Gaštan jedlý Bouche de Bétizac (Bétizacove ústa) | Castanea sativa x molissima Bouche de Bétizac

Obrázok č. 1 · 2 · 3 · 4 · 5 · 6

Popis:
Odrodu Bouche de Bétizac vyšľachtil francúzsky Národný inštitút pre poľnohospodársky výskum (INRA) v departemente Corrèze už v roku 1962. Dnes sa považuje za štandardnú odrodu pestovanú na celom svete. Vďaka vysokej kvalite a bohatej úrode plodov patrí vo francúzskych gaštanových sadoch medzi jednu z najpestovanejších. Gaštan jedlý Bouche de Bétizac rastie vzpriamene a má veľké podlhovasté listy s bohatým zúbkovaním. Listy sú opadavé, s lesklým tmavozeleným povrchom. Ich farba sa na jeseň mení na zlatožltú. Samotný strom je nenáročný na starostlivosť a dorastá stredne veľký, približne do výšky 8 metrov a šírky 6 metrov. Vo veľkovýsadbe ho vysádzajú v spone (odstupe) 7 x 7 metrov a dosahujú tak počet 200 stromov na hektár. Jeho veľká odolnosť voči chorobám gaštanov z neho robí prvú voľbu nielen u ich veľkopestovateľov. Bohato kvitne a rodí skoro a pravidelne. V zavlažovanej výsadbe sa jeho celková úroda v piatom až siedmom roku po výsadbe pohybuje medzi 21 až 40 kilogramov na jeden strom. Jedlé plody sa zberajú v októbri, sú veľké až veľmi veľké s lesklým povrchom a gaštanovo červenou farbou, ktorá sa neskôr mení na hnedú a tmavohnedú. Sú veľmi chutné a vhodné na konzumáciu v pečenom aj varenom stave. Doba ich skladovateľnosti je priemerná. Ide o skorú odrodu s vysokou a pravidelnou rodivosťou. Jej špecifickou vlastnosťou je dobrá odolnosť voči klasickým chorobám gaštanov (rakovina jedlých gaštanov a hrčiarka gaštanová). Odroda Bouche de Bétizac tvorí samčie jahňady aj samičie kvety, ktoré sa však navzájom neoplodňujú. Jeden gaštan neprináša úrodu: na opelenie vyžaduje prítomnosť inej odrody. Ako najvhodnejšie opeľovače pre odrodu Bouche de Bétizac literatúra uvádza odrody Belle Épine, Marron de Goujounac, Marron de Chevanceaux, Bournette, Precoce Migoule, Maraval, Marsol a Labor Day. Výsledky výskumu ukazujú, že významnú úlohu pri opeľovaní gaštanov okrem vetra zohráva aj hmyz. Opeľovač preto môže byť vzdialený aj niekoľko desiatok až stoviek metrov. Malá veľkosť peľových zrniek u gaštanov (14-18 mikrometrov) umožňuje prenos významného množstva peľu do vzdialenosti až 100 kilometrov. Odrodu Bouche de Bétizac pestujeme v kyslej, dobre priepustnej pôde a vyhovujú jej aj chudobné, suché avšak výlučne nevápenaté pôdy. Odporúčajú sa slnečné stanovištia skôr v južných oblastiach, odroda neznáša silné mrazy. Je vhodná iba do oblastí s priemernou najnižšou zimnou teplotou do mínus 17 až mínus 20 stupňov Celzia. Jedlé gaštany sú jednodomé dreviny, tvoria teda samčie aj samičie kvety. Pre lepšie opelenie sa všeobecne odporúča vysadiť dve rozličné odrody, pretože väčšinu samičích kvetov nedokáže opeliť vlastný peľ. Gaštany sú po zakorenení pomerne odolné voči suchu. Mladé stromy však v horúcom lete vyžadujú závlahu minimálne raz týždenne. Neznášajú alkalické (zásadité) pôdy a dobre rastú v kyslých pôdach s pH medzi 4,5 a 6,5. Majú rady horúce letá a sú dobre prispôsobené suchým podmienkam aj vlhkejšiemu podnebiu. Rastú stredne rýchlo až veľmi rýchlo a o niekoľko rokov sa stanú dominantou Vašej záhrady alebo sadu. Zvyšujú tak hodnotu Vašej nehnuteľnosti a pomáhajú znižovať globálne otepľovanie zachytávaním nadbytočného uhlíka z atmosféry. Jean Bétizac bol kráľovský tajomník, ktorý sa previnil voči kráľovi a bol podozrivý dokonca z čiernej mágie. Po vznesení žaloby bol usvedčený a odsúdený. Kráľ mu skonfiškoval majetok a dal ho popraviť upálením. Otvorená šupka zrelých plodov pravdepodobne pripomína jeho ústa.