Ovocné stromy a kry  

Popis:

Popis:
Arónia čerešnolistá je krížencom arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa) a arónie jahodovolistej (Aronia arbutifolia). Možno ju však považovať skôr za osobitný druh než za hybrid. Plody má tmavo-purpurové až čierne a veľké 7-10 mm. Na kríku nepretrvajú do zimy. Jej odrody akou je aj Nero boli vyšľachtené na veľké plody vhodné na prípravu džemov, marmelád, vína, syrupov, štiav, nátierok a čaju. Je samoopelivá, preto na tvorbu plodov stačí iba jedna rastlina. Listy má na spodnej strane mierne chĺpkaté. Plody sú veľké, plocho guľaté, čierne, lesklé malvice. Nie sú až také aromatické ako u divo žijúcich arónií vo voľnej prírode. Kry arónií čerešňolistých sú však úrodnejšie a boli vyšľachtené pre ručný zber, preto dosahujú výšku iba 1,5 až 2 metre. Sú opadavé, bohato rozkonárené, s lesklými tmavozelenými, na jeseň červenými listami. Začiatkom leta tvoria biele kvety, z ktorých dozrievajú čierne plody. Veľmi dobre odolávajú chorobám, škodcom, suchu aj znečisteniu prostredia. Čierne plody veľkosti hrachu chutia sladko-kyslasto-horko, podobne ako čučoriedky. Zberáme ich od polovice augusta do októbra a používajú sa buď sušené (ako hrozienka) alebo po odšťavení parou sa pije ich šťava. Vďaka ich vysokému obsahu antioxidantov - flavonoidov, kyseliny listovej a vitamínov C a K sa arónia v Poľsku a v Rusku zaraďuje medzi liečivé rastliny. Použiva sa aj na zastavenie hnačky. Pri pokusoch in vitro bola preukázaná jej schopnosť výrazne znižovať oxidatívny stres vyvolaný operáciou alebo počas rozličných fáz chemoterapie u pacientov s invazívnym nádorom prsnika. (Kedzierska M. et al.: Effects of the commercial extract of aronia on oxidative stress after the surgery and the chemotherapy. Fitoterapia 2011 Nov 12. PMID: 22101070). Vďaka svojmu intenzívne červenému sfarbeniu (v dôsledku obsahu farbív antokyanov) sa tiež používa ako prírodná náhrada potravinárskych farbív. Arónie sú zároveň atraktívne okrasné kry do záhrad. V prírode žijú v podraste stromov a na okraji lesov, preto rastú dobre aj vo výsadbe pod stromami. V Spojených štátoch sa plody arónie pre svoju farbu pridávajú do ovocných štiav a firmy propagujú ich antioxidačné účinky. V Poľsku sa listy arónie sušia na prípravu bylinkového čaju. Arónia sa tiež používa na dochutenie alebo ako farbivo do nápojov a jogurtov. Jej antioxidačné vlastnosti vyplývajú z obsahu tmavo-purpurového, takmer čierneho pigmentu pozostávajúceho z bohatého obsahu fenolických látok produkovaných rastlinou, najmä antokyanov. (Zdroj Wikipedia)

Popis:
Arónia čerešnolistá je krížencom arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa) a arónie jahodovolistej (Aronia arbutifolia). Možno ju však považovať skôr za osobitný druh než za hybrid. Plody má tmavo-purpurové až čierne a veľké 7-10 mm. Na kríku nepretrvajú do zimy. Jej odrody akou je aj Nero boli vyšľachtené na veľké plody vhodné na prípravu džemov, marmelád, vína, syrupov, štiav, nátierok a čaju. Je samoopelivá, preto na tvorbu plodov stačí iba jedna rastlina. Listy má na spodnej strane mierne chĺpkaté. Plody sú veľké, plocho guľaté, čierne, lesklé malvice. Nie sú až také aromatické ako u divo žijúcich arónií vo voľnej prírode. Kry arónií čerešňolistých sú však úrodnejšie a boli vyšľachtené pre ručný zber, preto dosahujú výšku iba 1,5 až 2 metre. Sú opadavé, bohato rozkonárené, s lesklými tmavozelenými, na jeseň červenými listami. Začiatkom leta tvoria biele kvety, z ktorých dozrievajú čierne plody. Veľmi dobre odolávajú chorobám, škodcom, suchu aj znečisteniu prostredia. Čierne plody veľkosti hrachu chutia sladko-kyslasto-horko, podobne ako čučoriedky. Zberáme ich od polovice augusta do októbra a používajú sa buď sušené (ako hrozienka) alebo po odšťavení parou sa pije ich šťava. Vďaka ich vysokému obsahu antioxidantov - flavonoidov, kyseliny listovej a vitamínov C a K sa arónia v Poľsku a v Rusku zaraďuje medzi liečivé rastliny. Použiva sa aj na zastavenie hnačky. Pri pokusoch in vitro bola preukázaná jej schopnosť výrazne znižovať oxidatívny stres vyvolaný operáciou alebo počas rozličných fáz chemoterapie u pacientov s invazívnym nádorom prsnika. (Kedzierska M. et al.: Effects of the commercial extract of aronia on oxidative stress after the surgery and the chemotherapy. Fitoterapia 2011 Nov 12. PMID: 22101070). Vďaka svojmu intenzívne červenému sfarbeniu (v dôsledku obsahu farbív antokyanov) sa tiež používa ako prírodná náhrada potravinárskych farbív. Arónie sú zároveň atraktívne okrasné kry do záhrad. V prírode žijú v podraste stromov a na okraji lesov, preto rastú dobre aj vo výsadbe pod stromami. V Spojených štátoch sa plody arónie pre svoju farbu pridávajú do ovocných štiav a firmy propagujú ich antioxidačné účinky. V Poľsku sa listy arónie sušia na prípravu bylinkového čaju. Arónia sa tiež používa na dochutenie alebo ako farbivo do nápojov a jogurtov. Jej antioxidačné vlastnosti vyplývajú z obsahu tmavo-purpurového, takmer čierneho pigmentu pozostávajúceho z bohatého obsahu fenolických látok produkovaných rastlinou, najmä antokyanov. (Zdroj Wikipedia)

Popis:
Odroda Overlese tvorí veľké plody výbornej chuti. Dozrievajú začiatkom októbra. Ich dužina je žltá. Plody majú menej semien, ale veľkých. Asimina trojlaločná je najväčším pôvodným ovocím Spojených štátov. Je to nižší strom alebo veľký ker rastúci v nižšej etáži lesa na dobre priepustných, úrodných, hlbokých pôdach v údoliach riek a v kopcovitom vyššom teréne. Má veľké, jednoduché listy a tvorí veľké, podlhovasté, žltozelené plody dlhé 5-16 cm a široké 3-7 cm. Dozrievajú v septembri až v októbri a svojou váhou ohýbajú konáre nadol. Ich chuť pripomína mango alebo banán. Jedia sa surové, alebo sa používajú pri varení a pečení ako náhrada banánov. Používajú sa tiež na výrobu štiav, miešaných nápojov a domáceho vína. Samotný strom alebo veľký ker dorastá do výšky asi 10-11 metrov a jeho kmeň dosahuje v dospelosti (teda približne po 30 rokoch rastu) hrúbku 20-30 cm. Kvety má obojpohlavné. Dorastajú do veľkosti 3-5 cm a po vyzretí sú sýto purpurovo-červené alebo gaštanovej farby. Majú 6 okvetných lístkov. Asimina trojlaločná nemá takmer žiadnych škodcov, preto je možné pestovať ju bez chemickej ochrany. Vďaka svojmu charakteristickému tvaru koruny, nenáročnosti pri pestovaní a príťažlivosti jej čerstvých plodov si získava čoraz väčšiu popularitu medzi záhradníkmi aj amatérskymi pestovateľmi. Odoláva zimným mrazom až po teplotnú zónu 5, preto ju môžeme bez obáv pestovať aj v chladnejších oblastiach Slovenska. Uprednostňuje vlhké, kyslé, úrodné pôdy. Znáša aj občasné premočenie. Dokáže rásť aj v úplnom tieni, no tvorí v ňom riedke koruny. Vhodné pH pôdy je v rozsahu 5,6 až 7,5, teda kyslé až neutrálne.

Popis:
Asimina trojlaločná je najväčším pôvodným ovocím Spojených štátov. Je to nižší strom alebo veľký ker rastúci v nižšej etáži lesa na dobre priepustných, úrodných, hlbokých pôdach v údoliach riek a v kopcovitom vyššom teréne. Má veľké, jednoduché listy a tvorí veľké, podlhovasté, žltozelené plody dlhé 5-16 cm a široké 3-7 cm. Dozrievajú v septembri až v októbri a svojou váhou ohýbajú konáre nadol. Ich chuť pripomína mango alebo banán. Jedia sa surové, alebo sa používajú pri varení a pečení ako náhrada banánov. Používajú sa tiež na výrobu štiav, miešaných nápojov a domáceho vína. Samotný strom alebo veľký ker dorastá do výšky asi 10-11 metrov a jeho kmeň dosahuje v dospelosti (teda približne po 30 rokoch rastu) hrúbku 20-30 cm. Kvety má obojpohlavné. Dorastajú do veľkosti 3-5 cm a po vyzretí sú sýto purpurovo-červené alebo gaštanovej farby. Majú 6 okvetných lístkov. Asimina trojlaločná nemá takmer žiadnych škodcov, preto je možné pestovať ju bez chemickej ochrany. Vďaka svojmu charakteristickému tvaru koruny, nenáročnosti pri pestovaní a príťažlivosti jej čerstvých plodov si získava čoraz väčšiu popularitu medzi záhradníkmi aj amatérskymi pestovateľmi.

Popis:
Odroda Sunflower tvorí plody strednej veľkosti so zlato-žltou dužinou. Šupku majú žltkastú. Plody sú dobrej chuti a majú málo semien. Táto odroda je považovaná za samoopelivú. Dozrieva uprostred septembra. Asimina trojlaločná je najväčším pôvodným ovocím Spojených štátov. Je to nižší strom alebo veľký ker rastúci v nižšej etáži lesa na dobre priepustných, úrodných, hlbokých pôdach v údoliach riek a v kopcovitom vyššom teréne. Má veľké, jednoduché listy a tvorí veľké, podlhovasté, žltozelené plody dlhé 5-16 cm a široké 3-7 cm. Dozrievajú v septembri až v októbri a svojou váhou ohýbajú konáre nadol. Ich chuť pripomína mango alebo banán. Jedia sa surové, alebo sa používajú pri varení a pečení ako náhrada banánov. Používajú sa tiež na výrobu štiav, miešaných nápojov a domáceho vína. Samotný strom alebo veľký ker dorastá do výšky asi 10-11 metrov a jeho kmeň dosahuje v dospelosti (teda približne po 30 rokoch rastu) hrúbku 20-30 cm. Kvety má obojpohlavné. Dorastajú do veľkosti 3-5 cm a po vyzretí sú sýto purpurovo-červené alebo gaštanovej farby. Majú 6 okvetných lístkov. Asimina trojlaločná nemá takmer žiadnych škodcov, preto je možné pestovať ju bez chemickej ochrany. Vďaka svojmu charakteristickému tvaru koruny, nenáročnosti pri pestovaní a príťažlivosti jej čerstvých plodov si získava čoraz väčšiu popularitu medzi záhradníkmi aj amatérskymi pestovateľmi. Odoláva zimným mrazom až po teplotnú zónu 5, preto ju môžeme bez obáv pestovať aj v chladnejších oblastiach Slovenska. Uprednostňuje vlhké, kyslé, úrodné pôdy. Znáša aj občasné premočenie. Dokáže rásť aj v úplnom tieni, no tvorí v ňom riedke koruny. Vhodné pH pôdy je v rozsahu 5,6 až 7,5, teda kyslé až neutrálne.

Popis:
Banánovník - Ensete je veľká nedrevnatá rastlina - obrovská vždyzelená trvalka (nie strom). Rastline vyhovuje slnečné stanovisko v závetrí, aby nedošlo k poškodeniu krásnych veľkých listov vetrom. Rastlina je odolná teplotám až do -2°C kedy postupne odumrú listy. Neuškodí jej ani krátkodobo mráz do -5°C avšak pri nižších teplotách je nutné rastlinu zazimovať nakoľko môže dôjsť k jej následnému prehnitiu pseudo-kmena a koreňov.

Popis:
Táto odroda je pomenovaná podľa najväčšieho ruského ostrova ležiaceho v severnom Tichomorí. Tento senzačný druh je mrazuvzdorný až do -20°C! Cez zimu namrzne až k pôde, ale podzemná časť pri správnom zakrytí na jar v apríli znovu vyraší. Pán Hikaro Takayama z mesta Fayetteville, Pensylvánia, USA (teplotná zoná 6b) odporúča stonku na začiatku zimy zrezať na približne 10 cm a zakryť ju vlastnými listami a kúskami stonky zrezaného banánovníka. (https://davesgarden.com/members/Hikaro_Takayama/). Pred príchodom zimy ho môžme chrániť aj 20-30 cm vrstvou slamy, lístia pokrytého drôtenou sieťovinou čečiny alebo ju obalíme do viacerých vrstiev hrubej jutovej vrecoviny. Čím slnečnejšie je jeho letné stanovište, tým väčšia je šanca na dozretie plodov. Je to rýchle rastúca dekoratívna rastlina, dorastie až do výšky 3,5 m. Najlepšiu mu vyhovuje kyslá až neutrálna hlinitá pôda (pH 5,6-7,5), ľahká a bohatá na živiny. Miluje vodu. Na jar mu osoží zapracovanie 2-3 lopát vyzretého hnoja do pôdy okolo hlavnej stonky. Môžme použiť aj minerálne hnojivo, najlepšie zásobné, s postupným uvoľňovaním živín. (Osmocote, Proven Winners a pod.). Banánovník upresnostňuje vysokú vzdušnú vlhkosť, preto ho s obľubou vysádzajú k bazénom a jazierkam. Sadíme ho na miesto chránené pre vetrom, lebo silný nárazový vietor mu trhá listy. Rez: stačí ostrihávať staré hnedé listy.

Popis:
Skorá odroda, sladké a veľké plody.

Popis:
Miniatúrna talianska odroda broskyne zaštepená na nízkom kmienku. Je vhodná na pestovanie na balkóne, terase a podobne. Rodí bohato a pravidelne. Na jar bohato a veľmi dekoratívne kvitne záplavou ružových kvetov veľkých 2-3 cm. Vyžaduje si slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu alebo substrát s dostatkom výživných látok, napr. kompostu alebo humusu. V črepníku ju zalievame minimálne raz za 2 dni, najlepšie do misky pod črepníkom.

Popis:
Redhaven je vo svete najpestovanejšia štandardná odroda. Má stredne veľké až veľké plody, dužina je žltá, dobre oddeliteľná od kôstky. Je pomerne odolná voči chladu. Plody sú vysokej kvality. Patrí medzi najchutnejšie broskyne. Dozrieva okolo 25. júla. Broskyne neznášajú zatrávnenie okolo ich kmienka, preto je potrebné pôdu okolo nich pravidelne kypriť alebo porýľovať. Podpník Ishtara je stredne silno rastúci, stromy na tomto podpníku sú o 15-25% menšie než na mandli.

Popis:
Najpestovanejšia štandardná odroda. Má stredne veľké až veľké plody, dužina je žltá, dobre oddeliteľná od kôstky. Je pomerne odolná voči chladu. Plody sú vysokej kvality. Patrí medzi najchutnejšie broskyne. Dozrieva okolo 25. júla. Broskyne neznášajú zatrávnenie okolo ich kmienka, preto je potrebné pôdu okolo nich pravidelne kypriť alebo porýľovať.

Popis:
Redhaven je najpestovanejšia štandardná odroda broskýň na svete. Má stredne veľké až veľké plody, dužina je žltá, dobre oddeliteľná od kôstky. Je pomerne odolná voči chladu. Plody sú vysokej kvality. Patrí medzi najchutnejšie broskyne. Dozrieva okolo 25. júla. Broskyne všeobecne neznášajú zatrávnenie okolo ich kmienka, preto je potrebné pôdu okolo nich pravidelne kypriť alebo porýľovať, zavlažovať počas sucha a hnojiť.

Popis:
Broskyňa skorá

Popis:
Pochádza z Ameriky. Patrí medzi neskoré odrody broskýň. Plody sú veľké, z väčšej časti prekryté atraktívnym karmínovočerveným sfarbením, dužina je dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je lahodná, aromatická, veľmi dobrá. Plody sa neotláčajú a vhodné sú aj na prepravu. Hlavnou výhodou je malá náročnosť na stanovište a vysoké úrody plodov výbornej kvality.

Popis:
Štandardná odroda, má veľké guľovité plody, dužina je krémovožltá. Je odolná voči chladu a chorobám. Dosahuje vysokú a pravidelnú rodivosť. Dozrieva koncom júla.

Popis:

Popis:
UFO - Netradičná odroda, s plochými plodmi s malou kôstkou, ktorá sa ľahko oddeľuje od dužiny. Plody dozrievajú v auguste. V porovnaní s ostatnými broskyňami má menej kyselín, čiže je sladšia. Je vhodná na priamy konzum ale aj na spracovanie. Zvýšená odolnosť voči hubovitým chorobám.

Popis:
Brusnica veľkoplodá je nízky, rozprestretý, hustý, stálozelený ker dorastajúci do výšky maximálne 30 centimetrov. Tvorí biele až ružové kvety, z ktorých sa vyvíjajú tmavočervené, jedlé a veľmi zdravé plody. Dosahujú veľkosť 1-2 centimetre a konzumujú sa čerstvé alebo varené. Obsahujú veľa vitamínu C. Dajú sa aj sušiť na zimnú konzumáciu. Brusnica veľkoplodá vytvára výhonky dosahujúce dĺžku 30 až 180 centimetrov. Pochádza zo Severnej Ameriky, kde rastie v prírode východnej Kanady, vo východnej časti Spojených štátov a vo vyšších nadmorských výškach až po Severnú Karolínu. Jej odolnosť voči mrazom je preto mimoriadna - môžeme ju pestovať až po teplotnú zónu 2b, teda až po oblasti s priemernou najnižšou zimnou teplotou mínus 43 stupňov Celzia. Začína kvitnúť koncom júna bielymi, bledoružovými alebo ružovými kvetmi. Kvety opeľujú včely až do polovice júla. V tomto období rastliny nasadzujú plody a ak nerastú vo vlhkej pôde, potom je počas nasledovných 3 týždňov často potrebné ich aj zavlažovať, lebo je to najteplejšie obdobie roka. V septembri plody získavajú svoju charakteristickú červenú farbu vďaka prírodným farbivám antokyanom, ktorým sa pripisujú protizápalové účinky a prevencia vzniku rakoviny. Plody dosahujú plnú zrelosť približne 80 dní po kvitnutí. Dozrievajú teda od polovice septembra až do konca októbra a zber vrcholí uprostred októbra. Brusnica veľkoplodá je kyslomilná rastlina a vyžaduje si veľmi kyslé až kyslé pôdy v rozsahu pH od 4,6 až 6. Dá sa pestovať ako pôdopokryvná drevina. Uprednostňuje polohu na priamom slnku a pôdy bohaté na organické látky (humus). Môžeme ju pestovať aj v črepníkoch alebo v zavesených košíkoch s podmiskou naplnenou vodou. Ako rastlina pochádzajúca z močarísk znáša aj občasné zaplavenie pôdy. Avšak v období rastu (vo všeobecnosti od marca do októbra) je dobrá priepustnosť a drenáž pôdy nevyhnutná pre rast a správne fungovanie jej koreňov. Počas tohoto vegetačného obdobia sú komerčné plantáže brusníc odvodňované a zaplavovanie sa spravidla nevykonáva počas dlhších období. (Zaplavujú ich väčšinou len na ochranu pred mrazom v zime, pred zberom úrody a osobitne na zničenie škodcov).

Popis:
Opadavý alebo vždyzelený poloker. Ker, ktorý sa pestuje pre listy, jesenné zafarbenie, kvety a často jedlé plody. Sú úplne až čiastočne mrazuvzdorné. Vyžadujú slnko alebo polotieň a vlhkú, ale dobre priepustnú rašelinovú alebo piesočnatú pôdu. Rozmnožujú sa v lete polovyzretými odrezkami alebo na jeseň semenami. Brusnica obyčajná od skorého leta až do jesene vytvára kopčeky oválnych tvrdých kožovitých listov. Od skorého leta až do jesene vytvára visiace strapce zvončekovitých bielych až ružových kvetov. Na jeseň až v zime dozrievajú žiarivočervené plody. Môže sa rozmnožovať na jar delením. V 20-25 cm, šírka neohraničená.

Popis:
Subtropická rastlina. Je potrebné zimovať ju vo vykurovanom skleníku alebo v zimnej záhrade.

Popis:
Burlat je skorá čerešňa, jej plody dozrievajú v druhom čerešňovom týždni. Sú veľké, srdcovitého tvaru, s tmavočervenou dužinou. Majú výbornú chuť, sú šťavnaté a sladké. Čerešňa Burlat nie je samoopelivá a preto potrebuje vhodného opeľovača napríklad odrodu Hedelfingenská alebo Kordia. Včely ju dokážu opeliť na vzdialenosť niekoľko sto metrov až niekoľko kilometrov. Vo vlhkých rokoch môže trpieť hnilobou plodov. Rodí skoro, pravidelne a bohato.

Popis:
Mierlose Zwarte je tmavo červená až čierna čerešňa, pôvodom z obce Mierlose na juhu Holandska. Preslávila svojou mimoriadne lahodnou chuťou. Jej plody sa používajú najmä na priamy konzum a na výrobu džemov a kompótov.

Popis:
Atraktívna stolová odroda s veľkými tmavými, takmer čiernymi, chrumkavými plodmi. Prináša pravidelné úrody a je odolná voči hubovým chorobám. Kvitne neskoro, dozrieva v polovici júla. Je nenáročná na stanovište a jej plody sú odolné voči praskaniu. Nie je samoopelivá, to však nie je problém pri výsadbe do záhrad, lebo u susedov sa zvyčajne nachádzajú iné čerešne a včely prenášajú ich peľ na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Vhodnými opeľovačmi sú odrody Van, Hedelfingenská, Lapins, Summit, Sunburst alebo Sylvia.

Popis:
Atraktívna stolová odroda s veľkými tmavými, takmer čiernymi, chrumkavými plodmi. Prináša pravidelné úrody a je odolná voči hubovým chorobám. Kvitne neskoro, dozrieva v polovici júla. Je nenáročná na stanovište a jej plody sú odolné voči praskaniu. Nie je samoopelivá, to však nie je problém pri výsadbe do záhrad, lebo u susedov sa zvyčajne nachádzajú iné čerešne a včely prenášajú ich peľ na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Vhodnými opeľovačmi sú odrody Van, Hedelfingenská, Lapins, Summit, Sunburst alebo Sylvia.

Popis:
Tmavočervená čerešňa Lapins je samoopelivá. Dozrieva neskôr, koncom júna až začiatkom júla. Tvorí plody s pevnou dužinou, vynikajúcej kvality, odolné voči praskaniu. Majú mahagónovo-červenú farbu. Stromy rodia bohato, sú samoopelivé a odolávajú neskorým jarným mrazom. Čerešňa Lapins na jar tvorí množstvo ružových a bielych kvetov na stromoch dorastajúcich do výšky asi 10-12 metrov. Pravidelným rezom v hornej časti koruny ich však možno udržať aj v nižšej výške asi 5-6 metrov. Tieto sladké čerešne sa vo veľkom počte pestujú v okolí Veľkých jazier na hraniciach USA a Kanady, v údoliach amerických štátov Washingtom a Oregon a v kanadskom štáte Britská Kolumbia. Pre vyzretie plodov si vyžadujú polohu na priamom slnku a dlhé chladné zimy. Tak ako všetky ovocné stromy, aj čerešňa Lapins potrebuje vlhké a dobre priepustné pôdy, pravidelné polievanie a starostlivý rez, aby dosiahla svoj plný rodivý potenciál.

