajú medeno-ružové mladé lístky. Lístky sú hodvábne a najprv bronzové, potom dozrievajú na sýto-zelené a na jeseň sa menia na oranžové, šarlátové a karmínovo-červené. V júli je celý strom alebo ker posiaty tmavočervenými okrúhlymi bobuľkami, ktoré sa dozrievaním menia na purpurovo-čierne a stávajú sa jedlými. Muchovníku sa najlepšie darí na ľahkých, úrodných, vlhkých, ale dobre priepustných neutrálnych až kyslých pôdach. Dokáže však rásť aj na ťažkých a alkalických (vápenatých) pôdach, ako aj v pôdach s vysokým podielom ílu. Pri jeho pestovaní ako strom na kmeni si vyberieme najsilnejší a najrovnejší kmienok a odstránime všetky postranné konáre až do výšky 0,6-1,5m nad zemou. Naopak, ak ho chceme pestovať ako ker alebo strom s viacerými kmeňmi, odstránime až po zem kmienky, ktoré rastú príliš blízko pri sebe. Známy svojou nádhernou jesennou farbou listou, tento ker alebo strom so vzpriamenými kmienkami je ideálnou solitérnou (samostatne stojacou) rastlinou pre záhon pozostávajúci z krov alebo zmiešaných rastlín či už na slnku alebo v polotieni. Keď je v plnom kvete, je naň nádherný pohľad. Je očarujúci aj v stromoradí na ulici. Dorastá do výšky 4-6 metrov a šírky 6-7 metrov.

Popis:
odroda so žltou dužinou, s tmavočervenou šupkou. Plody sú stredne veľké, pravidelne guľaté, sladkej, vynikajúcej chuti. Čiastočne oddeliteľná od kôstky. Jej úrodnosť je vysoká. Dozrieva koncom júla. Vyhovuje jej vlhká, priepustná pôda s dostatkom humusu a slnečné stanovište. Je mrazuodolná do - 27 stupňov Celzia.

Popis:
odroda so žltou dužinou, s tmavočervenou šupkou. Plody sú stredne veľké, pravidelne guľaté, sladkej, vynikajúcej chuti. Čiastočne oddeliteľná od kôstky. Jej úrodnosť je vysoká. Dozrieva koncom júla. Vyhovuje jej vlhká, priepustná pôda s dostatkom humusu a slnečné stanovište. Je mrazuodolná do - 27 stupňov Celzia.

Popis:
Táto sendvičová nektarinka má pevné, veľmi sladké plody a bohatú úrodu.

Popis:
Je to neskorá odroda nektarinky s vysokou a pravidelnou úrodnosťou. Výborne odoláva chladu, preto ju môžeme pestovať aj vo vyšších nadmorských výškach. Úrodu môžeme očakávať od augusta až po september. Jej plody sú veľmi veľké, s červenou šupkou a žltou dužinou a jej kôstka je dobre oddeliteľná. Charakteristické sú sladkou chuťou a šťavnatosťou. Podpník mandľa je rýchlo rastúci podpník, vhodný aj do menej úrodných pôd.

Popis:
Je to neskorá odroda nektarinky s vysokou a pravidelnou úrodnosťou. Výborne odoláva chladu, preto ju môžeme pestovať aj vo vyšších nadmorských výškach. Úrodu môžeme očakávať od augusta až po september. Jej plody sú veľmi veľké, s červenou šupkou a žltou dužinou a jej kôstka je dobre oddeliteľná. Charakteristické sú sladkou chuťou a šťavnatosťou. Podpník mandľa je rýchlo rastúci podpník, vhodný aj do menej úrodných pôd.

Popis:

Popis:
patrí medzi najžiadanejšie kultivary. Poskytuje dobré a kvalitné úrody. Začína rodiť už v 3. až 4. roku po vysadení. Plody má veľké, chutné, vajcovité, s polopapierovou škrupinou. Semeno v nich tvorí vyše polovice hmotnosti plodu. Dozrievajú po 15. septembri. Strom rastie bujne a vytvára guľovitú korunu. Má aromatické 5-7 početné listy, ktoré sú v mladosti lesklé, bronzovopurpurové a v dospelosti zozelenajú. Vhodným pestovateľským tvarom je štvrťkmeň. Kultivar je samoopelivý, opelenie iným orechom však zvyšuje jeho výnosy. Vyžaduje si hlboké pôdy a hodí sa do záhrad a plantáží v teplejších a stredných polohách s malým rizikom neskorých mrazov. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Kultivar Broadview je jedným z najskorších a najlepších kultivarov s okrúhlymi orechmi. Je samoopelivý, jeho plody dozrievajú stredne skoro a do rodivosti vstupuje už na tretí alebo štvrtý rok po výsadbe. Stromy zostávajú pomerne malé a po 15-20 rokoch pestovania dosahujú výšku iba 6 metrov. Neskôr dorastajú do maximálnej výšky 9 metrov a šírky do 6 metrov. Pravidelným rezom v období rastu ich však možno udržať podstatne menšie. Kvety má stredne odolné voči poškodeniu mrazom. Samotné stromy len zriedka ich poškodzujú mrazy alebo choroby. Odroda Broadview je naobľúbenejším orechom vo Veľkej Británii. Orech kráľovský je opadavý strom s aromatickými listami, ktoré sa pestuje pre plody a pre listy. Má impozantný kráľovský vzhľad. Na jar a začiatkom leta vytvára zelenkastožlté jahňady. Na jeseň dozrievajú orechy. Vyžaduje plné slnko a výživnú dobre priepustnú pôdu.

Popis:
Jedna z najlepších holandských odrôd. Skoro dozrieva a poskytuje bohatú úrodu orechov. Rodí veľké a široké, okrúhle orechy veľmi dobrej chuti a kvality. Jeho úrodnosť je stredná, začína však rodiť veľmi skoro, už od 4. roku života. Neskôr sa jeho úrody stávajú bohatšími. Je to samoopelivý kultivar kvitnúci neskoro, preto jeho plody zriedka zničia neskoré jarné mrazy. Vytvára peľ po dlhú dobu, preto je cenným opeľovačom aj pre iné odrody orechov. Aj sám prináša lepšie úrody, keď sa v jeho okolí nachádza ďalší orech. Jeho orechy ozrievajú v 2. až v 3. októbrovom týždni. Samotný strom rastie pomerne rýchlo a vzpriamene a tvorí preto štíhle, vysoké, otvorené koruny. Dorastá približne do rovnakej veľkosti ako bežné semenáče orecha. V dospelosti, teda asi po 20 rokoch rastu, dosahuje výšku 15-20 metrov. Je odolný voči chorobám aj voči zimnému chladu, preto je vhodný aj do severnejších polôh. Hodí sa najmä do väčších záhrad a na výsadbu stromoradí.

