Liečivé a aromatické rastliny  

Popis:
Liečivá subtropická rastlina používaná na liečenie rán a ekzémov. Je to sukulent s hrubými, dlhými listami zakončenými ostrou špičkou. Listy vyrastajú už od zeme v hustej ružici. Veľmi dobre rastie na slnečných stanovištiach a znáša aj extrémne sucho. Odoláva chladu maximálne do mínus 6 stupňov Celzia, preto ju na zimu musíme preniesť do vykurovaného interiéru alebo skleníka. U nás sa často pestuje ako izbová rastlina. Dobre znáša suchý vzduch vo vykurovaných miestnostiach. Vyžaduje si ľahkú, dobre priepustnú pôdu a minimálnu zálievku jeden až dvakrát týždenne. Dorastá do výšky 30-60 centimetrov a do šírky 15-30 cm.

Popis:
Ambrovník styraxový je pomerne veľký strom dorastajúci v dospelosti do výšky 12-15 metrov. Spočiatku tvorí kužeľovité korunu, ktorá sa časom mení na guľovitú. Vysádzame ho pre nezvyčajný tvar listov a ich nádherné jesenné sfarbenie - od tmavo purpurovej farby cez fialovo-hnedú, žltooranžovú až po šarlátovú a vínovo červenú. Vyžaduje si hlbokú, výživnú pôdu a chránené stanovište v teplejších, vinohradníckych oblastiach. Potrebuje kyslé až neutrálne pôdy.

Popis:
Arónia čerešňolistá Aron je veľkoplodá odroda pochádzajúca z Dánska, nazývaná taktiež čierna jarabina. Jedná sa o veľmi užitočný, pravidelne rodiaci ker, ktorý dorastá do výšky približne 150 cm a šírky cca 120 cm. Pestuje sa najmä kvôli plodom, ktoré obsahujú množstvo vitamínu C, jódu a železa. Preukázali sa aj ich priaznivé účinky pri liečbe rakoviny. Na jar bohato kvitne snehovo-bielymi kvetmi. Plody, veľké približne 1 cm dozrievajú od konca augusta a majú tmavo modrú až čiernu farbu. Konzumujeme ich čerstvé alebo sušené a sú vhodné aj na ďalšie spracovanie (napr. lekvár, kompót). Často sa vysádza aj ako jedlý živý plot. Dobre sa jej darí na slnečnom stanovisku a v dobre priepustnej pôde. Pre vyššiu výnosnosť plodov je potrebné vysadiť aspoň 2 rastliny blízko seba. Je mrazuvzdorná do -40 stupňov Celzia.

Popis:
Arónia HUGIN je opadavý a mrazuvzdorný ker, odolný voči chorobám. Rastlina je samoopelivá a dorastá do výšky 2 m. Tiež je vysoko dekoratívna vďaka nápadnému jesennému sfarbeniu listov do červeno-oranžova. Táto odroda je vhodná aj pre pestovanie v menších výsadbách alebo nádobách. Často sa vysádza aj ako živý plot, ktorý má navyše aj chutné a zdravé plody. Kvety majú bielu farbu a kvitnú počas mája až do júna. Čierne plody majú veľkosť cca 1 cm a dozrievajú na jeseň. Pestuje sa najmä kvôli plodom, pretože obsahujú veľa vitamínu C, jódu a železa.

Popis:
Začiatkom leta bohato kvitne plochými súkvetiami bielych kvetov s ružovkastým nádychom. V dospelosti dorastá do výška a šírky si 2-3 metre.

Popis:
Tento cedrát tvorí jedny z najväčších citrusových plodov. Pri jeho pestovaní v črepníku dosahujú hmotnosť 0,8 až 2,5 kilogramu. Majú malú dužinu s minimom šťavy a na kuchárske účely sa používa ichhrubá biela vnútorná kôra. Túto kôru režeme na kúsky, varíme v cukrovom syrupe alebo karamelizujeme s cukrom a používame na ochutenie cukroviniek. Používa sa tiež na výrobu šťavy a džemu, kandizovanie v cukre a zaváranie. V Spojených štátoch je dôležitou súčasťou slávnostných ovocných koláčov.

Popis:
Opadavý strom alebo veľký ker dorastajúci v dospelosti po mnohých rokoch rastu do výšky 15 metrov a šírky 7 metrov. V mladosti vytvára kužeľovitú, neskôr košatú korunu. Rastie južne od polárneho kruhu takmer v celej Európe. Kvitne v apríli strapcami veľmi voňavých, bielych kvetov, ktoré koncom jesene dozrievajú na malé červeno-čierne horké čerešne. Tmavozelené listy sa jej na jeseň sfarbia do žlta. Vysádzame ju v záhradách a v par­koch ako okrasnú drevinu. Patrí medzi naše pôvodné domáce dreviny. Jej kôra sa používa v ľudovom liečiteľstve. Je tiež výborným zdrojom nektáru a peľu pre medonosné včely. Jej plody sú zdrojom potravy pre viacero druhov našich pôvodných živočíchoch vrátane drozda čierneho a drozda spevavého, pre jazvece, ryšavky lesné (Apodemus sylvaticus), ryšavky žltohrdlé (Apodemus flavicollis) a plchy lieskové (Muscardinus avellanarius).

Popis:
Dula pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie v Kaukazskom regióne. Je to malý opadavý strom dorastajúci do výšky 5-8m a šírky 4-6m. Dula je príbuzná jabloní a hrušiek a podobne ako ony rodí malvice, ktoré sú po dozretí jasne zlato-žlté, hruškovitého tvaru, 7-12cm dlhé a 6-9cm široké. Majú tvrdú a silne aromatickú dužinu. Dula má jednoduché tmavozelené listy dlhé 6-11cm. Jej kvety, ktoré na jar vytvára až po listoch, sú biele alebo ružové, s priemerom 5cm a piatimi okvetnými lístkami. Dule poznali už Akkaďania pred viac než 4000 rokmi. Latinské rodové meno dule pochádza z jej gréckeho názvu Kydónske jablko (kydonion malon) podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia, dnes Chania, kde ju Gréci štepili z najlepšej odrody. Dule začali ľudia pestovať zrejme ešte pre jabloňami. U starovekých Grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, pretože ju z Levanty priniesla bohyňa Afrodita a dula jej zostala zasvätená. Bola to dula, ktorú Paris daroval Afrodite. A bola to zlatá dula, pre ktorú Atalanta prerušila svoj závod. Rimania tiež používali dule; Apiciova rímska kuchárska kniha uvádza recepty pre varenie dule s medom. Toto zaujímavé ovocie sa dá jesť varené aj surové. Väčšina odrôd dule je však príliš tvrdá, trpká a kyslá na to, aby sa dali jesť za surova, pokým nezmäknú pod vplyvom mrazu alebo samovoľne následkom rozkladu niektorých látok. Dule sú vynikajúcim zdrojom vitamínu C. Dajú sa použiť na výrobu džemov, želé a dulového pudingu alebo ich môžeme ošúpať a potom, pražiť, piecť alebo variť. Ich silná vôňa ich predurčuje na pridávanie do jablkových koláčov a džemu, aby sa zlepšila ich príchuť. Slovo marmeláda, ktoré pôvodne znamená dulový džem pochádza z portugalského názvu tohto plodu – marmelo. V Iráne a iných častiach Stredného Východu sa suché semená z plodov používajú na liečenie zápalu hrdla a na zmiernenie kašľa. Semienka sa namáčajú do vody a viskózny produkt, ktorý takto vzniká, sa pije ako liek proti kašľu. Bežne sa používa pre deti, pretože neobsahuje alkohol a je to 100% prirodzený produkt. Dule sa bežne pestujú vo všetkých častiach Strednej a Južnej Európy, kde sú letá dostatočne horúce, aby umožnili plodom plne dozrieť. Dula sa tiež používa ako podpník pre hrušky, lebo spomaľuje ich rast a núti ich bohatšie rodiť. V moderných okrasných záhradách ju vysádzame ako zaujímavý malý strom do záhonov pozostávajúcich zo zmiešaných krov alebo ako solitér uprostred trávnikov, kde priťahuje pozornosť po celý rok. V zime odhaľuje svoju pravidelnú okrúhlu korunu s peknou štruktúrou konárov, na jar ponúka pohľad na úhľadné veľké kvety a na jeseň sa stáva stredobodom záujmu vďaka bohatstvu svojich užitočných zlatých plodov.

