Obrázok č. 1 · 2 · 3 · 4 · 5 · 6

Popis:
Mišpuľa obyčajná je veľký ker alebo malý strom. V Strednej Európe dorastá do výšky 3 metre. Má bohaté tmavozelené listy, oválneho tvaru, 8-15 centimetrov dlhé a 3-4 centimetre široké. Na jeseň pred opadnutím získavajú pozoruhodné červené sfarbenie. V máji alebo v júni vytvára biele alebo ružovkasté kvety s piatimi okvetnými lístkami. Plody sú červeno-hnedé malvice o priemere 2-3cm. Spočiatku sú veľmi tvrdé a kyslé a dozrievajú až v novembri. Stávajú sa jedlými, keď zmäknú po prvých mrazoch alebo prirodzeným spôsobom počas dostatočne dlhého uskladnenia. Keď sa začne mäknutie, šupka rýchlo zvráskavie a zmení sa na tmavohnedú. Dužina získava konzistenciu a vôňu pripomínajúcu jablkový rôsol. To môže pomýliť niektorých začínajúcich konzumentov mišpulí, pretože zmäknutá mišpula môže vyzerať ako pokazená. Stáva sa však celkom sladkou a nadobúda absolútne lahodnú chuť, ktorá trochu pripomína štavnaté tropické ovocie. Mišpuľu obyčajnú pestovali už asi pred 3000 rokmi v severnom Iráne. Okolo roku 700 p.n.l ju priviezli do Grécka a okolo roku 200 p.n.l. sa dostala do Ríma. Počas rímskych čias a v stredoveku bola dôležitým ovocím. V 17. a 18. storočí však bola postupne nahradená iným ovocím a dnes sa pestuje zriedkavo. Mišpuľa obyčajná je jedným z mála druhov ovocia, ktoré sa stávajú jedlými v zime, preto je dôležitá pre záhradníkov, ktorý chcú jesť vlastné ovocie po celý rok. Jej semená, podobne ako jadrá mandlí, obsahujú toxickú kyselinu hydrokyanovú, preto by sa nemali konzumovať vo veľkom množstve. Mišpuľa je odolná voči chladu maximálne v zóne 6, preto ju nemôžeme pestovať v najchladnejších horských oblastiach Slovenska. Jej kvety sú obojpohlavné a opeľované včelami. Je preto samoopelivá. Dokáže rásť na každom type pôdy - kyslej, neutrálnej aj zásaditej (vápenatej). Táto pôda môže byť ľahká (piesčitá), stredne ťažká (hlinitá) aj ťažká (ílovitá). Najlepšie všaj rastie na dobre priepustných pôdach. Vyžaduje si teplé letá a mierne zimy a uprednostňuje slnečné, suché polohy. Dokáže rásť v polotieni (v riedkom lese), ale aj na priamom slnku. Znáša aj silné vetry. Jej bohato rozvetvené konáre slúžia v lete ako úkryt pre vtáky a iné živočíchy a v zime jej plody konzumujú rozličné druhy vtákov.