Popis:
Odroda Jinboxiang 1 má komplexné znaky kvality, ako sú skorá rodivosť, tenká škrupina, dobrá kvalita plodov, vysoká úrodnosť a silná odolnosť voči chorobám. Tento kultivar je dnes rozšírený po celej Číne a patrí medzi hlavné komerčné kultivary. Výskum šľachtenia orechov v Pomologickom inštitúte v čínskom Shanxi začal v roku 1985. Výskumná skupina pre orechy tu na šľachtenie orechov používa konvenčné šľachtiteľské metódy a vyselektovala vynikajúcu sériu orechov pod názvom Jinboxiang s nasledovnými znakmi: • veľmi skorá, bohatá a pravidelná rodivosť • tenká škrupina • vysoký pomer jadra k celkovej veľkosti plodu: 47% Rastie pomalšie a veľmi skoro vstupuje do rodivosti, prvé plody sa objavujú už 2-3 roky po výsadbe. Jeho samoopelivosť nie je známa. Veľmi dobre odoláva chladu aj chorobám, preto je vhodný aj organické poľnohospodárstvo

Popis:
Je to úrodný kultivar, rodiť začína už v druhom alebo treťom roku. Plody má veľké, široko vajcovité s polopapierovou škrupinou. Semeno je veľké, tvorí 52% hmotnosti plodu. Dozrieva asi 18. septembra. Strom rastie stredne bujne a vytvára mierne previsnutú korunu. Je cudzoopelivý. Vyžaduje si hlbšie pôdy a otvorené polohy. Je pomerne prispôsobivý prostrediu. Vyznačuje sa neskorším pučaním. Najvhodnejším tvarom je štvrťkmeň.

Popis:
Odroda Mars je sladký orech veľmi dobrej chuti s polopapierovou škrupinou. Je samoopelivý. Má dobrú a pravidelnú úrodnosť a je vhodný na skladovanie. Dozrieva v treťom septembrovom týždni a je odolný voči mrazom a chorobám. Plody začína prinášať vo štvrtom alebo v piatom roku po vysadení a ich úroda je potom bohatá. Odroda Mars sa odporúča aj pre trochu vyššie polohy. Orech kráľovský je veľký strom s mladými vetvičkami zelenohnedej farby, neskôr popolavošedej. Pôvodne pochádza z juhovýchodnej Európy a západnej Ázie. U nás je v teplejších oblastiach veľmi často pestovaný pod menom známym vlašský orech. Kvitnúť začína v polovici apríla a kvitne až do konca mája. Orech kráľovský je listnatý strom vysoký až 25 m. Jeho koruna je riedka, ale bohato rozvetvená. Má striedavé listy, dlhé 20-45cm. Na jednom liste je 5-9 elipsovitých lístkov dlhých 6-15cm. Má príjemnú, špecifickú vôňu. Kvety sú na strome krátko pred alebo počas rašenia listov. Samčie kvety sú zoskupené v mnohokvetých tlstých visiacich jahňadách dlhých 6-13cm. Majú žltozelenú farbu. Vyskytujú sa na vetvách z predošlého roka. Samičie kvety sú o počte 1-5 prirastené na konci vetvičky z predošlého roka. Kvet je bez okvetia a piestik má 2 silné, von zakrivené biele alebo červené blizny. Plodmi tohto orecha sú známe vlašské orechy. Sú jednosemenné, guľovitého alebo oválneho tvaru, dlhé 4-5cm. Obal plodu je hladký a zelený, dozretý je hnedý a pukajúci. Obal orecha je zdrevnatený, tvrdý a svetlo-hnedý, vráskavý a krátko zašpicatený. Jadro orecha je jedlé a má jemnú a tenkú blanu napovrchu, ktorá sa dá za čerstva odlúpnuť. Orech kráľovský je rozšírený v JV Európe, JZ a strednej Ázii. Je bežne pestovaný v južnej, západnej a strednej Európe. Vyskytuje sa vo výškach až do 800 metrov nad morom. Dobre sa mu darí v teplých klimatických pásmách v zmiešaných a lužných lesoch s prevahou teplomilných listnatých stromov (napr. v okolí rieky Dunaj), na živiny bohatých, vápenatých pôdach. Je však citlivý na neskoré mrazy a dlhé zimy.

Popis:
Odroda Mars je sladký orech veľmi dobrej chuti s polopapierovou škrupinou. Je samoopelivý. Má dobrú a pravidelnú úrodnosť a je vhodný na skladovanie. Dozrieva v treťom septembrovom týždni a je odolný voči mrazom a chorobám. Plody začína prinášať vo štvrtom alebo v piatom roku po vysadení a ich úroda je potom bohatá. Odroda Mars sa odporúča aj pre trochu vyššie polohy. Orech kráľovský je veľký strom s mladými vetvičkami zelenohnedej farby, neskôr popolavošedej. Pôvodne pochádza z juhovýchodnej Európy a západnej Ázie. U nás je v teplejších oblastiach veľmi často pestovnaný pod menom známym vlašský orech. Kvitnúť začína v polovici apríla a kvitne až do konca mája. Orech kráľovský je listnatý strom vysoký až 25 m. Jeho koruna je riedka, ale bohato rozvetvená. Má striedavé listy, dlhé 20-45cm. Na jednom liste je 5-9 elipsovitých lístkov dlhých 6-15cm. Má príjemnú, špecifickú vôňu. Kvety sú na strome krátko pred alebo počas rašenia listov. Samčie kvety sú zoskupené v mnohokvetých tlstých visiacich jahňadách dlhých 6-13cm. Majú žltozelenú farbu. Vyskytujú sa na vetvách z predošlého roka. Samičie kvety sú o počte 1-5 prirastené na konci vetvičky z predošlého roka. Kvet je bez okvetia a piestik má 2 silné, von zakrivené biele alebo červené blizny. Plodmi tohto orecha sú známe vlašské orechy. Sú jednosemenné, guľovitého alebo oválneho tvaru, dlhé 4-5 cm. Obal plodu je hladký a zelený, dozretý je hnedý a pukajúci. Obal orecha je zdrevnatený, tvrdý a svetlo-hnedý, vráskavý a krátko zašpicatený. Jadro orecha je jedlé a má jemnú a tenkú blanu napovrchu, ktorá sa dá za čerstva odlúpnuť. Orech kráľovský je rozšírený v JV Európe, JZ a strednej Ázii. Je bežne pestovaný v južnej, západnej a strednej Európe. Vyskytuje sa vo výškach až do 800 metrov nad morom. Dobre sa mu darí v teplých klimatických pásmach v zmiešaných a lužných lesoch s prevahou teplomilných listnatých stromov (napr. v okolí rieky Dunaj), na živiny bohatých, vápenatých pôdach. Je však citlivý na neskoré mrazy a dlhé zimy.