Popis:
Táto čerešňová odroda Rivan je veľmi skorá, dozrieva už v 1. čerešňovom týždni. Ak niekto obľubuje "májovky", čerešňa Rivan mu urobí radosť.

Popis:
Čerešňa Sabrina je stĺpovitá čerešňa - chrupka. Nová veľkoplodá odroda. Samoopelivá. Plody sú veľké a dozrievajú v 3. - 4. čerešňovom týždni už okolo 15. júna. Stromy tohto typu sú vhodné hlavne do malých záhrad.

Popis:
Táto samoopelivá čerešňa dozrieva v polovici júla a jej plody sú veľké, šťavnaté, sladkokyslej chuti. Plody nepraskajú. Dužina je tmavočervená. Samotný strom potrebuje veľmi málo miesta. Je dostatočne kompaktný na pestovanie aj vo veľkej nádobe na terase a v malých záhradkách s obmedzeným priestorom. Na slabo rastúcich podpníkoch dorastá iba do výšky 1,5 metra a šírky 0,6 metra. Má úzku a vzpriamenú korunku a oválne až podlhovasté, tmavozelené listy , ktoré sa na jeseň sfarbujú na oranžové až červené. Uprostred až koncom jari tvorí biele kvety, ktoré sa časom menia na veľké, červené, pevné a sladké plody s tmavočervenou dužinou. Dozrievajú v júli, nepraskajú a sú výborné na konzumáciu ako čerstvé, zmrazené alebo aj na výrobu džemu. Čerešňa Sylvia dobre rastie v každej troche úrodnej a dobre priepustnej pôde. Sadíme ju na slnečné miesto, pretože v tieni sa jej veľmi nedarí. Striháme ju iba mierne, koncom zimy alebo na začiatku jari.

Popis:

Popis:
Rodí v polke júla, začiatkom augusta, šťavnaté tmavočervené plody.

Popis:
Čerešňa Summit je samoopelivá odroda, avšak pridaním viacerých odrôd zvýšime stabilitu úrod. Výhodou tejto odrody je, že znesie aj polotieň a je vhodný aj do severnejších oblastí. Rodí veľké plody, sýtočervenej farby vo 4. až 5. čerešňovom týždni, to znamená 2.7.-24.7. Podpník Gisela 5 netvorí rozmerné koruny, je veľmi slabo rastúci, mrazuvzdorný, zabezpečuje pravidelné a bohaté úrody.

Popis:
Plod je veľký, chutný, aromatický, chrumkavý. Rodivosť vysoká a pravidelná.

Popis:
Je to stredne skorá chrupka, s tmavočervenými srdcovitými plodmi výbornej chuti. Dozrieva v polovici júla, v 5.čerešňovom týždni. Šťavnatá a aromatická dužina, malá kôstka. Je mrazuodolná, nenáročná, bohato rodí. Je cudzoopelivá, najlepšie ju opeľuje Kordia.

Popis:
Čerešňa Sunburst (Vzplanutie slnka) je sladká čierna čerešňa určená na konzumáciu. Rastie ako opadavý strom s kužeľovitou korunou, ktorá sa jej v dospelosti mení na okrúhlejšiu a nepravidelnejšiu. STROMY SÚ MENŠIE A PRETO VHODNÉ AJ PRE MENŠIE ZÁHRADY. Začiatkom jari tvorí príťažlivé biele alebo svetloružové kvety. Z nich sa neskôr, v júni až v júli, vyvíjajú čierne alebo tmavo-purpurové, okrúhle čerešne. Sú veľmi chutné a šťavnaté. Odroda Sunburst je samoopelivá, preto nepotrebuje ďalší strom na opelenie. Tento ďalší opeľovač však môže byť prínosom, ak si želáme, aby nám čerešňa prinášala najvyššie úrody. Kôra tejto odrody je purpurovo-hnedá a postupne s rastúcim vekom stromu vráskavie. Listy sú oválne a tmavozelené, so zúbkatým okrajom. Na jeseň sa sfarbujú na zlato-červené. Čerešne si po zakorenení vyžadujú iba minimálnu opateru. Ak je to potrebné, striháme ich iba na jar alebo počas leta, lebo počas zimy sa ich rany ľahko môžu infikovať chorobami. Čerešňa Sunburst dosahuje v dospelosti výšku iba 4 metre, no rezom ju možno ľahko udržať aj vo výške do 3 metre. Tieto čerešne sú vrúbľované na podpníku Colt.

Popis:

Popis:
Odroda vytvára beztŕnne výhony dlhé 2 až 3 metre, ktoré rastú polovzpriamene a pomerne silno. Veľmi dobre odnožuje. Kvitne pomerne zavčasu, napriek tomu je však dostatočne mrazuvzdorná. Dozrieva od polovice júla a plodí do konca augusta. Je veľmi úrodná, vďaka čomu je dôležité vyviazanie výhonov. Úrody sa pohybujú v priemere od 4 do 6 kg z kra. Plody sú stredne veľké až veľké, guľatého tvaru a veľmi dobrej sladkej chuti. Veľmi dobre sa zberajú, je možné ich dokonca i skladovať. Odroda je cenená najmä pre vysokú úrodnosť, beztŕnnosť a dobrú chuť plodov.

Popis:
Odroda vytvára beztŕnne výhony dlhé 2 až 3 metre, ktoré rastú polovzpriamene a pomerne silno. Veľmi dobre odnožuje. Kvitne pomerne zavčasu, napriek tomu je však dostatočne mrazuvzdorná. Dozrieva od polovice júla a plodí do konca augusta. Je veľmi úrodná, vďaka čomu je dôležité vyviazanie výhonov. Úrody sa pohybujú v priemere od 4 do 6 kg z kra. Plody sú stredne veľké až veľké, guľatého tvaru a veľmi dobrej sladkej chuti. Veľmi dobre sa zberajú, je možné ich dokonca i skladovať. Odroda je cenená najmä pre vysokú úrodnosť, beztŕnnosť a dobrú chuť plodov.

Popis:
Černica beztŕňová Thornfree je droda bez tŕňov vyšľachtená v USA. V dobrých podmienkach rastie veľmi silne a jej výhonky dosahujú dĺžku až 2,5 meztra za rok. Je samoopelivá. V teplých oblastiach rodí veľmi bohato. Plody sú veľké, čierno-fialové, lesklé. Ich chuť je sladkokyslá, aromatická, veľmi lahodná a osviežujúca. Obsahujú vysoký podiel vitamínu C a antioxidantov, ktorým sa pripisuje preventívny účinok pred onkologickými ochoreniami. Odroda dozrieva od konca júla do polovice septembra. Potrebuje oporu podobne ako vinič. Výhony je potrebné vyväzovať, keď dosiahnu dĺžku približne 80-100 centimetrov. Je nenáročná na svoje stanovište a pôdne podmienky a dobre znáša aj suchšie pôdy. Najlepšie sa jej však darí v ľahkých, dobre priepustných a mierne vlhkých pôdach s dostatkom organických látok (humusu).

Popis:
Neskorá odroda s veľkými plodmi. Opadavý vzpriamený mierne prevísajúci ker, na jeseň s červenosfarbenými listami. Koncom jari a začiatkom leta vytvára malé biele alebo ružovkasté kvety, z ktorých dozrievajú sladké jedlé modročierne bobule. Vyžaduje polotieň a vlhkú, ale dobre priepustnú rašelinovú alebo piesočnatú kyslú pôdu.Dorastá do výšky asi 1,6 metra.

Popis:
Dosiahne výšku 1,2 do 1,8 m Ovocie stredne veľké, svetlo modré Produkcia 2,5-5 kg ovocia. Dozrieva v polovici júla. Je veľmi odolná voči mrazu.

Popis:

Popis:
Plody sú žlté jablkového tvaru. Plody sú chutné a často krát používané na zaváranie. Odroda odolná voči chorobám a škodcom.

Popis:
Dula pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie v Kaukazskom regióne. Je to malý opadavý strom dorastajúci do výšky 5-8m a šírky 4-6m. Dula je príbuzná jabloní a hrušiek a podobne ako ony rodí malvice, ktoré sú po dozretí jasne zlato-žlté, hruškovitého tvaru, 7-12cm dlhé a 6-9cm široké. Majú tvrdú a silne aromatickú dužinu. Dula má jednoduché tmavozelené listy dlhé 6-11cm. Jej kvety, ktoré na jar vytvára až po listoch, sú biele alebo ružové, s priemerom 5cm a piatimi okvetnými lístkami. Dule poznali už Akkaďania pred viac než 4000 rokmi. Latinské rodové meno dule pochádza z jej gréckeho názvu Kydónske jablko (kydonion malon) podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia, dnes Chania, kde ju Gréci štepili z najlepšej odrody. Dule začali ľudia pestovať zrejme ešte pre jabloňami. U starovekých Grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, pretože ju z Levanty priniesla bohyňa Afrodita a dula jej zostala zasvätená. Bola to dula, ktorú Paris daroval Afrodite. A bola to zlatá dula, pre ktorú Atalanta prerušila svoj závod. Rimania tiež používali dule; Apiciova rímska kuchárska kniha uvádza recepty pre varenie dule s medom. Toto zaujímavé ovocie sa dá jesť varené aj surové. Väčšina odrôd dule je však príliš tvrdá, trpká a kyslá na to, aby sa dali jesť za surova, pokým nezmäknú pod vplyvom mrazu alebo samovoľne následkom rozkladu niektorých látok. Dule sú vynikajúcim zdrojom vitamínu C. Dajú sa použiť na výrobu džemov, želé a dulového pudingu alebo ich môžeme ošúpať a potom, pražiť, piecť alebo variť. Ich silná vôňa ich predurčuje na pridávanie do jablkových koláčov a džemu, aby sa zlepšila ich príchuť. Slovo marmeláda, ktoré pôvodne znamená dulový džem pochádza z portugalského názvu tohto plodu – marmelo. V Iráne a iných častiach Stredného Východu sa suché semená z plodov používajú na liečenie zápalu hrdla a na zmiernenie kašľa. Semienka sa namáčajú do vody a viskózny produkt, ktorý takto vzniká, sa pije ako liek proti kašľu. Bežne sa používa pre deti, pretože neobsahuje alkohol a je to 100% prirodzený produkt. Dule sa bežne pestujú vo všetkých častiach Strednej a Južnej Európy, kde sú letá dostatočne horúce, aby umožnili plodom plne dozrieť. Dula sa tiež používa ako podpník pre hrušky, lebo spomaľuje ich rast a núti ich bohatšie rodiť. V moderných okrasných záhradách ju vysádzame ako zaujímavý malý strom do záhonov pozostávajúcich zo zmiešaných krov alebo ako solitér uprostred trávnikov, kde priťahuje pozornosť po celý rok. V zime odhaľuje svoju pravidelnú okrúhlu korunu s peknou štruktúrou konárov, na jar ponúka pohľad na úhľadné veľké kvety a na jeseň sa stáva stredobodom záujmu vďaka bohatstvu svojich užitočných zlatých plodov.

Popis:
Dula pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie v Kaukazskom regióne. Je to malý opadavý strom dorastajúci do výšky 5-8m a šírky 4-6m. Dula je príbuzná jabloní a hrušiek a podobne ako ony rodí malvice, ktoré sú po dozretí jasne zlato-žlté, hruškovitého tvaru, 7-12cm dlhé a 6-9cm široké. Majú tvrdú a silne aromatickú dužinu. Dula má jednoduché tmavozelené listy dlhé 6-11cm. Jej kvety, ktoré na jar vytvára až po listoch, sú biele alebo ružové, s priemerom 5cm a piatimi okvetnými lístkami. Dule poznali už Akkaďania pred viac než 4000 rokmi. Latinské rodové meno dule pochádza z jej gréckeho názvu Kydónske jablko (kydonion malon) podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia, dnes Chania, kde ju Gréci štepili z najlepšej odrody. Dule začali ľudia pestovať zrejme ešte pre jabloňami. U starovekých Grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, pretože ju z Levanty priniesla bohyňa Afrodita a dula jej zostala zasvätená. Bola to dula, ktorú Paris daroval Afrodite. A bola to zlatá dula, pre ktorú Atalanta prerušila svoj závod. Rimania tiež používali dule; Apiciova rímska kuchárska kniha uvádza recepty pre varenie dule s medom. Toto zaujímavé ovocie sa dá jesť varené aj surové. Väčšina odrôd dule je však príliš tvrdá, trpká a kyslá na to, aby sa dali jesť za surova, pokým nezmäknú pod vplyvom mrazu alebo samovoľne následkom rozkladu niektorých látok. Dule sú vynikajúcim zdrojom vitamínu C. Dajú sa použiť na výrobu džemov, želé a dulového pudingu alebo ich môžeme ošúpať a potom, pražiť, piecť alebo variť. Ich silná vôňa ich predurčuje na pridávanie do jablkových koláčov a džemu, aby sa zlepšila ich príchuť. Slovo marmeláda, ktoré pôvodne znamená dulový džem pochádza z portugalského názvu tohto plodu – marmelo. V Iráne a iných častiach Stredného Východu sa suché semená z plodov používajú na liečenie zápalu hrdla a na zmiernenie kašľa. Semienka sa namáčajú do vody a viskózny produkt, ktorý takto vzniká, sa pije ako liek proti kašľu. Bežne sa používa pre deti, pretože neobsahuje alkohol a je to 100% prirodzený produkt. Dule sa bežne pestujú vo všetkých častiach Strednej a Južnej Európy, kde sú letá dostatočne horúce, aby umožnili plodom plne dozrieť. Dula sa tiež používa ako podpník pre hrušky, lebo spomaľuje ich rast a núti ich bohatšie rodiť. V moderných okrasných záhradách ju vysádzame ako zaujímavý malý strom do záhonov pozostávajúcich zo zmiešaných krov alebo ako solitér uprostred trávnikov, kde priťahuje pozornosť po celý rok. V zime odhaľuje svoju pravidelnú okrúhlu korunu s peknou štruktúrou konárov, na jar ponúka pohľad na úhľadné veľké kvety a na jeseň sa stáva stredobodom záujmu vďaka bohatstvu svojich užitočných zlatých plodov. Podpník Dula MC

Popis:
Ebenovník rajčiakový je opadavý strom pochádzajúci z Číny, kde ho pestujú už dlhé storočia vo viac než 2000 kultivaroch. Odroda Melo tvorí plody strednej veľkosti až veľké, pomarančovej farby. Chuťou svojej dužiny trochu pripomínajú okrem iného aj jablká. Vyvíjajú sa z opelených aj z neopelených kvetov (teda aj partenokarpicky). Je to skorá odroda, ktorá v našich podmienkach dozrieva už koncom septembra alebo v prvej polovici októbra. Ebenovník rajčiakový dorastá do výšky približne 10 metrov, ale hlbokým rezom ho môžeme udržať vo výške do 3 metrov. Tvarom koruny sa podobá na jabloň. Listy má jednoduché. oválneho tvaru (približne 17cm dlhé a 10cm široké). Mladé listy sú často bledé, mierne žlto-zelené, a neskôr sa menia na lesklé, tmavozelené. Na jeseň žiaria odtieňmi žltej, oranžovej a červenej farby. Používa sa preto aj ako okrasný strom. V júni ebenovník nesie drobné a nenápadné kvety, ktoré kvitnú na ročných konárikoch pri báze listu. Samičie kvety krémovej farby kvitnú jednotlivo, kým ružovkasté samčie kvety sa objavujú typicky po 3 kusoch. Oranžové plody dozrievajú na jeseň, majú dužinu gélovitej konzistencie a príjemnú sladkú chuť. Najviac pripomínajú zmes broskyne a marhule s lyžičkou medu. Oberáme ich až keď sú na dotyk úplne mäkké. Konzumujeme ich väčšinou čerstvé alebo sušené, ale dajú sa z nich robiť aj lekváre. Pri skladovaní v chlade často vydržia až do veľkej noci. Neoberané plody ostávajú na strome aj po opadaní lístia vytvárajú dekoratívny vzhľad. Plodom ebenovníka pripisujú rôzne liečivé účinky po celej Ázii. Používajú sa na žalúdočné choroby a proti hnačkám. Nezrelé plody požívajú proti horúčke a šťava nezrelého plodu znižuje krvný tlak. Čerstvé alebo sušené listy stromu sa v Číne používajú aj na prípravu čajov. Ebenovník je nenáročný na pestovanie a dobre znáša akýkoľvek typ pôdy v rozsahu pH 6,6 až 7,5 (kyslé až mierne zásadité). Najlepšie sa mu darí v mierne vlhkej a dobre priepustnej pôde na priamom slnku. Odporúčame sadiť ho na stanovište chránené pred studenými vetrami. Rastie v teplotných zónach 7-10, vonku môže preto cez zimu zostať len v južných oblastiach Slovenska. V iných častiach krajiny ho cez zimu odporúčame preniesť do chladnej miestnosti. Aj na juhu Slovenska ho však pre istotu na zimu zabalíme do ľahkej, vodu prepúšťajúcej, bielej textílie alebo jutovej vrecoviny. Odoláva mrazom do mínus 15 až mínus 17 stupňov Celzia. Všetky odrody hurmi-kaki milujú slnko. Vyžadujú si mierne vlhkú pôdu, preto ich neslobodno príliš polievať.

Popis:
Táto samoopelivá odroda egreša je atraktívna hlavne pre veľkosť plodov, jednoduchý zber, veľmi vysokú úrodnosť a plnú rezistenciu voči americkej múčnatke. Ker je silného vzrastu a je vzpriamený až rozložitý s početnými výhonmi a mäkkými tŕňmi. Plody sa veľmi ľahko oberajú, vďaka pomerne dlhej stopke. Má veľké až veľmi veľké plody oválneho tvaru, žltej farby. Dužina je šťavnatá, veľmi sladká, veľmi chutná. Dozrieva v polovici júla. Patrí medzi najúrodnejšie odrody. Úroda je veľmi vysoká a pravidelná. Plody sú vhodné na konzum v čerstvom stave aj na spracovanie na šťavy a džemy. Je úplne mrazuvzdorný.

Popis:
Egreš vhodný na zaváranie aj na priamu konzumáciu. Je odolný voči múčnatke aj voči hubovej hrdzi (WPBR). Tvorí veľké množstvo plodov, ktoré sú peknej farby. Plody sú trochu menšie než u odrody Invicta a ich dužina je mierne kyslejšia, po dozretí sú však značne sladké. Môžeme ich spracovať pred úplným dozretím a takto si zachovajú dobrú chuť a voňu. Konáriky tohoto egreša mierne prevísajú, preto je dobre pestovať ho vyviazaný na kolík alebo na špalier.

Popis:
Egreš vhodný na zaváranie aj na priamu konzumáciu. Je odolný voči múčnatke aj voči hubovej hrdzi (WPBR). Tvorí veľké množstvo plodov, ktoré sú peknej farby. Plody sú trochu menšie než u odrody Invicta a ich dužina je mierne kyslejšia, po dozretí sú však značne sladké. Môžeme ich spracovať pred úplným dozretím a takto si zachovajú dobrú chuť a voňu. Konáriky tohoto egreša mierne prevísajú, preto je dobre pestovať ho vyviazaný na kolík alebo na špalier.

Popis:
Beztŕňový červený egreš výbornej chuti. Je nenáročný a odolný voči americkej múčnatke. Štepený na podpník ríbezľa zlatá (meruzalka).

Popis:
Egreš vhodný na zaváranie aj na priamu konzumáciu. Je odolný voči múčnatke aj voči hubovej hrdzi (WPBR). Tvorí veľké množstvo plodov, ktoré sú peknej farby. Plody sú trochu menšie než u odrody Invicta a ich dužina je mierne kyslejšia, po dozretí sú však značne sladké. Môžeme ich spracovať pred úplným dozretím a takto si zachovajú dobrú chuť a voňu. Konáriky tohoto egreša mierne prevísajú, preto je dobre pestovať ho vyviazaný na kolík alebo na špalier.

Popis:
Egreš vhodný na zaváranie aj na priamu konzumáciu. Je odolný voči múčnatke aj voči hubovej hrdzi (WPBR). Tvorí veľké množstvo plodov, ktoré sú peknej farby. Plody sú aromatické s výbornou chuťou. Je mrazuvzdorný.

Popis:
Egreš vhodný na zaváranie aj na priamu konzumáciu. Je odolný voči múčnatke aj voči hubovej hrdzi (WPBR). Tvorí veľké množstvo plodov, ktoré sú peknej farby. Plody sú trochu menšie než u odrody Invicta a ich dužina je mierne kyslejšia, po dozretí sú však značne sladké. Môžeme ich spracovať pred úplným dozretím a takto si zachovajú dobrú chuť a voňu. Konáriky tohoto egreša mierne prevísajú, preto je dobre pestovať ho vyviazaný na kolík alebo na špalier.

Popis:
Odroda Pax je červený egreš odolný voči múčnatke a takmer bez tŕňov. Dozrieva v júli. Jeho plody majú pekný tvar, sú mierne štetinaté a v plnej zrelosti sú tmavočervené. Majú jemnú lahodnú chuť. Samotné rastliny rastú bujne a je potrebné formovať ich strihom. Aj keď egreš Pax z času na čas vytvára tŕne na mladom dreve, inak je prakticky bez tŕňov. Prináša bohaté úrody. Hmostnosť jeho plodov sa ohybuje okolo 7g a priemerná úroda na jeden ker dosahuje asi 1,7kg. Egreš Pax je stredne odolný voči múčnatke na samotnej rastline aj na plodoch a stredne odolný voči škvrnitosti listov. Štepený na podpník ríbezľa zlatá (meruzalka).

Popis:
Egreš Prima je rezistentná zelená odroda egreša, so skorým dozrievaním plodov začiatkom júla. Nie je náročná na pestovanie.

Popis:
Beztŕňový biely egreš výbornej chuti. Je nenáročný a odolný voči americkej múčnatke. Štepený na podpník ríbezľa zlatá (meruzalka).

Popis:
fialové plody

Popis:
Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Odroda Brown Turkey rodí bohato a spoľahlivo. V dospelosti dorastá do výšky 4-5 metrov aj do približne rovnakej šírky. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a obmedziť rast jej koreňov (pestovanie v nádobách je vždy úspešné), inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Je to kultivar najčastejšie pestovaný vo Veľkej Británii a zrejme najvhodnejší pre jej klímu. Dobre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Sú purpurovo-hnedé a majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby. Dorastajú do veľkosti asi 5 cm a sú dobrej až veľmi dobrej kvality, s malým počtom semien. Hlavná úroda začínajúca uprostred júla pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie.

Popis:
Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Odroda Brown Turkey rodí bohato a spoľahlivo. V dospelosti dorastá do výšky 4-5 metrov aj do približne rovnakej šírky. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a obmedziť rast jej koreňov (pestovanie v nádobách je vždy úspešné), inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Je to kultivar najčastejšie pestovaný vo Veľkej Británii a zrejme najvhodnejší pre jej klímu. Dobre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Sú purpurovo-hnedé a majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby. Dorastajú do veľkosti asi 5 cm a sú dobrej až veľmi dobrej kvality, s malým počtom semien. Hlavná úroda začínajúca uprostred júla pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie.