Popis:
Dula pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie v Kaukazskom regióne. Je to malý opadavý strom dorastajúci do výšky 5-8m a šírky 4-6m. Dula je príbuzná jabloní a hrušiek a podobne ako ony rodí malvice, ktoré sú po dozretí jasne zlato-žlté, hruškovitého tvaru, 7-12cm dlhé a 6-9cm široké. Majú tvrdú a silne aromatickú dužinu. Dula má jednoduché tmavozelené listy dlhé 6-11cm. Jej kvety, ktoré na jar vytvára až po listoch, sú biele alebo ružové, s priemerom 5cm a piatimi okvetnými lístkami. Dule poznali už Akkaďania pred viac než 4000 rokmi. Latinské rodové meno dule pochádza z jej gréckeho názvu Kydónske jablko (kydonion malon) podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia, dnes Chania, kde ju Gréci štepili z najlepšej odrody. Dule začali ľudia pestovať zrejme ešte pre jabloňami. U starovekých Grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, pretože ju z Levanty priniesla bohyňa Afrodita a dula jej zostala zasvätená. Bola to dula, ktorú Paris daroval Afrodite. A bola to zlatá dula, pre ktorú Atalanta prerušila svoj závod. Rimania tiež používali dule; Apiciova rímska kuchárska kniha uvádza recepty pre varenie dule s medom. Toto zaujímavé ovocie sa dá jesť varené aj surové. Väčšina odrôd dule je však príliš tvrdá, trpká a kyslá na to, aby sa dali jesť za surova, pokým nezmäknú pod vplyvom mrazu alebo samovoľne následkom rozkladu niektorých látok. Dule sú vynikajúcim zdrojom vitamínu C. Dajú sa použiť na výrobu džemov, želé a dulového pudingu alebo ich môžeme ošúpať a potom, pražiť, piecť alebo variť. Ich silná vôňa ich predurčuje na pridávanie do jablkových koláčov a džemu, aby sa zlepšila ich príchuť. Slovo marmeláda, ktoré pôvodne znamená dulový džem pochádza z portugalského názvu tohto plodu – marmelo. V Iráne a iných častiach Stredného Východu sa suché semená z plodov používajú na liečenie zápalu hrdla a na zmiernenie kašľa. Semienka sa namáčajú do vody a viskózny produkt, ktorý takto vzniká, sa pije ako liek proti kašľu. Bežne sa používa pre deti, pretože neobsahuje alkohol a je to 100% prirodzený produkt. Dule sa bežne pestujú vo všetkých častiach Strednej a Južnej Európy, kde sú letá dostatočne horúce, aby umožnili plodom plne dozrieť. Dula sa tiež používa ako podpník pre hrušky, lebo spomaľuje ich rast a núti ich bohatšie rodiť. V moderných okrasných záhradách ju vysádzame ako zaujímavý malý strom do záhonov pozostávajúcich zo zmiešaných krov alebo ako solitér uprostred trávnikov, kde priťahuje pozornosť po celý rok. V zime odhaľuje svoju pravidelnú okrúhlu korunu s peknou štruktúrou konárov, na jar ponúka pohľad na úhľadné veľké kvety a na jeseň sa stáva stredobodom záujmu vďaka bohatstvu svojich užitočných zlatých plodov. Podpník Dula MC

Popis:
Patrí medzi červenoplodé odrody. Do rodivosti vstupuje okamžite, rodí veľmi bohato. Plody sú strednej veľkosti a príjemnej chuti. Hlavnou výhodou odrody je rezistencia voči americkej múčnatke egreša a najmä menej tŕňov - uľahčuje zber.

Popis:
Patrí medzi odrody so zelenými plodmi. Do rodivosti vstupuje okamžite, rodí veľmi bohato. Plody sú strednej veľkosti a príjemnej chuti. Hlavnou výhodou odrody je rezistencia voči americkej múčnatke egreša.

Popis:
Odrodu Bouche de Bétizac vyšľachtil francúzsky Národný inštitút pre poľnohospodársky výskum (INRA) v departemente Corrèze už v roku 1962. Dnes sa považuje za štandardnú odrodu pestovanú na celom svete. Vďaka vysokej kvalite a bohatej úrode plodov patrí vo francúzskych gaštanových sadoch medzi jednu z najpestovanejších. Gaštan jedlý Bouche de Bétizac rastie vzpriamene a má veľké podlhovasté listy s bohatým zúbkovaním. Listy sú opadavé, s lesklým tmavozeleným povrchom. Ich farba sa na jeseň mení na zlatožltú. Samotný strom je nenáročný na starostlivosť a dorastá stredne veľký, približne do výšky 8 metrov a šírky 6 metrov. Vo veľkovýsadbe ho vysádzajú v spone (odstupe) 7 x 7 metrov a dosahujú tak počet 200 stromov na hektár. Jeho veľká odolnosť voči chorobám gaštanov z neho robí prvú voľbu nielen u ich veľkopestovateľov. Bohato kvitne a rodí skoro a pravidelne. V zavlažovanej výsadbe sa jeho celková úroda v piatom až siedmom roku po výsadbe pohybuje medzi 21 až 40 kilogramov na jeden strom. Jedlé plody sa zberajú v októbri, sú veľké až veľmi veľké s lesklým povrchom a gaštanovo červenou farbou, ktorá sa neskôr mení na hnedú a tmavohnedú. Sú veľmi chutné a vhodné na konzumáciu v pečenom aj varenom stave. Doba ich skladovateľnosti je priemerná. Ide o skorú odrodu s vysokou a pravidelnou rodivosťou. Jej špecifickou vlastnosťou je dobrá odolnosť voči klasickým chorobám gaštanov (rakovina jedlých gaštanov a hrčiarka gaštanová). Odroda Bouche de Bétizac tvorí samčie jahňady aj samičie kvety, ktoré sa však navzájom neoplodňujú. Jeden gaštan neprináša úrodu: na opelenie vyžaduje prítomnosť inej odrody. Ako najvhodnejšie opeľovače pre odrodu Bouche de Bétizac literatúra uvádza odrody Belle Épine, Marron de Goujounac, Marron de Chevanceaux, Bournette, Precoce Migoule, Maraval, Marsol a Labor Day. Výsledky výskumu ukazujú, že významnú úlohu pri opeľovaní gaštanov okrem vetra zohráva aj hmyz. Opeľovač preto môže byť vzdialený aj niekoľko desiatok až stoviek metrov. Malá veľkosť peľových zrniek u gaštanov (14-18 mikrometrov) umožňuje prenos významného množstva peľu do vzdialenosti až 100 kilometrov. Odrodu Bouche de Bétizac pestujeme v kyslej, dobre priepustnej pôde a vyhovujú jej aj chudobné, suché avšak výlučne nevápenaté pôdy. Odporúčajú sa slnečné stanovištia skôr v južných oblastiach, odroda neznáša silné mrazy. Je vhodná iba do oblastí s priemernou najnižšou zimnou teplotou do mínus 17 až mínus 20 stupňov Celzia. Jedlé gaštany sú jednodomé dreviny, tvoria teda samčie aj samičie kvety. Pre lepšie opelenie sa všeobecne odporúča vysadiť dve rozličné odrody, pretože väčšinu samičích kvetov nedokáže opeliť vlastný peľ. Gaštany sú po zakorenení pomerne odolné voči suchu. Mladé stromy však v horúcom lete vyžadujú závlahu minimálne raz týždenne. Neznášajú alkalické (zásadité) pôdy a dobre rastú v kyslých pôdach s pH medzi 4,5 a 6,5. Majú rady horúce letá a sú dobre prispôsobené suchým podmienkam aj vlhkejšiemu podnebiu. Rastú stredne rýchlo až veľmi rýchlo a o niekoľko rokov sa stanú dominantou Vašej záhrady alebo sadu. Zvyšujú tak hodnotu Vašej nehnuteľnosti a pomáhajú znižovať globálne otepľovanie zachytávaním nadbytočného uhlíka z atmosféry. Jean Bétizac bol kráľovský tajomník, ktorý sa previnil voči kráľovi a bol podozrivý dokonca z čiernej mágie. Po vznesení žaloby bol usvedčený a odsúdený. Kráľ mu skonfiškoval majetok a dal ho popraviť upálením. Otvorená šupka zrelých plodov pravdepodobne pripomína jeho ústa.