Popis:
Orech kráľovský Saturn je polopapiernáč, česká odroda orecha kráľovského pochádzajúca z Výskumného a šľachtiteľského ústavu ovocinárskeho Holovousy registrovaná od roku 1971. Strom rastie veľmi silno, neskôr silno, tvorí veľkú, stredne hustú korunu. Kvitne stredne skoro, kvety sú proterogynické (samičie kvety kvitnú skôr ako samčie, no termíny kvitnutia sa čiastočne prekrývajú), je čiastočne samoopelivý. Vhodným opeľovačom je odroda Apollo. Plody sú stredne veľké až väčšie (hmotnosť 10 plodov je 120 až 125 g), obráteno vajcovité, s nepatrným hrotom, dobre sa vylupujúce z rubiny. Škrupina je pevná, takmer hladká, dobre lúskateľná. Jadro je stredne veľké až veľké, dobre vyplňuje škrupinu, jeho podiel na hmotnosti plodu je približne 45 – 47 %, niekedy mierne zasychá. Má svetlohnedé osemenie. Chuť jadra je dobrá, málo výrazná. Plody sú priemerne skladovateľné, pri dlhšom skladovaní jadro stráca vodu. Dozrievajú v 4. týždni septembra, rovnomerne. Do rodivosti vstupuje stredne skoro, od 4. roku po vysadení, rodí dobre a na vhodnom stanovišti takmer pravidelne. Odroda Saturn sa odporúča na pestovanie v otvorených, najlepšie v mierne svahovitých polohách s hlbšími pôdami a hlbšou hladinou podpovrchovej vody. V chladnejších a vlhkejších oblastiach dochádza niekedy k horšiemu uzatváraniu jadra. Stromy sú dosť odolné proti zimným mrazom, vzhľadom na skoršie pučanie sú citlivejšie na poškodenie neskorými jarnými mrazmi. Je mierne citlivý na bakteriózu orecha (Xanthomonas juglandis), inými chorobami spravidla netrpí. Nemá špeciálne požiadavky na rez. Je vodný pre veľkovýrobu, prípadne pre väčšie záhrady. Prednosťou odrody je dobrý rast stromov, odolnosť proti zimným mrazom, dobrá rodivosť a pekný vzhľad plodov.

Popis:
Polopapierový orech, veľkoplodá odroda. Pochádza zo šľachtiteľskej stanice v mestečku Pilnitz neďaleko Drážďan a bola povolená už v roku 1954. V dospelosti, teda cca. po 30 rokoch, dorastá do výšky 5-8 metrov a šírky 8-9 metrov. Je to stará osvedčená odroda rodiaca takmer guľovité orechy dobrej chuti. Kvôli veľmi skorému času kvitnutia sa menej hodí do oblastí s neskorými jarnými mrazmi. Proti zimným mrazom je však tento orech veľmi odolný a aj vo vyšších polohách veľmi dobre vyzrieva. Je samoopelivý a jeho orechy sú mimoriadnej kvality. Na rovine však vyháňa veľmi skoro. Rastie bujne a vytvára nádherný rovný kmeň. To ho robí zároveň zaujímavým pre lesnícke využitie. Jeho tenké vonkajšie konáre visia nadol ako biče. V úrodných rokoch prináša veľmi bohaté úrody okrúhlych až oválnych a kvalitatívne veľmi hodnotných orechov. Tieto orechy sú trochu tmavšie, veľké, veľmi dobrej chuti. Seiferdorský orech tvorí guľovité koruny s ovísajúcimi konármi v spodnej časti koruny. Jeho hrubo členité, trochu svetlejšie listy sú stredne odolné voči chorobám listov. Najlepšie mu vyhovuje vlhké, vzdušné stanovište na priamom slnku a piesočnatá alebo hlinitá pôda.

Popis:
Subtropická rastlina. Je potrebné zimovať ju vo vykurovanom skleníku alebo v zimnej záhrade.

Popis:
Samičia rastlina. Jedna z najsladších skorých odrôd rakytníka s veľkými oranžovými plodmi. Dorastá do výšky 2-3 m.

Popis:
U týchto mladých rastlín vypestovaných zo semien zatiaľ nevieme rozlíšiť pohlavie jedincov. Rakytník rašetliakový je okrasná aj ovocná drevina. Opadavý, tŕnistý bohato rozkonárený ker s prevísajúcimi konármi a úzkymi striebristými listami. Je svetlomilný, odolný voči mrazu, suchu a znečisteniu ovzdušia, preto sa dobre uplatňuje v mestách. Dorastá do výšky 2-3 metre. Dá sa formovať do živého plotu. Tvorí žlté kvety z ktorých dozrievajú jasno-oranžové bobule. Tieto plody sa konzumujú čerstvé alebo sa nechávajú zmrznúť a potom sa striasajú na plachtu. Majú vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok a používajú sa aj na výrobu kompótov a v ľudovom liečiteľstve. Sú výdatným zdrojom vitamínu C, obsahujú ho 10 x viac než pomaranč. Okrem vitamínu C obsahujú aj provitamín A, vitamíny B1, B2 a B6, vitamín E, K1 a F. V plodoch sú tiež flavonoidy, katechíny a triesloviny, karotenoidy, aminokyseliny a pektín a stopové prvky. Je to dvojdomá rastlina, preto je potrebné mať pre opeľovanie okrem samičích aspoň jednu samčiu rastliny. Rakytník pomáha pri pľúcnych chorobách, lieči žalúdočné vredy a rôzne kožné ochorenia vrátane akné. Je schopný tlmiť bolesť a rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách.

Popis:
Okrasná aj ovocná drevina. Opadavý tŕnistý bohato rozkonárený ker s prevísajúcimi konármi a úzkymi striebristými listami. Je svetlomilný, odolný voči mrazu, suchu a znečisteniu ovzdušia, preto sa dobre uplatňuje v mestách. Dorastá do výšky približne 2 metre. Dá sa formovať do živého plotu. Je to dvojdomá rastlina, preto je potrebné mať pre opeľovanie okrem samičích aspoň jednu samčiu rastliny. Tvorí žlté kvety, z ktorých u samičích rastlín dozrievajú jasnooranžové bobule. Tieto plody sa konzumujú čerstvé alebo sa nechávajú zmrznúť a potom sa striasajú na plachtu. Majú vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok a používajú sa aj na výrobu kompótov a v ľudovom liečiteľstve. Sú výdatným zdrojom vitaminu C, obsahujú ho 10 x viac než pomaranč. Okrem vitamínu C obsahujú aj provitamín A, vitamíny B1, B2 a B6, vitamín E, K1 a F. V plodoch sú tiež flavonoidy, katechíny a triesloviny, karotenoidy, aminokyseliny a pektín a stopové prvky. Rakytník pomáhá pri pľúcnych chorobách, lieči žalúdočné vredy a rôzne kožné ochorenia vrátane akné. Je schopný tlmiť bolesť a rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách.