Popis:
Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami. Odroda Brown Turkey rodí bohato a spoľahlivo. V dospelosti dorastá do výšky 4-5 metrov aj do približne rovnakej šírky. Pre ľahkosť udržiavania je najľahšie pestovať ju drôtenke a obmedziť rast jej koreňov (pestovanie v nádobách je vždy úspešné), inak rastliny tvoria viac listov než plodov. Je to kultivar najčastejšie pestovaný vo Veľkej Británii a zrejme najvhodnejší pre jej klímu. Dobre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Sú purpurovo-hnedé a majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby. Dorastajú do veľkosti asi 5 cm a sú dobrej až veľmi dobrej kvality, s malým počtom semien. Hlavná úroda začínajúca uprostred júla pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery. Stromy a kry si vyžadujú umiestenie pri stene alebo plote orientovanom na juh alebo na východ, ktoré ich ochránia pred studenými zimnými vetrami. Podľa možnosti by sme ich mali vysadiť do vlhkej, priepustnej pôdy na slnečnom a chránenom mieste. Rastú však aj v polotieni a v takmer každej pôde – suchej a vápenatej (alkalickej), dobre priepustnej a ľahkej, ale aj v ťažkom íle alebo v piesčitej pôde. Nedokážu však rásť v úplnom tieni. Stredne vlhká piesočnatá pôda s vyšším obsahom vápenca je najvhodnejšia pre vývoj plodov, ktoré sú určené na sušenie. Silne kyslé pôdy sú pre figy nevhodné. Figovníky odolávajú zimným mrazom iba po teplotnú zónu 7, preto ich môžeme pestovať iba v najjužnejších častiach Slovenska. Ich nové prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom a počas veľmi studených zím môžu celé zahynúť, rastliny sa však zvyčajne rýchlo zotavia. Figy kvitnú od júna do septembra a ich kvety sú jednopohlavné, teda buď samčie alebo samičie. Oba typy kvetov však rastú na jednej rastline, preto je samoopelivá. Plody zvyčajne dozrievajú približne 12 mesiacov a mladé plody na jeseň menšie než 1,5cm zvyčajne prezimujú, aby vytvorili úrodu na budúci rok. Plody môžeme jesť surové alebo varené. Sú sladké a šťavnaté a úplne zrelé exempláre sú vynikajúcim ovocím, ktoré sa doslovne rozpúšťa v ústach. Často sa tiež sušia na ďalšie na použitie.

Popis:
Jedlý gaštan Mistrál dozrieva stredne skoro a prináša vysoké úrody. Je to kultivar vyselektovaný z prírodnej populácie gaštanov Výskumným ústavom v Bojniciach. Jeho plody sa dobre šúpu a majú priemernú hmotnosť 9-10 gramov. Dozrievajú v druhej polovici októbra až v novembri. Nástup stromov do rodivosti je postupný a v dospelosti rodia bohato a pravidelne. Kvitnú neskoro, až koncom júna, preto ich dobre opeľuje napríklad druhý slovenský kultivar Bojar. Odroda Mistrál vytvára stromy s guľovitou, bohato rozkonárenou, redšou korunou. Stromy si okrem pravidelnej letnej zálievky počas prvých 2-3 rokov po výsadbe nevyžadujú žiadne obrábanie pôdy ani chemické postreky. Najmä v mladosti im však prospeje zarýľovať na jar okolo kmienka niekoľko lopát vyzretého kompostu alebo maštaľného hnoja. Jedlé gaštany nedokážu rásť na silne vápenatých pôdach a vyhovujú im pôdy kyslé až mierne alkalické v rozsahu pH 5,6-7,5. Odroda Mistrál má dlhé a výrazne veľké tmavozelené listy, ktoré na jeseň získavajú žltú farbu. Z malých kláskov krémovo-žltých kvetov sa v lete vytvoria jedlé plody v šúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú upečené v rúre po narezaní nožom. Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety opeľuje vietor aj hmyz a väčšinou potrebujú opelenie iným jedincom. Veľkosť peľu u jedlého gaštanu (14-18 mikrónov) však umožňuje jeho transport až do vzdialenosti 100 km. Informácie o tom, ktorá odroda dokáže opeľovať ktorú, sú vo svete jedlých gaštanov vzácne, preto ich odporúčame sadiť v pároch podobného pôvodu. Jedlé gaštany dokážu odolávať zimným mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou -34 stupňov Celzia. Vo vyšších polohách ich napriek tomu vysádzame na chránené stanovištia.

Popis:
Jedlý gaštan Belle Epine, dorastá do výšky 25-30 metrov a šírky 15 metrov. Stanovisko - slnko až polotieň Pôda kyslá a bohatá na živiny mierne vlhká.

Popis:
Odrodu Bouche de Bétizac vyšľachtil francúzsky Národný inštitút pre poľnohospodársky výskum (INRA) v departemente Corrèze už v roku 1962. Dnes sa považuje za štandardnú odrodu pestovanú na celom svete. Vďaka vysokej kvalite a bohatej úrode plodov patrí vo francúzskych gaštanových sadoch medzi jednu z najpestovanejších. Gaštan jedlý Bouche de Bétizac rastie vzpriamene a má veľké podlhovasté listy s bohatým zúbkovaním. Listy sú opadavé, s lesklým tmavozeleným povrchom. Ich farba sa na jeseň mení na zlatožltú. Samotný strom je nenáročný na starostlivosť a dorastá stredne veľký, približne do výšky 8 metrov a šírky 6 metrov. Vo veľkovýsadbe ho vysádzajú v spone (odstupe) 7 x 7 metrov a dosahujú tak počet 200 stromov na hektár. Jeho veľká odolnosť voči chorobám gaštanov z neho robí prvú voľbu nielen u ich veľkopestovateľov. Bohato kvitne a rodí skoro a pravidelne. V zavlažovanej výsadbe sa jeho celková úroda v piatom až siedmom roku po výsadbe pohybuje medzi 21 až 40 kilogramov na jeden strom. Jedlé plody sa zberajú v októbri, sú veľké až veľmi veľké s lesklým povrchom a gaštanovo červenou farbou, ktorá sa neskôr mení na hnedú a tmavohnedú. Sú veľmi chutné a vhodné na konzumáciu v pečenom aj varenom stave. Doba ich skladovateľnosti je priemerná. Ide o skorú odrodu s vysokou a pravidelnou rodivosťou. Jej špecifickou vlastnosťou je dobrá odolnosť voči klasickým chorobám gaštanov (rakovina jedlých gaštanov a hrčiarka gaštanová). Odroda Bouche de Bétizac tvorí samčie jahňady aj samičie kvety, ktoré sa však navzájom neoplodňujú. Jeden gaštan neprináša úrodu: na opelenie vyžaduje prítomnosť inej odrody. Ako najvhodnejšie opeľovače pre odrodu Bouche de Bétizac literatúra uvádza odrody Belle Épine, Marron de Goujounac, Marron de Chevanceaux, Bournette, Precoce Migoule, Maraval, Marsol a Labor Day. Výsledky výskumu ukazujú, že významnú úlohu pri opeľovaní gaštanov okrem vetra zohráva aj hmyz. Opeľovač preto môže byť vzdialený aj niekoľko desiatok až stoviek metrov. Malá veľkosť peľových zrniek u gaštanov (14-18 mikrometrov) umožňuje prenos významného množstva peľu do vzdialenosti až 100 kilometrov. Odrodu Bouche de Bétizac pestujeme v kyslej, dobre priepustnej pôde a vyhovujú jej aj chudobné, suché avšak výlučne nevápenaté pôdy. Odporúčajú sa slnečné stanovištia skôr v južných oblastiach, odroda neznáša silné mrazy. Je vhodná iba do oblastí s priemernou najnižšou zimnou teplotou do mínus 17 až mínus 20 stupňov Celzia. Jedlé gaštany sú jednodomé dreviny, tvoria teda samčie aj samičie kvety. Pre lepšie opelenie sa všeobecne odporúča vysadiť dve rozličné odrody, pretože väčšinu samičích kvetov nedokáže opeliť vlastný peľ. Gaštany sú po zakorenení pomerne odolné voči suchu. Mladé stromy však v horúcom lete vyžadujú závlahu minimálne raz týždenne. Neznášajú alkalické (zásadité) pôdy a dobre rastú v kyslých pôdach s pH medzi 4,5 a 6,5. Majú rady horúce letá a sú dobre prispôsobené suchým podmienkam aj vlhkejšiemu podnebiu. Rastú stredne rýchlo až veľmi rýchlo a o niekoľko rokov sa stanú dominantou Vašej záhrady alebo sadu. Zvyšujú tak hodnotu Vašej nehnuteľnosti a pomáhajú znižovať globálne otepľovanie zachytávaním nadbytočného uhlíka z atmosféry. Jean Bétizac bol kráľovský tajomník, ktorý sa previnil voči kráľovi a bol podozrivý dokonca z čiernej mágie. Po vznesení žaloby bol usvedčený a odsúdený. Kráľ mu skonfiškoval majetok a dal ho popraviť upálením. Otvorená šupka zrelých plodov pravdepodobne pripomína jeho ústa.

Popis:
Veľmi obľúbený jedlý gaštan. Odroda Lyon je spoľahlivá francúzska odroda, ktorá začína rodiť vo veľmi mladom veku (2-3 roky). Samotný strom je vzrastom kompaktný a v dospelosti dorastá do výšky 4-7 metrov. Tvorí plody s jediným veľkým jadrom, vďaka čomu je populárny u individuálnych pestovateľov aj u veľkoproducentov. Odroda Lyon je samoopelivá (jeden strom tvorí samčie aj samičie kvety). Kvitne v júni až v júli veľmi peknými súkvetiami smotanovo-bielych kvetov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú na výrazne žlté. Od júna sa na ňom objavujú jedlé plody v lúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Narezanie nožom je dôležité - bez neho gaštany môžu pri pečení explodovať! Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po dobrom zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silnejšie alkalických (vápenatých) pôdach prežíva dlhodobo, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslý substrát alebo rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Odroda, ktorá vznikla krížením Castanea sativa a Castanea crenata. Dorastá do výšky cca 10 metrov. Nie je samoopelivá, vyžaduje opeľovača, napríklad Castanea sativa. Má krásne lesklé výrazné a veľké plody vo farbe mahagónu. Dozrievajú mu koncom septembra. Je možné ho pestovať do nadmorskej výšky 400 metrov. Najlepšie sa mu darí v pôde bohatej na organickú hmotu a rastie veľmi rýchlo, preto je zaujímavým hlavne pri riešení problematiky odlesňovania.

Popis:
Veľmi obľúbený jedlý gaštan. Odroda Lyon je spoľahlivá francúzska odroda, ktorá začína rodiť vo veľmi mladom veku (2-3 roky). Samotný strom je vzrastom kompaktný a v dospelosti dorastá do výšky 4-7 metrov. Tvorí plody s jediným veľkým jadrom, vďaka čomu je populárny u individuálnych pestovateľov aj u veľkoproducentov. Odroda Lyon je samoopelivá (jeden strom tvorí samčie aj samičie kvety). Kvitne v júni až v júli veľmi peknými súkvetiami smotanovo-bielych kvetov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú na výrazne žlté. Od júna sa na ňom objavujú jedlé plody v lúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Narezanie nožom je dôležité - bez neho gaštany môžu pri pečení explodovať! Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po dobrom zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silnejšie alkalických (vápenatých) pôdach prežíva dlhodobo, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslý substrát alebo rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom.

Popis:
Veľmi obľúbený jedlý gaštan. Odroda Lyon je spoľahlivá francúzska odroda, ktorá začína rodiť vo veľmi mladom veku (2-3 roky). Samotný strom je vzrastom kompaktný a v dospelosti dorastá do výšky 4-7 metrov. Tvorí plody s jediným veľkým jadrom, vďaka čomu je populárny u individuálnych pestovateľov aj u veľkoproducentov. Odroda Lyon je samoopelivá (jeden strom tvorí samčie aj samičie kvety). Kvitne v júni až v júli veľmi peknými súkvetiami smotanovo-bielych kvetov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú na výrazne žlté. Od júna sa na ňom objavujú jedlé plody v lúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Narezanie nožom je dôležité - bez neho gaštany môžu pri pečení explodovať! Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po dobrom zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silnejšie alkalických (vápenatých) pôdach prežíva dlhodobo, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslý substrát alebo rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Veľmi obľúbený jedlý gaštan. Odroda Lyon je spoľahlivá francúzska odroda, ktorá začína rodiť vo veľmi mladom veku (2-3 roky). Samotný strom je vzrastom kompaktný a v dospelosti dorastá do výšky 4-7 metrov. Tvorí plody s jediným veľkým jadrom, vďaka čomu je populárny u individuálnych pestovateľov aj u veľkoproducentov. Odroda Lyon je samoopelivá (jeden strom tvorí samčie aj samičie kvety). Kvitne v júni až v júli veľmi peknými súkvetiami smotanovo-bielych kvetov. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú na výrazne žlté. Od júna sa na ňom objavujú jedlé plody v lúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Narezanie nožom je dôležité - bez neho gaštany môžu pri pečení explodovať! Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po dobrom zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silnejšie alkalických (vápenatých) pôdach prežíva dlhodobo, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslý substrát alebo rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Odroda Marsol tvorí majestátne stromy neznášajúce zásadité pôdy a inklinujúce skôr k mierne kyslým pôdam. Má rada slnečné a predovšetkým teplé polohy, napriek tomu sa zriedka sa vyskytuje na južných svahoch. Pokiaľ ide o zrážky, správa sa podľa hesla „menej je viac“ a rastie optimálne v oblastiach s priemernými zrážkami v rozmedzí 600 až 1 000 mm ročne. Napriek svojej nezanedbateľnej výške sú sladké gaštany odrody Marsol vhodné ako stromy do záhrady. Fáza opelenia ich zelenožltkastých, trochu zvláštne voňajúcich kvetov trvá asi 2 mesiace od začiatku júna. Sladký gaštan je obojpohlavná drevina, no kvôli rozdielnemu obdobiu zrelosti samčích a samičích plodov nemusí u neho vždy dôjsť k samoopeleniu. Odroda Belle Épine je ideálnym partnerom na opelenie odrody Marsol, ale vhodné sú aj iné odrody jedlých gaštanov, napr. Bournette, Marigoule a Precoce Migoule. Od konca septembra je možné v záhrade zbierať jeho zrelé, hnedasté plody, ktoré po starostlivom sušení možno skladovať až šesť mesiacov. Dôležitou vlastnosťou hybridnej odrody Marsol, ktorá vznikla krížením európskych a japonských gaštanov (Castanea sativa x Castanea crenata), je jej odolnosť voči rakovine gaštanov a tzv. atramentovej chorobe (Phytophtora cambivora a Phytophtora cinnamomi) Upečené ovocie má lahodnú orieškovo-sladkú chuť a múčnu konzistenciu podobne ako zemiaky. Predtým, ako táto odroda od 10 rokov vekov dosiahne plnú rodivosť, sporadicky sa na nej každý rok objavuje iný počet plodov.

Popis:
Odroda Marsol tvorí majestátne stromy neznášajúce zásadité pôdy a inklinujúce skôr k mierne kyslým pôdam. Má rada slnečné a predovšetkým teplé polohy, napriek tomu sa zriedka sa vyskytuje na južných svahoch. Pokiaľ ide o zrážky, správa sa podľa hesla „menej je viac“ a rastie optimálne v oblastiach s priemernými zrážkami v rozmedzí 600 až 1 000 mm ročne. Napriek svojej nezanedbateľnej výške sú sladké gaštany odrody Marsol vhodné ako stromy do záhrady. Fáza opelenia ich zelenožltkastých, trochu zvláštne voňajúcich kvetov trvá asi 2 mesiace od začiatku júna. Sladký gaštan je obojpohlavná drevina, no kvôli rozdielnemu obdobiu zrelosti samčích a samičích plodov nemusí u neho vždy dôjsť k samoopeleniu. Odroda Belle Épine je ideálnym partnerom na opelenie odrody Marsol, ale vhodné sú aj iné odrody jedlých gaštanov, napr. Bournette, Marigoule a Precoce Migoule. Od konca septembra je možné v záhrade zbierať jeho zrelé, hnedasté plody, ktoré po starostlivom sušení možno skladovať až šesť mesiacov. Dôležitou vlastnosťou hybridnej odrody Marsol, ktorá vznikla krížením európskych a japonských gaštanov (Castanea sativa x Castanea crenata), je jej odolnosť voči rakovine gaštanov a tzv. atramentovej chorobe (Phytophtora cambivora a Phytophtora cinnamomi) Upečené ovocie má lahodnú orieškovo-sladkú chuť a múčnu konzistenciu podobne ako zemiaky. Predtým, ako táto odroda od 10 rokov vekov dosiahne plnú rodivosť, sporadicky sa na nej každý rok objavuje iný počet plodov.

Popis:
Gaštan jedlý pôvodne pochádza z južnej Európy a blízkeho východu. Je to opadavý strom v dospelosti dorastajúci 20-35 metrov. Je to odroda, ktorá zvláda aj chladné letá severnej Európy. Rozkvitá v júni, čo priťahuje včely medonosné. Rodí v septembri stredne veľké plody.

Popis:
Gaštan „Rousse de Nay“ pochádza z Francúzska. Od júna strom zdobia krémovo biele, silne voňavé kvety, ktoré obľubujú včely a iný hmyz. Na jeseň majú listy atraktívnu zlatožltú farbu. Plody sú veľké a aromatické, dozrievajú od septembra do októbra. Preferuje slnečné až čiastočne zatienené stanovisko s priepustnou, na živiny bohatou a kyslou záhradnou pôdou. Za optimálnych podmienok môže dosiahnuť výšku až 30 m a šírku približne 15 m.

Popis:
Jedlý gaštan dorastá na mohutný strom vysoký až 30m a široký 15m. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré v jeseni získavajú žltú farbu. Z malých kláskov krémovo-žltých kvetov sa v lete vytvoria jedlé plody v odlúpateľnej šupke. Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom a väčšinou potrebujú opelenie iným jedincom. Veľkosť peľu u jedlého gaštanu (14-18 mikrónov) však umožňuje jeho transport až do vzdialenosti asi 100km. Informácie o tom, ktorá odroda dokáže opeľovať ktorú, sú vo svete jedlých gaštanov vzácne, preto ich odporúčame sadiť v pároch podobného pôvodu.

Popis:
veľmi obľúbený jedlý gaštan. Dorastá na mohutný strom vysoký až 30m a široký 15m. Má podlhovasté tmavozelené listy, ktoré v jeseni získavajú žltú farbu. Z malých kláskov krémovo-žltých kvetov sa v lete vytvoria jedlé plody v odlúpateľnej šupke. Najchutnejšie sú pečené v rúre po ich narezaní nožom. Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Po zakorenení je odolný voči suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Jeho kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom a väčšinou potrebujú opelenie iným jedincom. Veľkosť peľu u jedlého gaštanu (14-18 mikrónov) však umožňuje jeho transport až do vzdialenosti asi 100km. Informácie o tom, ktorá odroda dokáže opeľovať ktorú, sú vo svete jedlých gaštanov vzácne, preto ich odporúčame sadiť v pároch podobného pôvodu.

Popis:
Táto trpasličia forma Ginka elegantne vrúbľovaná na kmienik má takmer rovnomerne guľovitú korunku. Je to cenný nový kultivar v našom sortimente, veľmi kompaktný, s malými listami a hustým rastom. Má nápadne hrubé výhonky, ktoré rastú veľmi pomaly a korunka po rokoch dosiahne veľkosť asi 1m. Listy má svetlozelené a polkruhové, s typickým tvarom husích nôh alebo sloních uší. Je to samčia odroda, preto netvorí žiadny plody. Na jeseň si táto odroda udržiava svoje výrazne zlato-žlté sfarbenie listov omnoho dlhšie ako pôvodný druh. Je to mimoriadne prispôsobivá rastlina veľmi odolná voči chladu a znečisteniu. Okrem iného je veľmi vhodná do skaliek alebo na pestovanie v nádobách.

Popis:
Ovocná drevina, ktorá dorastá do výšky 3 a šírky 2 metrov. Tento kultivar odoláva teplote - 25 stupňov Celzia. Kvitne drobnými krémovými kvetmi od konca apríla do mája. Kvety sú samoopelivé, majú intenzívnu vôňu, ktorou dokážu prevoňať malú záhradu. Z kvetov sa neskôr tvoria tmavočervené až šarlátové plody, ktoré majú veľkosť 2,5 cm. Dozrievajú v júli. Plody treba nechať dozrieť, sú chutné. Nie je náročná na typ pôdy, netrpí prakticky na žiadne choroby.

Popis:
Hlošina je rýchlo rastúci opadavý ker alebo malý strom pôvodom zo západnej a strednej Ázie. Po prvý raz bol pestovaný v Nemecku v roku 1736 a dnes je ako okrasná rastlina rozšírený po celej južnej a strednej Európe, najmä pre svoje voňavé kvety a jedlé plody. Jeho kmene a konáre sú vyzbrojené drevnatými tŕňmi dlhými 2 až 5 cm. Mladé konáriky má spočiatku striebristé a šupinkaté, neskôr s vekom menia farbu na lesklú bledohnedú. Púčiky má malé, strieborno-hnedé, pokryté 4 šupinkami. Kôru má v mladosti hladkú a sivú, neskôr nepravidelne popraskanú a zvráskavenú. Listy má jednoduché, striedavé, kopijovité až oválne, celistvé a dlhé 4-9 cm. Vrchná časť listov je svetlozelená a pokrytá drobučkými striebornými chĺpkami. Ich spodná strana je striebristo-biela a husto pokrytá šupinkami. Kvety hlošiny sú zvončekovitého tvaru, šíria do okolia silnú vôňu a objavujú sa v júni až v júli usporiadané do zhlukov po 1-3 kusoch. Sú dlhé asi 1 cm a majú štvorlaločnú krémovo-žltú kvetnú korunku. Plody sú tvaru olivy, dlhé 1-1,5 cm a vznikajú vo veľkom množstve. Najprv sú striebristé a zrelosti postupne hnednú. Sú jedlé a sladké, i keď majú suchú, múčnu konzistenciu. Dozrievajú počas neskorého leta. Radi ich konzumuje a rozširuje veľa druhov vtákov. Rastliny začínajú kvitnúť a rodiť vo veku 3 rokov. Podobne ako u iných druhov hlošiny, dokážu koreňmi prijímať dusík, čo im umožňuje rásť na čisto minerálnych substrátoch bez akýchkoľvek výživných látok. V závislosti od stanovišťa dorastajú do výšky 3-8 metrov.

Popis:
Odroda Kumoi na jar kvitne bielymi kvetmi a jej plody dozrievajú postupne koncom augusta alebo začiatkom septembra až do októbra. Sú guľaté, veľkosťou porovnateľné so stredne veľkými jablkami. V čase zrelosti sú bledožlté, na oslnenej strane červenkasté. Pod ich hrubšou šupkou sa ukrýva veľmi jemná, lahodná a šťavnatá dužina, veľmi typickej a mierne aromatickej chuti. V Nemecku ju vďaka jej chuťovým vlastnostiam označujú aj ako jablko-hrušku. Plody sú vhodné ma priamu konzumáciu, ale aj na prípravu ovocných šalátov, koláčov a marmelád. Odroda Kumoi je čiastočne samoopelivá a jej úrodnosť sa zvyšuje v blízkosti vhodného opeľovača (do vzdialenosti 300 metrov), ktorým môže aj európska hruška alebo plánka. V kvalitnej pôde rastie rýchlosťou približne 30-50 centimetrov ročne a v dospelosti dorastá do výšky 3-5 metrov. Sadíme ju na stanovište na priamom slnku alebo v polotieni, do bežnej záhradnej pôdy, ktorú udržujeme mierne vlhkú. Ako menší strom sa veľmi hodí do menších záhrad ale aj na výsadbu na lúkach a pasienkoch s cieľom zberať opadané ovocie.