Popis:
papraďový strom. Je stredne veľký až veľký, opadavý, za mlada vzpriamený, s vekom viac rozložitý. Má vejárovité, 12 cm dlhé svetlozelené listy, ktoré na jeseň nádherne zožltnú. Je dokonale odolný a vhodný pre väčšinu pôd. Znáša aj podmienky v znečistených priemyselných oblastiach. Je atraktívny samostatne stojaci aj v stromoradí. Pripisujú sa mu liečivé účinky a vyrábajú sa z neho viaceré liečivá. V dospelosti, teda po viacerých desaťročiach rastu, dorastá do výšky 10-15 metrov a šírky 7-10 metrov. Geologické nálezy naznačujú, že ginko rastie na zemi už 150 miliónov rokov. Odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou až do mínus 39 stupňov Celzia. Môžeme ho preto bez obáv pestovať na celom území Slovenska. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
papraďový strom. Je stredne veľký až veľký, opadavý, za mlada vzpriamený, s vekom viac rozložitý. Má vejárovité, 12 cm dlhé svetlozelené listy, ktoré na jeseň nádherne zožltnú. Je dokonale odolný a vhodný pre väčšinu pôd. Znáša aj podmienky v znečistených priemyselných oblastiach. Je atraktívny samostatne stojaci aj v stromoradí. Pripisujú sa mu liečivé účinky a vyrábajú sa z neho viaceré liečivá. V dospelosti, teda po viacerých desaťročiach rastu, dorastá do výšky 10-15 metrov a šírky 7-10 metrov. Geologické nálezy naznačujú, že Ginko rastie na zemi už 150 miliónov rokov. Odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou až do mínus 39 stupňov Celzia. Môžeme ho preto bez obáv pestovať na celom území Slovenska. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
papraďový strom. Je stredne veľký až veľký, opadavý, za mlada vzpriamený, s vekom viac rozložitý. Má vejárovité, 12 cm dlhé svetlozelené listy, ktoré na jeseň nádherne zožltnú. Je dokonale odolný a vhodný pre väčšinu pôd. Znáša aj podmienky v znečistených priemyselných oblastiach. Je atraktívny samostatne stojaci aj v stromoradí. Pripisujú sa mu liečivé účinky a vyrábajú sa z neho viaceré liečivá. V dospelosti, teda po viacerých desaťročiach rastu, dorastá do výšky 10-15 metrov a šírky 7-10 metrov. Geologické nálezy naznačujú, že Ginko rastie na zemi už 150 miliónov rokov. Odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou až do mínus 39 stupňov Celzia. Môžeme ho preto bez obáv pestovať na celom území Slovenska. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Táto trpasličia forma Ginka elegantne vrúbľovaná na kmienik má takmer rovnomerne guľovitú korunku. Je to cenný nový kultivar v našom sortimente, veľmi kompaktný, s malými listami a hustým rastom. Má nápadne hrubé výhonky, ktoré rastú veľmi pomaly a korunka po rokoch dosiahne veľkosť asi 1m. Listy má svetlozelené a polkruhové, s typickým tvarom husích nôh alebo sloních uší. Je to samčia odroda, preto netvorí žiadny plody. Na jeseň si táto odroda udržiava svoje výrazne zlato-žlté sfarbenie listov omnoho dlhšie ako pôvodný druh. Je to mimoriadne prispôsobivá rastlina veľmi odolná voči chladu a znečisteniu. Okrem iného je veľmi vhodná do skaliek alebo na pestovanie v nádobách.

Popis:

Popis:
Ginko biloba Tremonia je úzko stĺpovitá odroda ginka s pozoruhodne rovným kmeňom. Vyžaduje si polohu s dostatkom svetla. Odroda Tremonia je samčia rastlina, preto netvorí plody. Táto vlastnosť, ako aj jej stĺpovitá koruna spolu s nízkymi nárokmi na pôdne podmienky ju predurčuje na výsadbu aj v užších mestských uliciach a v malých záhradách. V dospelosti dorastá do výšky približne 10-12 metrov a do šírky okolo 5 metrov. Odoláva zimným mrazom až po teplotnú zónu 5a, teda do - 28.8 °C.

Popis:
Letná odroda, zberá sa od polovice augusta. Poskytuje plody výbornej chuti a pekného vzhľadu, vhodná na konzum i konzervovanie. Strom rastie bujne a vytvára korunu s dobre rozloženými konármi. Kvitne stredne neskoro a dlho. Dobrými opeľovačmi sú Williamsova červená, Boscova, Solanka a Madamme Verte. Je vhodná na pestovanie v tvare štvrťkmeňa alebo zákrpku. Kultivar je pomerne odolný proti mrazu i chorobám. Rodiť začína neskoro, no pritom rodí veľmi bohato. Plody sú nadpriemerne veľké, príjemného vzhľadu. Šupka plodu je stredne tenká. Základná farba šupky je citrónovožltá s jasným červeným líčkom. Povrch plodu je hladký. Dužina je biela s nádychom do žlta, maslovkovitá, veľmi šťavnatá, príjemnej korenistej chuti. Na nevhodných stanovištiach a v chladných rokoch strácajú plody na chuti.

Popis:
Je to rezistentná zimná odroda s bielou dužinou. Je to hruška chrumkavá, šťavnatá, so sladkou, aromatickou chuťou. Vhodnými opeľovačmi sú odrody hrušiek Dicolor, Konferencia a Diana. Dozrievajú v októbri, so skladovateľnosťou až do januára.

Popis:
Má červené, stredne veľké až veľké plody, veľkej a pravidelnej rodivosti. Je rezistentná voči chorobám, dužina je krémová, stredne pevná, šťavnatá, stredne až viac kyslá. Dozrieva v prvej polovici septembra, pri dobrej sledovateľnosti vydrží až do marca. Je vhodná do stredných a vyšších oblastí.

Popis:
Jabloň letná ´PIROS´je nemecká odroda, ktorej plody dozrievajú v polovici augusta a dajú sa skladovať približne tri týždne. Farba plodu je zeleno žltá, prekrytá červeným žíhaním. Tvar plodu je guľovitý, stredne veľký. Dužina je šťavnatá, mäkká, stredne pevná. Dobrými opeľovačmi sú Discovery, Golden Delicious, Idared, James Grieve, Pinova, Prima

Popis:
Menej náročný, plody neopadávajú, sú vzhľadné, chutné, znášajú prepravu, dobre sa uskladňujú, vydržia do mája. Jablká sa oberajú koncom októbra a konzumne dozrievajú v novembri. Kvitne stredne skoro a pravidelne každý rok. Je v dreve i kvete veľmi odolný proti mrazu, dosť odolný proti chrastavitosti a monilióze, no veľmi náchylný na múčnatku. Je vhodný pre vyššie polohy a všetky tvary. Môže nahradiť Jonathan, najmä vo vyšších polohách.

Popis:

Popis:
Táto stále rodiaca odroda holandského pôvodu, kríženec (Red gauntlet x Macherauchs Dauerernte) vyniká svojou neúnavnou schopnosťou tvoriť neustále kvety a plody. Môžete si ich preto vychutnávať od júna až do mrazov! Plody sú stredne veľké, mierne kužeľovitého tvaru, stredne červenej farby. Ich chuť je veľmi ľahodná, aromatická a stredne sladká. Odroda Ostara je mimoriadne vhodná na konzumáciu v čerstvom stave a má vysokú úrodnosť. Zber z 10 m2 dosahuje 10-14 kg. Odnožuje bohato. Plodí neustále od konca mája do novembra. Je vhodná aj na pestovanie v nádobách. Vyžaduje si dobre priepustnú pôdu s dostatkom humusu. Jej pôda by mala podľa možnosti zostať stále vlhká, nie však podmočená. Jednotlivé rastliny sadíme s odstupom 30 cm. V dospelosti dosahujú výšku 20-30 cm. Tieto rastliny sú kvalitne zakorenené v črepníkoch, preto ich môžete vysádzať po celý rok.

Popis:
Ihličnan dorastajúci do výšky až 30 m. Korunu má hustú, kužeľovitú s praslenovito vyrastajúcimi konármi. Má ostré, pevné, tmavozelené lesklé ihličie, na spodnej strane bielozelené. Valcovité zahrotené šišky dlhé 10-15 cm, ktoré sa po dozretí sfarbujú do hneda. Šišky dozrievajú na jeseň. Patrí medzi ihličnany, ktoré odolávajú mrazu a darí sa mu v našich poveternostných podmienkach. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Pravdepodobne najkrajší pravidelný kužeľovitý ihličnan s nádherne tvarovaným a usporiadaným drobným hustým jemným a tupým ihličím. Už v mladom veku tvorí veľké podlhovasté fialovo-modré vzpriamené šišky. Ihličie má na vrchnej strane tmavozelené, na spodnej strane strieborné. Nestrihaný dorastá v dospelosti (po niekoľkých desaťročiach) do výšky 10m a šírky 5m. Jedľa kórejská je veľmi vhodná ako vianočný stromček - osvetlená žiarovkami v záhrade alebo v črepníku prenesená do bytu a ozdobená. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Pravdepodobne najkrajší pravidelný kužeľovitý ihličnan s nádherne tvarovaným a usporiadaným drobným hustým jemným a tupým ihličím. Už v mladom veku tvorí veľké podlhovasté fialovo-modré vzpriamené šišky. Ihličie má na vrchnej strane tmavozelené, na spodnej strane strieborné. Nestrihaný dorastá v dospelosti (po niekoľkých desaťročiach) do výšky 10m a šírky 5m. Jedľa kórejská je veľmi vhodná ako vianočný stromček - osvetlená žiarovkami v záhrade alebo v črepníku prenesená do bytu a ozdobená. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Nádherné, husté, široké, zdravé kusy. Pravdepodobne najkrajší pravidelný kužeľovitý ihličnan s nádherne tvarovaným a usporiadaným drobným hustým jemným a tupým ihličím. Už v mladom veku tvorí veľké podlhovasté fialovo-modré vzpriamené šišky. Ihličie má na vrchnej strane tmavozelené, na spodnej strane strieborné. Nestrihaný dorastá v dospelosti (po niekoľkých desaťročiach) do výšky 10m a šírky 5m. Jedľa kórejská je veľmi vhodná ako vianočný stromček - osvetlená žiarovkami v záhrade alebo v črepníku prenesená do bytu a ozdobená.