Popis:
okrasná aj ovocná drevina. Opadavý, tŕnistý, bohato rozkonárený ker s prevísajúcimi konármi a úzkymi striebristými listami. Je svetlomilný, odolný voči mrazu, suchu a znečisteniu ovzdušia, preto sa dobre uplatňuje v mestách. Dorastá do výšky asi 2m. Dá sa formovať do živého plotu. Je to dvojdomá rastlina, preto pri jej pestovaní pre ovocie je potrebné mať pre opeľovanie okrem samičích aspoň jednu samčiu rastlinu. Tvorí žlté kvety, z ktorých u samičích rastlín dozrievajú jasnooranžové bobule. Tieto plody sa konzumujú čerstvé alebo sa nechávajú zmrznúť a potom sa striasajú na plachtu. Majú vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok a používajú sa aj na výrobu kompótov a v ľudovom liečiteľstve. Sú výdatným zdrojom vitaminu C, obsahujú ho 10 x viac než pomaranč. Okrem vitamínu C obsahujú aj provitamín A, vitamíny B1, B2 a B6, vitamín E, K1 a F. V plodoch sú tiež flavonoidy, katechíny a triesloviny, karotenoidy, aminokyseliny a pektín a stopové prvky. Rakytník pomáhá pri pľucnych chorobách, lieči žalúdočné vredy a rôzne kožné ochorenia vrátane akné. Je schopný tlmiť bolesť a rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách."

Popis:
U týchto mladých rastlín vypestovaných zo semien zatiaľ nevieme rozlíšiť pohlavie jedincov. Rakytník rašetliakový je okrasná aj ovocná drevina. Opadavý, tŕnistý bohato rozkonárený ker s prevísajúcimi konármi a úzkymi striebristými listami. Je svetlomilný, odolný voči mrazu, suchu a znečisteniu ovzdušia, preto sa dobre uplatňuje v mestách. Dorastá do výšky 2-3 metre. Dá sa formovať do živého plotu. Tvorí žlté kvety z ktorých dozrievajú jasno-oranžové bobule. Tieto plody sa konzumujú čerstvé alebo sa nechávajú zmrznúť a potom sa striasajú na plachtu. Majú vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok a používajú sa aj na výrobu kompótov a v ľudovom liečiteľstve. Sú výdatným zdrojom vitamínu C, obsahujú ho 10 x viac než pomaranč. Okrem vitamínu C obsahujú aj provitamín A, vitamíny B1, B2 a B6, vitamín E, K1 a F. V plodoch sú tiež flavonoidy, katechíny a triesloviny, karotenoidy, aminokyseliny a pektín a stopové prvky. Je to dvojdomá rastlina, preto je potrebné mať pre opeľovanie okrem samičích aspoň jednu samčiu rastliny. Rakytník pomáha pri pľúcnych chorobách, lieči žalúdočné vredy a rôzne kožné ochorenia vrátane akné. Je schopný tlmiť bolesť a rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách.

Popis:
Rakytník rešetliakový ´Altajská´ je ruská odroda, ktorá tvorí hustý, kompaktne rastúci, nižší ker. Výhony sú takmer bez tŕňov. Plody sú svietivo oranžové, oválne a veľmi sladké. Dozrievajú od polovice augusta. Plody rakytníka sú veľmi zdravé, obsahujú 10-krát viac vitamínu C ako citrusové plody. Okrem toho obsahujú vitamíny B, A, D, E, kyselinu listovú, minerálne soli a mastné kyseliny. Olej z plodov priaznivo vplýva na pokožku, urýchľuje hojenie rán a spomaľuje starnutie pokožky. Plody sa konzumujú v čerstvom stave alebo sa ďalej spracúvajú. Rakytník je dvojdomá rastlina, preto potrebuje opeľovača - samčiu rastlinu, ktorá zabezpečí to, aby samičia rastlina plodila. Jednotlivé rastliny vysádzame vo vzdialenosti 1 - 2 metre od seba. Rakytník je svetlomilná rastlina, preto ho vysádzame len na slnečné stanovisko. Po výsadbe vyžaduje pravidelnú zálievku. Vysádzame ho do priepustnej záhradnej pôdy najlepšie na miesto, kde nebude obmedzovaný inými rastlinami.

Popis:
Pochádza zo Slovenska. Strapec je veľmi dlhý, dosahuje dĺžku okolo 10 cm, počet bobúľ v strapci je 20 až 43. Bobule sú veľké a dozrievajú rovnomerne. Bezfarebná dužina je kyslejšia, aromatická. Je odolná proti antraknóze, je samoopelivá, hodí sa najmä do vyšších polôh.

Popis:
Táto veľmi úrodná odroda má tmavočierne, veľké bobule rastúce na dlhých strapcoch po 5-7 kusov. Je samoopelivá. Bobule sú šťavnaté a aromatické. Obsahujú veľa vitamínu C. Zberáme ich v júni až začiatkom júla. Sú vhodné na prípravu štiav a na zaváranie. Ríbezľa Öjebyn dozrieva rovnomerne začiatkom júla, rodí veľmi bohato a je odolná voči škodcom a chorobám listov. Dobre odoláva aj jarným mrazom. Je nenáročná na polohu, ale trochu náročnejšia na výživu a zavlažovanie. Vytvára šírší ker, ktorý je vhodné na jar silnejšie zrezať.

Popis:
Slovenská odroda, ktorá si získala medzinárodné uznanie. Bohato rodí a rýchlo rastie. Dozrieva začiatkom júla. Má veľmi dlhé výhony, ktoré sa dobre zapĺňajú plodmi. Tvorí dlhé strapce s červenými, lesklými, rovnomerne veľkými bobuľkami. Plody sú veľké a trochu svetlejšie, no stále nádhernej červenej farby takej typickej pre toto ovocie. Nie je citlivá voči dažďu v období zberu.

Popis:
Táto ríbezľa má veľké, tmavočervené bobule na dlhých strapcoch (11-13 bobúľ). Ich dužina je šťavnatá, tmavočervená, príjemne kyslastá a bobule dozrievajú súčasne koncom júla až v auguste. Rastie veľmi silne a je veľmi úrodná. Je samoopelivá a dobre odoláva chorobám. Je trochu citlivá na neskoré jarné mráziky, preto si vyžaduje skôr teplejšie polohy s výživnou pôdou.