Popis:
Hruška ázijská ´NASHI CHOJURO´ plody sú ploché, pevné, hnedo oranžovej farby. Dužina je biela, šťavnatá, hrubozrnná, sladkastá, jemne aromatická, veľmi dobrej chuti. Zberá sa koncom august až začiatkom septembra. Plody sú náchylné na otlačenie a môžu sa skladovať až 5 mesiacov.

Popis:
Boscova fľaška rodí stredne veľké až veľké tmavožlté hrušky s hnedastou červeno-žltkastou pokožkou a dlhým kŕčikom tvaru tekvice. Tieto hrušky sú lahodné, aromatické, štavnaté s jemnou štruktúrou a bielou dužinou. Majú bohatú, jemne sladkokyslú chuť a sú vynikajúce na priamy konzum, zaváranie aj na sušenie. Stromy sú veľké, vzpriamené. Rastú pomaly a kvitnú neskoro, no zároveň rodia veľmi bohato a spoľahlivo. Plody dozrievajú koncom septembra až začiatkom októbra.

Popis:
Táto skorá odroda hrušky rodí bohato a pravidelne. Plody jej dozrievajú koncom septembra a vo vhodných podmienkach sa dajú skladovať až do februára. Hrušky odrody Decora sú stredne veľké, sladké s mierne kyslastým podtónom. Odroda Decora má veľmi vysokú odolnosť voči chrastavitosti.

Popis:
Rezistentná zimná maslovka pôvodom z Francúzska. Vyznačuje sa vynikajúcimi chuťovými vlastnosťami a vysokým obsahom cukru. Plod je stredne veľký dužina je biela až lososovo ružovkastá. Veľmi šťavnatá, maslovitá a aromatická. Je to veľmi nenáročná odroda na pestovanie a rodí bohato a pravidelne.

Popis:
vhodná do chladnejších oblastí, strom rastie stredne bujne, tvorí vysoké rozložité až mierne previsnuté koruny, na rez pomerne náročný, opeľovače: Boscova, Clappova, Konferencia, Madame, Parížanka, Solanka, Wiliamsova. Plody tupo kužeľovité, ovocie sa oberá v polovici októbra, konzumná zrelosť v novembri až januári, pri 10C vydrží až 6 mesiacov, plody citlivé na prepravu, najlepšie sa darí v primerane vlhkých, obrábaných pôdach a chránených polohách.

Popis:
Konferencia je jesenná odroda hrušiek. Stromy rastú stredne silno a vytvárajú stredne veľkú, vysokú korunu. Sú stredne náročné na rez a dobre sa tvarujú. Púčiky na letorastoch sú nápadne odklonené. Táto odroda rodí skoro, bohato a pravidelne. Plody sú vynikajúcej akosti a oberáme ich koncom septembra. Konzumne dozrievajú za 2 týždne a vydržia do konca novembra. Dozrievanie je nerovnomerné, preto je lepšie oberať ich 2-3 razy. Jej vhodné opeľovače sú: Boscova, Júlová, Charneuská, Wiliamsova, Clappova. Vhodné podpníky sú hruška planá a dula, s ktorou Konferencia pomerne pevne zrastá.

Popis:
zimná odroda

Popis:
Zelenkavé až žlté hrušky odrody Safira sa vyznačujú svojou sladkou a aromatickou chuťou a fľaškovitým tvarom. Zberáme ich od polovice septembra a vo vhodných podmienkach ich možno skladovať až do konca januára. Táto hruška zaujme najmä milovníkov ovocia, ktorí majú v záhrade menej miesta, pretože odrodu Safira možno pestovať aj na balkóne alebo na terase. Rastie rýchlosťou 10-30 centimetrov ročne a v dospelosti (približne po 15-tich rokoch rastu) dosahuje výšku 2-3,5 metra a šírku 0,8-1,5 metra. Darí sa jej v každej bežnej záhradnej pôde, na slnku aj v polotieni. Ako opeľovač sa k nej hodí napríklad odroda Decora.

Popis:
Jesenná štavnatá hruška s pásikavou šupkou.

Popis:

Popis:

Popis:
Odroda hrušky Williams Red má bielu až ružovú dužinu, sladkej až maslovej chuti, inak sa prakticky nelíši od klasickej hrušky Wiliamsovky. Hruška Williamsova je trochu náročnejšia na pôdu a polohu a v dreve i kvete stredne odolná voči mrazom. Dobre odoláva hubovým chorobám a je mierne náchylná na vírusovú kamienkovitosť. Oberá sa v polovici až koncom augusta a jej skladovateľnosť je 10-14 dní. Robia sa z nej najkvalitnejšie kompóty. Ako jej opeľovače slúžia hrušky: Clappova, Júlová, Konferencia, Charneuská, Hardyho. Ako podpník sa pre ňu väčsinou používa planá hruška (Pyrus pyraster).

Popis:

Popis:
Stará letná odroda, mrazuvzdorná.

Popis:
Odroda Bolero je stĺpovitá jabloň, takzvaná balerína. Na jar tvorí biele kvety s ružovým nádychom. Do konca augusta z nich dozrejú žlto-zelené jablká s pevnou a šťavnatou dužinou. Môžme ich skladovať až do začiatku decembra. Chuťove sú porovnateľné s mierne kyslo-sladkou odrodou James Grieve. Nestrihaná jabloň Bolero dorastá v kvalitnej pôde v dospelosti, teda približne za 15 rokov rastu, do výšky približne 3-5 metrov a šírky okolo 0,8-1,5 metra. Nie je samoopelivá, prostredníctvom včiel ju však dokáže opeliť väčšina odrôd jabloní na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Vhodné sú na to najmä skoro kvitnúce odrody z opeľovacej skupiny A (napríklad Granny Smith, Jonathan alebo Boskopské červené) a stredne skoro kvitnúce odrody opeľovacej skupiny B. Pri pravidelnej závlahe ju môžeme úspešne pestovať aj balkónoch a terasách. Už mnoho rokov je cieľom šľachtiteľov vypestovať stromky jabloní, ktoré nevytvárajú ďalšie konáre a prakticky nepotrebujú rez. To spĺňajú odrody jabloní tzv. stĺpovitého vzrastu, ktoré rastú veľmi slabo, nevyžadujú oporu a rez (majú krátke prírastky a tiež veľmi malé alebo žiadne nároky na rez a tvarovanie stromov) a navyše rodia chutné, skladovateľné a atraktívne plody. Stĺpovité jablone sa najčastejšie vysádzajú v malých záhradkách s obmedzenou plochou, bývajú súčasťou okrasných záhrad a s úspechom je možné ich pestovať i v nádobách na balkónoch.

Popis:
Discovery je letná odroda. Má stredne veľké guľovité, zelenožlté plody pokryté z väčšej časti rozptýlenou červeňou. Dužina je biela, aromatická, sladkovínovastej chuti. Rodí skoro a pravidelne. Plody sa zberajú od polovice augusta a na sklade vydržia do konca septembra. Je málo citlivá na chrastavitosť a múčnatku. Rastie stredne bujne a v plodnosti slabo. Koruna stromu je volná, vzdušná, dobre tvarovateľná. Je to odroda vhodná do teplejších a stredných polôh, v chladnejších polohách sú plody tvarovo nevyrovnané. Je vhodná pre kmeňové aj prísne tvary a na slabšie až stredne rastúcich podpníkoch.

Popis:
dve odrody na jednom podpníku - červené a žlté jablká.

Popis:
veľmi úrodný kultivar s vynikajúcimi chuťovými vlastnosťami. Farba plodu je zelenožltá, neskôr zlatá. Dužina je pevnejšia, krehká, ale rozplývavá, bieložltá, šťavnatá, so sladkovinovastou, veľmi aromatickou chuťou. Jablká dozrievajú až koncom októbra a uskladnené vydržia do konca apríla. Je odolný voči mrazom, dosť odolný proti múčnatke, rakovine i monilióze, no mierne náchylný na chrastavitosť. Je vhodný len pre teplé polohy.

Popis:
Jabloň Mini-Cox je strom malého vzrastu s veľkými jablkami. V júni sa odporúča vykonať prebierku plodov. Zber veľkých plodov je v októbri. Jablká sú vhodné na uskladnenie.

Popis:

Popis:

Popis:
Výhodou jablone Florina je, že vynikajúco odoláva mrazom, preto ju môžeme vysádzať aj vo vyšších nadmorských výškach. Zber plodov sa vykonáva počas októbra, kedy jablonka zarodí krásne červenkasté plody s jemným zeleným rebrovaním. Táto odroda rodí spoľahlivo a bohato, jej plody môžete skladovať až do marca. Jabloň Florina potrebuje opeľovače, nie je samoopelivá. Jej plody majú sladkú a vyváženú chuť. Prospieva jej, ak ju posadíte na slnečné stanovisko, maximálne do polotieňa. V dospelosti vyrastá do výšky približne 3 metre. Podpník M9 zisťuje bohatú a výrazne sfarbenú úrodu, no vyžaduje doplnkovú závlahu, keďže jeho koreňový nie je tak rozvetvený. Je to základný podpník štíhleho tvaru.

Popis:
zelenožlté s bledočerveným líčkom, stredne veľké plody, pravidelné a vysoké úrody, pri priemernej ochrane má dobrý zdravotný stav. Dužina je nažltlá, veľmi pevná, sťavnatá, sladká, vynikajúcej chuti, zberá sa začiatkom októbra, konzumne dozrieva v januári. Neskorá zimná odroda. Skladujú sa do mája.

Popis:
zelenožlté s bledočerveným líčkom, stredne veľké plody, pravidelné a vysoké úrody, pri priemernej ochrane má dobrý zdravotný stav. Dužina je nažltlá, veľmi pevná, sťavnatá, sladká, vynikajúcej chuti, zberá sa začiatkom októbra, konzumne dozrieva v januári. Neskorá zimná odroda. Skladujú sa do mája.

Popis:
Gala je jablko pochádzajúce z Nového Zélandu a patrí medzi najobľúbenejšie na svete. Táto odroda vznikla krížením odrôd Golden Delicious a Coxovej renety (Cox’s Orange Pippin). Jabĺčko má šupku sýtočervenej farby so žlto-pomarančovým melírom. Chuť je sladká, aromatická a jabĺčko šťavnaté. Dozrieva v druhej polovici septembra a skladovateľnosť je až do konca februára. Táto jabloň je čiastočne samoopelivá, takže nepotrebuje opeľovača, aj keď v prípade, že má, zvyšuje sa tým úroda. Vhodné opeľovače sú odrody Fuji, Granny Smith, James Grieve, Jonathan, Rubinette, Spartan a Starking.

Popis:
Veľmi úrodný kultivar s vynikajúcimi chuťovými vlastnosťami. Farba plodu je zelenožltá, neskôr zlatá. Dužina je pevnejšia, krehká, ale rozplývavá, bieložltá, šťavnatá, so sladkovinovastou, veľmi aromatickou chuťou. Jablká dozrievajú až koncom októbra a uskladnené vydržia do konca apríla. Je odolný voči mrazom, dosť odolný proti múčnatke, rakovine i monilióze, no mierne náchylný na chrastavitosť. Je vhodný len pre teplé polohy.

Popis:
veľmi úrodný kultivar s vynikajúcimi chuťovými vlastnosťami. Farba plodu je zelenožltá, neskôr zlatá. Dužina je pevnejšia, krehká, ale rozplývavá, bieložltá, šťavnatá, so sladkovinovastou, veľmi aromatickou chuťou. Jablká dozrievajú až koncom októbra a uskladnené vydržia do konca apríla. Je odolný voči mrazom, dosť odolný proti múčnatke, rakovine i monilióze, no mierne náchylný na chrastavitosť. Je vhodný len pre teplé polohy.

Popis:
Jedna z najrozšírenejších odrôd jabloní Granny Smith bolo objavená v Austrálii okolo roku 1860 ako semenáč. Je veľmi vhodná na priamu konzumáciu, ale aj na varenie a pečenie. Má pevnú šupku a výborné skladovacie vlastnosti. Na úplné vyzretie si vyžaduje teplé dni a noci. Granny Smith je jablko kyslastej chuti. Je chrumkavé, šťavnaté a má pevnú dužinu s výraznou chuťou. Je veľmi občerstvujúce a hodí sa aj na prípravu šalátov, lebo jeho nakrájané kúsky tmavnú pomalšie ako u iných odrôd. Tento kultivar potrebuje menej hodín zimného chladu a dlhšiu pestovateľskú sezónu na dozretie plodov, preto je uprednostňovaný v miernejších oblastiach pestovania jabĺk.

Popis:
Jedna z najrozšírenejších odrôd jabloní Granny Smith bolo objavená v Austrálii okolo roku 1860 ako semenáč. Je veľmi vhodná na priamu konzumáciu, ale aj na varenie a pečenie. Má pevnú šupku a výborné skladovacie vlastnosti. Na úplné vyzretie si vyžaduje teplé dni a noci. Granny Smith je jablko kyslastej chuti. Je chrumkavé, šťavnaté a má pevnú dužinu s výraznou chuťou. Je veľmi občerstvujúce a hodí sa aj na prípravu šalátov, lebo jeho nakrájané kúsky tmavnú pomalšie ako u iných odrôd. Tento kultivar potrebuje menej hodín zimného chladu a dlhšiu pestovateľskú sezónu na dozretie plodov, preto je uprednostňovaný v miernejších oblastiach pestovania jabĺk.

Popis:
Jesenná odroda.

Popis:
Menej náročný, plody neopadávajú, sú vzhľadné, chutné, znášajú prepravu, dobre sa uskladňujú, vydržia do mája. Jablká sa oberajú koncom októbra a konzumne dozrievajú v novembri. Kvitne stredne skoro a pravidelne každý rok. Je v dreve i kvete veľmi odolný proti mrazu, dosť odolný proti chrastavitosti a monilióze, no veľmi náchylný na múčnatku. Je vhodný pre vyššie polohy a všetky tvary. Môže nahradiť Jonathan, najmä vo vyšších polohách.

Popis:

Popis:
poskytuje plody s výbornými chuťovými vlastnosťami. Jablká sa zberajú veľmi neskoro a vydržia až do konca mája. Základná farba je slamovožltá, s jemne karmínovočerveným líčkom. Dužina je bieložltá, veľmi šťavnatá, pevnej konzistencie, krehká ale veľmi rozplývavá sladkovínovastej aromatickej chuti. Je odolný voči mrazu a čiastočne aj voči monilióze, no je náchylný na múčnatku a chrastavitosť.

Popis:
Odroda Maypole je stĺpovitá jabloň, takzvaná balerína. Nádherné, tmavo-ružové jarné kvety sa u nej cez leto postupne vyvíjajú na karmínovo-červené jabĺčka. Nestrihaná dorastá v kvalitnej pôde v dospelosti, teda približne za 15 rokov rastu, do výšky približne 3-5 metrov a šírky okolo 1-1,5 metra. Listy sa jej na jeseň sfarbujú na nádherné, vínovo-červené. Dobre odoláva škodcom a jej chemický postrek je potrebný, iba ak si na nej želáme perfektné jablká. Pri pravidelnej závlahe ju môžeme úspešne pestovať aj balkónoch a terasách. Už mnoho rokov je cieľom šľachtiteľov vypestovať stromky jabloní, ktoré nevytvárajú ďalšie konáre a prakticky nepotrebujú rez. To spĺňajú odrody jabloní tzv. stĺpovitého vzrastu, ktoré rastú veľmi slabo, nevyžadujú oporu a rez (majú krátke prírastky a tiež veľmi malé alebo žiadne nároky na rez a tvarovanie stromov) a navyše rodia chutné, skladovateľné a atraktívne plody. Stĺpovité jablone sa najčastejšie vysádzajú v malých záhradkách s obmedzenou plochou, bývajú súčasťou okrasných záhrad a s úspechom je možné ich pestovať i v nádobách na balkónoch.

Popis:
neskoro dozrievajúce zimné jablko. Možno ho zberať koncom septembra, 7-10 dní po odrode Jonathan. Plody sú stredne veľké až veľké, ich šupka tenká, základnej zelenej farby, ktorej 2/3 pokrýva krycia červená. Dužina je žltobiela, aromatická, trochu kyselkavá. Strom rastie stredne rýchlo a vzpriamene. Rodí neskôr, rodivosť je stredná. Opeľovače: Golden Delicious, Jonathan, Parména zlatá zimná, Starking. Je veľmi náročná na svetlo, plody sa primerane vyfarbia iba pri primeranom osvetlení. Je náchylná na múčnatku a chrastovitosť.

Popis:
menej náročný kultivar neznášajúci sucho, plytké a piesočnaté pôdy. Plody sú veľké, vyrovnané, oberajú sa v októbri a vydržia do mája. Základná farba plodov je zelená, neskôr po zbere žltá až slamová, pokrytá červenokarmínovým až hnedým líčkom. Dužina je zelenožltá, veľmi šťavnatá, sladkokyslastej málo aromatickej chuti. Je v dreve i kvete odolný voči mrazu, veľmi odolný voči múčnatke a monilióze a náchylejší na rakovinu i na chrastavitosť. TIETO RASTLINY SÚ ZAKORENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Zimná odroda stredne silného vzrastu. Plody má stredne veľké a skladujú sa do konca apríla.

Popis:
Menej náročný, plody neopadávajú, sú vzhľadné, chutné, znášajú prepravu, dobre sa uskladňujú, vydržia do mája. Jablká sa oberajú koncom októbra a konzumne dozrievajú v novembri. Kvitne stredne skoro a pravidelne každý rok. Je v dreve i kvete veľmi odolný proti mrazu, dosť odolný proti chrastavitosti a monilióze, no veľmi náchylný na múčnatku. Je vhodný pre vyššie polohy a všetky tvary. Môže nahradiť Jonathan, najmä vo vyšších polohách.

Popis:
Kríženec odrôd Rubín x Vanda. Je to odroda stredného vzrastu. Dužina je krémovej farby, krehká, veľmi dobrej chuti, veľmi šťavnatá, sladká, aromatická. Základná farba šupky je žltá, krycia farba je červeno žíhaná. Zberá sa týždeň pred odrodou Golden Delicious a plody majú vysokú kvalitu. Odroda je rezistentná voči chrastavitosti, múčnatkou netrpí. Má dobrú prepravyschopnosť a dlhý čas skladovateľnosti do marca až apríla. Nemá výnimočné nároky na teplotu, vyhovujú jej všetky jablkárske oblasti.

Popis:
Zimná odroda s atraktívnymi plodmi. Základná farba plodov je žltá, na slnečnej strane je šupka sfarbená do celistvého červeného líčka. Na degustáciách doma i v zahraničí častejšie vyhráva prvé miesta. Oproti štandardným odrodám Prima a Florina dosahuje Rubinola len 65% rodivosť. Plody sa zberajú v druhej dekáde septembra a konzumne vydržia do februára až apríla. Prednosťou je tiež pravidelná rodivosť, skorý nástup do kvitnutia a absolútna rezistencia voči chrastavitosti jabloňovej. Dobré chuťové vlastnosti si uchováva v priebehu celého skladovania. Nie je náchylná na otlačenie plodov a nemá špecifické požiadavky na agrotechniku.

Popis:
Zimná odroda s atraktívnymi plodmi. Základná farba plodov je žltá, na slnečnej strane je šupka sfarbená do celistvého červeného líčka. Na degustáciách doma i v zahraničí častejšie vyhráva prvé miesta. Oproti štandardným odrodám Prima a Florina dosahuje Rubinola len 65% rodivosť. Plody sa zberajú v druhej dekáde septembra a konzumne vydržia do februára až apríla. Prednosťou je tiež pravidelná rodivosť, skorý nástup do kvitnutia a absolútna rezistencia voči chrastavitosti jabloňovej. Dobré chuťové vlastnosti si uchováva v priebehu celého skladovania. Nie je náchylná na otlačenie plodov a nemá špecifické požiadavky na agrotechniku.

Popis:
Odroda pripomínajúca jablone Gala. Jej plody sú pevné, chuťovo výrazné, sladké a šťavnaté. Plod je do veľkej miery sýtej červenej farby s občasným zeleným fliačkom. Je takmer úplne rezistentná voči múčnatke, rakovine a chrastavitosti, pričom nepotrebuje chemické postreky. Nevyrastá do veľkých výšok. Dozrieva v prvej polovici septembra, no jablká je možné oberať aj neskôr, kedže na strome pevne držia.

Popis:
je podzimná odroda, zreje v polovici septembra. Skladovateľnosť do Vianoc. Má veľké plody, chuť je veľmi dobrá. Podobná odrode Elstar.Už mnoho rokov je cieľom šľachtiteľov vypestovať stromky jabloní, ktoré nevytvárajú ďalšie konáre a prakticky nepotrebujú rez.

Popis:
Stĺpovitá jabloň, plody dozrievajú koncom septembra, sú červené sladkokyslej chuti, Je odolná voči chorobám, nenáročná na pestovanie.

Popis:
Kvitne stredne skoro, kvety sú atraktívne. Do plodnosti vstupuje skoro a vďaka vysokým úrodám je náchylná na striedavú plodnosť. Plody sú atraktívne, strednej veľkosti, široko kónického tvaru, jednotné, tmavo červenej farby. Dužina je pevná, zelenkavá, stredne šťavnatá, polokyslá, dobrej chuti. Plody dozrievajú koncom septembra, skladovateľnosť je do februára. Odroda je stredne odolná voči chrastavitosti, odolná voči múčnatke a hnilobe plodov. Nebolo tiež zistené napadnutie rakovinou. Odroda je vysoko mrazuvzdorná a to aj voči jarným mrazom.

Popis:
Jabloň Polka je štepená na podpníku MM106 a je stĺpovitého vzrastu, dorastá do výšky 2-2,5m a šírku dosahuje maximálne 0,8-1,0m. Veľkou výhodou je jej odolnosť voči múčnatke a chrastavitosti. Do rodivosti by mala nastúpiť v druhom roku. Jabĺćka sú červenej farby, chutné, zber koncom septembra, skladovateľnosť do konca februára.

Popis:
Jesenná odroda vhodná do všetkých polôh. Je vysoko úrodná a jej plody sú veľmi chutné. Zberá sa v septembri a možno ju skladovať až do februára.

Popis:
Jesenná odroda vhodná do všetkých polôh. Je vysoko úrodná a jej plody sú veľmi chutné. Zberá sa v septembri a možno ju skladovať až do februára.

Popis:
Kríženec odrôd Rubín x Vanda. Je to odroda stredného vzrastu. Dužina je krémovej farby, krehká, veľmi dobrej chuti, veľmi šťavnatá, sladká, aromatická. Základná farba šupky je žltá, krycia farba je červeno žíhaná. Zberá sa týždeň pred odrodou Golden Delicious a plody majú vysokú kvalitu. Odroda je rezistentná voči chrastavitosti, múčnatkou netrpí. Má dobrú prepravyschopnosť a dlhý čas skladovateľnosti do marca až apríla. Nemá výnimočné nároky na teplotu, vyhovujú jej všetky jablkárske oblasti.