Popis:
Weiki je nemecký dvojdomý kultivar aktinídie význačnej, opadavej, ovíjavej liany, ktorá na opore dorastá až do maximálnej výšky 10 metrov. Samčie rastliny sú dobrým opeľovačom pre ďalšie kultivary aktinídie význačnej. Samičie rastliny sú veľmi plodné. Ich stredne veľké plody (približne 2,5-3 cm dlhé a 2-2,5 cm široké) dozrievajú v októbri, ale neopadávajú a zostávajú zelené aj po dozretí. Iba pri vystavení priamemu slnečnému žiareniu si vytvárajú hnedé líčko. Svojou chuťou pripomínajú zmes banánov, čiernych ríbezlí a melónov. Chutia osviežujúco. Jedna rastlina môže ročne priniesť 10-30 kilogramov plodov. Plody nemajú chĺpky, konzumujeme ich preto aj so stopkou a šupkou. Obsahujú podstatne viac vitamínu C než citróny. Vo väčších množstvách obsahujú aj ďalšie bioaktívne fenolické látky podporujúce zdravie, ako sú napríklad vysoko účinné antioxidanty karotén (provitamín A) a luteín. Plody odrody Weiki sú vhodné aj na spracovanie plodov. Pekné, bohaté, tmavozelené listy na červenkastých stonkách vytvárajú z tejto odrody kivi atraktívnu kombináciu úžitkovej (ovocnej) a okrasnej rastliny. V závislosti od kvality pôdy, do ktorej ju vysadíme, začína prinášať úrodu v treťom až v štvrtom roku po výsadbe. Rastliny vysádzame v odstupe 1-2 metre a už v prvom roku jej výhonky vyväzujeme na výšku pergoly. Ak rastliny v prvom roku túto výšku nedosiahnu, nasledovnú jar ich zrežeme na polovicu a tak podporíme ich bujnejší rast v druhom roku. V treťom roku po výsadbe rastlina začne vytvárať bočné výhony, na ktorých sa vyvíjajú kvety. Plody tak vznikajú len na jednoročnom dreve. Aktinídia význačná znáša najnižšie zimné teploty až do -30 stupňov Celzia. Jej dôležitou vlastnosťou je vysoká mrazuvzdornosť. Zároveň je menej náročná na pestovanie a tvarovanie ako veľkoplodé odrody. Pri pestovaní kivi v črepníku (napríklad na balkóne alebo terase) je dôležité zabezpečiť najmä jeho dostatočnú závlahu počas horúcich letných mesiacov. Je výhodnejšie preto použiť čo najväčší črepník, lebo v ňom je jednoduchšie udržať vlhkosť po dlhší čas. Pomôže aj podmiska pod črepník, lebo inak voda cez vysušený substrát rýchlo pretečie. Aj tak však prosím rátajte s tým, že počas letných horúčav budete musieť kivi v bežnom črepníku polievať každý deň. Keď sa vyberiete na viacdňovú dovolenku, niekto k Vám bude musieť prísť polievať aspoň každý druhý deň. Riešením môže byť samozavlažovací črepník. Kúpte ho v potrebnej veľkosti aj s rezervou na viac rokov dopredu. S výživou nie je veľký problém, stačí každý rok na jar do substrátu zapracovať hnojivo s postupným vyplavovaním živín. Ako ochranu pred mrazom odporúčame črepník niekoľko krát pevne obtočiť viacerými vrstvami bublinkovej fólie. Alebo ho na zimu zapustiť do pôdy v záhrade (ak máte takú možnosť).

Popis:
Levanduľa prostredná Grappenhall silne aromatická vysoká odroda väčšia než iné odrody. Levanduľa je vždyzelený ker so sivozelenými listami, kvitne v lete a pestuje sa pre aromatické listy a kvety. Vytvára efektné nízke živé ploty. Je mrazuvzdorný, vyžaduje slnečné polohy a výživné dobre priepustné pôdy.

Popis:

Popis:
Lipa na špalieri. drevina na špalieri si vyžaduje tvarovací rez. V máji tvorí bieložlté kvety. Listy má svetlo zelené a na spodnej strane matne zelené. vhodný do menších záhrad. Listy: šikmé srdcovité, svetlozelené, zospodu žltkasto zelené, 5 - 12 cm Kvety: veľkosť Ø 7 - 10 cm, kvety 3 - 11 spolu z jednej stopky, žltobiele, kvitne jún / júl, voňavé kvety

Popis:
Lipa malolistá je náš domáci opadavý strom, od nepamäti pestovaný v parkoch, v záhradách a stromoradiach najmä pre jej malé súmerné listy a liečivé kvety, ktoré sú bohatým zdrojom peľu a nektáru pre včely. Ľudia zároveň po stáročia používajú jej ľahko obrábateľné drevo na výrobu nábytku, tanierov, príborov a hudobných nástrojov. Lipa malolistá je nenáročný strom a nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Dokáže rásť aj v chudobnejších a suchších pôdach. Najlepšie sa jej však darí na pôdach hlbokých a dobre priepustných, s dostatkom humusu. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - po zakorenení často až 60-100 centimetrov do výšky a 30-50 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 20-40 metrov, šírka jej koruny dosahuje 1/3 až 1/2 jej výšky a priemer jej kmeňa môže dosiahnuť až 1 meter. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) a ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri veľmi oslnených terasách. V blízkosti budov, terás a veránd ju možno jednoduchým predjarným strihom ľahko tvarovať do podoby tieniacich a protihlukových stien.

Popis:
Lipa malolistá je náš domáci opadavý strom, od nepamäti pestovaný v parkoch, v záhradách a stromoradiach najmä pre jej malé súmerné listy a liečivé kvety, ktoré sú bohatým zdrojom peľu a nektáru pre včely. Ľudia zároveň po stáročia používajú jej ľahko obrábateľné drevo na výrobu nábytku, tanierov, príborov a hudobných nástrojov. Lipa malolistá je nenáročný strom a nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Dokáže rásť aj v chudobnejších a suchších pôdach. Najlepšie sa jej však darí na pôdach hlbokých a dobre priepustných, s dostatkom humusu. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - po zakorenení často až 60-100 centimetrov do výšky a 30-50 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 20-40 metrov, šírka jej koruny dosahuje 1/3 až 1/2 jej výšky a priemer jej kmeňa môže dosiahnuť až 1 meter. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) a ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri veľmi oslnených terasách. V blízkosti budov, terás a veránd ju možno jednoduchým predjarným strihom ľahko tvarovať do podoby tieniacich a protihlukových stien.

Popis:
Lipa malolistá je náš domáci opadavý strom, od nepamäti pestovaný v parkoch, v záhradách a stromoradiach najmä pre jej malé súmerné listy a liečivé kvety, ktoré sú bohatým zdrojom peľu a nektáru pre včely. Ľudia zároveň po stáročia používajú jej ľahko obrábateľné drevo na výrobu nábytku, tanierov, príborov a hudobných nástrojov. Lipa malolistá je nenáročný strom a nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Dokáže rásť aj v chudobnejších a suchších pôdach. Najlepšie sa jej však darí na pôdach hlbokých a dobre priepustných, s dostatkom humusu. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - po zakorenení často až 60-100 centimetrov do výšky a 30-50 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 20-40 metrov, šírka jej koruny dosahuje 1/3 až 1/2 jej výšky a priemer jej kmeňa môže dosiahnuť až 1 meter. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) a ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri veľmi oslnených terasách. V blízkosti budov, terás a veránd ju možno jednoduchým predjarným strihom ľahko tvarovať do podoby tieniacich a protihlukových stien.

Popis:
Lipa malolistá Greenspire je stredne veľký strom s pravidelnou, široko oválnou a v mladosti kužeľovitou, hustou korunou. Tento kultivar lepšie prežíva v ťažších podmienkach než pôvodný botanický druh a má pekný pravidelný a rovnomerný vzrast. Nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Konáre lipy malolistej Greeenspire rastú šikmo nahor a v spodnej časti koruny smerujú mierne nadol. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - ročne približne 40-80 centimetrov do výšky a 20-40 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 15-20 metrov a šírky 10-12 metrov. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) aj ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri oslnených terasách. V blízkosti budov a terás ju možno veľmi jednoducho tvarovať do podoby vertikálnych stien.

Popis:
Lipa malolistá Greenspire je stredne veľký strom s pravidelnou, široko oválnou a v mladosti kužeľovitou, hustou korunou. Tento kultivar lepšie prežíva v ťažších podmienkach než pôvodný botanický druh a má pekný pravidelný a rovnomerný vzrast. Nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Konáre lipy malolistej Greeenspire rastú šikmo nahor a v spodnej časti koruny smerujú mierne nadol. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - ročne približne 40-80 centimetrov do výšky a 20-40 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 15-20 metrov a šírky 10-12 metrov. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) aj ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri oslnených terasách. V blízkosti budov a terás ju možno veľmi jednoducho tvarovať do podoby vertikálnych stien.