Popis:
Táto ríbezľa má veľké, tmavočervené bobule na dlhých strapcoch (11-13 bobúľ). Ich dužina je šťavnatá, tmavočervená, príjemne kyslastá a bobule dozrievajú súčasne koncom júla až v auguste. Rastie veľmi silne a je veľmi úrodná. Je samoopelivá a dobre odoláva chorobám. Je trochu citlivá na neskoré jarné mráziky, preto si vyžaduje skôr teplejšie polohy s výživnou pôdou.

Popis:
Ríbezle Versailles biela - jedna z najobľúbenejších odrôd. Biely ríbez od francúzskych chovateľov patrí k skorým dozrievajúcim odrodám, vyznačuje sa dobre vyvinutým koreňovým systémom.Biely ríbezle vo Versailles s vysokým výnosom. Počas kvitnutia nažlto-biele zvony kvitnú na dlhých strapcoch.

Popis:
Táto veľmi úrodná odroda má tmavočierne, veľké bobule rastúce na dlhých strapcoch po 5-7 kusov. Je samoopelivá. Bobule sú šťavnaté a aromatické. Obsahujú veľa vitamínu C. Zberáme ich v júni až začiatkom júla. Sú vhodné na prípravu štiav a na zaváranie. Ríbezľa Öjebyn dozrieva rovnomerne začiatkom júla, rodí veľmi bohato a je odolná voči škodcom a chorobám listov. Dobre odoláva aj jarným mrazom. Je nenáročná na polohu, ale trochu náročnejšia na výživu a zavlažovanie. Vytvára šírší ker, ktorý je vhodné na jar silnejšie zrezať.

Popis:
Táto veľmi úrodná odroda má tmavočierne, veľké bobule rastúce na dlhých strapcoch po 5-7 kusov. Je samoopelivá. Bobule sú šťavnaté a aromatické. Obsahujú veľa vitamínu C. Zberáme ich v júni až začiatkom júla. Sú vhodné na prípravu štiav a na zaváranie. Ríbezľa Öjebyn dozrieva rovnomerne začiatkom júla, rodí veľmi bohato a je odolná voči škodcom a chorobám listov. Dobre odoláva aj jarným mrazom. Je nenáročná na polohu, ale trochu náročnejšia na výživu a zavlažovanie. Vytvára šírší ker, ktorý je vhodné na jar silnejšie zrezať.

Popis:
Kvalitná odroda stolových, veľkoplodých, čiernych ríbezlí. Dozrieva koncom júna až v prvej dekáde júla.

Popis:
Kvalitná odroda stolových veľkoplodých čiernych ríbezlí. Dozrieva koncom júna až v prvej dekáde júla.

Popis:
Čierna, veľkoplodá ríbezľa vynikajúcej farby a chuti. Spomedzi čiernych ríbezlí prináša najväčšie úrody. Priemerné výnosy sú až 5kg na jeden ker, u stromkových ríbezlí samozrejme nižšie. Je odolná voči hubovým chorobám a má dobrú odolnosť voči múčnatke. Kry rastú veľmi bujne a veľmi dobre znášajú strih. Dospievajú za tri roky, na rozdiel od ostatných najobľúbenejších odrôd, ktorým dospievanie trvá 4-5 rokov. Titania je vhodná aj na mechanický zber. V súčasnosti je to najdôležitejšia odroda ekologického poľnohospodárstva, lebo je veľmi zdravá a silne rastie. Je samoopelivá, málo citlivá na neskoré mrazy. Plody dozrievajú na dlhých strapcoch, sú pevné a majú ideálny pomer cukrov a kyselín. Jednotlivé bobuľky sú vyslovene pekné a veľké s výraznou a silnou chuťou. Je to najvhodnejšia odroda na získavanie šťavy a výrobu želé a marmelád.

Popis:
veľmi úrodný s plnými strapcami sýtočervených veľkých bobúľ. Rodí veľmi bohato a pravidelne. Plody dozrievajú koncom júla a sú vhodné na spracovanie.

Popis:

Popis:
Odroda ríbezle s bledo-žltými plodmi na predĺžených strapcoch. Plody dozrievajú v priebehu júna a júla. Vyrastá do výšky až 1,5 metra a šírky 1 meter. Je plne mrazuvzdorná a najlepšie znáša slnko, alebo polotieň. Okrem iného je výborná na výrobu ríbezľového vína.

Popis:
Stromy ringlóty Athanovej rastú bujne, vytvárajú veľké koruny menej náročné na rez. Althanova je na pôdu je pomerne nenáročná a je vhodná aj do vyšších polôh. Rodí stredne skoro, bohato a pravidelne. Kvitne stredne skoro a je cudzoopelivá - jej vhodné opeľovače sú napríklad Excalibur, President, Oulinská, Luetzensachsenská a Zelená ringlóta. Strom je stredne odolný v kvete a dreve voči mrazu, vo vlhkom prostredí trpí moniliózou. Plody sú vhodné na sušenie a iné spracovanie. Dozrievajú v 2. polovici augusta a sú veľmi veľké a guľaté. Ich šupka je na slnečnej strane červená s modrým odtieňom, na zatienenej strane žltozelená, dužina pevná, žltá až žlto-oranžová, príjemnej aromatickej, výbornej chuti. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

Popis:
Stromy ringlóty Athanovej rastú bujne, vytvárajú veľké koruny menej náročné na rez. Althanova je na pôdu je pomerne nenáročná a je vhodná aj do vyšších polôh. Rodí stredne skoro, bohato a pravidelne. Kvitne stredne skoro a je cudzoopelivá - jej vhodné opeľovače sú napríklad Excalibur, President, Oulinská, Luetzensachsenská a Zelená ringlóta. Strom je stredne odolný v kvete a dreve voči mrazu, vo vlhkom prostredí trpí moniliózou. Plody sú vhodné na sušenie a iné spracovanie. Dozrievajú v 2. polovici augusta a sú veľmi veľké a guľaté. Ich šupka je na slnečnej strane červená s modrým odtieňom, na zatienenej strane žltozelená, dužina pevná, žltá až žlto-oranžová, príjemnej aromatickej, výbornej chuti. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

Popis:
Odroda slivky, pochádzajúca z Anglicka, s nádherne sfarbenými - červeno-fialovými plodmi, ktoré dosahujú hmotnosť až 50 g. Ich chuť je sladká, so šťavnatou a jemnou dužinou. Očakávať od nej môžete bohatú úrodu od polovice augusta, vo vyššie položených miestach až v septembri. Rodí pravidelne, no ak si želáte ešte väčšiu úrody, zabezpečte k nej Slivku odrody Ontario.