Popis:
Kríženec odrôd Rubín x Vanda. Je to odroda stredného vzrastu. Dužina je krémovej farby, krehká, veľmi dobrej chuti, veľmi šťavnatá, sladká, aromatická. Základná farba šupky je žltá, krycia farba je červeno žíhaná. Zberá sa týždeň pred odrodou Golden Delicious a plody majú vysokú kvalitu. Odroda je rezistentná voči chrastavitosti, múčnatkou netrpí. Má dobrú prepravyschopnosť a dlhý čas skladovateľnosti do marca až apríla. Nemá výnimočné nároky na teplotu, vyhovujú jej všetky jablkárske oblasti.

Popis:
Jabloň Vista Bella je skorá letná odroda dozrievajúca koncom júla až začiatkom augusta. Rodí stredne veľké, až veľké plody, vhodné na priamy konzum. Zber vykonávame viackrát, lebo zrejú postupne. Pre jej jablká je typický jemný voskový povlak a sladká chuť. Táto jabloň je spoľahlivá vo svojich bohatých a pravidelných úrodách. Vyhovuje jej najviac slnečná poloha, prípadne polotieň.

Popis:
Jabloň Zane zaraďujeme medzi letné stĺpovité jablone. Plody má stredne veľké, zelené, s jasne červeným veľkým líčkom. Dužina je bledá až biela, sladká, aromatická, chutná. Dozrieva koncom augusta. Odroda je mrazuvzdorná a odolná voči chorobám. Vzrastom je ideálna do malých záhrad alebo na pestovanie v nádobách.

Popis:
Táto stále rodiaca odroda holandského pôvodu, kríženec (Red gauntlet x Macherauchs Dauerernte) vyniká svojou neúnavnou schopnosťou tvoriť neustále kvety a plody. Môžete si ich preto vychutnávať od júna až do mrazov! Plody sú stredne veľké, mierne kužeľovitého tvaru, stredne červenej farby. Ich chuť je veľmi ľahodná, aromatická a stredne sladká. Odroda Ostara je mimoriadne vhodná na konzumáciu v čerstvom stave a má vysokú úrodnosť. Zber z 10 m2 dosahuje 10-14 kg. Odnožuje bohato. Plodí neustále od konca mája do novembra. Je vhodná aj na pestovanie v nádobách. Vyžaduje si dobre priepustnú pôdu s dostatkom humusu. Jej pôda by mala podľa možnosti zostať stále vlhká, nie však podmočená. Jednotlivé rastliny sadíme s odstupom 30 cm. V dospelosti dosahujú výšku 20-30 cm. Tieto rastliny sú kvalitne zakorenené v črepníkoch, preto ich môžete vysádzať po celý rok.

Popis:
Svetlo červená, univerzálna odroda jahôd Senga Sengana je staršia a veľmi osvedčená odroda jahôd. Má veľmi dobrú chuť, rodí skoro, je veľmi prispôsobivá a odolná. Jej plody po zbere zostávajú dlhšie čerstvé, preto je vhodná aj na prepravu a predaj. Je jednou z najčastejšie pestovaných odrôd. Dobre odoláva mrazu aj väčšine chorôb, ktoré napádajú iné odrody jahôd. Často ju vysádzajú vo veľkovýrobe aj v súkromných záhradách. Na celom svete jej plody využívajú na výrobu džemov, v pekárenskom a cukrovinkárskom priemysle, na výrobu zmrzliny, mliečnych výrobkov, nealkoholických nápojov a ovocných dezertov. Význam tejto odrody dokumentuje skutočnosť, že v Poľsku tvorí 80% celkovej produkcie jahôd a Poľsko je po Spojených štátoch druhým najvýznamnejším pestovateľom jahôd na svete. Tieto rastliny sú kvalitne zakorené v črepníkoch, preto ich môžete vysádzať po celý rok.

Popis:

Popis:
Jarabina oskorušová je veľmi nenáročný strom schopný rasť aj vo veľmi tvrdých aj suchých pôdach. Pochádza zo západnej, strednej a južnej Európy, severozápadnej Afriky (pohorie Atlas) a juhozápadnej Ázie (východne od Kaukazu). Je to listnatý strom dorastajúci do výšky 15-20 metrov (zriedkavo až do 30 metrov) s kmeňom do priemeru až 1 meter. Môže sa však vyskytovať aj v podobe 2-3 metre vysokého kra, najmä na stanovištiach vystavených silným poveternostným vplyvom. Plody oskoruše patria medzi obľúbené zdroje potravy pre vtáctvo, vysokú a čiernu zver, líšky a zajace. Dozrievajú koncom septembra a sú vhodné pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva a pre diabetikov. Okrem priamej konzumácie sú vhodné aj na prípravu lekváru, ovocného vína a na výrobu destilátov. Plody oskoruše majú trpkastú chuť a sú kyslasté, ale keď zmrznú, ich chuť sa zjemní. V Rímskej ríši oskoruša patrila medzi najobľúbenejšie ovocie. Drevo oskoruše má vysokú pevnosť a v minulosti sa využívalo najmä tam, kde boli materiály vystavené zvýšenému namáhaniu, napríklad na výrobu úžitkových predmetov – matice, hoblíky, časti vínnych lisov, ale aj časti mlynských zariadení. Drevo oskoruše má ružovkasto hnedú farbu. Jej kôra je u mladých stromčekov hnedá, hladká, na starších stromoch praská a stáva sa lupeňovitou. Zimné púčiky má oskoruša zelenej farby so živicovým obalom. Jej listy sú zložené a dlhé 15-25cm s ostrým zakončením. Jeden list pozostáva z 13-21 lístočkov dlhých 3-6cm s tupo zakončenou špičkou a zúbkovaným okrajom. Kvietky majú priemer 13-18mm a 5 okvetných lístkov a 20-timi smotanovo bielymi piestikmi. Objavujú sa počas neskorej jari v súkvetiach - chocholíkoch - o priemere 10-14 cm. Sú obojpohlavné a opeľované hmyzom. Plodom je 2-3 cm dlhá zelenkasto-hnedá malvica, často s červenkastým nádychom na strane obrátenej na slnko. Malvica môže byť jablkovitého alebo hruškovitého tvaru. Oskoruša sa v priemere dožíva dvesto rokov. V záhradách má značný estetický význam - na jeseň sa jej listy sfarbujú do žlta až bordova. Počas vegetácie zase zaujme svojím bielym plstnatým rubom listov pekne kontrastujúcim s ich tmavým lícom. Je to strom výborne znášajúci sucho a odolný voči chorobám. Najlepšie rastie na kyslých pôdach s rozsahom pH od 4,5 (veľmi kyslé) do 6,5 (mierne kyslé). Spoľahlivo odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou do mínus 23 stupňov Celzia. (bez ohľadu na nadmorskú výšku).

Popis:
Jarabina oskorušová je veľmi nenáročný strom schopný rasť aj vo veľmi tvrdých aj suchých pôdach. Pochádza zo západnej, strednej a južnej Európy, severozápadnej Afriky (pohorie Atlas) a juhozápadnej Ázie (východne od Kaukazu). Je to listnatý strom dorastajúci do výšky 15-20 metrov (zriedkavo až do 30 metrov) s kmeňom do priemeru až 1 meter. Môže sa však vyskytovať aj v podobe 2-3 metre vysokého kra, najmä na stanovištiach vystavených silným poveternostným vplyvom. Plody oskoruše patria medzi obľúbené zdroje potravy pre vtáctvo, vysokú a čiernu zver, líšky a zajace. Dozrievajú koncom septembra a sú vhodné pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva a pre diabetikov. Okrem priamej konzumácie sú vhodné aj na prípravu lekváru, ovocného vína a na výrobu destilátov. Plody oskoruše majú trpkastú chuť a sú kyslasté, ale keď zmrznú, ich chuť sa zjemní. V Rímskej ríši oskoruša patrila medzi najobľúbenejšie ovocie. Drevo oskoruše má vysokú pevnosť a v minulosti sa využívalo najmä tam, kde boli materiály vystavené zvýšenému namáhaniu, napríklad na výrobu úžitkových predmetov – matice, hoblíky, časti vínnych lisov, ale aj časti mlynských zariadení. Drevo oskoruše má ružovkasto hnedú farbu. Jej kôra je u mladých stromčekov hnedá, hladká, na starších stromoch praská a stáva sa lupeňovitou. Zimné púčiky má oskoruša zelenej farby so živicovým obalom. Jej listy sú zložené a dlhé 15-25cm s ostrým zakončením. Jeden list pozostáva z 13-21 lístočkov dlhých 3-6cm s tupo zakončenou špičkou a zúbkovaným okrajom. Kvietky majú priemer 13-18mm a 5 okvetných lístkov a 20-timi smotanovo bielymi piestikmi. Objavujú sa počas neskorej jari v súkvetiach - chocholíkoch - o priemere 10-14 cm. Sú obojpohlavné a opeľované hmyzom. Plodom je 2-3 cm dlhá zelenkasto-hnedá malvica, často s červenkastým nádychom na strane obrátenej na slnko. Malvica môže byť jablkovitého alebo hruškovitého tvaru. Oskoruša sa v priemere dožíva dvesto rokov. V záhradách má značný estetický význam - na jeseň sa jej listy sfarbujú do žlta až bordova. Počas vegetácie zase zaujme svojím bielym plstnatým rubom listov pekne kontrastujúcim s ich tmavým lícom. Je to strom výborne znášajúci sucho a odolný voči chorobám. Najlepšie rastie na kyslých pôdach s rozsahom pH od 4,5 (veľmi kyslé) do 6,5 (mierne kyslé). Spoľahlivo odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou do mínus 23 stupňov Celzia. (bez ohľadu na nadmorskú výšku).

Popis:
Štíhly opadavý listnatý strom dorastajúci do výšky 20m. Všeobecne známy druh s konármi smerujúcimi šikmo dohora a oválnou korunou. Kôru má hladkú, sivostriebristú, listy perovito zložené, ostro zúbkaté, za mladi chlpaté, zvrchu zelené, zospodu svetlozelené. Kvety má krémovobiele v bohatých súkvetiach. Jeho typické plody – malvice sú v zrelosti jasne červené, oválne a rastú vo výrazných prevýsajúcich trsoch. Jarabina vtáčia rastie vo svetlých lesoch alebo ich okrajoch, na pastvinách od nížin až do výšky asi 2000m. Je to svetlomilná drevina, ktorej sa darí na suchých ale aj pomerne vlhkých výživných ílovitých i kamenistých pôdach, prípadne na pieskoch. Používa sa na výsadbu elegatných stromoradí.

Popis:
Odroda Aktinídie význačnej - Issai je jedinečné samoopelivé samičie kivi s chutnými plodmi veľkosti veľkého hrozna. Plody sú veľmi sladké a šťavnaté, s typickou chuťou kivi. Konzumujeme ich spolu so šupkou. U nás dozrievajú približne od začiatku októbra. Tento kultivar poskytuje bohaté úrody aj bez prítomnosti samčieho opeľovača, často už v prvom roku po vysadení. Je to popínavá rastlina, ktorá sa v prírode ovíja okolo stromov, krov a ich konárov, preto aj záhrade potrebuje oporu. Rastie rýchlo a v dospelosti dosahuje dĺžku okolo 4 metre. Odroda Issai je veľmi odolná voči chladu, znáša zimné teploty až do -30°C, ale jej mladé jarné prírastky sú citlivé na poškodenie mrazom. Na jar vytvára voňavé biele kvety. Je samoopelivá a rodí plody dosahujúce priemer 4,5 cm. Plody sú sladké a majú dobrú chuť a vysokú kvalitu. Dozrievajú v septembri a obsahujú 5-násobne viac vitamínu C než čierne ríbezle. Keď plody nie sú opelené, zostávajú bez semien. Toto kivi sa oplatí pestovať už iba kvôli jeho pekným listom a chutné plody sú jeho pridanou hodnotou. Aktínídia význačná uprednostňuje kvalitnú hlinitú neutrálnu pôdu na chránenom stanovišti. Znáša aj kyslé a mierne alkalické (zásadité) pôdy. Darí sa jej aj v polotieni, ale slnečné miesto je najlepšie pre tvorbu plodov. Rastie až po teplotnú zónu 6, môžeme ju preto pestovať na celom Slovensku s výnimkou horských oblastí. Plody vytvára na dvojročnom dreve a na plodonosných výhonkoch staršieho dreva. Jej rez je najlepšie vykonávať v zime. Pri pestovaní kivi v črepníku (napríklad na balkóne alebo terase) je dôležité zabezpečiť najmä jeho dostatočnú závlahu počas horúcich letných mesiacov. Je výhodnejšie preto použiť čo najväčší črepník, lebo v ňom je jednoduchšie udržať vlhkosť po dlhší čas. Pomôže aj podmiska pod črepník, lebo inak voda cez vysušený substrát rýchlo pretečie. Aj tak však prosím rátajte s tým, že počas letných horúčav budete musieť kivi v bežnom črepníku polievať každý deň. Keď sa vyberiete na viacdňovú dovolenku, niekto k Vám bude musieť prísť polievať aspoň každý druhý deň. Riešením môže byť samozavlažovací črepník. Kúpte ho v potrebnej veľkosti aj s rezervou na viac rokov dopredu. S výživou nie je veľký problém, stačí každý rok na jar do substrátu zapracovať hnojivo s postupným vyplavovaním živín. Ako ochranu pred mrazom odporúčame črepník niekoľko krát pevne obtočiť viacerými vrstvami bublinkovej fólie. Alebo ho na zimu zapustiť do pôdy v záhrade (ak máte takú možnosť).

Popis:
Výnimočná kustovnica s chutnými, mimoriadne sladkými plodmi, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov. Potrebuje slnečné stanovište.

Popis:
Lieska najväčšia Purpurea je dobre rastúci, opadavý, bohato rozkonárený, otvorený ker s nádherne sfarbenými purpurovo-červenými listami. Tieto listy sú veľké 5-12cm, oválne a majú zúbkaté okraje. Lieska najväčšia purpurea sa dá pestovať ako nenáročný solitér alebo v skupinkách ako najvyššia časť záhonovej výsadby. Nestrihaná dorastá do maximálnej výšky asi 4-5m a šírky 4-6m. Hodí sa však aj na výsadbu strihaných živých plotov, ktoré zároveň prinášajú plody.

Popis:
Red Zellnernut je nádherná červenolistá lieska. V mladosti je široko vzpriamená, neskôr široko dáždnikovitá. Na jar tvorí dlhé ružovo-purpurové jahňady. Zdobia ju už vo februári až v marci. Jedlé oriešky na nej dozrievajú koncom leta a sú tiež purpurové, okrúhle a dorastajú do veľkosti 1,8 centimetra. Poskytujú ďalšie potešenie vďaka ich estetike aj dobrej chuti. Odroda Red Zellernut rodí bohato. Táto lieska rastie stredne rýchlo a dorastá do výšky 3-5 metrov (podľa stanovišťa) a do šírky 1,5-2 metre. Používa sa do kombinovaných záhonov alebo na tvorbu tvarovaných alebo voľne rastúcich živých plotov. Sadíme ju na priame slnko alebo do polotieňa. Dobre rastie na všetkých typoch úrodných pôd. Nevyžaduje si rez, no môžme ju občas zmladiť vyrezaním jedného alebo dvoch starých konárov. Pre lepšie opelenie kvetov je výhodné, ak sa v blízkosti nachádza aj iná odroda liesky.

Popis:
Výborná stará odroda liesky. Prináša bohaté úrody veľkých dlhých bledohnedých orieškov dobrej kvality. Je čiastočne samoopelivá. Vhodnými opeľovačmi sú pre ňu odrody Halská a Lombardská. Liesky sú pozoruhodné svojimi zimnými jahňadami a jesennými orieškami a patria medzi najlepšie rastliny podporujúce život voľne žijúcich zvierat v našich záhradách. Aj uprostred leta poskytujú osviežujúco chladný tieň. Na dosiahnutie optimálnych úrod je jednotlivé rastliny potrebné udržiavať 2-2,5 metra vysoké. Tieto veľké kry alebo malé stromy môžeme podľa potreby silne zrezať. Táto odroda je vhodná do väčšiny pôd a lokalít. Rastie dobre na slnku a v polotieni. Je veľmi odolná voči chladu - vydrží až -28 stupňov Celzia (zóna 5a).

Popis:
Táto odroda maliny rodí od začiatku júna do konca septembra už na jednoročných výhonkoch. Vyznačuje sa veľkými šťavnatými plodmi, ktoré sú však pevné. Výborne odoláva chorobám a nevyžaduje zvýšenú starostlivosť. Dorastá do výšky približne 140-220 cm. Vyhovuje jej slnečné stanovište, no znesie aj polotieň. Strih vykonávame po zbere, či opadnutí plodov. Začiatkom zimy alebo začiatkom jari môžeme odrodené stonky pokosiť motorovou kosačkou.

Popis:

Popis:
Dobre rodiaca, chuťovo vynikajúca, rýchlo rastúca odroda maliny s pevnými, nerozpadávajúcimi sa plodmi, ktoré ľahko oberiete z jej konárikov. Jej plody sú sýto červenej farby. Očakávať ich môžete od augusta až do konca októbra. Je odolná voči chorobám a vyhovuje jej slnko až polotieň s dobre zavlaženou pôdou. Vyrastá do výšky 150-180 cm a po obratí / opadnutí jej plodov odporúčame vykonať rez.

Popis:
V krížení tejto odrody boli použité odrody Autumn Bliss, Lloyd George a druhy R. crataegifolius a R. idaeus. Odroda rodí na jednoročných výhonoch (remontantná odroda), plody dozrievajú asi o 10 dní skôr ako u odrody Polana. Je úrodná. Vzrast je stredne silný, výhony dosahujú výšku až vyše 1,8 m. V kre sa ich tvorí pomerne veľa. Výhony sú stredne vyrovnané a pokryté stredne veľkými tŕňmi. Rastlina je pomerne odolná proti plesni sivej a odumieraniu výhonov. Plody sú krásnej červenej farby, lesklé, stredne veľké až veľké, dlho vydržia na kre. Pozornosť si zaslúži výborná chuť a trvanlivosť plodov. Je to klasická dezertná odroda. Atraktívna je najmä skorým dozrievaním, ale tiež veľkosťou a chuťou atraktívnych plodov. Vhodná je tiež na spracovanie a mrazenie, nakoľko si veľmi dobre zachováva kvalitu a cukornatosť a aj po rozmrazení obsahuje vysoký obsah nutričných látok. Niektorí pestovatelia a škôlkári ju považujú za v súčasnosti najlepšiu remontantnú odrodu malín na svete! Svoje uplatnenie nachádza vo veľkovýrobe aj v záhradách, v najbližšej dobe by sa malo začať jej rozširovanie v jednej z malinových veľmocí – Chille. Odroda je právne chránená.

Popis:
Nový beztŕňový kríženec maliny a černice s podlhovastými tmavočervenými plodmi sladkej chuti. Rýchlorastúca. Zber - júl, august.

Popis:
Mandaríny Clementíny majú veľmi úzke listy, stopky bez listov sú bez krídel, na vrchole zašpicatelé. Tipická mandarínka stredomoria, ktorá vznikla pravdepodobne ako nucelárny semenáč z mandaríny c. Deliciosa

Popis:

Popis:
Odroda Zora tvorí stredne veľké, úzko-elipsovité plody. Jadro má žltohnedé s jemne vráskavým povrchom. Je dobrej sladkej chuti s mandľovou arómou. Zora rodí uspokojivo a plody dozrievajú koncom septembra. Vyžaduje si teplé oblasti. Je samoopelivá. Doposiaľ u nej nebola zistená náchylnosť na hubové ochorenia. Mandle sa vo vinárskych regiónoch a v ich okolí tešia čoraz väčšej obľube. Ich vonkajšia sivo-zelená šupka v zrelosti puká a odstraňujeme ju. Jedlé je jadro, ktoré je uzavreté v škrupine. Mandle väčšinou nie sú samoopelivé, potrebujú preto opeľovača. Na tento účel sa s vynikajúcimi výsledkami hodia aj broskyne. Mandle nie sú náročné na rez a postačí, ak z ich koruny na jar vystrihneme križujúce sa konáre. Prípadne môžeme skrátiť hlavné vrcholové konáre, ak si želáme, aby strom zostal nižší.

Popis:
Odroda vyšľachtená na Washington State University. Tento strom rodí veľké oranžovo-žlté marhule, vhodné na dlhšie uskladnenie, transport, konzerváciu, sušenie a pečenie. Vyžaduje slnečnú polohu a stredne vlhkú pôdu s dobrou priepustnosťou. Je to mrazu odolný kultivar, ktorý potrebuje opeľovača.

Popis:
Stredne skorá marhuľa s atraktívnym červeným líčkom. Jej kvalita je dobrá na priamy predaj, no nehodí sa na dlhší transport. Plody sú veľké s oranžovou šupkou, dužina je sladká, šťavnatá s výraznou chuťou. Je to jedna z najlepších odrôd. Nová odroda z Kanady, ktorá kvitne neskoro s kvetmi odolnými voči mrazu. Je odolná voči hnedej hnilobe a nádorovitosti. Odroda je cudzoopelivá a potrebuje opeľovača, ktorý kvitne v podobnom čase.

Popis:
Tvorí veľké až veľmi veľké plody výbornej chuti a všestranného spracovania. Dužina je pomarančová, veľmi šťavnatá. Dozrieva koncom júla, čiastočne samoopelivá. Je z odrôd, ktoré dobre znášajú mráz. Patrí u nás medzi najobľúbenejšie, najrozšírenejšie a najmä najchutnejšie odrody. Vhodná do južných polôh, kde dosahuje vynikajúce výsledky, špeciálne nároky na pestovanie nemá, proti chorobám je odolná, úrody sú vysoké a stabilné.

Popis:
Tvorí veľké až veľmi veľké plody výbornej chuti a všestranného spracovania. Dužina je pomarančová, veľmi šťavnatá. Dozrieva koncom júla, čiastočne samoopelivá. Je z odrôd, ktoré dobre znášajú mráz. Patrí u nás medzi najobľúbenejšie, najrozšírenejšie a najmä najchutnejšie odrody. Vhodná do južných polôh, kde dosahuje vynikajúce výsledky, špeciálne nároky na pestovanie nemá, proti chorobám je odolná, úrody sú vysoké a stabilné.

Popis:
Trpasličia odroda marhule vhodná na balkóny, či terasy. Okrem rodenia plodov plní aj dekoratívnu funkciu. Jej stredne veľké, výrazne žlté a sladké plody dozrievajú v júni. Veľmi dobre sa jej darí na slnečných stanoviskách a vydrží aj podmienky so suchšou pôdou. Je to samoopelivá odroda.

Popis:
Marhuľa Rakovského je slovenská odroda, so stredne veľkými až veľkými plodmi, sfarbenými do žlta až do žlto - oranžova. Šupka plodu je stredne hrubá, hladká s jemnými chĺpkami. Neskorá odroda, dozrieva koncom júla, až začiatkom augusta. Dužina plodov je oranžová, veľmi šťavnatá, pevná, aromatická Chuť je veľmi dobrá, lahodná, sladkokyslá s typickou marhuľovou arómou. Oddeliteľnosť od dužiny je veľmi dobrá, plody majú univerzálne využitie. Zaraďujeme ju medzi pravidelne bohato rodiace odrody.

Popis:
Odroda je vďaka svojmu stĺpovitému rastu a slabšiemu rastu výnimočne vhodná pre pestovanie v stĺpovitých tvaroch. Aby sme tento docielili, je potrebné pomôcť mu občas jednoduchým rezom. Plody sú veľké, žltej farby, na slnečnej strane s červenkastým líčkom. Chuť plodov je veľmi dobrá, aromatická, výrazne pripomínajúca marhule. Vhodná je do každej záhrady, vrátane malých predzáhradiek.