Popis:
Lipa malolistá Greenspire je stredne veľký strom s pravidelnou, široko oválnou a v mladosti kužeľovitou, hustou korunou. Tento kultivar lepšie prežíva v ťažších podmienkach než pôvodný botanický druh a má pekný pravidelný a rovnomerný vzrast. Nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Konáre lipy malolistej Greeenspire rastú šikmo nahor a v spodnej časti koruny smerujú mierne nadol. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - ročne približne 40-80 centimetrov do výšky a 20-40 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 15-20 metrov a šírky 10-12 metrov. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) aj ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri oslnených terasách. V blízkosti budov a terás ju možno veľmi jednoducho tvarovať do podoby vertikálnych stien.

Popis:
Lipa malolistá Rancho je odroda nášho domáceho stromu s nepravidelnou ihlanovitou korunou, vhodná aj do na chudobných pôd. Hodí sa aj na výsadbu chrániacich stien a vetrolamov. Je to nenáročná listnatá medonosná drevina. Netrpí chorobami. Jej drevo sa používa na rezbárske práce. Lístie na jeseň vyfarbuje do žlta a na zimu opadáva. Tento druh lipy je tiež vhodný aj do uličných stromoradí a na živé ploty. V dospelosti nestrihaný dosahuje výšku 6 až 10 metrov a šírku 5 až 6 metrov.

Popis:
Lipa veľkolistá je veľký, opadavý, košatý strom s pravidelnou kužeľovitou korunou. Je symbolom našej krajiny. Nestrihaná v dospelosti, približne po 50 rokoch, dorastá do výšky 20-25 metrov a do šírky 12-16 metrov. Tvorí okrúhle až oválne listy so špičkou na konci a s nepravidelne srdcovitou základňou. V lete sú listy sviežo zelené a na jeseň sa nádherne sfarbujú do žlta. Lipa veľkolistá tvorí v júni až v júli malé, žltobiele voňavé kvety, ktoré sa sušia a používajú na prípravu čaju. Dobre rastie aj v priemerných pôdach, najlepšie však na pôdach mierne vlhkých, výživných a dobre priepustných. Neznáša soľ, preto sa nehodí na výsadbu pri často solených cestách. Nevyhovuje jej ani silne utlačená pôda, v ktorej trpí parazitmi. Používa sa ako solitér v parkoch, väčších záhradách, vo verejnej zeleni a na výsadbu stromoradí. Ako ukazujú viaceré naše fotky, ľahko sa tvaruje napríklad do tvaru palmety ako jednoduchá ochrana pred páliacim letným slnkom. Údržba takejto palmety je veľmi jednoduchá - iba jeden jarný strih. Lipové drevo sa používa na rezbárske práce. Lipa veľkolistá sa dožíva až 600 rokov.

Popis:
Lipa veľkolistá je veľký, opadavý, košatý strom s pravidelnou kužeľovitou korunou. Je symbolom našej krajiny. Nestrihaná v dospelosti, približne po 50 rokoch, dorastá do výšky 20-25 metrov a do šírky 12-16 metrov. Tvorí okrúhle až oválne listy so špičkou na konci a s nepravidelne srdcovitou základňou. V lete sú listy sviežo zelené a na jeseň sa nádherne sfarbujú do žlta. Lipa veľkolistá tvorí v júni až v júli malé, žltobiele voňavé kvety, ktoré sa sušia a používajú na prípravu čaju. Dobre rastie aj v priemerných pôdach, najlepšie však na pôdach mierne vlhkých, výživných a dobre priepustných. Neznáša soľ, preto sa nehodí na výsadbu pri často solených cestách. Nevyhovuje jej ani silne utlačená pôda, v ktorej trpí parazitmi. Používa sa ako solitér v parkoch, väčších záhradách, vo verejnej zeleni a na výsadbu stromoradí. Ako ukazujú viaceré naše fotky, ľahko sa tvaruje napríklad do tvaru palmety ako jednoduchá ochrana pred páliacim letným slnkom. Údržba takejto palmety je veľmi jednoduchá - iba jeden jarný strih. Lipové drevo sa používa na rezbárske práce. Lipa veľkolistá sa dožíva až 600 rokov.

Popis:
Odroda vyšľachtená na Washington State University. Tento strom rodí veľké oranžovo-žlté marhule, vhodné na dlhšie uskladnenie, transport, konzerváciu, sušenie a pečenie. Vyžaduje slnečnú polohu a stredne vlhkú pôdu s dobrou priepustnosťou. Je to mrazu odolný kultivar, ktorý potrebuje opeľovača.

Popis:
Stredne skorá marhuľa s atraktívnym červeným líčkom. Jej kvalita je dobrá na priamy predaj, no nehodí sa na dlhší transport. Plody sú veľké s oranžovou šupkou, dužina je sladká, šťavnatá s výraznou chuťou. Je to jedna z najlepších odrôd. Nová odroda z Kanady, ktorá kvitne neskoro s kvetmi odolnými voči mrazu. Je odolná voči hnedej hnilobe a nádorovitosti. Odroda je cudzoopelivá a potrebuje opeľovača, ktorý kvitne v podobnom čase.

Popis:
Mišpuľa obyčajná je veľký ker alebo malý strom. V Strednej Európe dorastá do výšky 3 metre. Má bohaté tmavozelené listy, oválneho tvaru, 8-15 centimetrov dlhé a 3-4 centimetre široké. Na jeseň pred opadnutím získavajú pozoruhodné červené sfarbenie. V máji alebo v júni vytvára biele alebo ružovkasté kvety s piatimi okvetnými lístkami. Plody sú červeno-hnedé malvice o priemere 2-3cm. Spočiatku sú veľmi tvrdé a kyslé a dozrievajú až v novembri. Stávajú sa jedlými, keď zmäknú po prvých mrazoch alebo prirodzeným spôsobom počas dostatočne dlhého uskladnenia. Keď sa začne mäknutie, šupka rýchlo zvráskavie a zmení sa na tmavohnedú. Dužina získava konzistenciu a vôňu pripomínajúcu jablkový rôsol. To môže pomýliť niektorých začínajúcich konzumentov mišpulí, pretože zmäknutá mišpula môže vyzerať ako pokazená. Stáva sa však celkom sladkou a nadobúda absolútne lahodnú chuť, ktorá trochu pripomína štavnaté tropické ovocie. Mišpuľu obyčajnú pestovali už asi pred 3000 rokmi v severnom Iráne. Okolo roku 700 p.n.l ju priviezli do Grécka a okolo roku 200 p.n.l. sa dostala do Ríma. Počas rímskych čias a v stredoveku bola dôležitým ovocím. V 17. a 18. storočí však bola postupne nahradená iným ovocím a dnes sa pestuje zriedkavo. Mišpuľa obyčajná je jedným z mála druhov ovocia, ktoré sa stávajú jedlými v zime, preto je dôležitá pre záhradníkov, ktorý chcú jesť vlastné ovocie po celý rok. Jej semená, podobne ako jadrá mandlí, obsahujú toxickú kyselinu hydrokyanovú, preto by sa nemali konzumovať vo veľkom množstve. Mišpuľa je odolná voči chladu maximálne v zóne 6, preto ju nemôžeme pestovať v najchladnejších horských oblastiach Slovenska. Jej kvety sú obojpohlavné a opeľované včelami. Je preto samoopelivá. Dokáže rásť na každom type pôdy - kyslej, neutrálnej aj zásaditej (vápenatej). Táto pôda môže byť ľahká (piesčitá), stredne ťažká (hlinitá) aj ťažká (ílovitá). Najlepšie všaj rastie na dobre priepustných pôdach. Vyžaduje si teplé letá a mierne zimy a uprednostňuje slnečné, suché polohy. Dokáže rásť v polotieni (v riedkom lese), ale aj na priamom slnku. Znáša aj silné vetry. Jej bohato rozvetvené konáre slúžia v lete ako úkryt pre vtáky a iné živočíchy a v zime jej plody konzumujú rozličné druhy vtákov. Odroda Westerveld má pôvod v Holandsku. Dorastá do výšky 2,5-3 metre. Je samoopelivá.

Popis:
Pestuje sa kvôli svojím chutným plodom, ktoré dozrievajú v čase, keď už väčšina záhrady neprináša úrodu. Je to malý strom, alebo väčší ker, dorastajúci do výšky 3-4 m. Je to anglická odroda mišpule, bohato rodiaca s veľkými a kvalitnými plodmi, ktoré sú mierne sploštené, s priemerom asi 4 cm.Dužina mišpule je najskôr pevná,v plnej zrelosti kašovitá. Plody mišpule musia byť pred konzumáciou dlhšie odležané. Alebo sa zbierajú až po prvých mrazoch. Chuť mišpule je niečo medzi jablkom a hruškou.Využíva sa na priamy konzum, džemy, šťavy, pečenie, pálenie.... Mišpuľa je samoopelivá, odolná voči chorobám, znáša dobre sucho, vhodná do teplých slnečných stanovíšť, nenáročná na pestovanie. Má dekoratívne kvety a listy a malebný vzrast.

Popis:
odroda so žltou dužinou, s tmavočervenou šupkou. Plody sú stredne veľké, pravidelne guľaté, sladkej, vynikajúcej chuti. Čiastočne oddeliteľná od kôstky. Jej úrodnosť je vysoká. Dozrieva koncom júla. Vyhovuje jej vlhká, priepustná pôda s dostatkom humusu a slnečné stanovište. Je mrazuodolná do - 27 stupňov Celzia.