Popis:
Stromy rastú rýchle a bujne, desaťročné stromy majú priemer koruny 6-7 metrov. Na rez sú stredne až málo náročné. Je cudzoopelivá, vhodné opeľovače sú Althanova ringlota, Viktoria, Zimmerova a pod. Rodí skoro, bohato a mierne striedavo. Proti mrazu sú stromy odolné, kvety stredne až málo. Je tiež dosť odolná voči škodcom a chorobám, okrem ovocia, ktoré po prezretí a popukaní dažďom vyhľadávajú osy. Plody sú guľaté (priemerne 32 x 35 x 33 mm), dozrievajú v auguste. Šupka je zelená až zelenožltá, dužina žltozelená, tuhá, šťavnatá, sladká, voňavá, príjmenej chuti a dobre sa oddeľuje od kôstky. V dobrých podmienkach poskytuje veľké úrody, nedostatkom je cudzoopelivosť.

Popis:
Ringlóta zelená je obľúbeným ovocným stromčekom vďaka svojej originálnej chuti. Farba jej plodov je svetlá a sýta zeleno-žltá. Jej plody sú sladkej chuti a dozrievajú od augusta až do októbra. Jej výhoda je vhodná aj na spracovanie, nielen na priamu konzumáciu a jej kôstka je veľmi dobre oddeliteľná. Je cudzoopelivá, najlepším opeľovačom pre ňu je Ringlóta Althanova. Podpník myrobalán je silnorastúci podpník so silným koreňovým systémom.

Popis:
Plodové ruže patria medzi ovocie s najvyšším obsahom vitamínu C. Sú okrasné aj úžitkové zároveň. Odrody Karpatia a Krásavica vyšľachtil výskumný ústav ovocných a okrasných drevín v Bojniciach. Sú veľmi odolné voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Dorastajú do výšky a šírky 2-2,5 metra. Rastú rýchlo a vzpriamene a koncom tvoria svetločervené, lesklé plody. Ich dužina tvorí až 80% objemu plodu. Plody odrody Karpatia dozrievajú v druhej polovici augusta až začiatkom septembra. Plody odrody Krásavica sú poldhovasté a dozrievajú v prvej polovici septembra. Sú vhodné na výrobu džemov, marmelád a ovocných štiav.

Popis:
Slivy sú výborná, chutná náhrada za ringlóty. Odroda Black Diamond je americká odroda ázijských slív. Do kvetu ide stredne neskoro, dobre ju opeľujú súčasne kvitnúce odrody. Aby plody správne dozreli je potrebné robiť prebierku. Plody sú veľké, guľaté, šupka je tmavej farby, dužina je krvavo červená, chutná, aromatická. Odroda je vynikajúca na priamy konzum.

Popis:
Čačanska Lepotica je skorá, samoopelivá odroda s plodmi vynikajúcej kvality.

Popis:
Stromy slivky debrecínskej - muškátovej sa vyznačujú skorým nástup do plodnosti.Plody dozrievajú začiatkom septembra - sú strednej veľkosti, tmavo sfarbené, s pevnou šťavnatou dužinou. Sfarbuje sa do zlatožltej farby. Plody sú výnimočné najmä svojou jedinečnou vôňou a chuťou muškátového ovocia. Vhodné sú na konzum v čerstvom stave aj na univerzálne spracovanie. Často krát používané na kompóty a destiláty.

Popis:
Obľúbená stará odroda slivky. Samoopelivá. Dobrá rodivosť, zber plodov september - október. Vynikajúca na výrobu lekváru a slivovice.

Popis:
Táto neskorá samoopelivá odroda rodí v polovici septembra, je moderná, veľkoplodá a spoľahlivo odolná voči šárke sliviek. Plodí bohato a pravidelne, plody sú stredne veľké až veľké (až 75g), oválneho tvaru, trhovo atraktívne. Tmavomodrá farba plodov a ich sladká a šťavnatá chuť s ľahkou oddeliteľnosťou od kôstky len potvrdzujú kvalitu tejto odrody. Odroda pomerne skoro kvitne, vhodná je do všetkých pestovateľských polôh a na všetky pestovateľské tvary. Vyžaduje si slnečné miesto a pravidelnú závlahu.

Popis:
Slivka Valjevka je neskorá odroda. Plody jej dozrievajú v septembri. Konáriky má len zriedka tŕnisté a mladšie konáriky viac-menej holé. Jej listy sú na rube drsno páperisté. Kvety sa objavujú po dvoch až troch a kvitnú súčasne s pučaním listov. Plod je zvyčajne čiernomodrý, dužina s kôstkou nezrastá. Kvitne v máji. Je to kríženec Slivky Agen a Stanley. Darí sa jej v ľahko priepustnej, na živiny bohatej a mierne vlhkej pôde. Sú menšieho až stredného vzrastu, majú oválny tvar, tmavomodrú farbu a pevnú šupku. Dužina vo vnútri je žltá, tvrdá, vynikajúcej chuti. Vnútro je výborne oddeliteľné od kôstky. Výborne sa hodí na priamu konzumáciu, zaváranie aj koláče. Pestujeme ju na teplom, chránenom mieste. Rastie stredne rýchlo. Je veľmi odolná voči šárke.

Popis:
Odroda Imperial je stĺpovitá, samoopelivá slivka. Zreje koncom septembra a jej plody sú veľké, tmavomodré až fialové. Pod ich šupkou sa ukrýva zlatožltá šťavnatá dužina, dobre oddeliteľná od kôstky. Stĺpovité odrody ovocia sú vhodné pre tých, ktorí nemajú vlastnú záhradu, alebo v nej majú len málo miesta. Týmto drevinám postačí aj málo miesta na balkóne alebo na terase. Aj keď je odroda Imperial samoopelivá, rodí bohatšie, ak sa v jej blízkosti (do 300 metrov) nachádza vhodný opeľovač, teda iná slivka alebo ringlóta.

Popis:
Odroda je mrazuvzdorná a rezistentná voči šárke,. Samoopelivá. Plody sú podlhovasto oválne s pevnou dužinou, ktorá je aromatická. Plody sú stredné veľké 35-40g. Má ľahko oddeliteľnú dužinu od kôstky. Doba dozrievania je od polovice septembra až do októbra.

Popis:
Presenta je veľmi neskorá odroda slivky dorastajúca do výšky 4 metre a do šírky až 3,5 metra. Jej výhodou je rezistentnosť voči vírusu šárke a plná mrazuvzdornosť. Je vhodná na skladovanie, no je určená aj na priamy konzum. Rez vykonávame po odkvitnutí, ktoré môžeme očakávať v priebehu apríla až mája, rez však nie je nutný. Presenta rodí začiatkom októbra pravidelné tvarované oválne plody. tmavomodrej farby. Zo sliviek má najvyšší obsah cukru, preto Vás môže tešiť jej výrazne sladká chuť a výborná oddeliteľnosť dužiny od kôstky.

