Obrázok č. 1 · 2 · 4 · 5 · 6

Popis:
Skimia reevesiana je pohľadná stálozelená rastlina s hladkými tmavozelenými listami kopijovitého tvaru, ktorá v apríli a máji poteší drobnými bielymi kvetmi. Kvety postupne nahradia svetločervené bobule, ktoré zotrvajú na rastline až do nasledujúceho roka. Takto sa táto skimia stáva atraktívnou počas celého roka, a to najmä v tienistých záhradách. V zime dominuje v záhrade ako neopadavý listnáč s červenými bobuľami. Ideálna je pre ňu kyslá, vlhká a dobre priepustná pôda bohatá na živiny (najmä Mg - horčík a Fe - železo). Rastie pomaly, je kompaktného tvaru a jej maximálna výška je 0,8m a šírka 1m. Preto sa zaraďuje medzi nízke až pôdopokryvné dreviny vhodné na okraje záhonov, do skaliek, vresovísk, do predzáhradiek a do črepníkov zdobiacich tienisté terasy. V zadnej časti záhonu vytvorí pekné pozadie nízkym farebným trvalkám. Je odolná voči mrazom až do -27°C. Znáša dobre aj znečistené ovzdušie mesta. Blednutie, či žltnutie jej listov je prejavom nadmerného množstva vody alebo slnka, alebo nedostatku kyslosti pôdy s nízkym obsahom železa (chloróza). Vtedy treba pôdu prihnojiť a zaliať horkou soľou. Tento druh skimie je samoopelivý, takže svoje bobule si vytvára bez nárokov na opeľujúci pár. Nevyžaduje strih, no je možné ho urobiť v období zimného spánku, keď sa konáriky z nej hodia do ikebany alebo na sviatočnú dekoráciu. Skimiu reevesianu však môžeme strihať aj v marci, apríli aj máji. Konáre s bobuľami alebo kvetmi tiež môžeme použiť na aranžovanie kytíc. Podobne ako rododendrony, azalky, kamélie, aj skimiu je veľmi dôležité sadiť do pôdy tak, aby všetko jej časti nad koreňmi zostali nad povrchom pôdy. Aj ju posadíme príliš hlboko do zeme (hlavný konár), rastlina nezakvitne. Neodporúča sa ani príliš časté hnojenie. Skôr striedme, ako pri rododendronoch a hnojivom na rododendrony. Ak sú listy rastliny zdravej sýtozelenej farby, odporúčame nehnojiť ju. Ak sa zelená farba oslabuje, treba aplikovať hnojenie a to najlepšie koncom zimy až začiatkom jari. Poznáme dva druhy skimií, ktoré dobre rastú v našich podmienkach. Sú to s. japonica a s. reevesiana. Odroda „japonica“ potrebuje k tvorbe bobúľ samčieho opeľovača. Samčie rastliny sú o niečo väčšie než samičie. Dosahujú výšku asi 1,5m a majú aj väčšie kvetné zoskupenie. Samičie rastliny majú bobule, len ak je prítomná samčia rastlina pre ich opeľovanie. Kvety sú najprv sfarbené do ružova, no onedlho sú biele a voňavé. Skimia reevesiana produkuje bobule samoopeľovaním, takže k dosiahnutiu bobulí stačí len jedna rastlina. Jej voňavé biele kvety nahradia časom červené bobule.