Popis:
Olivovník európsky známy tiež ako „strom zdravia“, je jedným z približne 400 druhov rastlín patriacich do čeľade olivovníkovitých, ktoré sa zvyknú ďalej deliť na ďalšie poddruhy a odrody.

Popis:
Veľký strom dorastajúci do výšky 30-40 metrov. Pochádza zo Severnej Ameriky, kde rastie od južného Ontária až po severnú Floridu. Jeho drevo aj tvrdé orechy nachádzajú mnohoraké využitie v priemysle.

Popis:
U týchto mladých rastlín vypestovaných zo semien zatiaľ nevieme rozlíšiť pohlavie jedincov. Rakytník rašetliakový je okrasná aj ovocná drevina. Opadavý, tŕnistý bohato rozkonárený ker s prevísajúcimi konármi a úzkymi striebristými listami. Je svetlomilný, odolný voči mrazu, suchu a znečisteniu ovzdušia, preto sa dobre uplatňuje v mestách. Dorastá do výšky 2-3 metre. Dá sa formovať do živého plotu. Tvorí žlté kvety z ktorých dozrievajú jasno-oranžové bobule. Tieto plody sa konzumujú čerstvé alebo sa nechávajú zmrznúť a potom sa striasajú na plachtu. Majú vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok a používajú sa aj na výrobu kompótov a v ľudovom liečiteľstve. Sú výdatným zdrojom vitamínu C, obsahujú ho 10 x viac než pomaranč. Okrem vitamínu C obsahujú aj provitamín A, vitamíny B1, B2 a B6, vitamín E, K1 a F. V plodoch sú tiež flavonoidy, katechíny a triesloviny, karotenoidy, aminokyseliny a pektín a stopové prvky. Je to dvojdomá rastlina, preto je potrebné mať pre opeľovanie okrem samičích aspoň jednu samčiu rastliny. Rakytník pomáha pri pľúcnych chorobách, lieči žalúdočné vredy a rôzne kožné ochorenia vrátane akné. Je schopný tlmiť bolesť a rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách.

Popis:
Rakytník rešetliakový ´Altajská´ je ruská odroda, ktorá tvorí hustý, kompaktne rastúci, nižší ker. Výhony sú takmer bez tŕňov. Plody sú svietivo oranžové, oválne a veľmi sladké. Dozrievajú od polovice augusta. Plody rakytníka sú veľmi zdravé, obsahujú 10-krát viac vitamínu C ako citrusové plody. Okrem toho obsahujú vitamíny B, A, D, E, kyselinu listovú, minerálne soli a mastné kyseliny. Olej z plodov priaznivo vplýva na pokožku, urýchľuje hojenie rán a spomaľuje starnutie pokožky. Plody sa konzumujú v čerstvom stave alebo sa ďalej spracúvajú. Rakytník je dvojdomá rastlina, preto potrebuje opeľovača - samčiu rastlinu, ktorá zabezpečí to, aby samičia rastlina plodila. Jednotlivé rastliny vysádzame vo vzdialenosti 1 - 2 metre od seba. Rakytník je svetlomilná rastlina, preto ho vysádzame len na slnečné stanovisko. Po výsadbe vyžaduje pravidelnú zálievku. Vysádzame ho do priepustnej záhradnej pôdy najlepšie na miesto, kde nebude obmedzovaný inými rastlinami.

Popis:
Táto ríbezľa má veľké, tmavočervené bobule na dlhých strapcoch (11-13 bobúľ). Ich dužina je šťavnatá, tmavočervená, príjemne kyslastá a bobule dozrievajú súčasne koncom júla až v auguste. Rastie veľmi silne a je veľmi úrodná. Je samoopelivá a dobre odoláva chorobám. Je trochu citlivá na neskoré jarné mráziky, preto si vyžaduje skôr teplejšie polohy s výživnou pôdou.

Popis:
Kríková ruža s mimoriadnymi, takmer modrými kvetmi.

Popis:
Golden Celebration má veľmi veľké a plné zlatožlté kvety. Ker má pekný zaoblený tvar s mierne prevísajúcimi konármi a bohatým olistením. Kvety majú najprv vôňu čajoviek, neskôr sa prejavia podtóny muškátového vína a jahôd. Spoľahlivá, zdravá a ľahko pestovateľná ruža.

Popis:
Stromková ruža na kmieniku, bohato kvitnúca červenými kvetmi. Vyžaduje si vyviazanie na oporný kolík. Uprednostňuje priepustné výživné pôdy. Po odkvitnutí kvety odstrihneme aj s dvomi ďalšími očkami pod kvetom, aby sme podporili rýchlejšiu tvorbu nových kvetov. Na konci jesene jednoročné výhonky skracujeme asi na 30 centimetrov. V chladnejších polohách a na miestach vystavených studenému vetru balíme na zimu celé korunky stromkových ruží do papierových vriec.

Popis:

Popis:

Popis:
Nenáročná, nádherná a dlhokvitnúca ruža. Kvitne veľkými červenými súkvetiami počas celého leta až do mrazov. Jedna z osvedčených odrôd vhodných na výsadbu živých plotov. Kvitne - VI - X, výška - 50-70 cm.

Popis:
Queen Elizabeth je vzpriamene rastúca krovitá ruža s veľkými, lesklými listami. Ružové guľovité plné kvety s priemerom 10 cm rastú na dlhých stonkách. Kvitne jednotlivo alebo v súkvetiach od leta do jesene. Dorastá do výšky 100-120 cm. Je všeobecne považovaná za odolnú voči chorobám. Kvitne na novom dreve, preto by sme ju mali strihať skoro v snahe podporiť rast nových výhonkov.

Popis:

Popis:
Schizandra čínska patrí medzi veľmi významné medicínske rastliny. Najväčšie využitie majú jej plody, ktoré tvarom i vzhľadom pripomínajú plody červených ríbezlí. Majú všestranné využitie, je možné konzumovať ich čerstvé, sušené, naložené v liehu, pripraviť z nich lekvár, šťavu, kompót aj víno. Jej liečivé účinky ľudia odpradávna využívali v mieste jej pôvodného výskytu (Čína, Ďaleký východ, južná časť Sibíri). Je to popínavá rastlina, ktorá si vyžaduje podpornú konštrukciu. Je síce svetlomilná, ale neznáša intenzívny slnečný svit. Optimálne sú pre ňu stanovištia, kde sa koreňová časť rastliny čo najmenej prehrieva a udržuje si primeranú vlhkosť (v tieni, alebo zakrytá hrubšou vrstvou mulču) a nadzemná časť je dostatočne osvetlená. Uprednostňuje výživné pôdy s dostatkom humusu a primerane vlhké. V našich podmienkach je dostatočne mrazuvzdorná. Kvôli lepšiemu opeleniu odporúčame vysadiť na jedno stanovište viacero rastlín. Pri výsadbe do menej úrodných pôd je potrebné upraviť ich dobre vyzretým kompostom alebo maštaľným hnojivo alebo dodať priemyselné hnojivá. Rastliny sadíme v odstupe 1 m. Vždy musíme osadiť opornú konštrukciu, v opačnom prípade sa spomalí rast a rastliny nezarodia. Rastliny je najlepšie sadiť na jar. Schizandra začína rodiť až v 4.-6. roku po vysadení. Pozor, rastliny neokopávame. Podľa potreby doplňujeme mulč a odburiňujeme bezprostredné okolie. V prípade suchého počasia dostatočne zavlažujeme. V dospelosti môžeme získať z jednej rastliny každoročne až 2-5 kg plodov. Bobule dozrievajú hromadne v mesiacoch august a september a majú červenú farbu. V našich podmienkach schizandra netrpí významnými chorobami ani škodcami. Na časti listov sa však môžu objaviť škvrny pripomínajúce pleseň, chemickú ochranu však neodporúčame. Schizandra čínska patrí medzi veľmi významné medicínske rastliny. Najväčšie využitie majú jej plody, ktoré tvarom i vzhľadom pripomínajú plody červených ríbezlí. Jej plody majú všestranné využitie, je možné konzumovať ich čerstvé, sušené, naložené v liehu, pripraviť z nich lekvár, šťavu, kompót aj víno. Odpradávna využívali jej liečivé účinky v mieste jej pôvodného výskytu (Čína, Ďaleký východ, južná časť Sibíri).

Popis:
Slivka ´Bystrická muškátová´ je samoopelivá, bežne pestovaná odroda. Strom začína prinášať ovocie 4-5 rokov po výsadbe. Plody sú malé, tmavo-modré a sú pokryté voskovým povlakom. Dužina je šťavnatá, sladká a ľahko oddeliteľná od kôstky.

Popis:
Zber je ideálny v druhom až treťom júlovom týždni, je vhodná na priamy konzum i konzervovanie. Rastie stredne, neskôr až slabšie, tvorí rozložité koruny, rodí na krátkom obraste i jednoročných výhonkoch. Je samoopelivá a je dobrým opeľovačom. Plody sú stredne veľké, tmavofialové až modré, pevnejšou dužinou oddeliteľnou od kôstky, dobre znášajú prevoz. Je vhodná do všetkých oblastí pestovania sliviek, vyžaduje úrodné pôdy a dostatok vlahy. Kvety nebývajú poškodzované neskorými mrazmi, plody sú odolné voči monilióze, odroda je tolerantná voči šárke. Rodivosť je skorá, vysoká, pravidelná.