Popis:
Slivka Stanley je samoopelivá, kvitne stredne skoro a výborne opeľuje všetky súčasne kvitnúce odrody sliviek. Stromy tejto odrody rastú spočiatku silne, po nástupe do rodivosti stredne silne. Ich koruny sú guľovité, nenáročné na rez. Kvety má veľmi odolné voči nočným mrazom a dažďom, vynikajú vysokou produkciou nektáru a mimoriadne bohato ich navštevuje hmyz, čo má za následok bohatú rodivosť. Odroda Stanley rodí skoro, každý rok a mimoriadne bohato. V dreve je odolná voči mrazom, ako aj voči chorobám a škodcom. Jej vzácnou vlastnosťou je odolnosť voči vírusovej chorobe šárke. Plody sú veľké (priemerne 5,3cm dlhé a 3,9cm široké), podlhovasté. Ich šupka je modrá, niekedy červenkastá, dužina zelenožltá, šťavnatá, pomerne tuhá. Plody dobre znášajú prepravu a na trhu majú vďaka svojej veľkosti a chuti dobrý odbyt. Ľahko sa oberajú a sú vhodné aj na mechanizovaný zber. Kultivar Stanley je vhodný aj do chladnejších oblastí a exhalátového prostredia.

Popis:
Slivka Tophit je v súčasnosti právom jednou z najviac rozšírených sliviek, ktoré sa používajú na priamu konzumáciu. Je rezistentná voči šárke (vírusovému ochoreniu sliviek) . Tvorí veľmi veľké plody vynikajúcej chuti. Rastie stredne silne až silne a je vhodná pre všetky pestovateľské tvary, vrátane palmety (kordónu). Kvitne stredne skoro a je čiatočne samoopelivá. Plody dobre odolávajú daždivému počasiu. Sú štavnaté, pevné, veľmi veľké a dobre sa oddeľujú od kôstky. Majú výbornú chuť aj arómu a sú sladké s vyváženou kyslosťou. Slivka Tophit vstupuje do rodivosti skoro a jej úrody sú bohaté a pravidelné. Plody sa dajú dobre skladovať. Samotný strom je veľmi odolný.

Popis:
Táto modrá odroda viniča dozrieva v septembri. Vyznačuje sa dobrou úrodnosťou. Nevyžaduje častý postrek.

Popis:
Vinič stolový Beta je odroda s tmavomodrými, veľkými bobuľkami na strapcoch strednej veľkosti. Je to mimoriadne odolná holandská odroda, ktorá odoláva mrazom až do mínus 25 stupňov Celzia. Dozrieva v septembri. Ako všetky viniče, vyžaduje si ako oporu mriežku alebo vedenie na drôte. Najlepšie mu vyhovuje poloha na priamom slnku a iba mierna závlaha. Rez viniča vykonávame v období od novembra do februára.

Popis:
Spoľahlivo rodiaca odroda stolového viniča so zelenožltými plodmi, vhodná aj na výrobu vína. Sukribe je odroda veľmi odolná voči zimným mrazom. Vyšľachtil ju Paul Sukatnieks v Lotyšku za účelom pestovania viniča v severských krajinách. V súčasnosti sa pestuje aj v južnom Švédsku a Fínsku (na teplých južných stenách domov a vo fóliovníkoch). Je samoopelivá a prežíva mrazy až mínus 25 stupňov Celzia. Rodí bohato, strapce plodov sú stredne veľké, bobule zeleno-žlté. Dozrievajú v septembri. Vinič potrebuje pre svoj rast oporu v podobe mriežky alebo vedenia na drôte. Je vhodný aj na pokrytie pergol a altánkov a dosiahnutie letného tieňa. Môže rásť aj v črepníkoch na terase. Dobré podmienky pre vinič sú dostatok slnka a dobre priepustná pôda, ktorá by mala byť mierne vlhká. Na miestach, kde sa takáto pôda nenachádza, môžeme viniču do jám pripraviť okolo 20 litrov zmesi kvalitnej ornice, rašeliny a piesku v pomere 1:1:1. Rovnakú zmes použijeme aj pri pestovaní viniča v črepníkoch. Vinič v dobrých podmienkach rastie rýchlosťou asi 2-3 metre ročne. Jeho päťlaločné listy nadobúdajú na jeseň žlto-oranžové sfarbenie. Striháme vo v zimnom období od novembra do konca februára. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Moldavská odroda stredne bujného rastu. Aivaz je samoopelivá odroda zrejúca v druhej polovici septembra. Strapce má veľmi veľké, kužeľovité, husté. Bobule sú veľké, oválne. Farba je tmavomodrá s voskovým osrienením na povrchu. Dužina bobúľ je pevná, mäsitá, chrumkavá. Chuť je neutrálna, ani príliš kyslá, ani príliš sladká. V bobuliach sú veľké semená. Táto odroda vyžaduje slnečné stanovisko s vlhkou pôdou. Odroda je teplomilná, preto sa odporúča pestovanie v nižších polohách na slnečných južných svahoch, aj keď je mrazuvzdorná pri nižších zimných teplotách. Aivaz má veľmi dobrú odolnosť voči hubovým chorobám.

Popis:
Táto veľmi skorá odroda je bezsemenná. Rastie bujne a má dlhé výrazné strapce. Stredne veľké bielo žlté bobule dozrievajú už začiatkom augusta. Bobule sú veľmi sladké, šťavnaté a chutné. Túto odrodu odporučujeme sadiť do chránených polôh alebo nižších nadmorských výšok. Besy rodí pravidelne a spoľahlivo.

Popis:
Táto veľmi skorá odroda je bezsemenná. Rastie bujne a má dlhé výrazné strapce. Stredne veľké bielo žlté bobule dozrievajú už začiatkom augusta. Bobule sú veľmi sladké, šťavnaté a chutné. Túto odrodu odporučujeme sadiť do chránených polôh alebo nižších nadmorských výšok. Besy rodí pravidelne a spoľahlivo.

Popis:
Vinič stolový Beta je odroda s tmavomodrými, veľkými bobuľkami na strapcoch strednej veľkosti. Je to mimoriadne odolná holandská odroda, ktorá odoláva mrazom až do mínus 25 stupňov Celzia. Dozrieva v septembri. Ako všetky viniče, vyžaduje si ako oporu mriežku alebo vedenie na drôte. Najlepšie mu vyhovuje poloha na priamom slnku a iba mierna závlaha. Rez viniča vykonávame v období od novembra do februára.

Popis:
Táto odroda viniča má biele strapce strednej veľkosti so stredne veľkými bobuľami. jeho dužina je šťavnatá a príjemnej chuti. Rodivosť je veľmi dobrá. Odolnosť voči chorobám je tiež dobrá. Dozrieva v polovici septembra a je aj vhodná do chladnejších oblastí.

