Jarabina oskorušová, Oskoruša | Sorbus domestica, Pyrus sorbus, Cornus domestica

Obrázok č. 1 · 2 · 3 · 4 · 5 · 6 · 7 · 8 · 9

Popis:
Jarabina oskorušová pochádza zo západnej, strednej a južnej Európy, severozápadnej Afriky (pohorie Atlas) a juhozápadnej Ázie (východne od Kaukazu). Je to listnatý strom dorastajúci do výšky 15-20 metrov (zriedkavo až do 30 metrov) s kmeňom do priemeru až 1 meter. Môže sa však vyskytovať aj v podobe 2-3 metre vysokého kra, najmä na stanovištiach vystavených silným poveternostným vplyvom. Plody oskoruše patria medzi obľúbené zdroje potravy pre vtáctvo, vysokú a čiernu zver, líšky a zajace. Dozrievajú koncom septembra a sú vhodné pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva a pre diabetikov. Okrem priamej konzumácie sú vhodné aj na prípravu lekváru, ovocného vína a na výrobu destilátov. Plody oskoruše majú trpkastú chuť a sú kyslasté, ale keď zmrznú, ich chuť sa zjemní. V Rímskej ríši oskoruša patrila medzi najobľúbenejšie ovocie. Drevo oskoruše má vysokú pevnosť a v minulosti sa využívalo najmä tam, kde boli materiály vystavené zvýšenému namáhaniu, napríklad na výrobu úžitkových predmetov – matice, hoblíky, časti vínnych lisov, ale aj časti mlynských zariadení. Drevo oskoruše má ružovkasto hnedú farbu. Jej kôra je u mladých stromčekov hnedá, hladká, na starších stromoch praská a stáva sa lupeňovitou. Zimné púčiky má oskoruša zelenej farby so živicovým obalom. Jej listy sú zložené a dlhé 15-25cm s ostrým zakončením. Jeden list pozostáva z 13-21 lístočkov dlhých 3-6cm s tupo zakončenou špičkou a zúbkovaným okrajom. Kvietky majú priemer 13-18mm a 5 okvetných lístkov a 20-timi smotanovo bielymi piestikmi. Objavujú sa počas neskorej jari v súkvetiach - chocholíkoch - o priemere 10-14 cm. Sú obojpohlavné a opeľované hmyzom. Plodom je 2-3 cm dlhá zelenkasto-hnedá malvica, často s červenkastým nádychom na strane obrátenej na slnko. Malvica môže byť jablkovitého alebo hruškovitého tvaru. Oskoruša sa v priemere dožíva dvesto rokov. V záhradách má značný estetický význam - na jeseň sa jej listy sfarbujú do žlta až bordova. Počas vegetácie zase zaujme svojím bielym plstnatým rubom listov pekne kontrastujúcim s ich tmavým lícom. Je to strom výborne znášajúci sucho a odolný voči chorobám. Najlepšie rastie na kyslých pôdach s rozsahom pH od 4,5 (veľmi kyslé) do 6,5 (mierne kyslé). Spoľahlivo odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou do mínus 23 stupňov Celzia. (bez ohľadu na nadmorskú výšku).