Popis:
Mišpuľa obyčajná je veľký ker alebo malý strom. V Strednej Európe dorastá do výšky 3 metre. Má bohaté tmavozelené listy, oválneho tvaru, 8-15 centimetrov dlhé a 3-4 centimetre široké. Na jeseň pred opadnutím získavajú pozoruhodné červené sfarbenie. V máji alebo v júni vytvára biele alebo ružovkasté kvety s piatimi okvetnými lístkami. Plody sú červeno-hnedé malvice o priemere 2-3cm. Spočiatku sú veľmi tvrdé a kyslé a dozrievajú až v novembri. Stávajú sa jedlými, keď zmäknú po prvých mrazoch alebo prirodzeným spôsobom počas dostatočne dlhého uskladnenia. Keď sa začne mäknutie, šupka rýchlo zvráskavie a zmení sa na tmavohnedú. Dužina získava konzistenciu a vôňu pripomínajúcu jablkový rôsol. To môže pomýliť niektorých začínajúcich konzumentov mišpulí, pretože zmäknutá mišpula môže vyzerať ako pokazená. Stáva sa však celkom sladkou a nadobúda absolútne lahodnú chuť, ktorá trochu pripomína štavnaté tropické ovocie. Mišpuľu obyčajnú pestovali už asi pred 3000 rokmi v severnom Iráne. Okolo roku 700 p.n.l ju priviezli do Grécka a okolo roku 200 p.n.l. sa dostala do Ríma. Počas rímskych čias a v stredoveku bola dôležitým ovocím. V 17. a 18. storočí však bola postupne nahradená iným ovocím a dnes sa pestuje zriedkavo. Mišpuľa obyčajná je jedným z mála druhov ovocia, ktoré sa stávajú jedlými v zime, preto je dôležitá pre záhradníkov, ktorý chcú jesť vlastné ovocie po celý rok. Jej semená, podobne ako jadrá mandlí, obsahujú toxickú kyselinu hydrokyanovú, preto by sa nemali konzumovať vo veľkom množstve. Mišpuľa je odolná voči chladu maximálne v zóne 6, preto ju nemôžeme pestovať v najchladnejších horských oblastiach Slovenska. Jej kvety sú obojpohlavné a opeľované včelami. Je preto samoopelivá. Dokáže rásť na každom type pôdy - kyslej, neutrálnej aj zásaditej (vápenatej). Táto pôda môže byť ľahká (piesčitá), stredne ťažká (hlinitá) aj ťažká (ílovitá). Najlepšie všaj rastie na dobre priepustných pôdach. Vyžaduje si teplé letá a mierne zimy a uprednostňuje slnečné, suché polohy. Dokáže rásť v polotieni (v riedkom lese), ale aj na priamom slnku. Znáša aj silné vetry. Jej bohato rozvetvené konáre slúžia v lete ako úkryt pre vtáky a iné živočíchy a v zime jej plody konzumujú rozličné druhy vtákov. Odroda Westerveld má pôvod v Holandsku. Dorastá do výšky 2,5-3 metre. Je samoopelivá a opeľovač nie je nutné pre výrobu plodiny.

Popis:
Pestuje sa kvôli svojím chutným plodom, ktoré dozrievajú v čase, keď už väčšina záhrady neprináša úrodu. Je to malý strom, alebo väčší ker, dorastajúci do výšky 3-4 m. Je to anglická odroda mišpule, bohato rodiaca s veľkými a kvalitnými plodmi, ktoré sú mierne sploštené, s priemerom asi 4 cm.Dužina mišpule je najskôr pevná,v plnej zrelosti kašovitá. Plody mišpule musia byť pred konzumáciou dlhšie odležané. Alebo sa zbierajú až po prvých mrazoch. Chuť mišpule je niečo medzi jablkom a hruškou.Využíva sa na priamy konzum, džemy, šťavy, pečenie, pálenie.... Mišpuľa je samoopelivá, odolná voči chorobám, znáša dobre sucho, vhodná do teplých slnečných stanovíšť, nenáročná na pestovanie. Má dekoratívne kvety a listy a malebný vzrast.

Popis:
Pestuje sa kvôli svojím chutným plodom, ktoré dozrievajú v čase, keď už väčšina záhrady neprináša úrodu. Je to malý strom, alebo väčší ker, dorastajúci do výšky 3-4 m. Je to anglická odroda mišpule, bohato rodiaca s veľkými a kvalitnými plodmi, ktoré sú mierne sploštené, s priemerom asi 4 cm.Dužina mišpule je najskôr pevná,v plnej zrelosti kašovitá. Plody mišpule musia byť pred konzumáciou dlhšie odležané. Alebo sa zbierajú až po prvých mrazoch. Chuť mišpule je niečo medzi jablkom a hruškou.Využíva sa na priamy konzum, džemy, šťavy, pečenie, pálenie.... Mišpuľa je samoopelivá, odolná voči chorobám, znáša dobre sucho, vhodná do teplých slnečných stanovíšť, nenáročná na pestovanie. Má dekoratívne kvety a listy a malebný vzrast.

Popis:
Moruša biela je jedným z našich tradične pestovaných krásnych stromov. Je veľmi nenáročná, dobre odoláva suchu aj vetru a v dospelosti aj mrazu. Netrpí chorobami. Koncom mája až v prvej polovici júna tvorí podlhovasté biele, ružové alebo čierne chutné plody podobné malinám. Bývajú dlhé 2-4 centimetre. Sú veľmi osviežujúce a cenené vďaka ich lahodnej sladko-kyslej chuti a vysokému obsahu vitamínov. Moruša biela v dospelosti dorastá do výšky 15-20 metrov, preto sa používa aj na výsadbu elegantných stromoradí. Dobre rastie aj v priemerne výživných pôdach. Svoje uplatnenie nachádza aj ako solitér vo väčších záhradách a parkoch, ako súčasť živých plotov a v historických priestoroch. V kvalitných pôdach sa dožíva aj niekoľko stoviek rokov. Jej listy sa vo svete i dnes používajú ako potrava pre húsenice priadky morušovej produkujúce hodváb.

Popis:
Jedinečná previsnutá forma moruše, veľmi obľúbená pre jej zaujímavý tvar a chutné lákavé jedlé plody bohaté na vitamíny a antioxidanty. Z miesta vrúbľovania na kmienku vyrastajú prevísajúce konáre, ktoré sa časom dotknú zeme a tvoria tak zaujímavú kompaktnú kupolu. Je to úplne mrazuvzdorný opadavý strom. Vyžaduje si plne slnečné stanovište a ideálne priepustné výživné pôdy. Moruša biela Pendula je nenáročná, dobre odoláva suchu a po vyviazaní na kôl aj vetru, v dospelosti aj mrazu. Netrpí chorobami. Koncom mája až v prvej polovici júna tvorí drobné čierne chutné plody podobné malinám. Bývajú dlhé 0,5-1 centimeter. Sú osviežujúce a lahodné, sladko-kyslej chuti. Moruša biela Pendula nachádza uplatnenie ako solitér v moderných záhradách aj v historických priestoroch. V kvalitných pôdach sa dožíva desiatky až stovky rokov. Jej listy sa vo svete i dnes používajú ako potrava pre húsenice priadky morušovej produkujúce hodváb.

Popis:
Jedinečná previsnutá forma moruše, veľmi obľúbená pre jej zaujímavý tvar a chutné lákavé jedlé plody bohaté na vitamíny a antioxidanty. Z miesta vrúbľovania na kmienku vyrastajú prevísajúce konáre, ktoré sa časom dotknú zeme a tvoria tak zaujímavú kompaktnú kupolu. Je to úplne mrazuvzdorný opadavý strom. Vyžaduje si plne slnečné stanovište a ideálne priepustné výživné pôdy. Moruša biela Pendula je nenáročná, dobre odoláva suchu a po vyviazaní na kôl aj vetru, v dospelosti aj mrazu. Netrpí chorobami. Koncom mája až v prvej polovici júna tvorí drobné čierne chutné plody podobné malinám. Bývajú dlhé 0,5-1 centimeter. Sú osviežujúce a lahodné, sladko-kyslej chuti. Moruša biela Pendula nachádza uplatnenie ako solitér v moderných záhradách aj v historických priestoroch. V kvalitných pôdach sa dožíva desiatky až stovky rokov. Jej listy sa vo svete i dnes používajú ako potrava pre húsenice priadky morušovej produkujúce hodváb.

Popis:
Moruša čierna je menší strom pestovaný pre pekné listy a chutné veľké jedlé plody podobné malinám (stromové maliny), ktoré majú tak milujú deti, zvieratá aj vtáci. Vo všeobecnosti sa považuje za najchutnejšiu spomedzi rozličných druhov moruší. Jej plody majú jedinečnú kyslo-sladkú chuť a konzumujeme ich čerstvé, alebo ich spracujeme rovnako ako ostatné drobné ovocie. Plody, spočiatku zelené, sa neskôr menia na červené a nakoniec uprostred leta na tmavo-purpurové. Vtedy sú pripravené na zber. Samotný strom je opadavý, strednej veľkosti a dorastá do výšky iba 6-9 metrov (zriedkavo dosiahne aj 15 metrov). Má stredne veľké srdcovité listy a počas neskorej jari nenápadné kvety. Stromy sú značne prispôsobivé, no najlepšie rastú v hlbokých, vlhkých, ľahkých pôdach. Dokážu však rásť nielen na ľahkých piesčitých pôdach, ale aj na stredne ťažkých (hlinitých) a ťažkých ílovitých pôdach a to v rozsahu pH od 5,5 až po 8,5. Sadíme ich na priame slnkom alebo do polotieňa, najlepšie na miesto chránené pred chladnými zimnými vysušujúcimi vetrami. Ak chceme obmedziť ich rast, môžeme ich na konci zimy ostrihať. Sú mierne odolné voči suchu, počas dlhších období sucha ich polievame. Hnojenie nie je potrebné. Stromy tejto moruše sú známe svojou dlhovekosťou a dokážu prinášať plody niekoľko sto rokov. Vďaka svojím vlastnostiam je čierna moruša stromom vynikajúcich kvalít. Je úplne mrazuvzdorná. Znáša zimné mrazy až po teplotnú zónu 5a, teda až po oblasti s priemernou najnižšou zimnou teplotou mínus 28 stupňov Celzia. Voľnokorenné rastliny vysádzame po opadnutí listov v novembri alebo v decembri, alebo aj na jar po rozmrznutí pôdy. Rastliny zakorenené v črepníkoch kedykoľvek počas roka. V Číne sa tento druh moruše už tisícročia pestuje aj pre svoje listy slúžiace ako potrava pre húsenice priadky morušovej. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Strom moruše Galicja vytvára hustú, guľovitú korunu. Má tmavo-zelené, oválne listy. Kvitne na prelome mája a júna. Plody dozrievajú v auguste zo samičieho súkvetia. Sú veľké 6-8cm, šťavnaté, majú sladko-kyslú chuť a obsahujú veľmi veľké množstvo zdraviu prospešných látok. Plody sú vhodné na priamu konzumáciu ale taktiež aj na ďalšie spracovanie ( výroba štiav, konzervovanie, výroba destilátov, sirupov,...). Strom má rád priepustné, vzdušné, mierne kyslé pôdy a ideálne je slnečné stanovisko prípadne polotieň. Strom je dobre odolný voči chorobám a mrazuvzdorný do -34°C.

Popis:
Ovocná drevina menšieho vzrastu s typickým kompaktným tvarom. Plod moruša je sladkokyslý čiernej farby. Kvitne v máji až v júni.

Popis:
Muchovník Martin je skoro kvitnúca odroda dosahujúca výšku 3 až 3,5 metra. Tvorí veľké plody vynikajúcej chuti, ktoré dozrievajú súčasne. Vysádzame ho aj do menších záhrad, predzáhradiek, záhonov, na terasy a nádvoria. Je vhodným domovom a útočiskom pre spevavé vtáky a zdrojom cenných vitamínov pre rodiny. Ideálne sa hodí aj na výsadbu živých plotov. Rastie na silne kyslých pôdach od pH 5,1 až po pôdy neutrálne a mierne alkalické do pH 7,5. Odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou až mínus 45 stupňov Celzia. Jednotlivé rastliny vysádzame v odstupe 3 metre, pri výsadbe živých plotov v odstupe 1 až 1,5 metra.

Popis:
Muchovník Martin je skoro kvitnúca odroda dosahujúca výšku 3 až 3,5 metra. Tvorí veľké plody vynikajúcej chuti, ktoré dozrievajú súčasne. Vysádzame ho aj do menších záhrad, predzáhradiek, záhonov, na terasy a nádvoria. Je vhodným domovom a útočiskom pre spevavé vtáky a zdrojom cenných vitamínov pre rodiny. Ideálne sa hodí aj na výsadbu živých plotov. Rastie na silne kyslých pôdach od pH 5,1 až po pôdy neutrálne a mierne alkalické do pH 7,5. Odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou až mínus 45 stupňov Celzia. Jednotlivé rastliny vysádzame v odstupe 3 metre, pri výsadbe živých plotov v odstupe 1 až 1,5 metra.

Popis:
Muchovník jelšolistý Obelisk je malý strom alebo väčší ker úzkeho vzrastu s hustými vzpriamenými konármi. V dospelosti dosahuje výšku približne 4-6 metrov a šírku iba 1-2 metre. Má oválne listy podobným listom jelše. Listy sa na jar objavujú s červenkastým nádychom, neskôr sa menia na tmavozelené a na jeseň opäť na nádherne oranžovo-červené. Začiatkom jari kvitne záplavou súkvetí malých, bielych, voňavých kvetov. Tieto sa neskôr občas menia na väčšie jedlé bobule. Je to elegantný, bezproblémový a veľmi univerzálny malý strom alebo väčší ker pre polohy s nedostatkom miesta. Hodí sa napríklad na pestovanie v prednej časti záhonov alebo aj na terasách, ak tam má dostatočnú závlahu. Využívame ho tiež na ochranu pred eróziou, na masovú, ale aj na solitérnu výsadbu. Najlepšie mu vyhovujú priepustné pôdy na slnku alebo v polotieni. Dokáže však rásť aj na ťažších pôdach. Používa sa aj ako kvitnúci živý plot. Je veľmi odolný voči zimným mrazom a odoláva im až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou až mínus 45 stupňov Celzia. Dobre rastie na silne kyslých pôdach od pH 5,1 až po pôdy neutrálne do pH 7,5.

Popis:
Muchovník jelšolistý Smoky je v Kanade najčastejšie pestovanou komerčnou odrodou muchovníka. Tvorí veľké, jedlé modré bobule o priemere až 1,25 centimetra. Ich dužina je veľmi sladká a šťavnatá, výraznej chuti. Dozrievajú začiatkom leta. Je to spoľahlivý a veľmi úrodný kultivar s vysokými výnosmi. Môžeme ho tvarovať ako viackmenný ker alebo malý, 3-4 metre vysoký strom. Tieto kry alebo malé stromy v dospelosti dorastajú do výšky 2,5 až 4,5 metra a do šírky 3,5 až 4,5 metra. Ľahko tvoria odnože. Majú okrúhle koruny s viacerými kmienkami a vzpriamené konáre. Muchovník Smoky sa v záhradnej architektúre používa na výsadbu do menších záhrad, predzáhradiek, záhonov, na terasy a nádvoria. Je vhodným domovom a útočiskom pre spevavé vtáky a zdrojom cenných vitamínov pre rodiny. Ideálne sa hodí aj na výsadbu živých plotov. Rastie na silne kyslých pôdach od pH 5,1 až po pôdy neutrálne a mierne alkalické do pH 7,5. Odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou až mínus 45 stupňov Celzia. Jednotlivé rastliny vysádzame v odstupe 3 metre, pri výsadbe živých plotov v odstupe 1 až 1,5 metra.

Popis:
Muchovník jelšolistý Smoky je v Kanade najčastejšie pestovanou komerčnou odrodou muchovníka. Tvorí veľké, jedlé modré bobule o priemere až 1,25 centimetra. Ich dužina je veľmi sladká a šťavnatá, výraznej chuti. Dozrievajú začiatkom leta. Je to spoľahlivý a veľmi úrodný kultivar s vysokými výnosmi. Môžeme ho tvarovať ako viackmenný ker alebo malý, 3-4 metre vysoký strom. Tieto kry alebo malé stromy v dospelosti dorastajú do výšky 2,5 až 4,5 metra a do šírky 3,5 až 4,5 metra. Ľahko tvoria odnože. Majú okrúhle koruny s viacerými kmienkami a vzpriamené konáre. Muchovník Smoky sa v záhradnej architektúre používa na výsadbu do menších záhrad, predzáhradiek, záhonov, na terasy a nádvoria. Je vhodným domovom a útočiskom pre spevavé vtáky a zdrojom cenných vitamínov pre rodiny. Ideálne sa hodí aj na výsadbu živých plotov. Rastie na silne kyslých pôdach od pH 5,1 až po pôdy neutrálne a mierne alkalické do pH 7,5. Odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou až mínus 45 stupňov Celzia. Jednotlivé rastliny vysádzame v odstupe 3 metre, pri výsadbe živých plotov v odstupe 1 až 1,5 metra.

Popis:
Veľmi pekný severoamerický ker alebo malý strom, ktorý je atraktívny počas všetkých ročných období. Priťahuje pozornosť dokonca aj v zime, keď jeho široká koruna jemných výhonkov má príjemný, hustý, krovitý tvar. V marci konáriky vypučia záplavou jemných bielych hviezdičkovitých kvetov vo voľných súkvetiach, práve v čase keď sa rozvíjajú medeno-ružové mladé lístky. Lístky sú hodvábne a najprv bronzové, potom dozrievajú na sýto-zelené a na jeseň sa menia na oranžové, šarlátové a karmínovo-červené. V júli je celý strom alebo ker posiaty tmavočervenými okrúhlymi bobuľkami, ktoré sa dozrievaním menia na purpurovo-čierne a stávajú sa jedlými. Muchovníku sa najlepšie darí na ľahkých, úrodných, vlhkých, ale dobre priepustných neutrálnych až kyslých pôdach. Dokáže však rásť aj na ťažkých a alkalických (vápenatých) pôdach, ako aj v pôdach s vysokým podielom ílu. Pri jeho pestovaní ako strom na kmeni si vyberieme najsilnejší a najrovnejší kmienok a odstránime všetky postranné konáre až do výšky 0,6-1,5m nad zemou. Naopak, ak ho chceme pestovať ako ker alebo strom s viacerými kmeňmi, odstránime až po zem kmienky, ktoré rastú príliš blízko pri sebe. Známy svojou nádhernou jesennou farbou listou, tento ker alebo strom so vzpriamenými kmienkami je ideálnou solitérnou (samostatne stojacou) rastlinou pre záhon pozostávajúci z krov alebo zmiešaných rastlín či už na slnku alebo v polotieni. Keď je v plnom kvete, je naň nádherný pohľad. Je očarujúci aj v stromoradí na ulici. Dorastá do výšky 4-6 metrov a šírky 6-7 metrov.

Popis:
Veľmi pekný severoamerický ker alebo malý strom, ktorý je atraktívny počas všetkých ročných období. Priťahuje pozornosť dokonca aj v zime, keď jeho široká koruna jemných výhonkov má príjemný, hustý, krovitý tvar. V marci konáriky vypučia záplavou jemných bielych hviezdičkovitých kvetov vo voľných súkvetiach, práve v čase keď sa rozvíjajú medeno-ružové mladé lístky. Lístky sú hodvábne a najprv bronzové, potom dozrievajú na sýto-zelené a na jeseň sa menia na oranžové, šarlátové a karmínovo-červené. V júli je celý strom alebo ker posiaty tmavočervenými okrúhlymi bobuľkami, ktoré sa dozrievaním menia na purpurovo-čierne a stávajú sa jedlými. Muchovníku sa najlepšie darí na ľahkých, úrodných, vlhkých, ale dobre priepustných neutrálnych až kyslých pôdach. Dokáže však rásť aj na ťažkých a alkalických (vápenatých) pôdach, ako aj v pôdach s vysokým podielom ílu. Pri jeho pestovaní ako strom na kmeni si vyberieme najsilnejší a najrovnejší kmienok a odstránime všetky postranné konáre až do výšky 0,6-1,5m nad zemou. Naopak, ak ho chceme pestovať ako ker alebo strom s viacerými kmeňmi, odstránime až po zem kmienky, ktoré rastú príliš blízko pri sebe. Známy svojou nádhernou jesennou farbou listou, tento ker alebo strom so vzpriamenými kmienkami je ideálnou solitérnou (samostatne stojacou) rastlinou pre záhon pozostávajúci z krov alebo zmiešaných rastlín či už na slnku alebo v polotieni. Keď je v plnom kvete, je naň nádherný pohľad. Je očarujúci aj v stromoradí na ulici. Dorastá do výšky 4-6 metrov a šírky 6-7 metrov.

Popis:
Veľmi pekný severoamerický ker alebo malý strom, ktorý je atraktívny počas všetkých ročných období. Priťahuje pozornosť dokonca aj v zime, keď jeho široká koruna jemných výhonkov má príjemný, hustý, krovitý tvar. V marci konáriky vypučia záplavou jemných bielych hviezdičkovitých kvetov vo voľných súkvetiach, práve v čase keď sa rozvíjajú medeno-ružové mladé lístky. Lístky sú hodvábne a najprv bronzové, potom dozrievajú na sýto-zelené a na jeseň sa menia na oranžové, šarlátové a karmínovo-červené. V júli je celý strom alebo ker posiaty tmavočervenými okrúhlymi bobuľkami, ktoré sa dozrievaním menia na purpurovo-čierne a stávajú sa jedlými. Muchovníku sa najlepšie darí na ľahkých, úrodných, vlhkých, ale dobre priepustných neutrálnych až kyslých pôdach. Dokáže však rásť aj na ťažkých a alkalických (vápenatých) pôdach, ako aj v pôdach s vysokým podielom ílu. Pri jeho pestovaní ako strom na kmeni si vyberieme najsilnejší a najrovnejší kmienok a odstránime všetky postranné konáre až do výšky 0,6-1,5m nad zemou. Naopak, ak ho chceme pestovať ako ker alebo strom s viacerými kmeňmi, odstránime až po zem kmienky, ktoré rastú príliš blízko pri sebe. Známy svojou nádhernou jesennou farbou listou, tento ker alebo strom so vzpriamenými kmienkami je ideálnou solitérnou (samostatne stojacou) rastlinou pre záhon pozostávajúci z krov alebo zmiešaných rastlín či už na slnku alebo v polotieni. Keď je v plnom kvete, je naň nádherný pohľad. Je očarujúci aj v stromoradí na ulici. Dorastá do výšky 4-6 metrov a šírky 6-7 metrov.

Popis:
Muchovník jelšolistý Obelisk je malý strom alebo väčší ker úzkeho vzrastu s hustými vzpriamenými konármi. V dospelosti dosahuje výšku približne 4-6 metrov a šírku iba 1-2 metre. Má oválne listy podobným listom jelše. Listy sa na jar objavujú s červenkastým nádychom, neskôr sa menia na tmavozelené a na jeseň opäť na nádherne oranžovo-červené. Začiatkom jari kvitne záplavou súkvetí malých, bielych, voňavých kvetov. Tieto sa neskôr občas menia na väčšie jedlé bobule. Je to elegantný, bezproblémový a veľmi univerzálny malý strom alebo väčší ker pre polohy s nedostatkom miesta. Hodí sa napríklad na pestovanie v prednej časti záhonov alebo aj na terasách, ak tam má dostatočnú závlahu. Využívame ho tiež na ochranu pred eróziou, na masovú, ale aj na solitérnu výsadbu. Najlepšie mu vyhovujú priepustné pôdy na slnku alebo v polotieni. Dokáže však rásť aj na ťažších pôdach. Používa sa aj ako kvitnúci živý plot. Je veľmi odolný voči zimným mrazom a odoláva im až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou až mínus 45 stupňov Celzia. Dobre rastie na silne kyslých pôdach od pH 5,1 až po pôdy neutrálne do pH 7,5.