Popis:
Dymový alebo parochňový strom. Veľmi atraktívny krásne sfarbený, odolný opadavý ker alebo malý strom. Pestujeme ju pre jej jedinečné, zdravé, výrazne purpurové listy. Tvorí vzdušné zhluky drobučkých kvietkov s purpurovým nádychom. Tieto kvietky spôsobujú takzvaný dymový efekt, pre ktorý sa škumpa v angličtine nazýva dymový strom (Smoke Tree) a v nemčine parochňový strom (Perückenbaum). Má hladké, okrúhle, vínovo-purpurové listy, ktoré sa na jeseň menia na žiarivé oranžovo-červené. Škumpa sa dá pestovať na priamom slnku v akejkoľvek dobre priepustnej pôde. Zvyčajne ju vôbec nestriháme, iba ak je potrebné odstraňujeme mŕtve konáriky alebo skracujeme odstávajúce výhonky. Dorastá do výšky 3-4 m a šírky asi 2-3m. Používa sa aj ako liečivá rastlina. TIETO RASTLINKY SÚ ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
O dostupnosti trvaliek a druhov sa prosím informujte telefonicky alebo mailom. Ceny sú od 3,50 až po 7,-E - záleží od druhu a veľkosti rastlinky. Ponúkame napr: Echinace Flox Stračia nôžka Delfínium Rudbekia Zvončeky Galiardia Klinčeky Pivónie Astrantie Krásno očká A iné

Popis:
Subtropická rastlina - pred príchodom mrazov je potrebné preniesť ju do teplej miestnosti alebo vykurovaného skleníka.

Popis:
Subtropická rastlina - pred príchodom mrazov je potrebné preniesť ju do teplej miestnosti alebo vykurovaného skleníka.

Popis:
Chutný plodiaci a rýchlorastúci ker do polotieňa pôvodom zo Sibíri. Podlhovasté, fialovomodré plody podobné čučoriedkam chutia sladkokyslo. Výnos z jedného kra býva 4-5 kg. Zemolez je najmä do šírky rastúci ker, vysoký 150-180 cm, je menej náročný na pestovanie, než čučoriedky.

Popis:
Na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslý substrát. Odolnosť proti mrazu je vysoká, chorobami ani škodcami netrpí.Plody sú vhodné na priamy konzum aj na ďalšie spracovanie ako mrazenie,zaváranie, výroba džemov a marmelád. Je odolný voči mrazu do -35 až -40°C, výška až 2m. Vyhovuje mu slnko alebo polotieň, je nenáročný na pôdu.

Popis:
Arónia čerešňolistá Aron je veľkoplodá odroda pochádzajúca z Dánska, nazývaná taktiež čierna jarabina. Jedná sa o veľmi užitočný, pravidelne rodiaci ker, ktorý dorastá do výšky približne 150 cm a šírky cca 120 cm. Pestuje sa najmä kvôli plodom, ktoré obsahujú množstvo vitamínu C, jódu a železa. Preukázali sa aj ich priaznivé účinky pri liečbe rakoviny. Na jar bohato kvitne snehovo-bielymi kvetmi. Plody, veľké približne 1 cm dozrievajú od konca augusta a majú tmavo modrú až čiernu farbu. Konzumujeme ich čerstvé alebo sušené a sú vhodné aj na ďalšie spracovanie (napr. lekvár, kompót). Často sa vysádza aj ako jedlý živý plot. Dobre sa jej darí na slnečnom stanovisku a v dobre priepustnej pôde. Pre vyššiu výnosnosť plodov je potrebné vysadiť aspoň 2 rastliny blízko seba. Je mrazuvzdorná do -40 stupňov Celzia.

Popis:
Arónia čerešnolistá je krížencom arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa) a arónie jahodovolistej (Aronia arbutifolia). Možno ju však považovať skôr za osobitný druh než za hybrid. Plody má tmavo-purpurové až čierne a veľké 7-10 mm. Na kríku nepretrvajú do zimy. Jej odrody akou je aj Nero boli vyšľachtené na veľké plody vhodné na prípravu džemov, marmelád, vína, syrupov, štiav, nátierok a čaju. Je samoopelivá, preto na tvorbu plodov stačí iba jedna rastlina. Listy má na spodnej strane mierne chĺpkaté. Plody sú veľké, plocho guľaté, čierne, lesklé malvice. Nie sú až také aromatické ako u divo žijúcich arónií vo voľnej prírode. Kry arónií čerešňolistých sú však úrodnejšie a boli vyšľachtené pre ručný zber, preto dosahujú výšku iba 1,5 až 2 metre. Sú opadavé, bohato rozkonárené, s lesklými tmavozelenými, na jeseň červenými listami. Začiatkom leta tvoria biele kvety, z ktorých dozrievajú čierne plody. Veľmi dobre odolávajú chorobám, škodcom, suchu aj znečisteniu prostredia. Čierne plody veľkosti hrachu chutia sladko-kyslasto-horko, podobne ako čučoriedky. Zberáme ich od polovice augusta do októbra a používajú sa buď sušené (ako hrozienka) alebo po odšťavení parou sa pije ich šťava. Vďaka ich vysokému obsahu antioxidantov - flavonoidov, kyseliny listovej a vitamínov C a K sa arónia v Poľsku a v Rusku zaraďuje medzi liečivé rastliny. Použiva sa aj na zastavenie hnačky. Pri pokusoch in vitro bola preukázaná jej schopnosť výrazne znižovať oxidatívny stres vyvolaný operáciou alebo počas rozličných fáz chemoterapie u pacientov s invazívnym nádorom prsnika. (Kedzierska M. et al.: Effects of the commercial extract of aronia on oxidative stress after the surgery and the chemotherapy. Fitoterapia 2011 Nov 12. PMID: 22101070). Vďaka svojmu intenzívne červenému sfarbeniu (v dôsledku obsahu farbív antokyanov) sa tiež používa ako prírodná náhrada potravinárskych farbív. Arónie sú zároveň atraktívne okrasné kry do záhrad. V prírode žijú v podraste stromov a na okraji lesov, preto rastú dobre aj vo výsadbe pod stromami. V Spojených štátoch sa plody arónie pre svoju farbu pridávajú do ovocných štiav a firmy propagujú ich antioxidačné účinky. V Poľsku sa listy arónie sušia na prípravu bylinkového čaju. Arónia sa tiež používa na dochutenie alebo ako farbivo do nápojov a jogurtov. Jej antioxidačné vlastnosti vyplývajú z obsahu tmavo-purpurového, takmer čierneho pigmentu pozostávajúceho z bohatého obsahu fenolických látok produkovaných rastlinou, najmä antokyanov. (Zdroj Wikipedia)

Popis:
Arónia čierna Amit je neskorá odroda. Má jedlé bobule tmavomodrej až čiernej farby. Plody sú veľké, v strapcoch. Bobule majú silnú vôňu a sladkokyslú chuť. Tieto arónie dozrievajú koncom augusta, začiatkom septembra. Sú vhodné na priamu spotrebu, ale aj na ďalšie spracovanie. Tento ker dorastá do výšky 2-3 m. Na jar má biele kvety a listy sa na jeseň sfarbujú do červených odtieňov. Pestovanie: Jarabina nie je náročná na pôdu, znáša znečistené ovzdušie a dobre znáša sucho. Uprednostňuje plné slnko alebo polotieň. Ideálny je polotieň a vlhká pôda. Je odolná.