Popis:
Skorá odroda, ktorá dozrieva koncom augusta. Výborná aj na výrobu vína. Na stanovište nenáročná, dobre znáša mrazy a sucho. Strapce má stredne veľké – 150g. Bobule sú guľaté, zlato-žlté, chrumkavé, šťavnaté, veľmi príjemnej muškátovej chuti.

Popis:
Tento vinič je bielej farby s oválnymi bobuľami. Je rezistentný, patrí medzi neskoršie odrody. Odroda je úrodná a spoľahlivá.

Popis:
Jupiter je ružová veľkoplodá odroda. Dozrieva v polovici septembra. Hrozno je krásnej ružovej farby s veľkými oválnymi bobuľami. BOBULE NEMAJÚ SEMENÁ. Odroda veľmi dobre rastie. Jej odolnosť voči mrazom a hubovým chorobám je stredná.

Popis:
Kišmiš Moldavský je modrá, BEZSEMENNÁ ODRODA. Dozrieva začiatkom septembra. Odroda tvorí veľké, krídlaté strapce so stredne veľkými až veľkými bobuľami. Táto atraktívna odroda je cenená najmä pre svoju bezsemennosť a chutné chrumkavé hrozno.

Popis:
Veľkoplodá biela odroda so stredne veľkým až veľkým strapcom. Má veľké bobule vajcovitého tvaru. Dozrieva koncom augusta.

Popis:
Odroda ´OTELO MODRÉ´ tvorí stredne veľké strapce. Bobule sú stredne veľké, tmavomodrej farby, šťavnaté charakteristickej chuti. Dozrievajú koncom septembra až začiatkom októbra. Strapce je možné nechať až do prvých mrazov, čím sa chuť ešte zvýrazní. Táto odroda je odolná voči chorobám aj mrazu. Je vhodná aj na výrobu vína. Konzumácia hrozna zvyšuje obranyschopnosť organizmu a zabezpečuje do tela prísun vitamínov A a B.

Popis:
Palatina je skorá, rezistentná odroda zlato-žltého stolového viniča. Dozrieva už v druhej polovici augusta. Je odolná voči hubovým chorobám. Tvorí stredne veľké strapce, mierne široké v hornej časti. Sú stredne plné, s priemernou hmotnosťou 200 gramov. Bobule sú podlhovasté a zlato-žlté. Majú chrumkavú dužinu s príjemnou muškátovou chuťou. Ich šupka je trochu hrubšia. Samotné rastliny rastú stredne silne a na pôdu a polohu nie sú náročné. Pomerne dobre odolávajú zimným mrazom a nie sú náchylné na hnilobu strapcov. Náročnosť odrody Palatina na prácu za zelena (vyväzovanie, zaštipovanie) je stredná. Jej plody dobre znášajú prepravu.

Popis:
Dozrieva koncom augusta. Je sladká s harmonickou chuťou a mäsitou dužinou. Tvorí veľké a mimoriadne chutné, žltobiele, chrumkavé plody vo veľkých strapcoch.

Popis:
Prim je žltá, veľkoplodá odroda viniča, dozrievajúca v polovici augusta. Odroda krásneho vzhľadu, má krásne žlté až zlatisté strapce. Hrozno je sladké s veľmi príjemnou muškátovou chuťou. Jedna z najodolnejších stolových odrôd voči mrazom a hubovým, chorobám.

Popis:
Táto odroda viniča je novinkou na trhu. Je charakteristický svojou sýto modro-fialovou farbou a pretiahnutými plodmi pripomínajúcimi ďatle. Je to veľmi sladká a aromatická odroda. Vyžaduje si slnečnú polohu a výživnú pôdu s dobrou priepustnosťou. Vydrží bez zakrytia až do -24 stupňov Celzia, pri nižších teplotách sa odporúča zabaliť.

Popis:
Táto odroda viniča je novinkou na trhu. Je charakteristický svojou sýto modro-fialovou farbou a pretiahnutými plodmi pripomínajúcimi ďatle. Je to veľmi sladká a aromatická odroda. Vyžaduje si slnečnú polohu a výživnú pôdu s dobrou priepustnosťou. Vydrží bez zakrytia až do -24 stupňov Celzia, pri nižších teplotách sa odporúča zabaliť.

Popis:
Ružová, rezistená odroda stolového viniča Teréz dozrieva stredne skoro - koncom augusta. Rastie rýchlo a bohato rodí. Dobre odoláva hubovým chorobám. Tvorí veľké, široké, voľné strapce. Bobule má ružové, veľké, podlhovasté a mäsité. Sú osrienené. Ich dužina je chrumkavá, štavnatá, mäsitá a šupka hrubšia a pevná. Odroda Térez nie je náročná na polohu ani na typ pôdy. Pomerne dobre odoláva mrazom a má výbornú odolnosť voči hubovým chorobám. Jej strapce preto vôbec nehnijú. Je stredne náročná na prácnosť za zelena, teda na vyväzovanie a vylamovanie výhokov. Jej strapce dobre znášajú prepravu.

Popis:
Rezistentná odroda Ustočivij dokučajevoj dozrieva v druhej polovici septembra a tvorí veľké biele plody. Táto odroda veľmi dobre rastie a možno ju odporučiť aj na pergolu. Je to hrozno atraktívneho vzhľadu. Strapec je veľký so zelenkavožltými bobuľami, podlhovastého tvaru. Odolná odroda voči hubovým chorobám a mrazom.

Popis:
Rezistentná odroda Ustočivij dokučajevoj dozrieva v druhej polovici septembra a tvorí veľké biele plody. Táto odroda veľmi dobre rastie a možno ju odporučiť aj na pergolu. Je to hrozno atraktívneho vzhľadu. Strapec je veľký so zelenkavožltými bobuľami, podlhovastého tvaru. Odolná odroda voči hubovým chorobám a mrazom.

Popis:
Vasil je skorá odroda viniča, dozrieva už v septembri. Zároveň je rezistentná voči chorobám. Odporúčame ju sadiť do chránených polôch na slnečné južné svahy. Rastie stredne rýchlo. Strapce sú veľké plné tmavomodrých bobúľ mierne oválneho tvaru. Dužina je šťavnatá. Plody tohoto hrozna sú veľmi chutné aj na priamy konzum.

Popis:
Dozrieva počas 2. a 3. júnového týždňa. Stromy rastú bujne a vytvárajú splošteno guľovitú korunu. Rodivosť je skorá a vysoká. Kultivar je samoopelivý. Plody sú stredne veľké, červené dobrej chuti. Dužina je stredne tvrdá a jej šťava farbí. Je vhodná na všetky druhy použitia.

Popis:
Táto višňa dozrieva počas 2. a 3. júlového týždňa, má tmavočervené, veľké, sladkokyslé plody typicky višňovej chuti. Je samoopelivá a nemá zvláštne nároky na stanovište.