Popis:
Letná odroda tmavočervená, vajcovité plody

Popis:

Popis:
Samoopelivá odroda, koniec júla.

Popis:
Je to neskorá odroda nektarinky s vysokou a pravidelnou úrodnosťou. Výborne odoláva chladu, preto ju môžeme pestovať aj vo vyšších nadmorských výškach. Úrodu môžeme očakávať od augusta až po september. Jej plody sú veľmi veľké, s červenou šupkou a žltou dužinou a jej kôstka je dobre oddeliteľná. Charakteristické sú sladkou chuťou a šťavnatosťou. Podpník mandľa je rýchlo rastúci podpník, vhodný aj do menej úrodných pôd.

Popis:

Popis:
Veľký strom dorastajúci do výšky 30-40 metrov. Pochádza zo Severnej Ameriky, kde rastie od južného Ontária až po severnú Floridu. Jeho drevo aj tvrdé orechy nachádzajú mnohoraké využitie v priemysle.

Popis:

Popis:
Kultivar Broadview je jedným z najskorších a najlepších kultivarov s okrúhlymi orechmi. Je samoopelivý, jeho plody dozrievajú stredne skoro a do rodivosti vstupuje už na tretí alebo štvrtý rok po výsadbe. Stromy zostávajú pomerne malé a po 15-20 rokoch pestovania dosahujú výšku iba 6 metrov. Neskôr dorastajú do maximálnej výšky 9 metrov a šírky do 6 metrov. Pravidelným rezom v období rastu ich však možno udržať podstatne menšie. Kvety má stredne odolné voči poškodeniu mrazom. Samotné stromy len zriedka ich poškodzujú mrazy alebo choroby. Odroda Broadview je naobľúbenejším orechom vo Veľkej Británii. Orech kráľovský je opadavý strom s aromatickými listami, ktoré sa pestuje pre plody a pre listy. Má impozantný kráľovský vzhľad. Na jar a začiatkom leta vytvára zelenkastožlté jahňady. Na jeseň dozrievajú orechy. Vyžaduje plné slnko a výživnú dobre priepustnú pôdu.

Popis:
Kultivar Broadview je jedným z najskorších a najlepších kultivarov s okrúhlymi orechmi. Je samoopelivý, jeho plody dozrievajú stredne skoro a do rodivosti vstupuje už na tretí alebo štvrtý rok po výsadbe. Stromy zostávajú pomerne malé a po 15-20 rokoch pestovania dosahujú výšku iba 6 metrov. Neskôr dorastajú do maximálnej výšky 9 metrov a šírky do 6 metrov. Pravidelným rezom v období rastu ich však možno udržať podstatne menšie. Kvety má stredne odolné voči poškodeniu mrazom. Samotné stromy len zriedka ich poškodzujú mrazy alebo choroby. Odroda Broadview je naobľúbenejším orechom vo Veľkej Británii. Orech kráľovský je opadavý strom s aromatickými listami, ktoré sa pestuje pre plody a pre listy. Má impozantný kráľovský vzhľad. Na jar a začiatkom leta vytvára zelenkastožlté jahňady. Na jeseň dozrievajú orechy. Vyžaduje plné slnko a výživnú dobre priepustnú pôdu.

Popis:
Jedna z najlepších holandských odrôd. Skoro dozrieva a poskytuje bohatú úrodu orechov. Rodí veľké okrúhle orechy veľmi dobrej chuti a kvality už od 4. roku života. Je to samoopelivý kultivar kvitnúci neskoro, preto jeho plody málokedy zničia neskoré jarné mrazy. Vytvára peľ po dlhú dobu, preto je cenným opeľovačom aj pre iné odrody orechov. Dozrievajú v 2. až v 3. októbrovom týždni. Samotný strom rastie pomerne rýchlo a vzpriamene. Tvorí preto štíhle vysoké, otvorené koruny. Dorastá približne do rovnakej veľkosti ako bežné semenáče orecha. V dospelosti, teda asi po 20 rokoch rastu, dosahuje výšku 15-20m. Je odolný voči bakteriálnym chorobám. Hodí sa najmä do väčších záhrad a na výsadbu stromoradí.

Popis:
Jedna z najlepších holandských odrôd. Skoro dozrieva a poskytuje bohatú úrodu orechov. Rodí veľké a široké, okrúhle orechy veľmi dobrej chuti a kvality. Jeho úrodnosť je stredná, začína však rodiť veľmi skoro, už od 4. roku života. Neskôr sa jeho úrody stávajú bohatšími. Je to samoopelivý kultivar kvitnúci neskoro, preto jeho plody zriedka zničia neskoré jarné mrazy. Vytvára peľ po dlhú dobu, preto je cenným opeľovačom aj pre iné odrody orechov. Aj sám prináša lepšie úrody, keď sa v jeho okolí nachádza ďalší orech. Jeho orechy ozrievajú v 2. až v 3. októbrovom týždni. Samotný strom rastie pomerne rýchlo a vzpriamene a tvorí preto štíhle, vysoké, otvorené koruny. Dorastá približne do rovnakej veľkosti ako bežné semenáče orecha. V dospelosti, teda asi po 20 rokoch rastu, dosahuje výšku 15-20 metrov. Je odolný voči chorobám aj voči zimnému chladu, preto je vhodný aj do severnejších polôh. Hodí sa najmä do väčších záhrad a na výsadbu stromoradí.

Popis:
Odroda orecha vlašského Chandler dorastá v dospelosti asi do 20 metrov, vytvára široko guľovitú korunu. Plodnosť je veľmi vysoká, môžeme docieliť o 60 až 70% vyššia úrody než u bežných odrôd, pretože plodí aj na laterálnych výhonoch. Veľmi skoro vstupuje do rodivosti, rodivosť je vysoká a každoročná. Rastie vo výškach až do 800 metrov nad morom. Pestuje sa pre svoje sladké plody a dobrú skladovateľnosť. Je plne mrazuvzdorný až do -30 ° C.

Popis:
Je to úrodný kultivar, rodiť začína už v druhom alebo treťom roku. Plody má veľké, široko vajcovité s polopapierovou škrupinou. Semeno je veľké, tvorí 52% hmotnosti plodu. Dozrieva asi 18. septembra. Strom rastie stredne bujne a vytvára mierne previsnutú korunu. Je cudzoopelivý. Vyžaduje si hlbšie pôdy a otvorené polohy. Je pomerne prispôsobivý prostrediu. Vyznačuje sa neskorším pučaním. Najvhodnejším tvarom je štvrťkmeň.

Popis:
Odroda Mars je sladký orech veľmi dobrej chuti s polopapierovou škrupinou. Je samoopelivý. Má dobrú a pravidelnú úrodnosť a je vhodný na skladovanie. Dozrieva v treťom septembrovom týždni a je odolný voči mrazom a chorobám. Plody začína prinášať vo štvrtom alebo v piatom roku po vysadení a ich úroda je potom bohatá. Odroda Mars sa odporúča aj pre trochu vyššie polohy. Orech kráľovský je veľký strom s mladými vetvičkami zelenohnedej farby, neskôr popolavošedej. Pôvodne pochádza z juhovýchodnej Európy a západnej Ázie. U nás je v teplejších oblastiach veľmi často pestovaný pod menom známym vlašský orech. Kvitnúť začína v polovici apríla a kvitne až do konca mája. Orech kráľovský je listnatý strom vysoký až 25 m. Jeho koruna je riedka, ale bohato rozvetvená. Má striedavé listy, dlhé 20-45cm. Na jednom liste je 5-9 elipsovitých lístkov dlhých 6-15cm. Má príjemnú, špecifickú vôňu. Kvety sú na strome krátko pred alebo počas rašenia listov. Samčie kvety sú zoskupené v mnohokvetých tlstých visiacich jahňadách dlhých 6-13cm. Majú žltozelenú farbu. Vyskytujú sa na vetvách z predošlého roka. Samičie kvety sú o počte 1-5 prirastené na konci vetvičky z predošlého roka. Kvet je bez okvetia a piestik má 2 silné, von zakrivené biele alebo červené blizny. Plodmi tohto orecha sú známe vlašské orechy. Sú jednosemenné, guľovitého alebo oválneho tvaru, dlhé 4-5cm. Obal plodu je hladký a zelený, dozretý je hnedý a pukajúci. Obal orecha je zdrevnatený, tvrdý a svetlo-hnedý, vráskavý a krátko zašpicatený. Jadro orecha je jedlé a má jemnú a tenkú blanu napovrchu, ktorá sa dá za čerstva odlúpnuť. Orech kráľovský je rozšírený v JV Európe, JZ a strednej Ázii. Je bežne pestovaný v južnej, západnej a strednej Európe. Vyskytuje sa vo výškach až do 800 metrov nad morom. Dobre sa mu darí v teplých klimatických pásmách v zmiešaných a lužných lesoch s prevahou teplomilných listnatých stromov (napr. v okolí rieky Dunaj), na živiny bohatých, vápenatých pôdach. Je však citlivý na neskoré mrazy a dlhé zimy.

Popis:
Polopapierový orech, veľkoplodá odroda. Pochádza zo šľachtiteľskej stanice v mestečku Pilnitz neďaleko Drážďan a bola povolená už v roku 1954. V dospelosti, teda cca. po 30 rokoch, dorastá do výšky 5-8 metrov a šírky 8-9 metrov. Je to stará osvedčená odroda rodiaca takmer guľovité orechy dobrej chuti. Kvôli veľmi skorému času kvitnutia sa menej hodí do oblastí s neskorými jarnými mrazmi. Proti zimným mrazom je však tento orech veľmi odolný a aj vo vyšších polohách veľmi dobre vyzrieva. Je samoopelivý a jeho orechy sú mimoriadnej kvality. Na rovine však vyháňa veľmi skoro. Rastie bujne a vytvára nádherný rovný kmeň. To ho robí zároveň zaujímavým pre lesnícke využitie. Jeho tenké vonkajšie konáre visia nadol ako biče. V sľubných rokoch prináša veľmi bohaté úrody okrúhlych až oválnych a kvalitatívne veľmi hodnotných orechov. Tieto orechy sú trochu tmavšie, veľké, veľmi dobrej chuti. Seiferdorský orech tvorí guľovité koruny s ovísajúcimi konármi v spodnej časti koruny. Jeho hrubo členité, trochu svetlejšie listy sú stredne odolné voči chorobám listov. Najlepšie mu vyhovuje vlhké, vzdušné stanovište na priamom slnku a piesočnatá alebo hlinitá pôda.

Popis:
Polopapierový orech, veľkoplodá odroda. Pochádza zo šľachtitelskej stanice v mestečku Pilnitz neďaleko Drážďan a bola povolená už v roku 1954. V dospelosti, teda cca. po 30 rokoch, dorastá do výšky 5-8 metrov a šírky 8-9 metrov. Je to stará osvedčená odroda rodiaca takmer guľovité orechy dobrej chuti. Kvôli veľmi skorému času kvitnutia sa menej hodí do oblastí s neskorými jarnými mrazmi. Proti zimným mrazom je však tento orech veľmi odolný a aj vo vyšších polohách veľmi dobre vyzrieva. Je samoopelivý a jeho orechy sú mimoriadnej kvality. Na rovine však vyháňa veľmi skoro. Rastie bujne a vytvára nádherný rovný kmeň. To ho robí zároveň zaujímavým pre lesnícke využitie. Jeho tenké vonkajšie konáre visia nadol ako biče. V úrodných rokoch prináša veľmi bohaté úrody okrúhlych až oválnych a kvalitatívne veľmi hodnotných orechov. Tieto orechy sú trochu tmavšie, veľké, veľmi dobrej chuti. Seiferdorský orech tvorí guľovité koruny s ovísajúcimi konármi v spodnej časti koruny. Jeho hrubo členité, trochu svetlejšie listy sú stredne odolné voči chorobám listov. Najlepšie mu vyhovuje vlhké, vzdušné stanovište na priamom slnku a piesočnatá alebo hlinitá pôda.

Popis:

Popis:
Jarabina oskorušová je veľmi nenáročný strom schopný rasť aj vo veľmi tvrdých aj suchých pôdach. Pochádza zo západnej, strednej a južnej Európy, severozápadnej Afriky (pohorie Atlas) a juhozápadnej Ázie (východne od Kaukazu). Je to listnatý strom dorastajúci do výšky 15-20 metrov (zriedkavo až do 30 metrov) s kmeňom do priemeru až 1 meter. Môže sa však vyskytovať aj v podobe 2-3 metre vysokého kra, najmä na stanovištiach vystavených silným poveternostným vplyvom. Plody oskoruše patria medzi obľúbené zdroje potravy pre vtáctvo, vysokú a čiernu zver, líšky a zajace. Dozrievajú koncom septembra a sú vhodné pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva a pre diabetikov. Okrem priamej konzumácie sú vhodné aj na prípravu lekváru, ovocného vína a na výrobu destilátov. Plody oskoruše majú trpkastú chuť a sú kyslasté, ale keď zmrznú, ich chuť sa zjemní. V Rímskej ríši oskoruša patrila medzi najobľúbenejšie ovocie. Drevo oskoruše má vysokú pevnosť a v minulosti sa využívalo najmä tam, kde boli materiály vystavené zvýšenému namáhaniu, napríklad na výrobu úžitkových predmetov – matice, hoblíky, časti vínnych lisov, ale aj časti mlynských zariadení. Drevo oskoruše má ružovkasto hnedú farbu. Jej kôra je u mladých stromčekov hnedá, hladká, na starších stromoch praská a stáva sa lupeňovitou. Zimné púčiky má oskoruša zelenej farby so živicovým obalom. Jej listy sú zložené a dlhé 15-25cm s ostrým zakončením. Jeden list pozostáva z 13-21 lístočkov dlhých 3-6cm s tupo zakončenou špičkou a zúbkovaným okrajom. Kvietky majú priemer 13-18mm a 5 okvetných lístkov a 20-timi smotanovo bielymi piestikmi. Objavujú sa počas neskorej jari v súkvetiach - chocholíkoch - o priemere 10-14 cm. Sú obojpohlavné a opeľované hmyzom. Plodom je 2-3 cm dlhá zelenkasto-hnedá malvica, často s červenkastým nádychom na strane obrátenej na slnko. Malvica môže byť jablkovitého alebo hruškovitého tvaru. Oskoruša sa v priemere dožíva dvesto rokov. V záhradách má značný estetický význam - na jeseň sa jej listy sfarbujú do žlta až bordova. Počas vegetácie zase zaujme svojím bielym plstnatým rubom listov pekne kontrastujúcim s ich tmavým lícom. Je to strom výborne znášajúci sucho a odolný voči chorobám. Najlepšie rastie na kyslých pôdach s rozsahom pH od 4,5 (veľmi kyslé) do 6,5 (mierne kyslé). Spoľahlivo odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou do mínus 23 stupňov Celzia. (bez ohľadu na nadmorskú výšku).

Popis:

Popis:

Popis:
Plody sú oranžové, veľké, oválne, sladkokyslej chuti. Zrenie: IX.-X. Táto odroda je bohato rodiaca rastie ako hustý ker, dorastajúci do výšky 3,5 - 4m. Netrpí chorobami ani škodcami. Rakytník je dvojdomá rastlina, preto potrebuje opeľovača - samčiu rastlinu, ktorá zabezpečí to, aby samičia rastlina plodila. Jednotlivé rastliny vysádzame vo vzdialenosti 1 - 2 metre od seba. Pri sadení doporučujeme označiť samca a samicu pre prípad uhynutia niektorej z rastlín. Pestovanie: vyžaduje k zaisteniu bohatej úrody slnečné stanovište a záhradnú, priepustnú zeminu

Popis:
Samičia rastlina. Stredne skorá, obľúbená, takmer beztŕňová odroda s oranžovými plodmi dobrej chuti.Dorastá do 2,5 m.

Popis:
Samičia rastlina. Jedna z najsladších skorých odrôd rakytníka s veľkými oranžovými plodmi. Dorastá do výšky 2-3 m.

Popis:
U týchto mladých rastlín vypestovaných zo semien zatiaľ nevieme rozlíšiť pohlavie jedincov. Rakytník rašetliakový je okrasná aj ovocná drevina. Opadavý, tŕnistý bohato rozkonárený ker s prevísajúcimi konármi a úzkymi striebristými listami. Je svetlomilný, odolný voči mrazu, suchu a znečisteniu ovzdušia, preto sa dobre uplatňuje v mestách. Dorastá do výšky 2-3 metre. Dá sa formovať do živého plotu. Tvorí žlté kvety z ktorých dozrievajú jasno-oranžové bobule. Tieto plody sa konzumujú čerstvé alebo sa nechávajú zmrznúť a potom sa striasajú na plachtu. Majú vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok a používajú sa aj na výrobu kompótov a v ľudovom liečiteľstve. Sú výdatným zdrojom vitamínu C, obsahujú ho 10 x viac než pomaranč. Okrem vitamínu C obsahujú aj provitamín A, vitamíny B1, B2 a B6, vitamín E, K1 a F. V plodoch sú tiež flavonoidy, katechíny a triesloviny, karotenoidy, aminokyseliny a pektín a stopové prvky. Je to dvojdomá rastlina, preto je potrebné mať pre opeľovanie okrem samičích aspoň jednu samčiu rastliny. Rakytník pomáha pri pľúcnych chorobách, lieči žalúdočné vredy a rôzne kožné ochorenia vrátane akné. Je schopný tlmiť bolesť a rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách.

Popis:
Rakytník rešetliakový ´Altajská´ je ruská odroda, ktorá tvorí hustý, kompaktne rastúci, nižší ker. Výhony sú takmer bez tŕňov. Plody sú svietivo oranžové, oválne a veľmi sladké. Dozrievajú od polovice augusta. Plody rakytníka sú veľmi zdravé, obsahujú 10-krát viac vitamínu C ako citrusové plody. Okrem toho obsahujú vitamíny B, A, D, E, kyselinu listovú, minerálne soli a mastné kyseliny. Olej z plodov priaznivo vplýva na pokožku, urýchľuje hojenie rán a spomaľuje starnutie pokožky. Plody sa konzumujú v čerstvom stave alebo sa ďalej spracúvajú. Rakytník je dvojdomá rastlina, preto potrebuje opeľovača - samčiu rastlinu, ktorá zabezpečí to, aby samičia rastlina plodila. Jednotlivé rastliny vysádzame vo vzdialenosti 1 - 2 metre od seba. Rakytník je svetlomilná rastlina, preto ho vysádzame len na slnečné stanovisko. Po výsadbe vyžaduje pravidelnú zálievku. Vysádzame ho do priepustnej záhradnej pôdy najlepšie na miesto, kde nebude obmedzovaný inými rastlinami.

Popis:

Popis:

Popis:
Slovenská odroda, ktorá si získala medzinárodné uznanie. Bohato rodí a rýchlo rastie. Dozrieva začiatkom júla. Má veľmi dlhé výhony, ktoré sa dobre zapĺňajú plodmi. Tvorí dlhé strapce s červenými, lesklými, rovnomerne veľkými bobuľkami. Plody sú veľké a trochu svetlejšie, no stále nádhernej červenej farby takej typickej pre toto ovocie. Nie je citlivá voči dažďu v období zberu.

Popis:
Táto ríbezľa má veľké, tmavočervené bobule na dlhých strapcoch (11-13 bobúľ). Ich dužina je šťavnatá, tmavočervená, príjemne kyslastá a bobule dozrievajú súčasne koncom júla až v auguste. Rastie veľmi silne a je veľmi úrodná. Je samoopelivá a dobre odoláva chorobám. Je trochu citlivá na neskoré jarné mráziky, preto si vyžaduje skôr teplejšie polohy s výživnou pôdou.

Popis:
Táto ríbezľa má veľké, tmavočervené bobule na dlhých strapcoch (11-13 bobúľ). Ich dužina je šťavnatá, tmavočervená, príjemne kyslastá a bobule dozrievajú súčasne koncom júla až v auguste. Rastie veľmi silne a je veľmi úrodná. Je samoopelivá a dobre odoláva chorobám. Je trochu citlivá na neskoré jarné mráziky, preto si vyžaduje skôr teplejšie polohy s výživnou pôdou.

Popis:
Odroda ríbezle s bledo-žltými plodmi na predĺžených strapcoch. Plody dozrievajú v priebehu júna a júla. Vyrastá do výšky až 1,5 metra a šírky 1 meter. Je plne mrazuvzdorná a najlepšie znáša slnko, alebo polotieň. Okrem iného je výborná na výrobu ríbezľového vína.

Popis:
Malý polovzpriamený ker pekného úzkeho hustého vzrastu vhodný na živé ploty. Je veľmi odolný a rastie aj v tieni. Červená ríbezľa - najobľúbenejšia pôvodná slovenská odroda ríbezlí. Dozrieva stredne skoro, plody sú červené, dobrej akosti, vyniká najmä dlhými strapcami. Vhodná je do všetkých pestovateľských polôh. Pôvod: Vznikla krížením odrôd Jonkheer van Tets x Heinemamm´s Rote Spätlese v roku 1985 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín, a.s. Bojnice. Rastlina: Krík rastie silno, vzpriamene, je primerane zahustený. Kostrové konáre sú hrubé, dlhé s početným rodivým obrastom. Plody: Strapce má dlhé, redšie. Bobule sú veľké, vyrovnané, tmavšie červené. Po dozretí neopadávajú. Dužina je dobrej konzistencie, šťavnatá, sladkokyslá. Dozrieva 3-4 dni po odrode Jonkheer van Tets. Má vysoký stupeň samoopelenia. Priemerný výnos na krík je 5-9 kg, rekordne až 20 kg. Pestovateľské vlastnosti: Nástup do plodnosti je pozvoľný, rodivosť je bohatá a pravidelná. Vyžaduje ľahšie a humóznejšie pôdy, teplejšie oblasti. Neznáša hlbší rez. Odporúča sa do väčšich výsadieb i záhradiek. Odolnosť voči chorobám a škodcom: Vyznačuje sa odolnosťou voči hubovým chorobám, netrpí okrajovou spálou listov ani ich predčasným opadom. Využiteľnosť: Odroda Detvan je vhodná na priamy konzum i spracovanie (kompóty, sirupy, džemy).

Popis:

Popis:
Biela ríbezľa s dlhými strapcami. Odolná voči chorobám a vhodná do mínus 40 stupňov celzia.

Popis:
Táto ríbezľa má veľké, tmavočervené bobule na dlhých strapcoch (11-13 bobúľ). Ich dužina je šťavnatá, tmavočervená, príjemne kyslastá a bobule dozrievajú súčasne koncom júla až v auguste. Rastie veľmi silne a je veľmi úrodná. Je samoopelivá a dobre odoláva chorobám. Je trochu citlivá na neskoré jarné mráziky, preto si vyžaduje skôr teplejšie polohy s výživnou pôdou.

Popis:
veľmi úrodný s plnými strapcami sýtočervených veľkých bobúľ. Rodí veľmi bohato a pravidelne. Plody dozrievajú koncom júla a sú vhodné na spracovanie.