Popis:
Arónia čerešnolistá je krížencom arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa) a arónie jahodovolistej (Aronia arbutifolia). Možno ju však považovať skôr za osobitný druh než za hybrid. Plody má tmavo-purpurové až čierne a veľké 7-10 mm. Na kríku nepretrvajú do zimy. Jej odrody akou je aj Nero boli vyšľachtené na veľké plody vhodné na prípravu džemov, marmelád, vína, syrupov, štiav, nátierok a čaju. Je samoopelivá, preto na tvorbu plodov stačí iba jedna rastlina. Listy má na spodnej strane mierne chĺpkaté. Plody sú veľké, plocho guľaté, čierne, lesklé malvice. Nie sú až také aromatické ako u divo žijúcich arónií vo voľnej prírode. Kry arónií čerešňolistých sú však úrodnejšie a boli vyšľachtené pre ručný zber, preto dosahujú výšku iba 1,5 až 2 metre. Sú opadavé, bohato rozkonárené, s lesklými tmavozelenými, na jeseň červenými listami. Začiatkom leta tvoria biele kvety, z ktorých dozrievajú čierne plody. Veľmi dobre odolávajú chorobám, škodcom, suchu aj znečisteniu prostredia. Čierne plody veľkosti hrachu chutia sladko-kyslasto-horko, podobne ako čučoriedky. Zberáme ich od polovice augusta do októbra a používajú sa buď sušené (ako hrozienka) alebo po odšťavení parou sa pije ich šťava. Vďaka ich vysokému obsahu antioxidantov - flavonoidov, kyseliny listovej a vitamínov C a K sa arónia v Poľsku a v Rusku zaraďuje medzi liečivé rastliny. Použiva sa aj na zastavenie hnačky. Pri pokusoch in vitro bola preukázaná jej schopnosť výrazne znižovať oxidatívny stres vyvolaný operáciou alebo počas rozličných fáz chemoterapie u pacientov s invazívnym nádorom prsnika. (Kedzierska M. et al.: Effects of the commercial extract of aronia on oxidative stress after the surgery and the chemotherapy. Fitoterapia 2011 Nov 12. PMID: 22101070). Vďaka svojmu intenzívne červenému sfarbeniu (v dôsledku obsahu farbív antokyanov) sa tiež používa ako prírodná náhrada potravinárskych farbív. Arónie sú zároveň atraktívne okrasné kry do záhrad. V prírode žijú v podraste stromov a na okraji lesov, preto rastú dobre aj vo výsadbe pod stromami. V Spojených štátoch sa plody arónie pre svoju farbu pridávajú do ovocných štiav a firmy propagujú ich antioxidačné účinky. V Poľsku sa listy arónie sušia na prípravu bylinkového čaju. Arónia sa tiež používa na dochutenie alebo ako farbivo do nápojov a jogurtov. Jej antioxidačné vlastnosti vyplývajú z obsahu tmavo-purpurového, takmer čierneho pigmentu pozostávajúceho z bohatého obsahu fenolických látok produkovaných rastlinou, najmä antokyanov. (Zdroj Wikipedia)

Popis:
Odroda vytvára beztŕnne výhony dlhé 2 až 3 metre, ktoré rastú polovzpriamene a pomerne silno. Veľmi dobre odnožuje. Kvitne pomerne zavčasu, napriek tomu je však dostatočne mrazuvzdorná. Dozrieva od polovice júla a plodí do konca augusta. Je veľmi úrodná, vďaka čomu je dôležité vyviazanie výhonov. Úrody sa pohybujú v priemere od 4 do 6 kg z kra. Plody sú stredne veľké až veľké, guľatého tvaru a veľmi dobrej sladkej chuti. Veľmi dobre sa zberajú, je možné ich dokonca i skladovať. Odroda je cenená najmä pre vysokú úrodnosť, beztŕnnosť a dobrú chuť plodov.

Popis:
Opadavý vzpriamený mierne prevísajúci ker, na jeseň s červenosfarbenými listami. Koncom jari a začiatkom leta vytvára malé biele alebo ružovkasté kvety, z ktorých dozrievajú sladké jedlé modročierne bobule. Vyžaduje slnko alebo polotieň a vlhkú, ale dobre priepustnú rašelinovú alebo piesočnatú kyslú pôdu. Dorastá do výšky a šírky asi 1,5 metra.

Popis:
Opadavý vzpriamený mierne prevísajúci ker, na jeseň s červenosfarbenými listami. Koncom jari a začiatkom leta vytvára malé biele alebo ružovkasté kvety, z ktorých dozrievajú sladké jedlé modročierne bobule. Vyžaduje slnko alebo polotieň a vlhkú, ale dobre priepustnú rašelinovú alebo piesočnatú kyslú pôdu, najlepšie s približne štvrtinovým podielom piesku a štvrtinovým podielom rašeliny. Dorastá do výšky a šírky asi 1,5 metra.

Popis:
Pravdepodobne najkrajší pravidelný kužeľovitý ihličnan s nádherne tvarovaným a usporiadaným drobným hustým jemným a tupým ihličím. Už v mladom veku tvorí veľké podlhovasté fialovo-modré vzpriamené šišky. Ihličie má na vrchnej strane tmavozelené, na spodnej strane strieborné. Nestrihaný dorastá v dospelosti (po niekoľkých desaťročiach) do výšky 10m a šírky 5m. Jedľa kórejská je veľmi vhodná ako vianočný stromček - osvetlená žiarovkami v záhrade alebo v črepníku prenesená do bytu a ozdobená. TIETO RASTLINY SÚ KVALITNE ZAKORENENÉ V ČREPNÍKOCH, PRETO ICH MÔŽETE VYSÁDZAŤ PO CELÝ ROK.

Popis:
Lipa malolistá je náš domáci opadavý strom, od nepamäti pestovaný v parkoch, v záhradách a stromoradiach najmä pre jej malé súmerné listy a liečivé kvety, ktoré sú bohatým zdrojom peľu a nektáru pre včely. Ľudia zároveň po stáročia používajú jej ľahko obrábateľné drevo na výrobu nábytku, tanierov, príborov a hudobných nástrojov. Lipa malolistá je nenáročný strom a nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Dokáže rásť aj v chudobnejších a suchších pôdach. Najlepšie sa jej však darí na pôdach hlbokých a dobre priepustných, s dostatkom humusu. V kvalitných pôdach rastie pomerne rýchlo - po zakorenení často až 60-100 centimetrov do výšky a 30-50 centimerov do šírky. Nestrihaná v dospelosti dorastá do výšky 20-40 metrov, šírka jej koruny dosahuje 1/3 až 1/2 jej výšky a priemer jej kmeňa môže dosiahnuť až 1 meter. Listy má opadavé, srdcovité až okrúhle, 6 až 10 cm dlhé a rovnako široké. Po celý rok sú tmavozelené, mierne lesklé a mierne preliačené. Na začiatku leta kvitne voňavými kvetmi, ktoré lákajú včely. Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) a ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri veľmi oslnených terasách. V blízkosti budov, terás a veránd ju možno jednoduchým predjarným strihom ľahko tvarovať do podoby tieniacich a protihlukových stien.

Popis:
Tvorí veľké až veľmi veľké plody výbornej chuti a všestranného spracovania. Dužina je pomarančová, veľmi šťavnatá. Dozrieva koncom júla, čiastočne samoopelivá. Je z odrôd, ktoré dobre znášajú mráz. Patrí u nás medzi najobľúbenejšie, najrozšírenejšie a najmä najchutnejšie odrody. Vhodná do južných polôh, kde dosahuje vynikajúce výsledky, špeciálne nároky na pestovanie nemá, proti chorobám je odolná, úrody sú vysoké a stabilné.

Popis:
Rakytník rašetliakový je okrasná aj ovocná drevina. Opadavý, tŕnistý bohato rozkonárený ker s prevísajúcimi konármi a úzkymi striebristými listami. Je svetlomilný, odolný voči mrazu, suchu a znečisteniu ovzdušia, preto sa dobre uplatňuje v mestách. Dorastá do výšky 2-3 metre. Dá sa formovať do živého plotu. Tvorí žlté kvety z ktorých dozrievajú jasno-oranžové bobule. Tieto plody sa konzumujú čerstvé alebo sa nechávajú zmrznúť a potom sa striasajú na plachtu. Majú vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok a používajú sa aj na výrobu kompótov a v ľudovom liečiteľstve. Sú výdatným zdrojom vitamínu C, obsahujú ho 10 x viac než pomaranč. Okrem vitamínu C obsahujú aj provitamín A, vitamíny B1, B2 a B6, vitamín E, K1 a F. V plodoch sú tiež flavonoidy, katechíny a triesloviny, karotenoidy, aminokyseliny a pektín a stopové prvky. Je to dvojdomá rastlina, preto je potrebné mať pre opeľovanie okrem samičích aspoň jednu samčiu rastliny. Rakytník pomáha pri pľúcnych chorobách, lieči žalúdočné vredy a rôzne kožné ochorenia vrátane akné. Je schopný tlmiť bolesť a rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách.

Popis:
šípová ruža rastúca aj v našej prírode. Jej šípky po dozretí obsahujú veľa vitamínu C a používajú sa na prípravu čaju.

Popis:

Popis:
Je čiastočne samoopelivá, no dobre ju opeľujú odrody - Čačanská lep. a Stanley. Rodí bohato a pravidelne. Odroda netrpí hubovým chorobami ,mrazmi a odolná proti šarke sliviek. Ideálna na pálenie (veľmi vysoký obsah cukrov) .

Popis:
Sofora japonská je mohutný, opadavý strom, veľmi odolný voči mrazu a po zakorenení dobre znášajúci aj suchšie stanovištia. Jej odroda Red tvorí tmavoružové až červené kvety.V dospelosti, zhruba po 50 rokoch rastu, dorastá do výšky a šírky 12 až 15 metrov. Odoláva zimným mrazom až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou do - 34 stupňov Celzia. Listy má sviežozelené a nepárno perovito zlože­né. Krásne bieložlté kvety rastú na nových výhonoch usporiadané usporiadané do koncových metlín. Objavujú sa v júli a auguste. Prirodzene sa vyskytuje vo východnej Ázii, no vynikajúco sa jej darí aj v európskych klimatických podmienkach, no tu neprináša žiadne plody, ktoré sa inak spracovávajú na liečebné účely. S obľubou ju v mestách, parkoch a alejách vysádzame ako okrasný strom.