Jedľa biela | Abies alba

Obrázok č. 1 · 2 · 3 · 4 · 5 · 6 · 7 · 8 · 9

Popis:
Túto nahosemennú rastlinu zaraďujú prírodovedci do čeľade borovicovité (Pinaceae). Jedľa biela dorastá na veľmi vysoký strom (až do 25-50m v závislosti od podmienok) s valcovitým rovným kmeňom s priemerom až 2 m. Jej koruna je  v mladosti kužeľovitá, neskôr valcovitá, na vrchole sploštená (tzv. bocianie hniezdo). Kôru má hladkú, väčšinou svetlo sivú, v starobe tmavšiu, rozpukanú. Letorasty sú sivej farby, jemne plstnaté. Púčiky má špicato vajcovité, hnedé a bez miazgy. Ihličie nepichá a vyrastá na konárikoch jednotlivo. Jeho dĺžka je asi 2-3cm, na konci je tupé, tuhé a ohybné, má plochý tvar a jeho farba je lesklo tmavozelená. Výrazným znakom tohto ihličia sú dva biele pruhy na jeho spodnej strane (prieduchy). Šiškyjedle bielej rastú smerom nahor. Ich dĺžka je 10-20cm a šírka až 3-5cm. Majú valcovitý tvar, hore zaoblený. Dozrievajú počas augusta a po dozretí majú červenohnedú farbu. Zaujímavosťou je, že sa rozpadávajú už na strome a zostávajú z nich iba vretená, preto je ťažké nájsť ich v lesoch na zemi. Semená šišiek sú trojhranné, majú dĺžku 8-11mm, šírku 3-5mm a majú neopadavé krídlo. Jedľa biela rastie v celej strednej Európe, až do nadmorskej výšky 2100m. Na Slovensku sa jej darí v podhorských lesoch ako aj v horách, v nadmorskej výške od 480m až do 1260m. Prospieva jej dážď, hmla a chlad. Veľmi dobre sa jej darí v hlbokej, vlhkej, dobre priepustnej a na živiny bohatej pôde. Nie je náročná na pH, ale najlepšie rastie v pôde s obsahom vápenca. Znáša dobre zatienenie. Najviac sa vyskytuje v skupinách kombinovaných s dubom, bukom a smrekom. Je citlivá na extrémne suchá, holomrazy (neskoré mrazy), priemyselné plyny a kyslé dažde. Jedľa biela je na Slovensku zákonom chránená. Patrí k druhom európskeho významu. Jej drevo je mäkké a ľahké, preto sa používa na výrobu hudobných nástrojov, na stavebné práce (vodné stavby, škridly sudov). Zo živice jedle bielej sa vyrába liečivý štrasburský terpentín.