Popis:
Čierna, veľkoplodá ríbezľa vynikajúcej farby a chuti. Spomedzi čiernych ríbezlí prináša najväčšie úrody. Priemerné výnosy sú až 5kg na jeden ker, u stromkových ríbezlí samozrejme nižšie. Je odolná voči hubovým chorobám a má dobrú odolnosť voči múčnatke. Kry rastú veľmi bujne a veľmi dobre znášajú strih. Dospievajú za tri roky, na rozdiel od ostatných najobľúbenejších odrôd, ktorým dospievanie trvá 4-5 rokov. Titania je vhodná aj na mechanický zber. V súčasnosti je to najdôležitejšia odroda ekologického poľnohospodárstva, lebo je veľmi zdravá a silne rastie. Je samoopelivá, málo citlivá na neskoré mrazy. Plody dozrievajú na dlhých strapcoch, sú pevné a majú ideálny pomer cukrov a kyselín. Jednotlivé bobuľky sú vyslovene pekné a veľké s výraznou a silnou chuťou. Je to najvhodnejšia odroda na získavanie šťavy a výrobu želé a marmelád.

Popis:
Stromy ringlóty Athanovej rastú bujne, vytvárajú veľké koruny menej náročné na rez. Althanova je na pôdu je pomerne nenáročná a je vhodná aj do vyšších polôh. Rodí stredne skoro, bohato a pravidelne. Kvitne stredne skoro a je cudzoopelivá - jej vhodné opeľovače sú napríklad Excalibur, President, Oulinská, Luetzensachsenská a Zelená ringlóta. Strom je stredne odolný v kvete a dreve voči mrazu, vo vlhkom prostredí trpí moniliózou. Plody sú vhodné na sušenie a iné spracovanie. Dozrievajú v 2. polovici augusta a sú veľmi veľké a guľaté. Ich šupka je na slnečnej strane červená s modrým odtieňom, na zatienenej strane žltozelená, dužina pevná, žltá až žlto-oranžová, príjemnej aromatickej, výbornej chuti. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

Popis:
Stromy ringlóty Athanovej rastú bujne, vytvárajú veľké koruny menej náročné na rez. Althanova je na pôdu je pomerne nenáročná a je vhodná aj do vyšších polôh. Rodí stredne skoro, bohato a pravidelne. Kvitne stredne skoro a je cudzoopelivá - jej vhodné opeľovače sú napríklad Excalibur, President, Oulinská, Luetzensachsenská a Zelená ringlóta. Strom je stredne odolný v kvete a dreve voči mrazu, vo vlhkom prostredí trpí moniliózou. Plody sú vhodné na sušenie a iné spracovanie. Dozrievajú v 2. polovici augusta a sú veľmi veľké a guľaté. Ich šupka je na slnečnej strane červená s modrým odtieňom, na zatienenej strane žltozelená, dužina pevná, žltá až žlto-oranžová, príjemnej aromatickej, výbornej chuti. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

Popis:
Odroda slivky, pochádzajúca z Anglicka, s nádherne sfarbenými - červeno-fialovými plodmi, ktoré dosahujú hmotnosť až 50 g. Ich chuť je sladká, so šťavnatou a jemnou dužinou. Očakávať od nej môžete bohatú úrodu od polovice augusta, vo vyššie položených miestach až v septembri. Rodí pravidelne, no ak si želáte ešte väčšiu úrody, zabezpečte k nej Slivku odrody Ontario.

Popis:
Je to samoopelivá, mrazuvzdorná odroda. Je skorá, pochádza z Francúzska. Vyznačuje sa stredným rastom a vysokou, pravidelnou rodivosťou a samoopelivosťou. Má veľké plody, žltozelenej farby a guľovitého tvaru. Dužina je pevná, aromatická a sladká. Kôstky sú dobre oddeliteľné od dužiny.

Popis:
Stromy rastú rýchle a bujne, desaťročné stromy majú priemer koruny 6-7 metrov. Na rez sú stredne až málo náročné. Je cudzoopelivá, vhodné opeľovače sú Althanova ringlota, Viktoria, Zimmerova a pod. Rodí skoro, bohato a mierne striedavo. Proti mrazu sú stromy odolné, kvety stredne až málo. Je tiež dosť odolná voči škodcom a chorobám, okrem ovocia, ktoré po prezretí a popukaní dažďom vyhľadávajú osy. Plody sú guľaté (priemerne 32 x 35 x 33 mm), dozrievajú v auguste. Šupka je zelená až zelenožltá, dužina žltozelená, tuhá, šťavnatá, sladká, voňavá, príjmenej chuti a dobre sa oddeľuje od kôstky. V dobrých podmienkach poskytuje veľké úrody, nedostatkom je cudzoopelivosť.

Popis:
Ringlóta zelená je obľúbeným ovocným stromčekom vďaka svojej originálnej chuti. Farba jej plodov je svetlá a sýta zeleno-žltá. Jej plody sú sladkej chuti a dozrievajú od augusta až do októbra. Jej výhoda je vhodná aj na spracovanie, nielen na priamu konzumáciu a jej kôstka je veľmi dobre oddeliteľná. Je čiastočne samoopelivá, najlepším opeľovačom pre ňu je Ringlóta Althanova. Podpník 29C je stredne rýchlo rastúci a vhodný aj do ťažších pôd.

Popis:

Popis:

Popis:

Popis:
Veľmi neskorá odroda. Má fialové až červeno-modré veľké podlhovasté plody. Dužina je zlatožltá, sladká, výborná, aromatickej chuti. Dobre sa oddeľuje od kôstky. Bohato rodí, zreje v polovici septembra. Výborná na pálenie.

Popis:
Skorá odroda. Dužina je pevná, dobre oddeliteľná od kôstky. Je samoopelivá a odolná voči šárke. Pochádza z Juhoslávie. Stromy rastú bujne, neskôr stredne bujne. Koruny vytvárajú vzpriamené, a preto už prvé roky po výsadbe venujeme zvýšenú pozornosť tvarovaniu koruny. Je samoopelivá, nevyžaduje vo svojej blízkosti žiadnu inú odrodu. Plody sú veľké a oválné, šupka pevná, zelenavo biela až nažltlá, veľmi šťavnatá, príjemne aromatická, sladká a veľmi dobrá.. Dozrieva okolo 20. augusta. Je veľmi odolná voči mrazu v dreve i v kvete. Veľká výhoda tejto odrody spočíva v odolnosti šárke. Veľmi podobnou odrodou je Čačanská najbolja, ktorá sa líši len o týždeň skorším dozrievaním a trochu menšími plodmi.

Popis:

Popis:
Stromy slivky debrecínskej - muškátovej sa vyznačujú skorým nástup do plodnosti.Plody dozrievajú začiatkom septembra - sú strednej veľkosti, tmavo sfarbené, s pevnou šťavnatou dužinou. Sfarbuje sa do zlatožltej farby. Plody sú výnimočné najmä svojou jedinečnou vôňou a chuťou muškátového ovocia. Vhodné sú na konzum v čerstvom stave aj na univerzálne spracovanie. Často krát používané na kompóty a destiláty.

Popis:
California Blue je ringlóta európskeho typu vyšľachtená v Kalifornii. Stromy rastú stredne rýchlo a tvoria veľké červené plody až modro-fialové plody o priemernej hmotnosti 46 gramov. Plody sú výbornej chuti. Dozrievajú v prvej polovici augusta. Pri úspešnom pestovaní ringlót dbáme na primeranú priepustnosť pôdy, jej kyprenie počas vegetačného obdobia, pravidelnú závlahu, jarný strih a výživu počas roka (najlepšie zapracovaním kompostu alebo iného organického hnojiva do pôdy).

Popis:
California Blue je ringlóta európskeho typu vyšľachtená v Kalifornii. Stromy rastú stredne rýchlo a tvoria veľké červené plody až modro-fialové plody o priemernej hmotnosti 46 gramov. Plody sú výbornej chuti. Dozrievajú v prvej polovici augusta. Pri úspešnom pestovaní ringlót dbáme na primeranú priepustnosť pôdy, jej kyprenie počas vegetačného obdobia, pravidelnú závlahu, jarný strih a výživu počas roka (najlepšie zapracovaním kompostu alebo iného organického hnojiva do pôdy).

Popis:
Kráľovná Klaudia je stará odroda sliviek ringlót, vyšľachtená okolo roku 1500 na počesť kráľovnej Klaudie Francúzskej (1499-1524), dcéry Ľudovíta XII a Anny Bretónskej. Stromy tejto odrody bohato rodia a rastú stredne rýchlo. Plody sú veľké, okrúhle, so zlato-žltou, jemnučkou šupkou. Ich dužina je žlto-zelenkastá, výbornej chuti, pevná, sladká a príjemne aromatická. Dozrievajú v druhej polovici augusta. Sú vhodné na priamy konzum aj na výrobu džemov a zaváranín. Kvality tejto odrody dokazuje vyše 500-ročná história jej pestovania. Netvarované stromy dorastajú do výšky 6-7 metrov. Dokážu rásť na všetkých typoch pôd: vápenatých, vlhkých, ílovitých, suchých, hlinitých aj piesočnatých. Najlepšie sa im však darí na dobre priepustných pôdach s dostatkom organických látok - humusu. Vhodnými opeľovačmi tejto odrody sú napríklad slivky Stanley a President.

Popis:
Kráľovná Klaudia je stará odroda sliviek ringlót, vyšľachtená okolo roku 1500 na počesť kráľovnej Klaudie Francúzskej (1499-1524), dcéry Ľudovíta XII a Anny Bretónskej. Stromy tejto odrody bohato rodia a rastú stredne rýchlo. Plody sú veľké, okrúhle, so zlato-žltou, jemnučkou šupkou. Ich dužina je žlto-zelenkastá, výbornej chuti, pevná, sladká a príjemne aromatická. Dozrievajú v druhej polovici augusta. Sú vhodné na priamy konzum aj na výrobu džemov a zaváranín. Kvality tejto odrody dokazuje vyše 500-ročná história jej pestovania. Netvarované stromy dorastajú do výšky 6-7 metrov. Dokážu rásť na všetkých typoch pôd: vápenatých, vlhkých, ílovitých, suchých, hlinitých aj piesočnatých. Najlepšie sa im však darí na dobre priepustných pôdach s dostatkom organických látok - humusu. Vhodnými opeľovačmi tejto odrody sú napríklad slivky Stanley a President.

Popis:
Obľúbená stará odroda slivky. Samoopelivá. Dobrá rodivosť, zber plodov september - október. Vynikajúca na výrobu lekváru a slivovice.

Popis:
Slivka Stanley je samoopelivá, kvitne stredne skoro a výborne opeľuje všetky súčasne kvitnúce odrody sliviek. Stromy tejto odrody rastú spočiatku silne, po nástupe do rodivosti stredne silne. Ich koruny sú guľovité, nenáročné na rez. Kvety má veľmi odolné voči nočným mrazom a dažďom, vynikajú vysokou produkciou nektáru a mimoriadne bohato ich navštevuje hmyz, čo má za následok bohatú rodivosť. Odroda Stanley rodí skoro, každý rok a mimoriadne bohato. V dreve je odolná voči mrazom, ako aj voči chorobám a škodcom. Jej vzácnou vlastnosťou je odolnosť voči vírusovej chorobe šárke. Plody sú veľké (priemerne 5,3cm dlhé a 3,9cm široké), podlhovasté. Ich šupka je modrá, niekedy červenkastá, dužina zelenožltá, šťavnatá, pomerne tuhá. Plody dobre znášajú prepravu a na trhu majú vďaka svojej veľkosti a chuti dobrý odbyt. Ľahko sa oberajú a sú vhodné aj na mechanizovaný zber. Kultivar Stanley je vhodný aj do chladnejších oblastí a exhalátového prostredia.

Popis:
Táto neskorá samoopelivá odroda rodí v polovici septembra, je moderná, veľkoplodá a spoľahlivo odolná voči šárke sliviek. Plodí bohato a pravidelne, plody sú stredne veľké až veľké (až 75g), oválneho tvaru, trhovo atraktívne. Tmavomodrá farba plodov a ich sladká a šťavnatá chuť s ľahkou oddeliteľnosťou od kôstky len potvrdzujú kvalitu tejto odrody. Odroda pomerne skoro kvitne, vhodná je do všetkých pestovateľských polôh a na všetky pestovateľské tvary. Vyžaduje si slnečné miesto a pravidelnú závlahu.

Popis:
Slivka Valjevka je neskorá odroda. Plody jej dozrievajú v septembri. Konáriky má len zriedka tŕnisté a mladšie konáriky viac-menej holé. Jej listy sú na rube drsno páperisté. Kvety sa objavujú po dvoch až troch a kvitnú súčasne s pučaním listov. Plod je zvyčajne čiernomodrý, dužina s kôstkou nezrastá. Kvitne v máji. Je to kríženec Slivky Agen a Stanley. Darí sa jej v ľahko priepustnej, na živiny bohatej a mierne vlhkej pôde. Sú menšieho až stredného vzrastu, majú oválny tvar, tmavomodrú farbu a pevnú šupku. Dužina vo vnútri je žltá, tvrdá, vynikajúcej chuti. Vnútro je výborne oddeliteľné od kôstky. Výborne sa hodí na priamu konzumáciu, zaváranie aj koláče. Pestujeme ju na teplom, chránenom mieste. Rastie stredne rýchlo. Je veľmi odolná voči šárke.

Popis:
Odroda Imperial je stĺpovitá, samoopelivá slivka. Zreje koncom septembra a jej plody sú veľké, tmavomodré až fialové. Pod ich šupkou sa ukrýva zlatožltá šťavnatá dužina, dobre oddeliteľná od kôstky. Stĺpovité odrody ovocia sú vhodné pre tých, ktorí nemajú vlastnú záhradu, alebo v nej majú len málo miesta. Týmto drevinám postačí aj málo miesta na balkóne alebo na terase. Aj keď je odroda Imperial samoopelivá, rodí bohatšie, ak sa v jej blízkosti (do 300 metrov) nachádza vhodný opeľovač, teda iná slivka alebo ringlóta.

Popis:
Odroda je mrazuvzdorná a rezistentná voči šárke,. Samoopelivá. Plody sú podlhovasto oválne s pevnou dužinou, ktorá je aromatická. Plody sú stredné veľké 35-40g. Má ľahko oddeliteľnú dužinu od kôstky. Doba dozrievania je od polovice septembra až do októbra.

Popis:
Veľmi odolná odroda slivky, na podpníku St. Julien, imúnna voči šárke a plne mrazuvzdorná, rodiaca v polke septembra. Má krásne šťavnaté elipsoidné plody vyváženej sladkej chuti.

Popis:
Odroda President rodí veľmi bohato, preto je veľmi obľúbená aj v komerčných výsadbách. Jej plody sú veľké, okrúhle a majú tmavomodrú farbu. Majú veľmi sladkú chuť a kyslú šupku. Dužina je jantárovo-žltá a ma jemnú štruktúru. Ľahko sa oddeľuje od kôstky. Strom kvitne neskoro. Mal by byť opelený inou neskoro kvitnúcou slivkou ako je napríklad Bluefre alebo Stanley. Dozrieva neskoro, až po ostatných slivkách. Je to vynikajúca odroda aj na pečenie alebo zaváranie.

Popis:
Slivka Stanley je samoopelivá, kvitne stredne skoro a výborne opeľuje všetky súčasne kvitnúce odrody sliviek. Stromy tejto odrody rastú spočiatku silne, po nástupe do rodivosti stredne silne. Ich koruny sú guľovité, nenáročné na rez. Kvety má veľmi odolné voči nočným mrazom a dažďom, vynikajú vysokou produkciou nektáru a mimoriadne bohato ich navštevuje hmyz, čo má za následok bohatú rodivosť. Odroda Stanley rodí skoro, každý rok a mimoriadne bohato. V dreve je odolná voči mrazom, ako aj voči chorobám a škodcom. Jej vzácnou vlastnosťou je odolnosť voči vírusovej chorobe šárke. Plody sú veľké (priemerne 5,3cm dlhé a 3,9cm široké), podlhovasté. Ich šupka je modrá, niekedy červenkastá, dužina zelenožltá, šťavnatá, pomerne tuhá. Plody dobre znášajú prepravu a na trhu majú vďaka svojej veľkosti a chuti dobrý odbyt. Ľahko sa oberajú a sú vhodné aj na mechanizovaný zber. Kultivar Stanley je vhodný aj do chladnejších oblastí a exhalátového prostredia.

Popis:
Stromy odrody Stanley rastú spočiatku silno, po nástupe do rodivosti stredne silno. Ich koruny sú guľovité, nenáročné na rez. Slivka Stanley kvitne stredne skoro, je samoopelivá a výborne opeľuje všetky súčasne kvitnúce odrody sliviek. Kvety má veľmi odolné voči nočným mrazom a dažďom, vynikajú vysokou produkciou nektáru a mimoriadne bohato ich navštevuje hmyz, čo má za následok bohatú rodivosť. Odroda Stanley rodí skoro, každý rok a mimoriadne bohato. V dreve je odolná voči mrazom, ako aj voči chorobám a škodcom. Jej vzácnou vlastnosťou je odolnosť voči vírusovej chorobe šárke. Plody sú veľké (priemerne 5,3cm dlhé a 3,9cm široké), podlhovasté. Ich šupka je modrá, niekedy červenkastá, dužina zelenožltá, šťavnatá, pomerne tuhá. Plody dobre znášajú prepravu a na trhu majú vďaka svojej veľkosti a chuti dobrý odbyt. Ľahko sa oberajú a sú vhodné aj na mechanizovaný zber. Kultivar Stanley je vhodný aj do chladnejších oblastí a exhalátového prostredia.

Popis:

Popis:
Populárny muštový vinič,nenáročnému pestovaniu a vysokej kvalite vína. Má stredne veľké kuželovité strapce hrozna a žltozelené bobule. Sťavnatú a sladkú dužinu. Dozrieva koncom septembra.

Popis:
Dačnyj je modrá odroda viniča zrejúca koncom septembra. Vyznačuje sa dobrou úrodnosťou. Tvorí stredne veľké až veľké strapce. Bobule má oválne s pevnou šupkou. Nevyžaduje častý postrek.

Popis:
Jalovenskij je rezistentná odroda stolového viniča, so zelenkavo-žltým strapcom. Bobule má veľké, oválne až špicaté. Dozrieva koncom septembra. Odroda je úrodná a spoľahlivá.

Popis:
Kišmiš Moldavský je atraktívna odroda cenená najmä pre jej bezsemennosť a chutné chrumkavé hrozno. Tvorí veľké, fialové, krídlaté strapce zrejúce približne v polovici septembra. Bobule má stredne veľké až veľké, guľaté a úplne bez semien.

Popis:
NO-10 je odroda so zelenkavo-žltým strapcom strednej veľkosti. Tvorí veľké, elipsovité bobule, dozrievajúce začiatkom septembra. Dozrieva začiatkom septembra. Dobre rastie aj na pergole.

Popis:
Táto odroda je rezistentná, teda odolná voči chorobám. Tvorí veľké strapce s veľkými, oválnymi, bielymi bobuľami s ružovým líčkom na slnečnej strane. Rodí stredne skoro a dozrieva v polovici septembra.

Popis:
Biela odroda stolového viniča s veľkými bielymi bobuľami. Vhodný na priamy konzum.

Popis:
Dozrieva koncom augusta až začiatkom septembra. Je to sladká odroda s harmonickou chuťou a mäsitou dužinou. Tvorí veľké a mimoriadne chutné, žltobiele, chrumkavé a oválne bobule vo veľkých strapcoch.

Popis:
Prim je žltá, veľkoplodá odroda viniča, dozrievajúca v polovici augusta. Odroda veľmi pekného vzhľadu, má krásne žlté až zlatisté strapce. Hrozno je sladké, s veľmi príjemnou muškátovou arómou. Jedna z najodolnejších stolových odrôd voči mrazom a hubovým, chorobám.

Popis:
Prim je žltá, veľkoplodá odroda viniča, dozrievajúca v polovici augusta. Odroda veľmi pekného vzhľadu, má krásne žlté až zlatisté strapce. Hrozno je sladké, s veľmi príjemnou muškátovou arómou. Jedna z najodolnejších stolových odrôd voči mrazom a hubovým, chorobám.

Popis:
Táto odroda viniča je novinkou na trhu. Je charakteristická svojou sýtou modro-fialovou farbou a pretiahnutými, veľmi atraktívnymi bobuľami tvarom pripomínajúcimi datle alebo malé čili papričky. Souvenír je veľmi sladká a aromatická odroda. Dozrieva v polovici septembra. Vyžaduje si slnečnú polohu a výživnú pôdu s dobrou priepustnosťou. Vydrží bez zakrytia až do -24 stupňov Celzia, pri nižších teplotách sa odporúča zabaliť ju.

Popis:
Vasil je skorá, modrá odroda viniča, dozrievajúca už v polovici augusta. Je rezistentná voči chorobám. Odporúčame ju sadiť do chránených polôh a na slnečné južné svahy. Rastie stredne rýchlo. Strapce sú stredne veľké až veľké plné tmavomodrých bobúľ mierne oválneho až špicatého tvaru. Dužina je šťavnatá. Plody tohto hrozna sú veľmi chutné na priamy konzum a vhodné aj na spracovanie.

Popis:
Dozrieva počas 2. a 3. júnového týždňa. Stromy rastú bujne a vytvárajú splošteno guľovitú korunu. Rodivosť je skorá a vysoká. Kultivar je samoopelivý. Plody sú stredne veľké, červené dobrej chuti. Dužina je stredne tvrdá a jej šťava farbí. Je vhodná na všetky druhy použitia.

Popis:

Popis:

Popis:
Táto višňa dozrieva počas 2. a 3. júlového týždňa, má tmavočervené, veľké, sladkokyslé plody typicky višňovej chuti. Je samoopelivá a nemá zvláštne nároky na stanovište.

Popis:

Popis:
Zemolez kamčatský, nazývaný aj čučoriedka kamčatská, pochádza zo sibírskej časti Ďalekého východu. Prináša jedlé ovocie, ale má aj okrasný charakter. Dorastá do výšky 1,5 metra. Do radu ho sadíme v odstupe rastlín 1-1,5 metra. Listy má sivozelené, ochlpené. Vďaka svojmu pôvodu rastie aj oblastiach s priemernou najnižšou teplotou až mínus 35 stupňov Celzia a mínus 8 stupňov Celzia dokonca aj v kvete. Životnosť rastliny je až 30 rokov. Kvitne veľmi skoro a plody dozrievajú ako prvé ovocie už koncom mája. Plody sú podlhovasté, tmavofialové, o hmotnosti 0,8 -2g, dlhé 15 - 30 mm a široké 8-12 mm. Sú šťavnaté, slakokyslé a chuťou pripomínajú čučoriedky. Významný je ich obsah pektínov, vitamínu C (30 - 65 mg %), antokyánových farbív a ďalších vitamínov zo skupiny B. Biologicky aktívne látky sa nachádzajú aj v iných častiach rastlín (listy, kvety). Majú tiež antiseptické vlastnosti, podporujú liečenie viacerých chorôb a zvyšujú celkovú odolnosť organizmu. Plody sú vhodné na výrobu ovocných štiav, kompótovanie a mrazenie. Listy, kvety a plody sa využívajú v ľudovom liečiteľstve. Zemolez kamčastký zaraďujeme medzi ekologické ovocné druhy. Nie je poškodzovaný chorobami a škodcami a nepotrebuje chemickú ochranu. Umožňuje nám to ekologicky dopestovať zdravé plody s obsahom látok cenných pre ľudský organizmus.

Popis: